Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-55-2012.pdf
PDF · 85.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/55/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža, sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej veci navrhovateľa AMO - PLUS, s. r. o., so sídlom Topoľčany, Palárikova 857/11, IČO: 36 525 561, v konaní právne zastúpeného JUDr. Annou Bujalkovou, advokátkou, Bratislava, Vazovova 20, proti odporcovi ART FILM n. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 23, IČO: 37 954 512, v konaní zastúpeného Mgr. Júliusom Ernekom, advokátom, Banská Bystrica, Skuteckého 23, v konaní o zaplatenie 3 238, 78 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/34/2011 - 75 zo dňa 29. 11. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 128, 80 EUR na účet právnej zástupkyne navrhovateľa advokátky JUDr. Anny Bujalkovej, vedený v L., I., č. ú: XXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 3 238, 78 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 13. 07. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 840, 10 EUR.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia sumy 3 238, 78 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% a trov konania titulom neuhradenej faktúry za ubytovacie služby poskytnuté odporcovi. Súd mal v konaní preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k poskytnutiu riadnych ubytovacích služieb, ktoré boli faktúrou č. 6013 vyfakturované v sume 3 238, 78 EUR a odporca v lehote splatnosti faktúru nezaplatil.
Odporca v konaní uplatnil kompenzačnú námietku do výšky 2 240,- EUR z dôvodu, že tútu sumu plnil p. A. (hosťovi ubytoveného v hoteli navrhovateľa) ako škodu vzniknutú v dôsledku krádeže v hotelovom zariadení navrhovateľa. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 436 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo na náhradu škody musí uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní, inak právo zanikne. Pokiaľ sa odporca bránil a uvádzal, že list zo dňa 09. 07. 2010 bolo "opakované" uplatnenie náhrady škody, v konaní nepredložil dôkaz a neuniesol dôkazné bremeno v tom, že si uvedenú škodu uplatnil u prevádzkovateľa včas. Navrhoval výsluch svedkov na preukázanie tejto skutočnosti, pričom na danú okolnosť nepoukázal ani v liste zo dňa 09. 07. 2010, ani v podanom odpore, až následne v rámci konania, keď navrhol vypočuť svedkyňu A. P.. Výsluch svedkyne považoval odporca za dôležitý, nakoľko osobne nahlasovala škodovú udalosť. V e-mailovej správe pre právnu zástupkyňu navrhovateľa však odporca uviedol, že dňa 21. 06. 2010 si škodu uplatnila na recepcii
hotela pani K., čo vie preukázať jej výpoveďou. Vzhľadom na uvedené súd považoval obranu odporcu s návrhom na vykonanie ďalšieho dôkazu za účelovú a nepreukázanú, pretože pokiaľ by si odporca uplatnil včas u prevádzovateľa škodu, bol by tieto okolnosti uviedol už v liste zo dňa 09. 07. 2010, čo však neurobil. Súd sa vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty nezaoberal výškou škody a na kompenzačnú námietku odporcu neprihliadol.
Súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., keďže si odporca svoju povinnosť včas a riadne nesplnil, čím sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, ktorá bola splatná 12. 07. 2010.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 194,- EUR a trov právneho zastúpenia vo výške 840,10 EUR za päť úkonov právnej pomoci; súd priznal režijný paušál za úkony v roku 2010 za každý úkon 7, 21 EUR a za úkony v roku 2011 3 x 7, 41 EUR. Navrhovateľovi priznal i náhradu za stratu času Bratislava - Banská Bystrica a späť, dve cesty, každá v trvaní štyroch hodín, v celkovej výške 197, 60 EUR.
Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej 15 - dňovej lehote ( § 204 ods. 1, veta prvá, OSP) odporca. Namietal, že okresný súd zistil neúplne skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy nevyhnutné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti. Uviedol, že okresný súd sám v rozsudku konštatoval, že odporca svojím podaním dňa 29. 01. 2011 výslovne navrhol výsluch svedka, A. P., ktorý výsluchom chcel preukázať splnenie 15 - dňovej lehoty podľa ustanovenia § 436 Občianskeho zákonníka. Napriek uvedenej konštatácii v ďalšom odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že odporca nepožiadal o vykonanie dôkazu, výsluchu svedka A. P., a teda súd svedkyňu na pojednávanie nepredvolal. Následne okresný súd zo skutočnosti, že odporca už vo svojom liste zo dňa 09. 07. 2010 neuviedol, kedy a ako si uplatnil škodu, vyvodil ten záver, že odporca nesplnil 15 - dňovú lehotu na uplatnenie náhrady škody podľa ustanovenia § 436 Občianskeho zákonníka. Uvedený postup vykonávania ako aj vyhodnocovania dôkazov odporca považuje za nesprávny a v priamom rozpore so všetkými zásadami viažucimi sa na vykonávanie navrhovaných dôkazov, ako aj na ich vyhodnocovanie.
Odporca zároveň poukázal na svoje podanie zo dňa 15. 11. 2011, ktorým upravil svoju kompezačnú námietku čo do jej výšky na sumu 1 540,- EUR.
S poukazom na uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1 698, 78 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% p. a. z dlžnej sumy od 13. 07. 2010 do zaplatenia.
K odvolaniu odporcu sa písomným podaním doručeným súdu dňa 23. 02. 2012, vyjadril navrhovateľ. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa a odvolanie odporcu nepovažoval za dôvodné. Rozsudok okresného navrhol ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania v celkovej výške 128, 80 EUR.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP a postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP.
V podanom odvolaní odporca namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne A. P., hoci tento dôkaz odporca navrhol za účelom preukázania splnenia 15 - dňovej lehoty v zmysle ust. § 436 Občianskeho zákonníka. Jedná sa pritom o preukázanie jedinej spornej skutočnosti medzi účastníkmi konania, a síce, či si odporca uplatnil právo na náhradu škody u navrhovateľa včas ( § 436 Občianskeho zákonníka), a teda, či je jeho kompenzačná námietka uplatnená v konaní dôvodná.
Podľa ust. § 436 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.
Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Dokazovanie možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníkov konania, ktorá je im všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd určí rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná. Len on má právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd však nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci v priebehu konania navrhli, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Za účelom preukázania včasného uplatnenia práva na náhradu škody v prejednávanej veci odporca súdu predložil len list zo dňa 09. 07. 2010, ktorý je síce označený ako "opakované uplatnenie práva na náhradu škody voči navrhovateľovi", avšak iný listinný dôkaz o včasnom uplatnení práva na náhradu škody v konaní produkovaný nebol.
Vzhľadom k tomu, že ku škode, od ktorej odporca v prejednávanej veci odvozuje svoju kompenzačnú námietku, došlo v čase od 20. 6. 2011 - 21. 06. 2011, odporca mohol právo na náhradu škody uplatniť v zmysle ust. § 436 Občianskeho zákonníka v 15 - dňovej prekluzívnej lehote, teda najneskôr do 06. 07. 2010.
Odporca však ani v skrátenom rozkaznom, ani v ďalšom konaní pred súdom nepredložil súdu žiadny dôkaz, o tom, že si do dňa 06. 07. 2010 škodu (právo na náhradu škody) u odporcu uplatnil.
Zmätočná je i argumentácia a procesná obrana odporcu, keď včasnosť uplatnenia práva mal úmysel v konaní preukázať výpoveďou pani K. (viď prepis emailovej komunikácie odporcu na čl. 59 spisu), ktorá podľa tvrdení odporcu dňa 21. 06. 2011, " škodu uplatnila na recepcii hotela", pričom v ďalšom priebehu konania ako dôkaz navrhol výpoveď svedkyne A. P., ktorá "osobne nahlasovala škodovú udalosť na recepcii hotela navrhovateľa" ( žiadosť o odročenie pojednávania odporcu na č. l. 69 spisu).
Pokiaľ by jedna z uvedených svedkýň škodu na recepcii hotela bezodkladne uplatnila, je predpoklad, že o takomto uplatnení bol vykonaný písomný záznam. Odporca však v konaní nepredložil žiadny záznam o hlásení či uplatnení škody bezprostredne po škodovej udalosti na mieste samom, nedisponuje dôkazom ani o následnom uplatnení práva na náhradu škody vykonanom do dňa 06. 07. 2010, pričom si sám odporoval i pri návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka.
Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ by súd dôkaz výsluchom svedkyne A. P. vykonal, jeho vyhodnotenie je výlučne na úvahe súdu, pričom súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliada na všetko, čo za konania vyšlo najavo.
Odvolací súd z predloženého rozsudku okresného súdu, ako i ostatného obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa včasnosť uplatnenia škody v 15 - dňovej prekluzívnej lehote zisťoval a vyhodnotil z viacerých skutočnosti a listinných dôkazov predložených a vykonaných v konaní. S touto skutočnosťou, ako aj s návrhom odporcu na vykonanie ďalšieho dôkazu, sa v odôvodnení rozsudku náležite vyporiadal a uviedol, že obranu odporcu považoval za účelovú a nepreukázanú.
Keďže odporca v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že k uplatneniu práva na náhradu škody smerom k odporcovi bolo vykonané v zákonnej 15 -dňovej prekluzívnej lehote, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej kompenzačnej námietky, preto nebol ďalej dôvod preskúmavať jej výšku. Naopak, nárok navrhovateľa bol v konaní riadne preukázaný (medzi účastníkmi konania nebol ani sporný), preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie ani v časti výroku a trovách konania. Tieto súd prvého stupňa navrhovateľovi, ako procesne úspešnému účastníkovi konania, priznal v správnej výške, v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Pokiaľ sa týka trov konania na prvom stupni, odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvého stupňa a rozhodnutie v časti výroku o trovách je vecne správne.
O náhrade trov druhostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP a navrhovateľovi, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi, priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny za úkon právnej služby - vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu v sume 121, 17 EUR podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z paušálnej náhrady za úkon v roku 2012 v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 7, 63 EUR.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátkou, súd s poukazom na ust. § 149 ods. 1 OSP uložil odporcovi povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania na účet advokátky.
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.