Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/93/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B. nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., adresa na doručovanie: E. F. G. H. X, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na v súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa , , o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.03.2023 č. k. -955, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.11.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie zrušuje a ukladá sa okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 10.03.2023 č. k. -955 rozhodol o obžalobe, ktorú podal prokurátor na Okresný súd Trnava na obv. A. B. dňa 24.7.2017 takto: Podľa sa trestná vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., adresa na doručovanie: E. F. G. H. X, pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že ako manžel sa D. B., nar. XX.XX.XXXX od bližšie nezisteného obdobia roku 2011 doteraz, v bližšie nezistených dňoch na adrese jej trvalého bydliska E. F. G. H. XXX, F. I. J. XXX, J. K. K. aj na rôznych iných doposiaľ nezistených miestach vyhrážal takým spôsobom, že ak nebude podľa neho, tak skočí z mosta, že jej zoberie maloletú dcéru I. B., nar. XX.XX.XXXX a bábätko, ktoré sa v tom čase ešte nenarodilo nakoľko D. B. bola v tom čase tehotná a deti už viac neuvidí, čo v nej vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, ďalej svoju manželku dlhodobo prenasledoval a to takým spôsobom, že v období, keď bývali na adrese J. posielal svoju matku L. M. B., aby ju neustále po 20:00 hod. kontrolovala, požadoval od nej, aby neustále počas celého dňa aj v noci na internete a písala si s ním, ďalej v období od októbra 2012 do novembra 2012 ju obťažoval každý deň aj v noci telefonátmi, od jej kamarátov zaobstaráva informácie týkajúce sa jej pohybu a tiež ju prenasledoval tým spôsobom, že stál pre ich bytovkou v E. F. G. a sledoval ju, čím podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života, ktorý obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava sp. zn. zo dňa 21.07.2017 právne kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na v súbehu s prečinom nebezpečného prenasledovania podľa , , postupuje Okresnému úradu Trnava, Odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože vo veci nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by tento orgán mohol prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa a o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor. Podanú sťažnosť písomne odôvodnil, pričom uviedol: 2.1. Samosudca prvostupňového súdu v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia okrem iného, ,,im meritum“ uviedol, že v prípade obžalovaného, u tohto ide (ako

konštatoval aj znalec PhDr. Benkovič) o osobu nepremyslene reagujúcu, impulzívnu, s akcentovanou osobnosťou, zameranou na svoju osobou, avšak bez tendencie páchať tzv. brachiálne násilie (pozn. používať hrubú silu). U obžalovaného súd zistil tendenciu k iracionálnemu správaniu (inzerovanie inzerátu na sex s jeho manželkou, napriek tomu, že je sám aj podľa vlastného vyjadrenia žiarlivý a nechcel, aby jeho manželka túto „ponuku“ reálne využila, ponuka na spoločné bývanie s rodičmi manželky, hoci uviedol snahu o osamostatnenie a pod.), ale nie cielenú snahu o páchanie trestnej činností. V prípade osoby obžalovaného mal však súd za to, že cieľom obžalovaného bolo presadiť si svoju vôľu, bez ohľadu na právne dôsledky a kvalifikáciu vlastného správania. Inými slovami, u obžalovaného je napriek absencii snahy o cieľavedomé páchanie trestnej činnosti možno hovoriť o priamom úmysle konať v zmysle objektívnej stránky, zrejme si neuvedomujúc trestnoprávne následky vlastného konania, pričom platí zásada neznalosť zákona neospravedlňuje. Z hľadiska subjektu, ktorým je páchateľ, tu súd nezistil žiadne pozoruhodné okolnosti, obžalovaný je plne zodpovedný za svoje konanie aj v trestnoprávnej rovine. 2.2. Ďalej uviedol, že konajúci súd trestnú vec skúmal aj z hľadiska tzv. materiálneho korektívu, pričom dospel k záveru, že je potrebné závažnosť konania a následku posudzovať s ohľadom na obvyklý následok v porovnateľných prípadoch. Je viac ako zrejmé, že pozíciu poškodenej definovala znalkyňa PhDr. Demovičová ako chronifikovanú matrimoniálnu krízu, pričom PhDr. Benkovič u poškodenej zistil precitlivenosť na podnety zo strany obžalovaného, najmä pri jeho styku s dcérou I.. Uvedené v kombinácií so závermi o iracionálnom a katastrofizujúcom myslení, v spojitosti s nedôverou znalec vyhodnotil ako jadrovejšiu charakteristiku poškodenej, ktorá nie je spojená (len) s jej skúsenosťami so správaním obžalovaného. Čo sa týka vierohodnosti výpovedí, špecifická vierohodnosť je znížená iba u obžalovaného, nakoľko ide o osobu s histriónskymi črtami osobnosti, pričom ale u oboch bola zistená tendencia vykresľovať skutočnosti tak, aby vyzneli v ich prospech. Z tohto dôvodu súd objektívnu stránku konania obžalovaného posudzoval tak, ako dané konanie vnímala poškodená, ktorá by nebola takouto osobnostnou výbavou zaťažená. V kontexte tohto, možno správanie obžalovaného vyhodnotiť na strane jednej ako manželské konflikty nefungujúceho manželstva a na druhej strane ako nátlakové domáhanie sa pozornosti resp. styku s deťmi. Vzniknutý stav má prioritne súkromnoprávny resp. civilnoprávny rozmer - konanie o rozvode, úprava práv a povinností k maloletým deťom a pod., ale aj verejnoprávny rozmer, avšak tento podľa názoru súdu nepresiahol rovinu administratívnoprávnu (teda ide o priestupky). 2.3. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu obsiahnutú v sťažnosťou napadnutom uznesení v spojení s ustanoveniami (, ), je na mieste deklarovať záver, že podľa prokurátora, zo strany samosudcu Okresného súdu Trnava, ktorý rozhodol na hlavnom pojednávaní v intenciách a teda postúpil trestnú vec na priestupok, prišlo k porušeniu (s dôrazom na vetný konštrukt „jednotlivo i v ich súhrne“) a tým k nadväzujúcemu porušeniu , najmä čo do smeru vysporiadania sa so spôsobom, následkami, okolnosťami, za ktorých bol prečin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa, pričom uvedené úvahy v danom kontexte absolútne absentujú v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia Okresného súdu Trnava a teda predmetné uznesenie je z daného pohľadu nepreskúmateľné. 2.4. Čo sa týka porušenia a s tým súvisiaceho dôvodu sťažnosti podľa je na mieste úvodom v súhrnne uviesť, že samosudca opomenul v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia stranám konania vysvetliť, ktoré materiálne ukazovatele tzv. ,,materiálneho korektívu“ (spôsob, následky, okolnosti, miera zavinenia a pohnútka) a v akej miere vzal do úvahy, keď sa rozhodol predmetné protiprávne konanie vyhodnotiť ako podozrenie z možného spáchania priestupku, nakoľko úvahy samosudcu smerovali „len“ k vyhodnoteniu následku, okolností, miery zavinenia a pohnútky, pričom v odôvodnení uznesenia absentuje detailnejšie rozobratie jedného elementu tzv. ,,materiálneho korektívu“ a jeho následného zaradenia do súhrnného vyhodnotenia čo do existencie „nepatrnej závažnosti“, ktorým je spôsob protiprávneho konania. Ohľadom spôsobu vykonania predmetného protiprávneho konania možno uviesť, že útoky obžalovaného boli realizované v období od roku 2011 až minimálne do momentu podania obžaloby v danej trestnej veci dňa 24.07.2017, čo predstavuje obdobie cca šiestich rokov. 2.5. V danom smere možno konštatovať, že toto obdobie niekoľkých rokov samo o sebe indikuje existenciu vyššej miery závažnosti, ako „nepatrnej“ v intenciách . Možno uviesť, že sa samotné protiprávne konanie obžalovaného nebolo po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní spochybnené, resp. bolo preukázané, že obžalovaný sa vyhrážok a útokov voči svedkyni- poškodenej dopustil, pričom v kontexte času od kedy tieto útoky trvali možno zaujať názor, že svedkyňa poškodená bola niekoľko rokov v „ťažkom príkorí“, t. j. pod psychickým tlakom, stresom, spôsobeným vyhrážkami zo strany obžalovaného typu, že príde o kontakt s deťmi, alebo že si siahne na život, pričom

takéto konanie sa významnou mierou „podpísalo“ pod kvalitu jej života, ktorá by za iných okolností bola výrazne vyššia. V danom kontexte možno dať do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2021, sp. zn. : ,,Jednou z podmienok, ktorá musí splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu). Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti: a/ spôsob vykonania činu a jeho následky, b/ okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti - a ), c/ miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky) sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných.“, v spojení s ustálenou rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad s poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci J. I. vs. Chorvátsko zo dv a 08.03.2022, č. 35898/16, bod 99: ,, Navyše, podľa názoru Súdu, orgány sa nikdy vážne nepokúsili o komplexný pohľad na prípad sťažovateľky ako celku, vrátane domáceho násilia, ktorému bola predtým vystavená, čo sa v tomto type prípadov vyžaduje“ (mutatis mutandis: Tunikova a spol. vs. Rusko, č. 55974/16, bod 116, Eremia vs. Moldavská republika, č. 3564/11 , bod 56 etc.) 2.6. Vzhľadom na spochybnené závery samosudcu Okresného súdu Trnava ohľadom naplnenia materiálnych podmienok uvedených v O ods. 2 navrhujem, aby Krajský súd v Trnave podľa zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 10.03.2023, sp. zn. a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. 3. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa , až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa , alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa . 4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa , preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 5. Skutok tak, ako je uvedený v podanej obžalobe a následne aj v napadnutom uznesení, je príliš všeobecný nato, aby bolo možné z neho vyvodiť relevantnú právnu kvalifikáciu.

6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o obžalobe podanej pre podozrenie zo spáchania skutku, ktorého obsah modifikoval takto:

- „ako manžel sa D. B., nar. XX.XX.XXXX (aktuálne N.) minimálne od 09.07.2011 až do 02.03.2017, v bližšie nezistených dňoch opakovane na adrese jej trvalého bydliska E. F. G. H. XXX, F. I. J. XXX, J. K. K. aj na rôznych iných miestach vyhrážal takým spôsobom, že ak nebude podľa neho, tak skočí z mosta, že jej zoberie maloletú dcéru I. B., nar. XX.XX.XXXX a syna L. L. B., nar.: XX.XX.XXXX, aj v čase, keď sa tento ešte nenarodil a deti už viac neuvidí (prvá časť skutku),

- taktiež v období že v období, keď od decembra 2011 do júna 2013 minimálne požiadal svoju matku L. M. B., aby ju neustále vo večerných hodinách kontrolovala, požadoval od nej, aby bola neustále počas celého dňa aj v noci na internete a písala si s ním (druhá časť skutku),

- ďalej v období od októbra 2012 do novembra 2012 ju obťažoval každý deň aj v noci telefonátmi a to aj proti jej vôli, od jej kamarátov si zaobstarával informácie týkajúce sa jej pohybu a tiež ju prenasledoval tým spôsobom, že stál pre ich bytovkou v E. F. G. a sledoval ju, čím dlhodobým prenasledovaním podstatným spôsobom zhoršil kvalitu jej života.“ (tretia časť skutku) 7. V skutkovej vete sú popísané tri jednotlivé obsahovo podstatne odlišné konania obžalovaného. Napriek tomu ich súd spojil a posúdil ako jeden skutok. Uviedol, že žiaden z aspektov konania obžalovaného samostatne nenapĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu, tento aspekt naberá až konanie obsiahnuté v skutkovej vete ako celok. Pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa , toto konanie obžalovaného, spočívajúce vo vyslovených vyhrážkach, považoval súd za súčasť prečinu nebezpečného prenasledovania v zmysle , resp. za fakticky konzumované týmto ustanovením ako ustanovením špeciálnym. V tomto konkrétnom prípade boli vyhrážky súčasťou nátlakového konania obžalovaného, spočívajúceho aj v ďalších aspektoch prenasledovania, tzv. stalkingu. Z tohto dôvodu súd kvalifikoval konanie obžalovaného po formálnej stránke ako jeden trestný čin - prečin nebezpečného prenasledovania a nie ako súbeh trestných činov. 8. Závery prvostupňového skutku, uvedené v predchádzajúcom bode, považuje sťažnostný súd za nesprávne. 9. Konanie obžalovaného uvedené v prvej časti skutku nemožno právne kvalifikovať ako konanie ktorým sa páchateľ vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe v zmysle ustanovenia . Toto konanie popisuje, ako si obžalovaný vynucuje určité správanie sa poškodenej (aby „bolo podľa neho“) a to prostredníctvom hrozby, že jej spôsobí inú ťažkú ujmu, ktorou by mohlo byť, že jej ako matke zoberie deti, ktoré už viac neuvidí. Popis tejto časti skutkovej vety tak nenapĺňa zákonné znaky prečinu podľa ustanovenia - e) . Nedostatkom tejto časti odôvodnenia napadnutého uznesenia je, že súd nevysvetlil, ktoré časti konania obžalovaného mali naplniť konkrétnu skutkovú podstatu prečinu podľa . 10. Konanie obžalovaného popísané v druhej časti skutku, nemožno podradiť pod skutkovú podstatu prečinu podľa . Požiadanie niekoho (matky obžalovaného), aby iného (poškodenú) neustále kontroloval, nie je trestnoprávne relevantným konaním, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektoré z ustanovení - e) . Rovnako nie je trestnoprávne relevantné ani konanie, ktorým obžalovaný „požaduje od poškodenej, aby bola neustále počas celého dňa aj v noci na internete a písala si s ním“. V takto formulovanej požiadavke nie je vyjadrený prvok protiprávneho konania vyjadrený v skutkovej podstate trestného činu, teda kontaktovanie prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jej vôli ( ). 11. Uvedené chyby napadnutého uznesenia majú za následok, že ďalšie právne úvahy prvostupňového súdu ohľadne posúdenia skutku podľa kritérií uvedených v ustanovení , nie sú rovnako vecne správne a použiteľné. 12. Nejednoznačne a z pohľadu prieskumu sťažnostného súdu nedostatočne, sa prvostupňový súd vyjadril k otázke naplnenia toho znaku trestného činu uvedeného v ustanovení , ktorý spočíva v tom, že konanie páchateľa skutku, musí mať kvalitu, že je spôsobilé – môže vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie, život alebo zdravie blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života. Či je dlhodobé prenasledovanie spôsobilé privodiť tento škodlivý následok (t. j. vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie, život alebo zdravie blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života), je treba posudzovať individuálne, so zreteľom ku všetkým okolnostiam prípadu, teda aj k fyzickým a charakterovým vlastnostiam páchateľa v porovnaní s fyzickými a charakterovými vlastnosťami poškodeného, ich vzájomnému vzťahu a pod. Ak konania páchateľa takúto kvalitu nemá, nemôže takéto konanie byť posúdené ako prečin uvedený v ustanovení . 13. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho uznesenia, sa o tejto otázke vyjadril v zásade na dvoch miestach. 14. Na strane 28 uznesenia uvádza, že ... „súdu sa javí ako nesporné, že v rámci agresívnych hádok, ktoré opäť nik zo zúčastnených nerozporuje, obžalovaný nepovedal (asi malo byť správne napísané „povedal“, inak to nedáva logiku, pozn. sťažnostného súdu) (a s vysokou pravdepodobnosťou

opakovane) takéto slová, ktoré poškodená nie bezdôvodne vzhľadom na kontext chápala ako vyhrážku a ohrozenie.“ 15. Toto vyjadrenie súdu naznačuje – čo je už samo osebe nedostatočné a je podstatnou vadou uznesenia – že vyhrážky obžalovaného majú kvalitu trestnoprávne relevantného konania (bod 12 tohto uznesenia), ktorú súd posudzoval vzhľadom na individuálne charakteristiky prípadu, teda kontext, v ktorom sa obžalovaný vyjadroval. 16. Na inom mieste napadnutého uznesenia, na konci strany 29 a začiatku strany 30, však súd uvádza, že: „Konajúci súd trestnú vec skúmal aj z hľadiska tzv. materiálneho korektívu, pričom dospel k záveru, že je potrebné závažnosť konania a následku posudzovať s ohľadom na obvyklý následok v porovnateľných prípadoch. ... súd objektívnu stránku konania obžalovaného posudzoval tak, ako dané konanie vnímala poškodená, ktorá by nebola takouto (negatívnou, pozn. sťažnostného súdu) osobnostnou výbavou zaťažená. V kontexte tohto, možno správanie obžalovaného vyhodnotiť na strane jednej ako manželské konflikty nefungujúceho manželstva a na druhej strane ako nátlakové domáhanie sa pozornosti resp. styku s deťmi. Vzniknutý stav má prioritne súkromnoprávny resp. civilnoprávny rozmer - konanie o rozvode, úprava práv a povinností k maloletým deťom a pod., ale aj verejnoprávny rozmer, avšak tento podľa názoru súdu nepresiahol rovinu administratívnoprávnu (teda ide o priestupky). 17. Vyjadrenie súdu k tej istej otázke, citované v predchádzajúcom bode tak (opäť iba) naznačuje, že hrozby obžalovaného by sa nemali posudzovať tak, ako ich vnímala poškodená, ale podľa akýchsi iných, objektívnych, no bližšie nedefinovaných, kritérií. Ak tieto hrozby neboli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie, život alebo zdravie blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života, nie sú naplnené všetky zákonné znaky uvedeného prečinu a potom niet prečo u nich uplatňovať aplikáciu . Tzv. materiálny korektív sa skúma iba v prípadoch ak súdený skutok napĺňa všetky formálne znaky prečinu. 18. Súd si tak na rôznym miestach svojho rozsiahleho rozhodnutia odporuje, resp. sa vyjadruje spôsobom, ktorý je mätúci a robí odôvodnenie uznesenia nezrozumiteľné. 19. Uvedené chyby napadnutého uznesenia majú za následok potrebu zrušenia napadnutého uznesenia. Povinnosťou súdu bude opätovne vo veci rozhodnúť spôsobom, pri ktorom sa vyvaruje vyššie uvedených pochybení, ktoré zistil v opravnom konaní tunajší súd. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť nielen formálne v súlade s požiadavkami uvedenými v ustanovení , ale malo by byť obsahovo koncipované tak, aby sa jeho čitateľ nestrácal v rozsiahlo uvádzaných teoretických východiskách, ktorých previazanosť s konkrétnymi skutkovými a právnymi zisteniami súdu, je len málo zrozumiteľná. Väčší dôraz odporúča tunajší súd klásť na to, aby boli jednotlivé argumenty súdu (napr. zistenie skutkového stavu, úvahy o právnej kvalifikácii, vysporiadanie sa obhajobou a pod.) koncentrované na jednom mieste. Prispieva to k lepšej prehľadnosti rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.