Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8P-41-2012.pdf
PDF · 93.17 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/41/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci navrhovateľa : B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou : J. M., bytom Q. XXX proti odporcovi : L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. P. XXX/X, R. P. o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Odporca je povinný platiť výživné na navrhovateľa mesačne v sume 95 € vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom 13.3.2012.
Za obdobie od 13.3.2012 do 30.4.2012 odporca má dlh na zročnom výživnom v sume 50 €.
Odporcovi na zaplatenie dlhu na zročnom výživnom v sume 50 € súd povoľuje mesačné splátky po 5 €, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 5C/144/03-27 zo dňa 7.10.2003 v časti výživného.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.03.2012 domáhal na tunajšom súde o zvýšenie výživné na sumu 200,-€ od marca 2012 s odôvodnením, že výživné, čo odporca platí na jeho výživu je nepostačujúce a celú starostlivosť o neho zabezpečuje jeho matka.
Odporca uviedol, že je schopný platiť najviac 90,-€ mesačne, lebo viac nevie. Okrem toho uviedol, že navrhovateľovi zvykol predtým prispievať aj inou formou aj mu dával vreckové.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listín predložených účastníkmi ako aj zadováženými súdom a to : rozsudok o rozvode manželstva rodičov navrhovateľa ( č.l. 3), potvrdenie o návšteve školy ( č.l. 5 ), správy mesta ( č.l. 20 ), zárobkový výkaz od zamestnávateľa matky navrhovateľa a jej manžela ( č.l. 23 až 26 ), daňové priznanie odporcu za
rok 2010 ( č.l. 27 až 41 ), za rok 2011 aj s peňažným denníkom ( č.l. 42 až 65 ), vyčíslenie mesačných výdavkov ( č.l. 6ž ), výpis z účtu ( č.l. 67 ), TV, internet ( č.l. 68 ), kreditná karta ( č.l. 70 ), orange ( č.l. 72 ), flexipôžička ( č.l. 75 ), nájomné ( č.l. 82 ) a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 5C 144/03 - 27 zo dňa 07.10.2003. Navrhovateľ v tom čase maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Odporcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na navrhovateľa, v tom čase maloletého v sume 2.000,-Sk. Navrhovateľ mal v tom čase niečo cez 10 rokov. Chodil do základnej školy. Matka mala príjem 10.000,-Sk. Odporca bol nezamestnaný. Obaja boli nemajetní. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2003 čo do rozvodu a 17.11.2003 čo do výživného. Uvedené vyplýva z pripojeného rozsudku ( č.l. 3).
Toho času navrhovateľ je už plnoletý. Koncom apríla bude mať 19 rokov. Chodí do 4 ročníka strednej školy v Dunajskej Strede. Do školy denne dochádza autobusom, čo predstavuje výdavky na cestovnom okolo 20,-€ mesačne. Nestravuje sa na obedy v škole, ale doma. Nepracuje. Nemá žiadny príjem. Nevenuje sa žiadnej záujmovej činnosti. Má zdravotné problémy so zubami. Musí nosiť dioptrické okuliare. S týmto sú spojené zvýšené výdavky. Chodí na doučovanie zo slovenského jazyka, kde sa platí týždenne 14,-€. Býva u matky. Matka navrhovateľa pracuje. Má príjem okolo 450,-€. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je vydatá. Jej manžel má príjem okolo 700,-€. Má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v sume určenej súdom vo výške 160,-€. Spolu vlastnia rodinný dom. Iný majetok nemá. Mesačne majú výdavky na bývanie, životné poistenie, internet okolo 400,-€. Nemá žiadne úvery. O svojom príjme ako aj o príjme manžela predložila zárobkové výkazy od zamestnávateľa ( č.l. 23 ) a 25. Vyplýva z nich, že matka navrhovateľa má čistý mesačný príjem 501,74,-€. Jej manžel má čistý mesačný príjem 587,92 €.
Odporca pracuje ako živnostník - maliar. Nikoho nezamestnáva. Na svoju živnosť pracuje sám s jednou partiou. Mesačne má čistý príjem po odrátaní povinných platieb a odvodov a nákladov na materiál 350,- € až 380,-€. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je nemajetný. Býva s družkou v jej byte. Spláca kreditné karty, pôžičku, ktorú čerpal na vodičský pre navrhovateľa v sume 400,-€ a do domácnosti družky na nájomné prispieva mesačne sumou 100,-€. Všetko uvedené vyplýva z vyjadrenia odporcu. Na č.l. 23 až
-3-
65 sa nachádzajú daňové priznania odporcu za rok 2010 a 2011. Na č.l. 66 predložil rozpis výdavkov
- telefón 40,-€ mesačne, kreditná karta 65,-€ mesačne, úver 65,-€. Pripojil aj výpis z účtu, doklady o nákladoch na TV a internet 50,-€ mesačne, nájomné 170,-€, elektrina štvrťročne 59,06 €, Orange 38,23 €.
Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 75 ods. 1/ Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 77 ods. 1/ Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá / zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
-4-
Podľa ust. § 78 ods. 3 / zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri posudzovaní každého návrhu o zvýšenie výživného súd musí skúmať či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného jeho zvýšením odôvodňovala alebo nie. Či ide o zmenu takého rozsahu, že umožňuje zvýšenie výživného alebo nie. Či sa výdavky a potreby plnoletého dieťaťa oproti ostatnej úprave výživného zmenili tak, že sú dôvodom na zvýšenie výživného alebo nie. Či sa zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery, že je schopný platiť viac než doteraz určenú výšku výživného. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu. V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli v roku 2003, kedy bolo naposledy určené výživné na čas po rozvode manželstva rodičov navrhovateľa s pomermi ku dňu podania návrhu, teda 13.03.2012, odkedy navrhovateľ žiada zvýšenie výživného a ku dňu rozhodovania v danej veci.
Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha o zvýšenie výživného na sumu 200,-€ od marca 2012, ako bolo doplnené na pojednávaní. Toto je predmetom konania, ktorým je súd viazaný, lebo nejde o zvýšenie na maloleté ale už plnoleté dieťa. O tomto musel súd rozhodnúť, či je návrh dôvodný alebo nie a v akom rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na strane navrhovateľa od roku 2003 nastala výrazná zmena pomerov už len samotným plynutím tak dlhého času skoro 9 rokov. Zákonite už len toto plynutie času je dôvodom, ktorá by si vyžadovala zvýšenie výživného. V roku 2003 mal maloletý niečo cez 9 rokov, chodil do základnej školy, na prvý stupeň. Teraz bude mať už 19 rokov, je plnoletý. Chodí do posledného ročníka strednej školy. Aj toto sú dôvody na zvýšenie výživného na
starne navrhovateľa. Oproti roku 2003 sa jeho odôvodnené potreby podstatným spôsobom zvýšili aj na ošatenie, obuv, lebo tieto potrebuje už v pánskych veľkostiach, čo je opäť viac ako bolo v roku 2003. Vyššie sú výdavky na aj jeho stravu, na voľný čas pod. Jeho odôvodnenými výdavkami tak ako aj u dospelých a teda aj jeho rodičov, sú pomerná časť nákladov na jeho bývanie s tým spojené služby
- voda, elektrina, plyn, kúrenie a pod., lebo aj tieto náklady má každé dieťa nielen jeho rodičia. Je zrejmé, že na strane navrhovateľa tak nastala zásadná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Na strane povinného otca - odporcu taktiež nastala zmena pomerov oproti roku 2003 čo bola ostatná úprava výživného. V roku 2003 bol nezamestnaný. Teraz podniká ako živnostník, má príjem okolo 380,-€ mesačne. Nepribudla mu žiadna iná vyživovacia povinnosť. Vyplýva z toho, že jeho pomery sa oproti ostatnej úprave výživného zlepšili. V ďalšom musel súd skúmať, aký je pomer medzi zvýšenými odôvodnenými potrebami navrhovateľa a zlepšenými možnosťami odporcu, pretože výška výživného je síce odvádzaná od odôvodnených potrieb navrhovateľa ale na druhej strane podľa zákona je podmieňovaná a limitovaná aj schopnosťami a možnosťami povinného rodiča. Len v takomto pomere je možné potom posudzovať dôvodnosť návrhu navrhovateľa. Ak sú pomery povinného rodiča lepšie, je možná vyššia výška výživného a ak nie, tak len nižšia výška výživného. V tomto prípade dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa o zvýšenie výživného je dôvodný len do výšky 95,-€ mesačne, lebo možnosti odporcu ako povinného rodiča sú limitované výškou jeho príjmu, ktorý má a tou je suma 380,- €, z ktorej súd pri posudzovaní návrhu navrhovateľa podľa predložených listín vychádzal. Ustálenou praxou súdov pri rozhodovaní o výške výživného je
-5-
pomer 25% z príjmu povinného rodiča ako výška výživného na jedno dieťa. V tomto prípade zo sumy 380,-€ to predstavuje sumu 95,-€ ( 380,- € : 100 % x 25 % ). Na takúto výšku preto súd zvýšil výživné na navrhovateľa a v takomto smere jeho návrhu dňom podania návrhu, teda od 13.03.2012 vyhovel. Ako nedôvodný zamietol jeho návrhu na sumu 95,-€ mesačne do sumy žiadanej v návrhu 200,-€ mesačne, lebo možnosti a pomery odporcu nie sú tak dobré, aby umožňovali takéto zvýšenie, pretože to by už bola ohrozená schopnosť odporcu zo svojho príjmu si zabezpečiť živobytie a to nie je účelom zákona.
Výška dlhu zodpovedá rozdielu zvýšenia zo sumy 2.000,-Sk na sumu 95,-€ so zohľadnením, že odporca v marci aj apríli 2012 zaplatil 2 x po 70,-€ na výživné a tak dlh na jeden mesiac je 25,-€, čo spolu predstavuje 50,-€. V tomto smer súd odporcovi povolil splátky.
Keďže o výživnom bolo rozhodnuté v roku 2003, bolo potrebné rozhodnutie v dôsledku tohto zvýšenia v časti výživného zmeniť.
Ako navrhovateľ, tak aj odporca mali v konaní čiastočný úspech a preto o náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-6-
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/ O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.