Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Co-114-2011.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Area
Subarea
20Co/114/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. 13, právne zast. JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, ul. Sov. hrdinov č. 102, 089 01 Svidník proti žalovanému J. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX bytom Y. č. XXX, právne zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, ul. Krátka č. 4, 091 01 Stropkov, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C 29/2005-178 zo dňa 30.9.2010 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.
II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania v rozsahu zrušenia vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom vyslovil, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 796,65 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu 628,32 Eur na účet zástupcu JUDr. Michala Harviša a sumu 95,50 Eur na účet tamojšieho súdu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je teda náhradou nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodení mohli zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote. Následky poškodenia zdravia sa prejavujú v tom, že poškodeným sa spoločenské uplatnenia výrazne sťaží, prípadne sú z takéhoto spoločenského uplatnenia úplne vylúčení. Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy aj to, aké náhradné pôžitky za priznanú náhradu si poškodení môžu reálne v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach zabezpečiť. Znalec MUDr. C. D., ktorý bol ustanovený vo veci na vypracovanie znaleckého posudku stanovil pre žalobcu bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 800 bodov, pričom jednalo sa o bodové hodnotenie položky vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, v tomto prípade popomliaždeninový syndróm mozgu diagnostikovaný neurológom, psychológom a psychiatrom. Znalec uviedol, že zdravotný stav žalobcu zodpovedá druhu trvalých následkov po poranení mozgu, ktoré vzniklo pri jeho fyzickom napadnutí dňa 14.5.2004 a ktoré sú taxatívne vymedzené vo vyhláške č. 32/1965 Z.z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhl.“). Uviedol, že trvalé následky po predmetnom úraze sú nepopierateľné, sú však relatívne
bežným následkom utrpených poranení, ale rozhodne podľa znalca nie sú takého charakteru, aby prichádzalo do úvahy akékoľvek zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad rámec ich hodnotenia predmetnou vyhláškou. Poukázal na to, že žalobca nie je upútaný na lôžku alebo invalidný vozík, nie je odkázaný na pomoc druhej osoby, môže sa voľne pohybovať, nie je obmedzený v samoobsluhe ani v starostlivosti o hygienu (kedy by bolo možné uvažovať o hornej hranici rozpätia a zvýšení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnia nad rámec vyhlášky), môže byť ale obmedzený v práci a v nepodstatných aktivitách súkromného života, pričom prognóza zdravotného stavu v súvislosti s následkami žalobcu je ustálená. Pri úvahách o primeranosti odškodnenia vychádzal prvostupňový súd z ust. § 4 vyhl. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Všetky uvádzané okolnosti podporujú záver, že odškodnenie žalobcu len v rámci základného bodového hodnotenia stanoveného v znaleckom posudku je primerané rozsahu a povahe trvalých obmedzení žalobcu, pričom aj znalec v znaleckom posudku uviedol, že trvalé následky po predmetnom úraze sú nepopierateľné, sú však relatívne bežným následkom utrpených poranení ale rozhodne nie sú takého charakteru, aby prichádzalo do úvahy akékoľvek zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad rámec ich hodnotenia vyhláškou. V danom prípade prvostupňový súd zistil aj spoluzavinenie žalobcu podľa § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a aplikoval v tejto súvislosti § 450 OZ, pretože aj z trestného spisu Okresného súdu Svidník, sp. zn. 2T/168/2004 vyplýva, že ku skutku ublíženia na zdraví došlo dňa 14.5.2004 po predchádzajúcej provokácii žalobcu, a preto prvostupňový súd daný prípad nepovažoval ako hodný osobitného zreteľa. Taktiež dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného sú tie, že tento nebol predtým trestaný a nechcel spôsobiť následok, ktorý nastal.
Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Vyjadril presvedčenie, že jednonásobok základného bodového ohodnotenia o výške 1 593,30 Eur je neprimerane nízke a nezohľadňuje jeho zdravotnú ujmu, vážne trvalé následky, ktoré na jeho zdravotnom stave úraz zanechal. Namietal dôvod hodný osobitného zreteľa na strane žalovaného, keďže mu napadnutie a úraz hlavy spôsobil úmyselne. Praktický lekár MUDr. M. v lekárskej správe uviedla, že po napadnutí - úraze bol opakovane hospitalizovaný, úraz zanechal vážne trvalé následky, pre ktoré sa stal invalidným dôchodcom, je v trvalej liečbe a na liekoch. Aj zo správy MUDr. Y. vyplýva zhoršenie zdravotného stavu. Rovnako psychologické vyšetrenia Mgr. I. potvrdilo opodstatnenosť jeho zhoršeného zdravotného stavu následkom úrazu hlavy, keď konštatuje a odporúča naďalej neurologickú a psychiatrickú starostlivosť a nevyhnutný doprovod inej osoby, ako aj kolapsové stavy. Na základe uvedeného mal za to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ ide o jednonásobok základného bodového ohodnotenia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi 10-násobok základného bodového ohodnotenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 15 933,08 Eur.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v danom prípade neprichádza do úvahy zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vo veci nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, avšak vo vzťahu k trovám konania je výrok vzhľadom na obsah spisu nepreskúmateľný.
Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 vyhl. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému odškodnenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.
Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 8.4.2008, č. k. 5C/29/2005-121 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi na sťažení spoločenského uplatnenia sumu 15.933,08 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21.5.2009, č.k. 8Co 117/2008-142 zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu prevyšujúcu 796,65 Eur, vo výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa 6 % úroku z omeškania zo sumy 1.593,30 Eur od 13.8.2005 do zaplatenia, vo výroku o trovách konania, vo výroku o súdnom poplatku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca po úprave žalobného petitu navrhoval, aby mu súd priznal odškodnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšenú o 10-násobok, t.j. vo výške 15 933,08 Eur a žiadal priznať úroky z omeškania.
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd priznal žalobcovi odškodnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške jednonásobku základného bodového hodnotenia, s čím žalobca nesúhlasil a namietal nesprávne právne posúdenie v tomto smere.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Je ním treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.
Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 90/2004).
V každom prípade odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Z obsahu spisu, zo znaleckého posudku MUDr. C. D. vyplynulo, že zdravotný stav žalobcu zodpovedá druhu trvalých následkov po poranení mozgu, ktoré vzniklo pri jeho fyzickom napadnutí dňa 14.5.2004
a ktoré sú taxatívne vymedzené vo vyhláške. Trvalé následky po predmetnom úraze sú nepopierateľné, sú však relatívne bežným následkom utrpených poranení, ale rozhodne podľa znalca nie sú takého charakteru, aby prichádzalo do úvahy akékoľvek zvýšenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad rámec ich hodnotenia predmetnou vyhláškou (čl. 59).
Rovnako súdny znalec uviedol, že každý úraz zanechá určité následky, ktoré v určitej miere zhoršia kvalitu života. V tomto konkrétnom prípade u žalobcu došlo ku zhoršeniu kvality života. Žalobcovi po ublížení na zdraví vznikli určité obmedzenia pre výkon v podstate každej činnosti. V znaleckom posudku popísané trvalé následky utrpených poranení môžu žalobcu čiastočne obmedzovať v tej ktorej konkrétnej činnosti. V bežných činnostiach denného života, ktoré vykonával aj predtým (samoobsluha, starostlivosť o hygienu, upratovanie, prevádzka domácnosti) žalobca obmedzený nie je a neexistuje preto dôvod na zvýšenie odškodnenia nad rámec stanovený vyhláškou. Prognóza zdravotného stavu v súvislosti s následkami úrazu žalobcu je ustálená (čl. 62).
Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že v predmetnej veci nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd mohol odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť. Odvolací súd stotožňujúc sa s prvostupňovým súdom má za to, že nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa správne v zmysle podaného znaleckého posudku a posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 800 bodov priznal odškodnenie vo výške 800 bodov x 1,99 Eur, t.j. 1 593,30 Eur (§7 ods. 1 vyhl.), od sumy ktorej odrátal právoplatne priznanú sumu vo výške 796,65 Eur. Na základe uvedeného preto priznal v súlade s právnou úpravou odškodnenie za sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 796,65 Eur. Odvolacia námietka ohľadom nesprávneho právneho posúdenia zo strany prvostupňového súdu preto neobstojí.
Rozsudok prvostupňového súdu v jeho napadnutej časti je vo výroku vecne správny a boli splnené zákonné podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 ods.1 O.s.p.).
Rozsudok vo výroku o trovách konania je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť z dôvodu, že prvostupňový súd neodôvodnil svoje úvahy v tom smere, že napriek tomu, že z obsahu spisu vyplýva vyúčtovanie trov právneho zastúpenia pôvodného advokáta žalobcu JUDr. Igora Šafranka, prvostupňový súd naň nereflektoval. Rovnako nie je zrejmé, z akého dôvodu bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania za zložený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 393,68 Eur, napriek tomu, že na preddavku zaplatil sumu 431,52 Eur (13 000,-Sk) (čl. 47).
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť o trovách celého konania s tým, že svoje rozhodnutie odôvodní presvedčivo (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Bude potrebné sa zaoberať účelnosťou jednotlivých úkonov, za ktoré sa náhrada trov konania priznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.