Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-63-2012.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/63/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľa: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q., t.č. F. XX, XXX XX Q., proti odporkyni: I. Stará, rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Q., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 28.03.2012 na Okresný súd Skalica návrh na určenie výživného pre rozvedeného manžela v sume 10,- eur mesačne.
Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila. S návrhom navrhovateľa nesúhlasila.
Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania bolo vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jej neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s písomným vyjadrením odporkyne k návrhu, rozhodnutím ÚPSVaR Senica, rozsudkom 2C/34/2010, potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti odporkyne a zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/34/2010 zo dňa 17.08.2010 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2C/181/2009 zo dňa 10.09.2009 právoplatným dňa 27.11.2009 rozvedené. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2C/34/2010 zo dňa 17.08.2010 súd návrh navrhovateľa o určenie výživného manželovi v sume 300,- eur zamietol.
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že návrh na určenie výživného pre rozvedeného manžela podal navrhovateľ z dôvodu, aby mohol byť poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Navrhovateľ je 4 roky vedený na úrade práce, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, nemá žiadne vyživovacie povinnosti, býva u svojej matky v byte, ktorý je v jej vlastníctve. Invalidný dôchodok mu nebol priznaný.
Z písomného vyjadrenia odporkyne súd zistil, že dôvodom rozvodu manželstva boli nezhody a odcudzenie zapríčinené požívaním alkoholu navrhovateľom. Odporkyňa je vedená na úrade práce a nepoberá žiadne hmotné dávky. Od januára je dočasne práce neschopná.
Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti súd zistil, že odporkyňa je od 16.01.2012 neschopná práce.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že odporkyňa bola dňa 28.03.2011 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Podľa § 72 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 73 Zákona o rodine právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Za trvania manželstva majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, ktorá takisto ako vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vzniká priamo zo zákona. Táto povinnosť trvá však len do právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželov. Po rozvode manželstva ten manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Nárok na takýto príspevok nevzniká zo zákona, ale len dohodou rozvedených manželov alebo rozhodnutím súdu. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní súdov o príspevku na výživu rozvedeného manžela je to, že manžel nie
je schopný z vlastných majetkových alebo zárobkových zdrojov zaistiť svoju primeranú výživu. Súdy berú zreteľ na to, aby sa príspevkom na výživu rozvedeného manžela pokrývali náklady na stravovanie a na uspokojovanie ďalších primeraných potrieb vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob života oprávneného a pod. Splnenie zákonnej podmienky neschopnosti sa živiť možno predpokladať vtedy, keď sa rozvedený manžel vzhľadom k svojmu veku a zdravotnému stavu nemôže zamestnať, alebo nemá možnosť si za danej situácie zaobstarať primerané zamestnanie.
Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené dňa 27.11.2009, účastníci nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia príspevku na výživu rozvedenému manželovi v sume 10,- eur mesačne. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že dôvodom jeho nezamestnanosti je invalidita, nakoľko mu nebol priznaný invalidný dôchodok. Taktiež nepreukázal, že nemá možnosť zamestnať sa ani len na čiastočný úväzok, resp. brigádnicky, ani že sa o získanie zamestnania bezúspešne pokúsil. Odporkyňa preukázala, že je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 28.03.2011 a od 16.01.2012 je dočasne práce neschopná. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odôvodnené potreby účastníkov konania a majetkové pomery účastníkov konania, sú pomerne rovnaké. Súd nemal za preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa mu bráni nájsť si primerané zamestnanie. V danom prípade vychádzajúc z preukázaných príjmov a majetkových pomerov účastníkov, potrieb a schopností oboch účastníkov konania súd návrh navrhovateľa na určenie príspevku na výživu rozvedenému manželovi ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. a odporkyni ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len odporkyňa a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Navrhovateľ sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).