Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/25/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti E. H., nar. XX.XX.XXXX a M. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M., deti rodičov N. H., bytom M., Q. XXXX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky a X. H., bytom S. C., U., N. XX, štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného E., so sídlom T. XX/XXX, M., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -42 zo dňa 19. januára 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom uložil otcovi detí povinnosť platiť výživné pre mal. E. sumou 190 Eur mesačne a pre mal. M. sumou 160 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.01.2011, čím sa zvýšila jeho vyživovacia povinnosť k mal. E. z doterajšej sumy 1.200,- Sk mesačne a k mal. M. z doterajšej sumy 1.000,- Sk mesačne a v časti určenia výšky výživného sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. -14 zo dňa 15.07.1999. Rozhodol, že dlh na výživnom za obdobie od 01.01.2011 do rozhodnutia súdu pre mal. E. vo výške 1.952,21 Eur a pre mal. M. vo výške 1.648,53 Eur sa povoľuje otcovi detí splácať v mesačných splátkach po 50 Eur na každé z detí, k rukám matky, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že od posledného rozhodovania o výške výživného došlo k výraznej zmene v pomeroch na strane všetkých účastníkov. Uplynutím doby viac ako 12 rokov od poslednej právnej úpravy výživného potreby oboch mal. detí prirodzeným spôsobom narástli. Mal. E. je študentkou X. ročníka školy stredného typu, mal. M. je žiačkou X. ročníka základnej školy. V čase poslednej úpravy výživného matka mala príjem z rodičovského príspevku vo výške 2.740,- Sk, v súčasnosti má príjem z pracovného pomeru vo výške 498,77 Eur. Otec mal pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného príjem z pracovného pomeru v spoločnosti J., tento príjem otca zistený nebol, nakoľko pracovný pomer uzatvoril práve v čase rozhodovania súdu. Popri vyživovacej povinnosti k mal. E. a M. má otec vyživovaciu povinnosť k deťom pochádzajúcim zo súčasného manželstva otca, a to k mal. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. J., nar. XX.XX.XXXX. V súčasnosti otec nemá žiaden príjem zo závislej činnosti, zo živnostenského podnikania, nemá príjem ani z výsadby stromkov, či brigádnej stavebnej činnosti, ako sám vo svojej výpovedi uviedol. Otec, ani jeho manželka, nepoberajú žiadne štátne dávky českého sociálneho systému. Otec je konateľom spoločnosti A., svoje príjmy, plynúce z tejto spoločnosti, nepreukázal, v obchodnej spoločnosti A. - v likvidácii je otec vedený ako spoločník - konateľ a likvidátor. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného súd postupoval v súlade s ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec súdu nepreukázal podklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie žiadnych ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Pokiaľ si otec túto povinnosť nesplnil, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima, a súd preto zvýšil výživné pre mal. E. na sumu 190 Eur a na mal. M. na sumu 160 Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011, čím vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou zvýšeného výživného a pôvodne určeným výživným, ktorý povolil podľa otcovi splácať v splátkach po 50 Eur na každé z detí k rukám matky, spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok (správne tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia). Prihliadol na výpoveď otca, že „žije zo vzduchu“, keď kolízny opatrovník žiadal vysvetlenie z čoho žije on a členovia jeho rodiny, keď ich rodina nemá žiadne príjmy. Zohľadnené bolo aj vyjadrenie otca, ktorý na otázku kolízneho opatrovníka, čo robí jeho otec, ktorý má podľa jeho vyjadrenia matke prispievať výživným za neho, uviedol „nič vás nie je do toho, čo robí môj otec“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec, ktorý navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil. Konštatoval, že súd v konaní mal preukázané, že v súčasnosti otec nemá žiadny príjem zo závislej činnosti, zo živnostenského podnikania, ani z inej činnosti. Z údajov internetového výpisu z obchodného registra a Zbierky Ministerstva spravodlivosti Českej republiky však bolo súdu zrejmé, že otec je vedený ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti A., pričom príjmy plynúce od tejto spoločnosti otec nepreukázal, čo súd zhodnotil, že zrejme má príjem z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Súdu vytýkal, že nesprávne postupoval, keď rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti na základe ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Mal za to, že súdu dostatočne opísal svoje majetkové pomery - nevlastní nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok väčšej hodnoty, nemá žiaden príjem zo zamestnania, podnikania, či funkcie štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, nepoberá dávky sociálnej podpory. Zdôraznil, že voči jeho osobe sú vedené viaceré exekučné konania na vymoženie dlžnej sumy cca 1.600.000,- Kč. Uviedol, že hoci je vedený ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti, z tejto funkcie mu príjem neplynie. Pokiaľ by príjem z tejto funkcie mal, tento by bol predmetom exekúcie v súvislosti s uspokojením jeho veriteľov v prebiehajúcich exekučných konaniach. Namietal, že súd neprihliadol na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť na dcéry zo súčasného manželstva a je odkázaný na finančnú podporu zo strany svojho otca a rodičov manželky. Uviedol, že v zmysle ust. v spojení s ust. predkladá súdu potvrdenie zo spoločnosti A. a potvrdenie zo spoločnosti A. - v likvidácii, že mu za rok 2011 neplynuli príjmy z funkcií štatutárneho orgánu.

Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že skutočnosti, uvádzané otcom v podanom odvolaní, boli pred prvostupňovým súdom prejednané, otec bol k týmto skutočnostiam vypočutý. Jej požiadavky na výšku výživného sú opodstatnené.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa

V prejednávanej veci matka mal. detí žiadala zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca na mal. E. zo sumy 1.200,- Sk na sumu 270 Eur a na mal. M. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 230 Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011 s tým, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v konaní o rozvod manželstva s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde v Trenčíne, č.k. -14 zo dňa 15.07.1999. Uviedla, že otec detí na ich výživu dobrovoľne prispieval sumou v rozpätí 250 - 350 Eur mesačne, od decembra 2010 však začal otec deťom prispievať iba sumy stanovené súdnym rozhodnutím v roku 1999. S otcom detí nie je v žiadnom kontakte, s alternatívou, že by otec nemal dostatok finančných prostriedkov, vôbec neuvažovala. Nemá informácie o tom, z akých zdrojov má otec detí príjem a nemá vedomosť ani o tom, akú prácu vykonáva.

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času môže nastať zmena pomerov ako na strane mal. detí, tak aj na strane rodičov, ktorá sa za splnenia zákonných podmienok môže prejaviť v novej úprave výživného.

Aj konanie o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorého sa podaným návrhom domáhala matka, je konaním dôkazným. Z ust. vyplýva, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré nebolo medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Pre občianske súdne konanie platí prejednacia zásada, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Dokazujú sa skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svoje úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania. Každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Súd je povinný vykonať aj ďalšie dokazovanie potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli ( ) len vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, v konaniach o povolení uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie otcovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev. Hodnotenie dôkazov, vykonané súdom prvého stupňa, môže odvolací súd preskúmavať len vtedy, pokiaľ je toto hodnotenie v rozpore s pravidlami logického myslenia. Odvolací súd je v sporovom konaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov za podmienky, že ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ak to považuje za potrebné, aj keď to účastník nenavrhol.

Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo krajským súdom zistené, že okresný súd vykonal vo veci všetky účastníkmi navrhnuté, resp. označené dôkazy ( ) a tieto dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. Neboli dané dôvody na opakovanie už vykonaného dokazovania, ani na doplnenie dokazovania vykonaním ďalších dôkazov.

Odvolací súd sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa stotožňuje. Odvolacie námietky otca sú totožné s námietkami, ktoré uplatňoval pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Pokiaľ otec v podanom odvolaní uvádza, že v zmysle v spojení s ust. predkladá súdu potvrdenie zo spoločnosti A. a potvrdenie zo spoločnosti A. v likvidácii o tom, že mu za rok 2011 neplynul príjem z funkcie štatutárneho orgánu, odvolací súd konštatuje, že k odvolaniu otec reálne pripojil len jedno potvrdenie, že v spoločnosti A. mu za rok 2011 nebola vyplatená odmena za vykonávanie funkcie konateľa, ktoré potvrdenie otec ako konateľ vystavil a podpísal.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v súlade s ust. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté závery primerane vysvetlil.

Otec v podanom odvolaní spochybňuje správnosť rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním uplatneným podľa ust. , a , podľa ktorého prvostupňovému súdu vytýka, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnené.

Otec prvostupňovému súdu vytýka jeho nesprávny postup pri zvýšení vyživovacej povinnosti podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že otec má príjem z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. V odvolaní vyslovil názor, že súdu dostatočne opísal svoje majetkové pomery - nevlastní nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, nemá žiaden príjem zo zamestnania, podnikania, či funkcie štatutárneho orgánu v obchodných spoločnostiach, nepoberá ani dávky sociálnej podpory. Voči jeho osobe sú vedené viaceré exekučné konania na vymoženie dlžnej sumy cca 1.600.000,- Kč. Je vedený ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti, príjem z tejto funkcie mu neplynie. Ak by príjem z tejto funkcie mal, tento by bol predmetom exekúcie v súvislosti s uspokojením jeho veriteľov v prebiehajúcich exekučných konaniach. Za rok 2011 mu neplynul príjem z funkcie štatutárneho orgánu ani v spoločnosti A., ani spoločnosti A. - v likvidácii.

Ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine ukladá rodičovi, ktorý má príjem z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, povinnosť preukázať súdu svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Toto zákonné ustanovenie zakotvuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, v zmysle ktorej povinný rodič má možnosť preukázať svoje príjmy a iné skutočnosti stanovené v tomto zákonnom ustanovení a vyhnúť sa tak aplikácii zákonnej domnienky, ktorá nastáva v prípade, ak si rodič túto povinnosť nesplní. V takom prípade sa predpokladá, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. V tomto prípade je teda dôkazné bremeno prenesené na povinného rodiča a súd nemá možnosť zistiť objektívny stav, t. j., či povinný preukázal skutočne všetky svoje príjmy a majetkové pomery, pokiaľ oprávnený nemá aspoň rámcovú predstavu o majetkových pomeroch povinného rodiča. V danej veci matka mal. detí vypovedala pred prvostupňovým súdom o tom, že s alternatívou, že by otec nemal dostatok finančných prostriedkov neuvažovala. Nevie, z akých zdrojov má finančné prostriedky, nevie, akú prácu vykonáva, ani ju to nezaujíma, platil však výživné v podstatne vyššej sume, ako sumy stanovené posledným súdnym rozhodnutím. Otec aj v odvolacom konaní zotrváva na tom, že svoje majetkové pomery opísal dostatočne. Nič nevlastní, nemá žiadny príjem, nepoberá žiadne dávky. Pokiaľ rodič svoju povinnosť, vyplývajúcu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, splní (otec zastáva názor, že túto povinnosť splnil) a súd ním tvrdený príjem a majetok považuje za nevierohodný, je potrebné pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti zaoberať sa tiež schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ výsluchom rodičov bolo preukázané, že otec v priebehu roka 2010 platil na každé z detí výživné sumou vo výške 250 - 350 Eur mesačne, za situácie, že aj otec detí uznáva, že deti potrebujú rôzne veci, na ktoré matka nemá dostatok finančných prostriedkov, možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca, aby s účinnosťou od 01.01.2011 prispieval na mal. deti zvýšeným výživným, a to na mal. E. po 190 Eur mesačne a na mal. M. po 160 Eur mesačne.

Otec má vyživovaciu povinnosť celkom k štyrom mal. deťom. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživným pre dieťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Výživné môže byť plnené poskytovaním pravidelne opakujúcich sa peňažných dávok, môže spočívať v poskytovaní určitých naturálnych plnení a tiež v rozsahu zabezpečovania osobnej starostlivosti. Zákon preferuje dobrovoľnosť plnenia, avšak, pokiaľ nie je plnené dobrovoľne, riadne a včas, rozhoduje súd. Vyjadrenia otca o tom, že má základné vzdelanie, nikdy nebol v riadnom pracovnom pomere, ale pracuje napríklad pri výsadbe stromkov, podáva tehly napríklad pri stavebnej činnosti, nepoberá žiadne dávky českého sociálneho systému, je štatutárnym orgánom v obchodných spoločnostiach, z ktorých nemá žiaden príjem, pred súdom výslovne uviedol, že „žije zo vzduchu“, je nezamestnaný preto, lebo pre neho nie je práca, nezodpovedajú reálnej situácii (ktorú nepoprel ani jeden z rodičov), keď otec v roku 2010 platil výživné na mal. deti M. a E. (hoci podľa tvrdení otca z finančných prostriedkov jeho otca) v sume 250 - 350 Eur mesačne na každé dieťa.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .