Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-32-2012.pdf
PDF · 65.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/32/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. apríla 2012 prejednal sťažnosti navrhovateliek S. O. a E. H. - sestier odsúdeného a odsúdeného
I. G.
nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom V., Y. cesta XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne,
ktorú podali proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 1Pp/29/2011 zo dňa 23. februára 2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr.por. z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu a odsúdený I. G. sa s použitím § 2 ods. 1 Tr.zák., podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr.zák. p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/118/2001 zo dňa 04.02.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp.zn. 1To/160/2002 zo dňa 16.04.2002.
Podľa § 68 ods. 1 Tr.zák. sa odsúdenému u r č u j e skúšobná doba na 3 (tri) roky a zároveň na túto dobu sa mu nariaďuje probačný dohľad.
Podľa §§ 68 ods. 1, 51 ods. 3 Tr.zák. sa odsúdenému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/118/2001 zo dňa 04.02.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp.zn. 1To/160/2002 zo dňa 16.04.2002 bol I. G. odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, 3 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 k trestu odňatia slobody na 12 rokov so zaradením do tretej nápravno-výchovnej skupiny.
Uznesením súdu prvého stupňa boli podľa § 61 ods. 1 Tr.zák. účinného do 01.01.2006 a § 415 ods. 1 Tr.por. zamietnutý návrh sestier odsúdeného S. O. a E. H. o podmienečné prepustenie odsúdeného I. G..
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote sťažnosti odsúdený a navrhovateľky, ktoré zahlásili do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Odsúdený podanú sťažnosť následne aj
sám písomne zdôvodnil. Požiadal o opätovné prehodnotenie návrhu, pričom sa zaviazal, že bude viesť poriadny život v kruhu rodiny, nakoľko je straší a chorý.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnostiam možno vyhovieť.
Senát krajského súdu poukazuje úvodom na to, že vo veci podmienečného prepustenia odsúdeného I. G. rozhodoval už dvakrát, a to jednak 3. marca 2011 uznesením sp.zn. 23Tos/8/2011 a 8. októbra 2011 uznesením sp.zn. 23Tos/102/2011. V obidvoch prípadoch došlo k zamietnutiu podaných sťažností, pričom uznesenia Okresného súdu Trenčín o podmienečnom neprepustení odsúdeného nadobudli právoplatnosť. Vo vyššie uvedených prípadoch súdy zhodne konštatovali, že u odsúdeného zatiaľ nie je záruka, že na slobode bude viesť riadny život resp., že súd nemá rozumný stupeň istoty, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život. Taktiež v aktuálnom konaní o návrhu sestier odsúdeného, súd prvého stupňa znovu poukázal na nedostatočnosť záruky vedenia riadneho života, keď ostatné podmienky ale odsúdený splnil.
K tomuto senát krajského súdu poukazuje na to, že odsúdený vykonal z uloženého trestu odňatia slobody viac ako 10 rokov, pričom mu zostáva vykonať trest odňatia slobody v trvaní necelých 14 mesiacov. Dosiahol preradenie do ústavu s najmiernejším stupňom stráženia a jeho správanie zostalo na veľmi dobrej úrovni aj po dvoch „neúspešných“ návrhoch na podmienečné prepustenie. Riaditeľ ústavu na výkon trestu v poslednom hodnotení odsúdeného zo dňa 08.02.2012 napriek menej priaznivej resocializačnej prognóze odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Pri svojom rozhodovaní sa pritom senát krajského súdu riadil aj humánnym charakterom výkonu trestu odňatia slobody, keď poukazuje na to, že odsúdený už má vyše 81 rokov a je chorou osobou. Sestry odsúdeného v návrhu výslovne uviedli, že by boli radi, ak by ich brat posledné chvíle života dožil v rodinnom kruhu, pričom tento má bývať u nich. Obidve sa zaručili za jeho ďalšie správanie.
Na základe vyššie uvedeného senát krajského súdu dospel k záveru, že s použitím § 2 ods. 1 Tr.zák. je možné na podmienečné prepustenie odsúdeného použiť ustanovenia Tr.zák. účinného od 01.01.2006. Tu má na mysli nadriadený súd najmä možnosť dovŕšiť nápravu odsúdeného po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu za pomoci dohľadu probačného a mediačného úradníka.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.