Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/4/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v R. U., dieťa rodičov Z.. W. R., bytom R. U., Y. XXXX/XX, toho času bytom R. U., Y. XX/XX-XX a Z.. R. R., bytom R. U., Y. XXXX/XX, toho času bytom R., K. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. novembra 2011, č.k. -32, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného na mal. G. R. zo sumy 60 Eur na sumu 40 Eur mesačne a súčasne na návrh matky zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 60 Eur na sumu 80 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci, s účinnosťou od 08.11.2011, čím sa zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.04.2011, č.k. -118 v časti vyživovacej povinnosti otca k mal. G.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k mal. G. upravená zo sumy 40 Eur na sumu 60 Eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2011 rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 10.01.2011, č.k. -63 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.04.2011, č.k. -118. V čase poslednej úpravy výživného otec vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnosti v oblasti fotoslužieb a z jeho daňového priznania za rok 2010 vyplýval základ dane vo výške 2.838,30 Eur, čomu zodpovedal mesačný príjem vo výške 236,50 Eur, otec býval v 4-izbovom byte, ktorý bol v BSM s matkou maloletého, za ktorý platil mesačne cca 100 Eur. Priemerný čistý mesačný zárobok matky bol vo výške 560,74 Eur. Mal. G. bol žiakom X. ročníka základnej školy. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť k synovi R., na ktorého bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 70 Eur mesačne. V súčasnosti otec mal. G. naďalej podniká v oblasti fotoslužieb a podľa jeho vyjadrenia sa mu v podnikaní darí lepšie ako v roku 2010, keď od apríla 2011 do októbra 2011 zarobil 6.000 Eur brutto. Tvrdil, že sa jedná o sezónnu prácu od apríla do septembra až októbra a počas zimných mesiacov jeho príjem je nižší. Matka dieťaťa je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 533,86 Eur mesačne. Mal. G. od 01.09.2011 navštevuje X. ročník Strednej priemyselnej školy v R. U.. Po preskúmaní pomerov mal. G. a oboch rodičov dospel súd prvého stupňa k záveru, že na strane mal. G. došlo k výraznej zmene pomerov z dôvodu, že začal navštevovať strednú školu, s čím sú objektívne zvýšené jeho výdavky so štúdiom (učebnice, strava, pracovné pomôcky, stužková a pod.). K zmene pomerov došlo i na strane otca, ktorému sa darí lepšie v podnikaní a od apríla do októbra 2011 zarobil 6.000 Eur brutto, t. j. 1.000 Eur mesačne a po odpočítaní nevyhnutných výdavkov, ktoré otec uviedol vo výške 433,42 Eur (109,07 Eur odvody Sociálnej poisťovni, 46,06 Eur zdravotné poistenie, 153,64 Eur náklady

na bývanie, 20 Eur elektrika, 34,65 Eur nemocenské poistenie, 70 Eur výživné na syna R.), mu zostáva mesačne k dispozícii 566,58 Eur, z ktorej sumy je otec schopný platiť výživné na mal. G. vo výške 80 Eur mesačne. Otec naviac prispieva synovi R. vreckovým vo výške 100 Eur mesačne, nakoľko mu pomáha pri podnikateľskej činnosti. Za takto zistených pomerov otca a mal. G. dospel súd prvého stupňa k záveru, že u nich nastala výrazná zmena pomerov a bolo potrebné výživné zvýšiť na sumu 80 Eur mesačne. Pomery matky sa výrazne nezmenili, spočívali len vo zvýšení výdavkov spojených s nárastom životných nákladov. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne, k rukám matky, s účinnosťou od 17.10.2011. Uplatnil odvolací dôvod podľa až f) Poukazoval na zvýšenie svojich výdavkov na bývanie spočívajúcich v nákladoch na elektriku, plyn a podobne. Podľa jeho názoru matke zostáva značná čiastka, nakoľko si môže dovoliť drahú lyžovačku, vždy ju vidí v nových šatách, s novou kabelkou, nové okuliare, čižmy, atď. Tvrdil, že matke sa znížili výdavky na mal. G., nakoľko tento prestal športovať a nepotrebuje drahé lieky na alergiu. Za neopodstatnené náklady matky považoval náklad na internet vo výške 20 Eur mesačne, ktorý možno podľa jeho vedomostí získať i za sumu 8 Eur mesačne, keď deti si nepotrebujú sťahovať programy a hry, keď to nie je vhodné a nutné. Tvrdil, že jeho životný štandard je hlboko pod úrovňou bežného priemerného štandardu a je nižší ako životná úroveň matky. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nebral do úvahy jeho príjmy, ktoré sú skutočne nízke. Ďalej uviedol, že u matky nedošlo k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, nakoľko argumenty, ktoré uvádzala v tomto konaní, boli už zohľadnené pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu. Pokiaľ súd zohľadňoval jeho brutto príjem vo výške 6.000 Eur za rok 2011, poukazoval na skutočnosť, že sa nejedná o jeho príjem, ale o obrat jeho firmy, od ktorého treba odpočítať priame náklady - režijné náklady, kancelárske potreby, pásky do kamery, DVD, obaly, fotografický papier, náklady na dopravu, benzín a podobne a tiež splátky na firemné auto, a to náklady minimálne vo výške 40 % z obratu. Poukázal na skutočnosť, že v decembri 2011, v januári a februári 2012 nemal žiadnu zákazku, čiže jeho príjem bol 0 Eur. Podľa jeho názoru z uvedeného jasne vyplýva, že jeho pomery sa nezlepšili, naopak, znížila sa jeho životná úroveň, a preto je potrebné vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného. Svoje súčasné nevyhnutné mesačné výdavky vyčíslil vo výške 592,84 Eur. Poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, keď má problémy s dýchacími cestami, trpí alergiou, sennou nádchou, chronickým zápalom dýchacích ciest, má problémy s chrbticou, musí užívať lieky proti bolesti a absolvovať rehabilitácie, infúzie, atď. Záverom svojho rozsiahleho odvolania otec uviedol, že nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vidí v tom, že pri určovaní výšky výživného nevychádzal z jeho reálneho príjmu dokázaného daňovým priznaním a nesprávne vyhodnotil argumenty matky, ktoré už boli brané do úvahy pri predošlom súdnom konaní o zvýšenie výživného a od tejto doby nedošlo k podstatným zmenám v pomeroch matky, naopak, na jeho strane došlo k ďalšiemu zníženiu a poklesu príjmu a jeho životnej úrovne a nie je schopný v súčasnosti hradiť vyššie výživné pre mal. G..

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. K námietkam otca, že došlo k zníženiu jej výdavkov v súvislosti s ukončením športovej činnosti syna G. uviedla, že mesačný poplatok na uvedenú záľubu syna bol 12 eur mesačne, čiže nejedná sa o rapídny pokles výdavkov v tejto súvislosti. Naopak, došlo k zvýšeniu bežných výdavkov na elektrickú energiu, plyn, vodu, tovar, služby a vyčíslila, že jej náklady len spojené s užívaním bytu a stravným a školným detí predstavujú sumu 301,83 Eur. Uviedla, že lyžovať bola v roku 2009 1 x spolu s deťmi, v roku 2010 1 x s jedným synom a v roku 2011 sama, pričom ju pozvali priatelia a permanentku na vleky dostala k meninám ako darček. K nákladom na internet podotkla, že práve otec s deťmi cez internet komunikuje a dokonca starší syn mu mnohokrát cez internet sťahuje rôzne programy, preto jeho námietku považuje za irelevantnú. Očierňovanie svojej osoby zo strany otca považovala za nefér jednanie, keď ona sa o deti riadne stará, a aby mali aspoň základné veci, musí ich uspokojovať prevažne zo svojho príjmu, pričom ráno vstáva o 05:00 hod., nachystá deťom raňajky, desiatu, ide do práce, ktorá je náročná, následne s deťmi rieši všetky problémy, chodí na rodičovské združenia, zabezpečuje chod domácnosti, všetky zdravotné prehliadky (alergiológia, očné, kožné, zubár, kardiológia), čiže celý svoj príjem minie iba na zabezpečenie chodu domácnosti a potrieb synov, pričom jej po zaplatení nákladov na byt a základných poplatkov pre deti zostáva suma 3,55 Eur denne na jednu osobu a deň.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého o odvolaní môže súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného na mal. G. a o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. G..

Okresný súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena a zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o uplatnených návrhoch rodičmi maloletého dôvodne okresný súd postupoval podľa uvedeného zákonného ustanovenia a jeho správneho výkladu. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa zmenou pomerov rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Plynutím času totiž môže nastať zmena pomerov ako na strane mal. dieťaťa, a to v dôsledku pribúdajúceho veku a nárastu jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.

Podaným odvolaním otec nesúhlasil so zvýšením výživného na sumu 80 Eur mesačne s účinnosťou od 08.11.2011, keď za opodstatnené považoval vyhovenie svojmu návrhu na zníženie výživného na sumu 50 Eur mesačne od 17.10.2011. Poukazoval na svoju nepriaznivú zárobkovú situáciu, keď vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti fotoslužieb, ktorú považoval za prácu sezónnu a ďalej poukazoval na zvýšenie svojich nákladov spojených s užívaním bytu, ako i s odvodmi Sociálnej poisťovni, zdravotným poistením a tvrdil, že na strane matky nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Bol toho názoru, že výživné z jeho strany vo výške 50 Eur je suma primeraná, ktorou by mal prispievať na výživu mal. syna G..

Odvolací súd odvolanie otca nepovažuje za dôvodné.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je jednak vecou účastníkov konania, ako i opatrovanského súdu. Dokazujú sa len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania.

Odvolací súd je aj v nesporovom konaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov ( ) za podmienky, že ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ak to považuje za potrebné, aj keď to účastník nenavrhol. Doplnenie dokazovania je tiež možné za podmienok uvedených v tretia veta ( ).

V danom prípade bolo z obsahu spisu zistené, že okresný súd sa pri zisťovaní skutkového stavu veci správne zameral na porovnanie pomerov na strane maloletého a jeho rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi v súčasnej dobe. Výživné na mal. G. bolo naposledy upravené

rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.01.2011, č.k. -63 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.04.2011, č.k. -118 vo výške 60 Eur mesačne (zvýšené výživné zo sumy 40 Eur na sumu 60 Eur mesačne). V tom čase matka maloletého dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 560,74 Eur a otec ako živnostník mal základ dane 2.838,30 Eur, z ktorej sumy vyplýval mesačný príjem vo výške 236,50 Eur, mal. G. bol žiakom X. ročníka základnej školy.

Od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov predovšetkým na strane maloletého, ktorý je od 01.09.2011 študentom strednej školy a jeho náklady sa výrazne zvýšili nielen v súvislosti s jeho vekom, nárastom životných nákladov, ale predovšetkým so štúdiom na strednej školy, s ktorým sú nepochybne spojené vyššie náklady na stravu, na zakupovanie učebníc, ostatných pomôcok (montérky, pracovné topánky), ako i náklady na stužkovú, poistenie, cestovné a podobne. Na strane matky výrazná zmena pomerov nenastala, keď jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 533,86 Eur, ktorú skutočnosť konštatoval aj súd prvého stupňa. Obom rodičom vzrástli náklady v súvislosti s rastom životných nákladov, ktoré sú porovnateľné. Na strane otca nastala zmena pomerov v jeho príjme, keď sám sa vyjadril ako účastník konania, že sa mu v roku 2010 v podnikaní viac darilo ako v predchádzajúcom období. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi R., ktorému otec prispieva sumou 70 Eur mesačne podľa rozhodnutia súdu a 100 Eur mesačne v súvislosti s jeho pomocou pri jeho podnikaní.

Súd prvého stupňa z otcom tvrdeného príjmu v roku 2011 vo výške 6.000 Eur brutto po odpočítaní mesačných nákladov otca vo výške 433,42 Eur dospel k záveru, že mu zostáva k dispozícii 566,58 Eur, z ktorej sumy je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na mal. G. vo výške 80 Eur mesačne a jeho príjem neodôvodňuje zníženie výživného.

Otec má oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu, ktorú činnosť vykonáva, pričom tvrdí, že ide o sezónnu prácu, podniká v oblasti fotoslužieb a jeho príjem sa znižuje.

Odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pokiaľ otec mal. G. žije sám vo 4-izbovom byte a poukazuje na vysoké náklady spojené s užívaním tohto bytu, zakúpil si motorové vozidlo za 2.500 Eur a v súvislosti s tým spláca pôžičku 170 Eur mesačne, vyčíslil svoje náklady vo výške 592,84 Eur (zdravotné poistenie, odvody Sociálnej poisťovni, nemocenské poistenie, T-Mobile, internet, výživné, elektrika, nájomné, koncesionárske poplatky), pričom nepochybne spláca mesačne 170 Eur pôžičku v súvislosti so zakúpením motorového vozidla, 100 Eur prispieva synovi R. na vreckové za jeho pomoc pri podnikaní a nepochybne má i náklady so stravovaním, hygienou, liekmi a ostatnými bežnými nákladmi, nemôže potom odvolací súd uveriť, že jeho príjem zodpovedá jemu tvrdenému príjmu.

Schopnosti a možnosti povinného rodiča musí súd hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a podobne. Majetkové pomery rodiča treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, a to predovšetkým v prípade rodiča, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, nehnuteľnosti, pohľadávok, ktorého prejavom môže byť i nákladný spôsob života, prípadne môže súd upozorniť aj na ďalšie nedoložené príjmy.

Práve z príjmov otca, ktoré sám vyčíslil, je nesporné, že jeho skutočný príjem prekračuje ním uvádzaný nízky príjem z podnikania. Jeho tvrdenie, že motorové vozidlo vlastní firma A. a nie on, je podľa názoru odvolacieho súdu absolútne scestné, nakoľko vykonáva podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba. Naviac, otec je mladým človekom v produktívnom veku, má vysokoškolské vzdelanie a z

obsahu spisu vyplýva, že už v čase rozvodu manželstva účastníkov v roku 2008 súd vychádzal z jeho priemerného čistého zárobku, ktorý mohol dosahovať, resp. naposledy dosahoval vo výške 25.000,- Sk (829,85 eur), pričom v čase rozvodu manželstva poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 16.305,- Sk (541,23 eur).

Z uvedeného je potom nesporné, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby dosahoval vyšší príjem, ako deklaruje, a aby platil výživné na mal. G., ktorý je študentom strednej školy, vo výške 80 Eur mesačne s účinnosťou od 08.11.2011. Stotožňuje sa tak s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný a naopak, návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný v rozsahu určenom súdom prvého stupňa.

Pokiaľ otec namietal svoj nepriaznivý zdravotný stav, odvolací súd len uvádza, že z tvrdení otca nevyplýva, že by jeho zdravotný stav mu znemožňoval vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú otec v súčasnosti vykonáva a ani prípadne inú činnosť v rámci riadneho pracovného pomeru, ktorú vykonával v čase trvania manželstva rodičov mal. G..

Záverom odvolací súd uvádza, že nie je možné ponechať uspokojovanie potrieb dieťaťa - mal. G., ktorý je vo veku XX rokov a jeho odôvodnené potreby sú porovnateľné s potrebami dospelého človeka, iba na matke a požadovať od nej, aby naďalej v prevažnej časti preberala na seba všetky povinnosti voči dieťaťu, a to nielen osobnú starostlivosť, ale i vyživovaciu povinnosť.

K námietke otca, že v jeho schopnostiach je platiť výživné pre mal. G. len vo výške 50 Eur mesačne, odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť k synovi R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je len o dva roky starší od mal. G. a je tiež študentom strednej školy, čiže jeho odôvodnené potreby sú porovnateľné s odôvodnenými potrebami mal. G. , otec platí vo výške 70 Eur mesačne a poskytuje mu ďalších 100 Eur mesačne ako vreckové za pomoc pri jeho podnikaní, a preto musel odvolací súd prihliadnuť i na tú skutočnosť, že životnú úroveň majú mať rovnakú všetky deti pochádzajúce z manželstva rodičov.

Z týchto dôvodov krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného, ktorý v celom rozsahu zamietol a o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. G., a preto rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .