Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-45P/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletého W. W., E.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, D., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom S. E. Č.. X, D., dieťaťa rodičov : matky O.. M. W., E.. X.XX.XXXX, bytom Z. XX, D., otca Z. W., E.. XX.XX.XXXX, bytom F. A. XX, D., na návrh matky, v konaní o zvýšenie vyživného maloleté dieťa takto

rozhodol:

Zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca Z. W. E.. XX. X. XXXX na maloletého W. W. E.. XX. XX. XXXX zo sum 16,60 eur na sumu 26 eur mesačne počnúc dňom 1. 1. 2012 do budúcna ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 9. 6. 1999.

Dlžné výživné za obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 4. 2012 spolu v sume 37,60 eur je otec povinný uhradiť do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.1.2012 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dńa 9.6.1999, č.k. -25 v časti týkajúcej sa výšky výživného pre mal. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť ich otca sa počnúc dńom 1.9.2009 zvyšuje na sumu 200 eur mesačne vopred k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila tým, nakoľko od rozsudku Okresného súdu Košice II, ktorým bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca voči maloletému už uplynul dlhší čas, za ktorý došlo k podstatnej zmene nielen odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorý v tom čase navštevoval základnú školu, ako aj zárobkových pomerov otca maloletého, podala návrh na zvýšenie výživného, tak ako to predpokladá zákon pri zmene rozhodnutia o výživnom. Poukázala na skutočnosť, že v čase pôvodného rozhodovania śudu pracoval otec maloletého v spoločnosti E. T. S..X..F.. s čistým priemerným mesačným príjmom 3.600 Sk mesačne, pričom v súčasnej dobe sa otec nijakým spôsobom okrem platenia výživného nepodieľa na výžive maloletého. Ďalej uviedla, že mal. je od 1.9.2011 študentom S. I. M. K. D., v dôsledku čoho značne stúpli náklady na jeho štúdium kedže navštevuje jazykovú triedu, kde je potrebné zakupiť slovníky, cvičebnice, notbook, platiť školné, stravné a pod. Mal. sa v rámci svojich mimoškolských aktivít venuje aj športovej činnosti, ktorú je potrebné uhrádzať. Písomným podaním označeným ako ,,návrh na zvýšnie výživného - doplnenie" matka poukázala na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. zo dńa 6.2.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dńa 5.3.2008 bol zakázaný styk otca s maloletým.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky na zvyšenie výživneho, nakoĺko doposiaľ určené výživné zodpovedá jeho súčasnému finančnému príjmu, ktorý predstavuje invalidný dôchodok. Ďalej uviedol, že rozsudkom Okrsného súdu Košice II , č.k. -76 zo dńa 7.3.2005 bol návrh na zvýšene výživného zamietnutý. Otec maloetého uviedol, že v jeho odôvodnení rozsudku sa okrem iného uvádza, že zo strany otca nebolo možné zvýšiť výživné, nakoľko to nedovoľujú jeho finančné možnosti. Potvrdil, že ani po viac ako šiestich rokoch od rozhodnutia súdu sa nič na jeho príjmovej a sociálnej situácii nezmenilo, aj naďalej je nezamestnaný a jeho jediným zdrojom je invalidný dôchodok. Písoným podaním doručeným súdu dńa 2.4.2012 otec doplnil svoje vyjadrenie, v ktorom bližšie špecifikoval svoje životné náklady a uviedol, že uhrádza za bývanie, na ktorom sa podieľa spolu so svojou matkou sumu 100 eur mesačne, užívanie liekov a ich nákup v sume 20 eur mesačne, naklady na dopravu k ošetrujúcemu lekárovi v sume 25 eur, pravidelne prispieva na stravu v sume 50 eur mesačne, ako aj hygienciké a konfakčné potreby v sue 35 eur mesačne. Potvrdil, že je poberateľom invalidného dôchodku v sume 191,80 eur mesačne a je dlhodobo nezamestnaný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, predloženými listinnými dôkazmi, najmä rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. - 76, rodným listom maloletého, vyjadrením otca, rozhodnutím Sociálnej poistovne, vyjadrením matky- doplnenie, potvrdenim o návšteve školy, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinnych pomerov, odpisom mzdovych listín matky, doplňujúcim vyjadrením otca k návrhu, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Matka maloletého na pojednávaní dńa 19.4.2012 uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, a v jeho zmysle navrhuje zvýšiť výživovaciu povinnosť otca maloletého na sumu 200 eur mesačne a to počńuc 1.9.2009 do budúcna. Vo vzťahu k dôvodnosti svojho návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživneho k maloletému došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoĺko maloletý v súčasnosti študuje na I. M. K. D., s ktorým pribudli aj náklady spojené so zvýšenou výučbou jazyka, ako aj s mimoškolskými aktivitiami, ktoré uhradza matka sama. Matka ďalej uviedla, že v čase pôvodného rozhodovania súdu bola na materskej dovolenke, v súčasnosti je zamestnaná na Okresnej Z. K. D.. Poukázala na to, že všetky výdavky súvisiace s výchovou a výživou maloetého sú bližšie špecifikované v správe kolízneho opatrovníka. Potvrdila, že okrem výžviovacej povinnosti voči mal. W. nemá iné vyživovacei povinnosti, pričom nevlastní hnuteľný ani nehnuteĺný majetok väčšej hodnoty.

Otec na pojednávaní vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného a tento navrhuje zamietnuť v celom rozashu, kedže jeho súčasné zárobkové a majetkové pomery mu neumožňuju uhrádzať sumu požadovanú matkou maloletého. Poukázal na to, že svoju vyživoaciu povinnosť stanovenú rozhodnutím súdu vo výške 16,60 eur si plni riadne, pričom aj v čase rozvodu manželstva mal záujme prispievať na výživu maloletého, aj inou fomou okrem stanovenej sumy, avšak matka maloleteho o takúto formu pomoci nemala záujem, chcela iba hotovosť. Otec uviedol, že po rozvode manželstva sa dlhodobo snažil o styk s dieťaťom, ktorý mu však matkou nebol dlhodobo umožňovaný. Matka podľa vyjadrenia otca, mu znemožňovala kontakt s maloletým W., pričom pred ním prezentovala, že nie je jeho dieťaťom, a preto nevidí dôvod, prečo sa matka domáha zvýšenie výživného. Zotrval na vyjadrení, že jeho jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok v sume 191,80 eur mesačne, od rozvodu manželstva býva so sovjimi rodičmi, o ktorých sa osobne stará, vzhĺadom na ich nepriaznivý zdravotný stav. Otec vo vzťahu s svojim majetkovym pomerom uviedol, že nevlastní žiaden hnuteĺný resp. nehnuteĺný majetok väčšeje hodoty a okrem vyživovacej povinnosti k mal. W. nemá iné vyživovacie povinnosti.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. Zn. vyplýva, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému W. bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené pričom maloletý W. na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 500,- Sk (16,60 €) mesačne. Matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, bývala s rodičmi a maloletým, ktorý bol v jej osobnej celodennej

starostlivosti (navštevoval predškolské zariadenie). Otec bol zamestnaný s čistým priemerným zárobkom 3.600,-Sk mesačne.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. -76, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2005, vyplýva, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti podaný matkou bol zamietnutý v celom rozsahu, s odôvodnením, že aj ked došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý začal navštevovať povinnú školskú dochádzku a tým vzrástli jeho náklady na jeho vzdelávanie, kultúrne a športové vyžitie nebolo možné zo strany otca zvýšiť výživné, nakoľko to nedovoľujú jeho finančné možnosti. Zároveń súd v závere svojho odôvodnenia uviedol, že doposiaĺ určené výživné zodpovedá jeho súčasnému finančnému príjmu, ktorý predstavuje invalidný dôchodok. Z predloženej správy kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov doručenej súdu dňa 7.2.2012 vyplýva, že rodičia maloletého boli rozsudom Okresného súdu Košice I, č.k. -25 zo dńa 9.6.1999 rozvedení, mal. W., ako jediné dieťa pchádzajúce z toho manželstva bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať mu na výživu sumou 500 Sk mesačne. Ďalej zo správy vyplýva, že otec mal. je nezamestnaný, avšak nie je eviddovaný ako nezamestnaný, pričom mu je vyplácaný invalidný dôchodok v sume 191,80 eur mesačne. Otec býva v 2-izbovom byte, ktorého vyĺučným vlastníkmi sú jeho rodičia, ktorým prispieva na bývanie, ako aj na stravu. Matka mal. je zamestnaná v pozícii prokuratóra na Krajskej Z. K. D. s čistým priemerným mesačným prijmom 1.500 eur. Matka s maloletým býva v 3-izbovom byte, ktorého bezpodielovými spoluvkastníkmi sú jej rodičia, a za ktorý uhrádza titulom nájomného a spotreby energie v sume 250 eur mesačne. Mal. W. je študetom 1. ročníka súkromného I. M. K. D., kde uhrádza školné 480 eur ročne, platbu za prenájom notbooku v sume 35 eur mesačne, príspevok do triedneho fondu 100 eur ročne, nákup pomôcok a pod. matka zabezpečila maloletému aj nákup šermiarskeho odevu v sume 300 eur, helmy v sume 150 eur, zbrani po 100 eur. Matka taktiež uhrádza pravidelné konzultácie u špeciálneho pedagóga (pre diagnostikované poruchy učenia) v intenzite 1 krát za tri až päť mesiacov v sume 10 až 15 eur za konzultáciu. Kolízny opatrovník v závere svojej správy konštatoval, v prípade úpravy výživného je potrebné výšku výživovacej povinnosti zvýšiť tak, aby zohľadnovala majetkové a finančné možnosti a schopnosti otca maloletého, ale aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa.

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že maloletý W. je v školskom roku 2011/2012 študentom S. M. D. Z. K. D., 1. ročník.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 8.12.2011 vyplýva, že otec maloletého je poberateľom invalidného dôchodku v sume 191,80 eur mesačne.

Z odpisov mzdových listín matky za obdobie od 1/2011 do 12/2011 súd zistil, že táto pracuje na Krajskej Z. K. D., kde jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 2.201,28 eur.

Podľa , , , , o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na vyživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podĺa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodićov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa ust. , rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( šatstvo, obuv, bielizeň a pod. ) a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa ( vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závisle od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného, stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané právoplatné súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach, rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Za zmenu pomerov je možné považovať aj vyššie odôvodnené potreby oprávneného, ku ktorým môže dôjsť okamžite ( napr. choroba, nástup do školy ) alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku, pričom v tomto prípade bude zvyčajne potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba. Pri rozhodovaní o zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od posledne úpravy, komplexne. Pri posudzovaní schopností a možností povinného je taktiež potrebné vychádzať z tej skutočnosti aký zárobok môže povinný objektívne dosiahnuť a nie len zistenie aký zárobok v danej dobe fakticky dosahuje. Pri rozhodovaní súd zohľadňuje aj ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť ako aj starostlivosť o spoločnú domácnosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a naopak.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že k takejto výraznej zmene pomerov došlo na strane maloletého. Odôvodnené potreby maloletého od poslednej úpravy výživného v roku 1999 stúpli, nakoľko maloletý je v súčasnosti študentom súkromného bilingválneho gymnázia, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Taktiež stúpli náklady na jeho stravu, oblečenie a mimoškolské aktivity, preto súd pri svojom rozhodovaní prihliadol predovšetkým na časový úsek od poslednej úpravy výživného, od ktorej uplynulo viac ako 13 rokov ako aj na to, že matka maloletého sa o mal. osobne stará. Výška naposledy upravovaného výživného je v súčasnosti vzhľadom na jeho vek a k tomu odôvodnené potreby nedostatočná. K zmene pomerov prišlo i na strane otca, ktorého príjem v porovnaní s obdobím, kedy sa naposledy rozhodovalo o výške výživného voči maloletému mierne stúpol (kým u predchádzajúceho zamestnávateľa E. T. bol 3.600 Sk, t.j. 119,50 eur) kedže v súčasnosti ku dńu podania návrhu predstavuje sumu 191,80 eur mesačne, avšak sa jedná o invalidný dôchodok. Príjem matky taktiež stúpol (kedže predtým bola na materskej dovolenke, v súčasnosti je zamestnaná na Krajskej prokuratúre s priemerným zárobkom 2.200 €) zmenili sa aj jej výdavky súvisiace so starostlivosťou o výchou maloletého a chod domácnosti (výdavky na bývanie- podnájom). Ďalej súd zohĺadnil aj skutočnosť, že otec prispieval maloletému v zmysle rozhodnutia súdu sumou 16,60 eur mesačne, ako aj skutočnosť, že obaja rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť okrem povinnosti vo vzťahu k maloletému W..

Na základe zisteného skutkového stavu a cit.zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého je dôvodný, keďže tu sú splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému W., nakoľko mal za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy kým deti nie sú schopné samé živiť a teda schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo nie je

závislá od veku dieťaťa, avšak v tomto prípade sa naviac jedná o neplnoleté nezaoparatené deti, vo vzťahu ku ktorym vyživovacia povinnosť v minimálne zákonom stanovej výške 30% zo sumy životného minima je daná priamo zákonom a jej zrušenie pripadá do úvahy až dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, resp. nadobudnutím jeho schopnosti samostatne sa živiť. Zohľadňujúc uvedené uvedené skutočnosti a postupujúc v súlade s vyššie cti. zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca vo vzaťhu k mal. na sumu 26 eur mesačne, t.j.na minimálnu zákonom stanovenú výšku. Súd mal zato, , že neboli splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca nad túto sumu a to aj napriek tomu, že na strane maloletého došlo k výraznému zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb (najmä s poukazom na uplynutie dlhého obdobia od poslednej úpravy a jeho vyššie popísané potreby). Súd vychádzal z úvahy, že zvýšenie výživného nad stanovenú sumu nebolo možné z dôvodu, že toto nedovoľujú súčasné pomery otca (jeho zárobkové a majetkové pomery). Matka ničím nepreukázala existenciu iných príjmov otca, ako bol súdom zistený príjem - invalidný dôchodok a súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že vzhľadom na dlhodobo nepriaznivý stav otca tento mu ani neumožňuje zabezpečiť si ďalší , resp. vyšší príjem, keďže mu neumožňuje zamestnať sa a tým zvýšiť svoj životný štandard. Súd nezistil ani okolnosti svedčiace, že by otec disponoval nehnuteľným, alebo hnuteľným majetkom vyššej hodnoty, z ktorých zdrojov by mohol zabezpečiť vyššie výživné. Naproti tomu príjem matky sa od posledného rozhodnutia výrazne zvýšil a teda je schopná zabezpečiť dieťaťu jeho potreby a udržať tak jeho životný štandard na rovnakej úrovni ako má ona sama.

Zároveń súd rozhodol aj o dlžnom výživnom a to za obdobie od 1.1.2012 (t.j. od podania návrhu) do 30.4.2012 (t.j. do konca mesiaca, v ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej) vo výške 37,60 eur na maloletého W., čo je rozdiel medzi novostanovenou výškou výživného v sume 26 eur a riadne uhrádzaným výživným v zmysle pôvodného rozhodnutia súdu vo výške 16,60 eur mesačne. (26-16,60= 9,40x 4 mesiace)

Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené. Podľa ust. prvá veta , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na cit. zákonné ustanovenie, súd nerozhodoval o trovách účastníkov konania, keďže to ani jeden z nich v priebehu konania nenavrhol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedenýmv , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove malolaetých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia ( ).