Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5CoE-8-2012.pdf
PDF · 81.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/8/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., sídlo: Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, konajúcou Mgr. Tomášom Kušnírom, proti povinnému: X. C., nar. XX.X.XXXX, bydlisko: I. XXXX/X, I., o vymoženie 83,73 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 83,73 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 14. júna 2011 pod č. k. 1Er/162/2011-46, EX 1228/11u takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 27.1.2011 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodcovský sú zriadený pri Slovenskej bankovej asociácii, č. k. II/2010-3817 dňa 6.10.2010. S predmetným rozhodcovským rozsudkom bola súdu prvého stupňa súčasne doručená spotrebiteľská zmluva o bežnom účte s vydaním platobnej karty s možnosťou povoleného prečerpania k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného (T. D., a.s.,) zo dňa 14.5.2003. V zmysle ust. hlavy XII. Záverečných ustanovení bod č. 3 a 4 predmetnej zmluvy je dohodnuté, že všetky zmeny a dodatky k zmluve s výnimkou prípadov uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach banky a obchodných podmienkach balíkov služieb (ďalej len „VOP“) môžu byť uskutočnené výhradne písomnou formou a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami, inak sú neplatné. Majiteľ účtu berie na vedomie a súhlasí so Všeobecnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov T. D., a.s., poistnými podmienkami pre klientov T. D., a.s., a Obchodnými podmienkami balíkov služieb, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Ďalej boli k zmluve predložené VOP T. D., a.s. účinné odo dňa 1.1.2001. V článku V. záverečných ustanovení v bode 5.7 je upravené, že banka je oprávnená v závislosti od zmien príslušných právnych predpisov alebo svojej obchodnej politiky alebo na základe vedenia banky meniť tieto VOP. Túto zmenu a jej účinnosť oznámi banka klientom a tretím osobám zverejnením vo svojich obchodných priestoroch. Z predloženej zmluvy a VOP súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka.
Súd prvého stupňa pri zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z právneho záveru, že v spotrebiteľskej zmluve č. 2612769709 zo dňa 14.5.2003 je v rozpore s ust. §§ 53 ods. 3 písm. a) odsek 4 Občianskeho zákonníka neplatne uzatvorená zmluvná podmienka vymienená dodávateľom, ktorá umožňuje v zmysle Čl. V. bod 5.7 VOP banke ako dodávateľovi v závislosti od zmien príslušných právnych predpisov alebo svojej obchodnej politiky alebo na základe vedenia banky zmeniť tieto VOP. Túto zmenu a jej účinnosť oznámi banka klientom a tretím osobám zverejnením vo svojich obchodných priestoroch. S uvedenou zmluvnou podmienkou mal možnosť sa povinný oboznámiť, ale ako spotrebiteľ nemal možnosť ju ovplyvniť a ani s ním nebola individuálne dohodnutá.
Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným jednostranným vyhlásením právneho predchodcu oprávneného o riešení prípadných sporov prostredníctvom rozhodcovského konania (pričom táto skutočnosť bola zverejnená v obchodných priestoroch právneho zástupcu oprávneného) nie je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 zákona č. 242/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní. Súčasne zverejnenie VOP banky účinné od 15.2.2004 jednostranným právnym predchodcom oprávneného nepredstavuje žiadnym spôsobom prejav vôle povinného uzatvoriť rozhodcovskú doložku, ktorá by zo záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným predstavovala dohodu o riešení sporov pred rozhodcovským súdom. V rámci zmluvy č. 2612769709, ktorá bola uzatvorená dňa 14.5.2003 a ani VOP T. D., a. s. (ktoré nadobudli účinnosť dňa 15.2.2004) nebola v žiadnej forme uzatvorená rozhodcovská zmluva. V danom prípade teda podľa názoru súdu prvého stupňa neprišlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, čo znamená, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, a preto rozhodcovský rozsudok č. k. II/2010-3817 zo dňa 6.10.2010 je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Súd prvého stupňa preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na rozpor exekučného titulu so zákonom s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec preskúmavacej činnosti v zmysle Exekučného poriadku. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní neumožňuje exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutia vo veci samej. Ak by exekučný súd meritórne skúmal, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku, teda ako súd tretej inštancie. Rovnako predmetné ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Ani z európskeho práva za súčasného stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Taktiež uviedol, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Tiež upozornil na znenie § 52 ods. 1 OZ účinného do 31.12.2007 (teda účinného v čase uzatvorenia zmluvy), podľa ktorého sa ustanovenia § 52 až 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch 258/2001 Z. z. Z toho odvodil, že zmluvu o úvere uzavretú pred 01.01.2008, z ktorej dlžník je spotrebiteľom, nie je možné posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 OZ. Ak je účastníkom spotrebiteľ je podľa názoru oprávneného aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis), práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone tak ustanovenia Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 2 ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho ust. § 23a účinné
v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že síce exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je oprávnený preskúmať exekučný titul len z formálnej stránky, avšak v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup, kedy by exekučný súd najprv udelil poverenie na vykonanie exekúcie, aj keď by vedel o nedostatkoch exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a následne pre tieto nedostatky exekúciu zastavil, by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.
Aj odvolací súd je toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatne uzatvorená, nakoľko nespĺňa náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rovnako tak je takto dohodnutá rozhodcovská doložka v rozpore s ustanovením § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Povinný ako spotrebiteľ síce s uvedenou zmluvnou podmienkou mal možnosť sa povinný oboznámiť, ale ako spotrebiteľ nemal možnosť ju ovplyvniť a ani s ním nebola individuálne dohodnutá. Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným jednostranným vyhlásením právneho predchodcu oprávneného o riešení prípadných sporov prostredníctvom rozhodcovského konania (pričom táto skutočnosť bola iba zverejnená v obchodných priestoroch právneho zástupcu oprávneného) nie je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 zákona č. 242/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní. Súčasne zverejnenie VOP banky účinné od 15.2.2004 jednostranným úkonom právneho predchodcu oprávneného nepredstavuje žiadnym spôsobom prejav vôle povinného uzatvoriť rozhodcovskú doložku, ktorá by zo záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným predstavovala dohodu o riešení sporov pred rozhodcovským súdom. V rámci zmluvy č. 2612769709, ktorá bola uzatvorená dňa 14.5.2003 a ani VOP Tatra banky, a. s., (ktoré nadobudli účinnosť dňa 15.2.2004, teda viac ako deväť mesiac po uzatvorení samotnej zmluvy) nebola v žiadnej forme uzatvorená rozhodcovská zmluva. V danom prípade teda aj podľa názoru odvolacieho súdu neprišlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, čo znamená, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, a preto rozhodcovský rozsudok č. k. II/2010-3817 zo dňa 6.10.2010 je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.