Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-226-2010.pdf
PDF · 117.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1216/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľky: 1. C. Y., rod. T., bytom B. XXXX/XX, W., L. Y., rod. Y., bytom L. XXX/X, B. zastúpených: JUDr. Marekom Hroudom, advokátom, AK Košice, Krmanova 16 proti odporkyni: F. Q., rod. U., bytom M.L.. L. XXX/ XX, L. M. Q., zastúpenej: Mgr. Barborou Kavuľovou, bytom Jánošíkova 5, Košice v konaní o zaplatenie 10.000,- eurs príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovaetľom v 1. a 2. rade sumu 10.000,- eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000,- eur od 1.8.2010 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Predmetom konanie je zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur.
Navrhovatelia podaným návrhom žiadali, aby súd rozhodol tak, ako je to vyššie uvedené. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia dňa 26.3.2010 uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bola úprava času a spôsobu uzavretia kúpnej zmluvy týkajúcej sa nasledujúcich nehnuteľností:
- bytu č. 21 nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu, zapísaný na LV č. XXXXX, ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemku a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu.
Vyššie uvedená zmluva bola uzavretá so všetkými dedičmi a teda aj odporkyňou po zosnulom C. U., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XX, B., ktorý bol výlučným vlastníkom členského podielu v stavebnom bytovom družstve 2. Košice, ktorému zodpovedalo právo užívať 3-izbový byt s príslušenstvom, nachádzajúci sa v bytovom dome na C. XX, v B., ako aj byt č. XX. Keďže dedičia, ako budúci predávajúci nevedeli ako dopadne dedičské konanie, a taktiež, čo v ňom robiť a všetci potvrdili, že majú záujem byt predať navrhovateľom, bola vyššie uvedená zmluva podpísaná všetkými potencionálnymi vlastníkmi bytu. Navrhovatelia takmer rok budúcim predávajúcim pomáhali v dedičskom konaní, ako aj s vybavovaním všetkých súvisiacich vecí. Dedičia sa predbežne dohodli, že byt a ostatné nehnuteľnosti formálne zdedí odporkyňa, následne ich predá a vyplatí ostatných dedičov, nič si neplánovala ponechať, pretože by inak nemohla vyplatiť ustupujúcich dedičov. Členský podiel v družstve nakoniec zdedila odporkyňa, ktorá za pomoci navrhovateľov byt odkúpila do osobného vlastníctva, a následne ho mala predať za dohodnutú kúpnu cenu navrhovateľom. Keďže budúci predávajúci, a predovšetkým odporkyňa nemali žiadne peňažné prostriedky na vybavovanie pozostalostí a uhrádzanie nákladov, dohodli sa, že im navrhovatelia poskytnú požadovanú peňažnú čiastku a tá sa bude považovať
za preddavok kúpnej ceny. Navrhovatelia takto odporkyni, ktorá konala v mene ostatných dedičov poskytli požadovaný preddavok, z ktorého sa uhrádzali náklady na odmenu notára, kolky, overovaní pravosti podpisov, úhrada nedoplatkov na bytovom družstve a iné.
Odporkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou bytu dňa 9.7.2010, opäť za pomoci navrhovateľov. Bezprostredne po tom, čo sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý mala previesť na navrhovateľov, prestala s nimi komunikovať, dvíhať telefón a účelovo sa zatajovala. Navrhovatelia dokonca za ňou boli aj v mieste bydliska.
Navrhovatelia vyzvali dňa 14.7.2010 listom odporkyňu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy. Následne navrhovateľke telefonovala neznáma žena, ktorá sa jej vyhrážala, že má celú záležitosť nechať tak, aj tak nič nedostane. Dňa 19.7.2010 zaslal právny zástupca navrhovateľov odporkyni list, ktorého obsahom bola opätovná výzva na uzavretie dohodnutej kúpnej zmluvy. List bol zasielaný na všetky známe adresy odporkyne. Navrhovateľka dňa 19.7.2010 obdržala zásielku, obsahom ktorej bol návrh Dohody o zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, tvrdeným dôvodom bolo údajne to, že sa dedičia nedohodli v dedičskom konaní. Uvedené tvrdenie je vymyslené, pretože navrhovatelia majú právoplatné dedičské rozhodnutie, na základe ktoré ho zrejmé, že dediča sa dohodli.
Dňa 20.7.2010 navrhovatelia náhodnou kontrolou cez katastrálny portál zistili, že odporkyňa predala tretej osobe, rozhodnutie o vklade je zo dňa 14.7.2010. Dňa 21.7.2010 bolo navrhovateľke doručené oznámenie o uložení peňazí od odporkyne, ktorou vrátila zaplatený preddavok kúpnej ceny.
Navrhovatelia majú za to, že odporkyňa nehnuteľnosti previedla nie len v rozpore s obsahom uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ale že tak urobila ešte pred tým, ako navrhovateľom oznámila, že má zároveň s nimi uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zrušiť.
Tým, že odporkyňa previedla byt na tretiu osobu, dopustila sa porušenia povinnosti špecifikovanej v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko účastníci konania si pre takýto prípad dojednali možnosť domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur (v zmysle časti C, tretí odsek).
Odporkyňa o existencii zmluvnej pokuty vedela od začiatku, pretože sa zmluva o budúcej kúpnej zmluve pripravovala za jej prítomnosti. Rovnako na možnosť domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty ju upozornil aj právny zástupca navrhovateľov výzvou dňa 19.7.2010.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa úmyselne porušila svoje povinnosti napriek tomu, že navrhovateľom opakovane sľubovala, že na nich byt prevedie, navrhovatelia sa domáhajú zaplatenia zmluvnej pokuty, ako aj úrokov z omeškania. Nakoľko nie je zrejmé, kedy si výzvu, ktorá jej bola zaslaná dňa 22.7.2010, prevzala, uplatňujú si úrok z omeškania vo výške 9% od 1.8.2010.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila, mala za to, že zmluva je od začiatku neplatná, keďže uvedený právny úkon nebol urobený vo forme, ktorý vyžaduje zákon; Poukázala na skutočnosť, že nie je pravdou to, že by samotná zmluva bola pripravovaná za jej prítomnosti a jej pripomienok, tieto tvrdenia považuje za nepravdivé a za zavádzajúce.
V konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listom vlastníctva č. XXXXX, zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, osvedčením o dedičstve 24D 625/2009, výzvou na uzavretie zmluvy, oznámení o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, ako aj dohodou o zrušení zmluvy o budúcej zmluve, ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutočný stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že odporkyňu osobne pozná, nakoľko sa zoznámili cez jej brata, ktorý býval v Poprade a v podstate on jej prostredníctvom jej tety jej oznámil, že bude na predaj byt v Košiciach, približne za sumu 1,2 mil. - 1,3 mil. Sk. Keď sa s odporkyňou stretli prvý krát, vtedy jej bolo povedané, že byt je v dezolátnom stave. Prvé stretnutie im nevyšlo, nakoľko odporkyni zomrel otec a tak šli na druhé stretnutie. Na stretnutí okrem navrhovateľky a jej manžela
bol aj brat odporkyne a jej dcéra. Byt si prezreli, skutočne nebol v najlepšom stave, bol na najvyššom poschodí. Odporkyňa tvrdila navrhovateľke, že tento byt je v osobnom vlastníctve. Aj napriek tomu, že ako byt vyzeral, navrhovateľom vyhovoval, a preto mali záujem ho kúpiť a začali si vybavovať úver a následne na to začali vybavovať tento byt cestou dedičského konania. Už v tomto období ich odporkyňa poprosila o pomoc. Blížil sa termín dedičského konania a odporkyňa si požičala od navrhovateľov sumu 660,- eur na notárske poplatky. Navrhovatelia prostredníctvom svojho právnika vyhotovili predbežné zmluvy, ktoré navrhovateľka odovzdala priamo do ruky odporkyni v OC Optima. Medzitým ich zobrala so sebou a dohodli sa, že sa na druhý deň stretnú, tak aj bolo. Na ďalší deň sa stretli a podpísali túto zmluvu aj s bratom odporkyne. Jedna sestra odporkyne túto zmluvu nepodpísala, pretože tá býva v Prahe, avšak odporkyňa mala splnomocnenie. Následne na to, jej navrhovatelia požičali 600,- eur. Navrhovatelia mali záujem zistiť, ako dopadne dedičské konanie, takže sa informovali a potom jej odporkyňa ukázala rozhodnutie, ktoré dostala od notára s tým, že súd im ešte zašle rozhodnutie o dedičskom konaní. S odporkyňou navrhovateľka komunikovala, pomáhala jej keď ich poprosila o pomoc, manžel navrhovateľky odporkyni pomohol previesť napr. práčku z bytu domov, knihy do antikvariátov a podobne. Následne, keď už bolo dedičské konanie ukončené, dozvedeli sa navrhovatelia, že byt je v družstevnom vlastníctve a nie v osobnom, takže sa pustili do vybavovania a prevodu členských práv, a vtedy ich opäť odporkyňa požiadala o požičanie ďalších 600,- eur z dôvodu, že na predmetnom byte boli nedoplatky. Navrhovatelia sa teda rozhodli, že tieto finančné prostriedky jej aj požičajú, nakoľko už len ostával zápis na kataster. Keď sa to začalo vybavovať, odporkyňa od navrhovateľov žiadala ďalších 1.000,- eur, lebo má exekúciu na svoj byt. Vtedy jej navrhovatelia povedali ,že tieto finančné prostriedky jej požičajú, nakoľko chceli mať istotu a tak isto jej povedali, že je potrebné podpísať druhú zmluvu, už s ňou ako vlastníčkou bytu. Na to odporkyňa reagovala tak, že s tým nesúhlasila a povedala, že už neverí ľuďom a nechce sa dať oklamať. Navrhovatelia nechápali situáciu, ktorá vznikla, pretože s odporkyňou vychádzali veľmi dobre, stretávali sa, poznali aj jej rodinu, verili jej, okrem toho si potykali. Čakali už len na zápis dedičského konania do katastra nehnuteľností. Na internete však zistili, že už je všetko prepísané na odporkyňu. Následne na to telefonovala navrhovateľka odporkyni, ktorá jej však už vôbec nedvíhala telefón a ani nereagovala na jej sms-správy. Takáto situácia sa udiala behom niekoľkých dní a navrhovateľka tušila, že niečo nie je v poriadku, a preto poprosila manžela, s ktorým následne išla do Moldavy nad Bodvou. Vo dverách im otvorila dcéra, ktorá im povedala, že mama nie je doma. Behom niekoľkých dní navrhovateľka zistila, že tento byt je v ponuke realitnej kancelárie. Predtým jej však volala neznáma žena, ktorá jej povedala, že za byt nedostane nič, pretože tento byt je už predaný. Z rozhovoru zistila, že je pracovníčkou realitnej kancelárie.
Čo sa týkalo zmluvy, túto zmluvu vyhotovoval právnik navrhovateľov, s odporkyňou sa dohodli, že zmluvu podpíše, nakoľko povedala, že zastupuje všetkých dedičov, dohodli sa na predbežnej sume, ktorú mali odovzdať odporkyni pri podpise. Znovu sa stretli v advokátskej kancelárii u advokáta. Bol prítomný manžel navrhovateľky, navrhovateľ v 2. rade, odporkyňa a ich právnik a v tejto kancelárii prebrali aj predbežnú zmluvu, ktorú mali uzavrieť. Predmetom bol byt, ako aj preddavky na dedičské konanie. Následne sa dohodli, že jej tieto zmluvy odovzdajú, všetko to bolo vyhotovené v rozpätí pár dní, zmluvu navrhovateľka odovzdala odporkyni nakoľko táto predložila splnomocnenie na zastupovanie dedičov. Zmluva bola obratom vyhotovená a jej odovzdaná.
Na doplnenie ešte navrhovateľka uviedla, že čo sa týkalo samotnej zmluvy, túto zmluvu odovzdala ako už spomenula v OC Optima, odovzdala jej celú zmluvu, nakoľko bola zopnutá, druhý deň sa stretli u nej v byte, kde okrem nej a manžela boli prítomní obaja bratia odporkyne a odporkyňa samotná. Predmetom stretnutia boli zmluvy, ktoré podpisovali. Mali ich rozložené na stole a každý podpisoval tie svoje. Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa predložila splnomocnenie na zastupovanie dedičky, ktorá žije v Českej republike.
Navrhovateľ v 2. rade vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že prvý kontakt s odporkyňou bol telefonický, kedy sa s ňou kontaktovala jeho manželka, rozprávali sa o konkrétnom byte a kúpnej cene. Cena bola tá istá, ako túto podpisovali v zmluve. Čo sa týkalo časového horizontu, následne si na ďalšie stretnutia nepamätá, nakoľko nebol pri všetkých stretnutiach jeho manželky s odporkyňou, avšak o všetkom vedel, keďže ho o všetkých veciach informovala, taktiež mal vedomosť o požičaní finančných prostriedkov, pretože k týmto musel dať svoj súhlas. Čo sa týkalo dedičského konania, ktoré malo prebehnúť po otcovi odporkyne, o tom nevedel nič, nevedel o tom, že je to družstevný byt, až keď jeho manželka šla na bytové družstvo, vtedy sa zistilo, že sa jedná o družstevný byt. V podstate sa potom stretli u ich právnika, predložili mu identifikáciu bytu, splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom
konaní a pri predaji bytu tieto všetky podklady mal ich právnik k dispozícii. Samotný byt bol spolu s manželkou pozrieť, videl ho, v akom bol stave, bol to byt na najvyššom poschodí, boli ho niekoľkokrát pozrieť, a taktiež pomohli pri vypratávaní tohto bytu. Taktiež sa dohodli s odporkyňou, že sa bude podpisovať zmluva o budúcej kúpnej zmluve a čo bude jej obsahom, pričom s touto iniciatívou prišli práve navrhovatelia, keďže odporkyňa žiadala od nich dopredu aj finančné prostriedky. Následne na to sa stretli v advokátskej kancelárii, kde bola prítomná aj jeho manželka, odporkyňa a ich právny zástupca. Odporkyňa vedela o tom, o akú zmluvu pôjde, a čo je predmetom ich stretnutia. Čo sa týkalo samotného podpisu tejto zmluvy, pamätá si, že to bolo niekedy ráno, kedy túto zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podpisovali, každý mal zmluvu k nahliadnutiu, boli 4 exempláre, pričom 3 kusy sa nechali pre pani Q.. Nikto z prítomných účastníkov nemal námietky pri podpisovaní zmluvy a každý z nich mal vedomosť, čo podpisuje.
K problémom došlo v podstate v časovom horizonte, kedy sa už odporkyňa vôbec neozývala, kedy bol už aj zápis do katastra nehnuteľností, kde bola ona zapísaná ako vlastníčka, vôbec navrhovateľom neodpovedala, boli za ňou, nedvíhala im telefón, a keďže tušili, že niečo nie je v poriadku, tak následne sa skontaktovali s právnym zástupcom, ktorý ju vyzýval, aby pristúpila k uzavretiu zmluvy. Keďže na túto výzvu nereagovala, tak následne jej posielali ďalšiu výzvu - a to na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Odporkyňa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že brat už začal sprostredkovávať predaj bytu s príbuznou navrhovateľky - jej tetou, ktorá povedala, že má neter v Košiciach, ktorá býva v podnájme, a že by si chceli kúpiť byt. Na to ju kontaktovala navrhovateľka s tým, že sa dohodli, že pôjdu byt pozrieť, odporkyňa im povedala, že byt je v dezolátnom stave, dosť zničený, na čo ich hneď upozornila, takže čo sa týka všetkých okolností okolo bytu im povedala. Videli ho, pričom odporkyni bolo povedané, že oni majú v Prvej stavebnej sporiteľni pôžičku, ktorú môžu vybrať. Prvých 600,- eur požičali odporkyni dňa 29.3., kedy bolo dedičské konanie. Potom keď prebehlo dedičské konanie, navrhovateľka povedala, že majú známu s tým, že to posúri. Väčšinou komunikovala odporkyňa s navrhovateľkou. Čo sa týka pratania bytu, boli tam asi 2krát, väčšinou tam bola sama, je pravda, že aj navrhovateľ jej bol pomôcť a taktiež odniesol aj pár kníh do knižnice, pričom odporkyňa mu dala peniaze 30,- eur za benzín. Začali si aj celkom dobre rozumieť.
Vzhľadom na to, že sa to dosť dlho ťahalo a tým vznikali dlžoby na nájomnom na byte, ktorý mal byť predmetom predaja, musela odporkyňa aj túto situáciu riešiť, lebo v podstate až keď sa predal byt, tak si to vedela vysporiadať. Potom boli ešte s navrhovateľkou na bytovom družstve, kde jej požičala 400,- eur, aby vedela odkúpiť byt, zároveň musela vyplatiť aj nedoplatok asi za 2 mesiace nájomné, pričom navrhovateľka jej jeden nájom vyplatila bolo to asi 83 eura nejaké drobné. Následne mala nejaké zdravotné problémy, a je pravdou, že keď boli u nej s navrhovateľom, bola u lekára v Košiciach.
K samotnému priebehu zmluvy odporkyňa uviedla, že to bolo podpisované narýchlo, vtedy veľmi rýchlo pribehol aj jej brat, bolo to skoro ráno, na to navrhovateľ šiel do roboty, bolo to na Q. X, kde bývali v podnájme navrhovatelia. Čo sa týkalo papierov, tak tieto papiere mali navrhovatelia, pričom odporkyňa mala len jeden papier. Viac dokladov nemala. Je pravdou, že boli prítomný aj jej dvaja bratia. Túto zmluvu podpísali všetci tak, ako boli prítomní, nečítali ju, pretože navrhovateľka im mala dať len prednú stranu. Odporkyňa mala vedomosť, akú zmluvu ide podpisovať, uviedla, že išlo o požičané peniaze s tým, že tieto peniaze jej požičali navrhovatelia a že ide len o podpis, aby mohli doriešiť dedičské konanie. Následne už aj navrhovateľka vedela, že má papiere, teda dedičské konania, ktoré už mala právoplatné s tým, že jej navrhovateľka povedala, že posúri vklad do katastra, lebo má tam známu. Potom asi po dvoch až troch týždňoch jej navrhovateľka volala, či jej nemôže dať kľúč od bytu, že oni by si pomaly začali byt prerábať. Vtedy im odporkyňa povedala, že kľúč im nedá, pretože sa o tom nerozhoduje sama, darmo to bolo na ňu prepísané. Odporkyňa sa zároveň navrhovateľky pýtala, kedy dostanú peniaze, resp. pôžičku, túto si však navrhovatelia museli vybaviť, ťahalo sa to dlho asi 3 mesiace a odporkyňa ešte nemala vyplatený nájom. Jednoducho keď jej povedala navrhovateľka, že zatiaľ ešte nemá peniaze, že musí počkať, ešte jej musia odsúhlasiť a pritom navrhovatelia vedeli, že je odporkyňa vo finančnej tiesni a taktiež ju aj súrodenci tlačili, bola preto zúfalá, v strese, stále jej telefonovali, že chcú kľúč, prečo sa im neozve. Táto skutočnosť odporkyňu nahnevala, a preto predala byt, vypratala všetko, čo bolo treba, vyplatila súrodencov. V júli 2010 tento byt predala.
Svedok L. U. vo svojej výpovedi uviedol, že prítomných účastníkov pozná, videl aj navrhovateľa, kedy sa podpísala zmluva o požičaní 600,- eur, pričom túto zmluvu podpísal aj svedok, bolo to na byte, bolo to z toho dôvodu, že na byte bolo treba niečo vyplatiť. Ďalší postup týkajúci sa veci ho nezaujímal, nakoľko všetko nechal na svoju sestru - odporkyňu. Pri podpisovaní zmluvy bol prítomný svedok, jeho sestra - odporkyňa a brat C.. V deň, keď išiel so svojimi súrodencami na dedičské konanie, stretli sa u nich v byte, kedy mu boli predložené papiere, ktoré aj následne podpísal. Sestra - odporkyňa ho kontaktovala len vtedy, keď bolo treba niekam prísť, alebo niečo podpísať. Svedok, mal vedomosť o záujme navrhovateľov kúpiť tento byt, taktiež mal vedomosť, o tom, čo podpisoval. Po predložení a oboznámení sa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve svedok uviedol, že podpis, ktorý je v poradí tretím je jeho podpisom. Po odpredaji bytu dostal finančné prostriedky.
Taktiež uviedol, že videl zmluvu o budúcej kúpnej zmluve už aj predtým, a práve tento rovnopis má doma, avšak nie je si istý, či mu bola predložená kompletná zmluva.
Svedok C. U. vo svojej výpovedi uviedol, že prítomných účastníkov pozná. Bol prítomný na stretnutí, kde sa podpisovala zmluva spolu aj s ostatnými súrodencami, v podstate mu bola predložená zmluva, a pokiaľ dobre pochopil, jednalo sa o obchodno-predajnú zmluvu, týkala sa toho, že byt po dedičskom konaní, ktoré prebehne, predajú. So súrodencami, teda s prítomnou odporkyňou sa rozprával o stretnutí len po telefóne. Volala mu len vtedy, keď bolo niečo treba. Po dedičskom konaní sa rozišli. Zmluvu podpisovali v byte u navrhovateľov, trvalo to asi pol hodiny, a taktiež dostal papier k podpisu. Taktiež potvrdil, že podpis na zmluve o budúcej kúpnej zmluve je jeho podpisom, ale že doma nemá žiadnu kópiu. Ďalšia sestra nebola prítomná na stretnutí, pretože ona povedala, že nemôže hneď prísť, vybavovala však všetko za ňu odporkyňa. Navrhovateľov videl v byte, kde sa podpisovala zmluva a potom ešte aj v byte na Lesníckej ulici, ktorý sa mal vypratávať, tam bol prítomný, vedel o tom, že sa robí zmluva o predaji bytu pre Y., pretože navrhovatelia tvrdili, že chcú tento byt po dedičskom konaní od nich odkúpiť. Taktiež mal vedomosť o tom, že boli požičané nejaké finančné prostriedky okolo 600,- eur, ktoré sa mali potom odpísať z kúpno-predajnej zmluvy.
Svedkyňa T. G. vo svojej výpovedi uviedla, že dala splnomocnenie na predaj bytu pre sestru - odporkyňu, pričom táto tvrdila, že tento byt bude kupovať nejaký pán, že následne z tohto predaja zišlo a byt sa predal niekomu inému. Taktiež na dedičské konanie splnomocnila svoju sestru - odporkyňu. Dala jej tiež plnú moc na predaj bytu, aby sestra mohla tento byt predať. Po oboznámení sa s plnou mocou z dedičského konania zo dňa 25.1.2010 svedkyňa vypovedala, že toto podpisovala, jednalo sa o splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní. Čo sa týkalo prvého kupca, svedkyňa vedela len to, že boli tam nejaké problémy, a preto sa mal byt predať inému záujemcovi, žiadne iné vedomosti o stretnutí a ani podpise jej súrodencov nemá. Následne, po oboznámení sa s plnou mocou zo dňa 23.3.2010 svedkyňa k tomu uviedla, že vyzerá to ako jej podpis a po porovnaní plnej moci k dedičskému konaniu a tejto plnej moci svedkyňa uviedla, že tieto podpisy sú si podobné.
Podľa § 50a O. Z., účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
podľa § 544 ods. 1 O.Z., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 O.Z., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 544 ods. 3 O.Z., Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 517 ods. 1, 2 O.Z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z predložených dôkazov - zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (č.l. 7) je zrejmé, že medzi účastníkmi konania, t.j. medzi navrhovateľmi 1, 2, odporkyňou a jej súrodencami C. U. a L. U. bola podpísaná zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde v mene T. G. - sestry odporkyne túto v zastúpení podpísala odporkyňa. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve, predmetom bol byt, ktorý sa nachádza na LV č. XXXXX, k. ú. Terasa, Košice - Západ, a to byt vo vchode č. XX na X. poschodí a č. bytu XX. Súčasťou prevodu boli aj spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako i spoluvlastnícky podiel k pozemku.
Z vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé, že byt bol pôvodne evidovaný na vlastníka C. U. - otca odporkyne, ktorý zomrel dňa 24.9.2009 a dedičstvo po ňom bolo prejednávané pod sp. zn. 24D 625/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.3.2010, pričom výlučnou vlastníčkou členských práv a povinností poručiteľa s členským vkladom u SBD 2, Bardejovská 3, spojené s užívaním 3-izbového družstevného bytu č. 21 na 7. poschodí ulice C. XX F. B. v celosti nadobudla odporkyňa. Okrem nej dedičmi po nebohom boli súrodenci C. U., T. G. a L. U.. Na tomto dedičskom konaní T. G.Á. prítomná nebola, zastupovala ju odporkyňa, a to na základe splnomocnenia na konanie pred notárom zo dňa 25.1.2010 (č.l. 48).
Dňa 23.3.2010 bolo podpísané splnomocnenie svedkyňou T. G., rod. U. pre odporkyňu na podpísanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (č.l. 63).
V zmluve o budúcej kúpnej zmluve v článku III je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene prevádzanej nehnuteľnosti vo výške 39.833,- eur s tým, že preddavok kúpnej ceny vo výške 600,- eur bol kupujúcimi (navrhovateľmi) uhradený spôsobom uvedeným v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 26.3.2010, čo predávajúci potvrdili svojim podpisom. Zostatok kúpnej ceny vo výške 39.233,- eur bude kupujúcim uhradený: doplní sa neskôr, pretože sa bude postupovať podľa pokynov banky, ktorá poskytuje hypotekárny úver.
V zmluve pod bodom C je uvedené, „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak budúci predávajúci nadobudne členský podiel do svojho vlastníctva (spoluvlastníctva) a bez zbytočného odkladu neodkúpi do osobného vlastníctva špecifikovaný byt z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane, sú povinní budúcim kupujúcim spoločne a nerozdielne zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur.
Zmluvne strany sa dohodli, že budúci predávajúci po jeho zapísaní do katastra nehnuteľností z akýchkoľvek dôvodov neuzavrie zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikovaných v časti A tejto zmluvy z akýchkoľvek dôvodov na jeho strane, sú povinní budúcim kupujúcim zaplatiť spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur.“
Súd mal v konaní preukázané, že odporkyňa od začiatku komunikácie s navrhovateľmi mala byt po svojom nebohom otcovi v úmysle predať, spoločne s navrhovateľmi vypratávala byt a taktiež vybavovala aj prevod členského podielu na bytovom družstve, za tým účelom jej boli požičané finančné prostriedky, pričom i samotná odporkyňa vo svojej výpovedi túto skutočnosť potvrdila. Po dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi odporkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou tohto bytu. Následne na to bol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností, kde už na predmetnom LV figurovala výlučne samotná odporkyňa. Z predložených dôkazov je zrejmé, že odporkyňa zastupovala svoju sestru svedkyňu G. nielen na dedičskom konaní, ale taktiež aj pri uzatváraní dohody o budúcej kúpnej zmluve, ktoré splnomocnenie na predaj predmetnej nehnuteľnosti je evidované na č.l. 49. K tomuto čestnému prehláseniu svedkyňa uviedla, že podpis na tomto prehlásení zdá sa byť jej, avšak nie si je istá, či niečo také podpisovala. Po porovnaní oboch podpisov nachádzajúcich sa na č.l. 49 a 63, súd mal za to, že oba podpisy sú si zhodné.
Svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že mali vedomosť od svojej sestry, že táto si požičala finančné prostriedky za účelom prevodu členských práv bytu a následného odkúpenia bytu do osobného
vlastníctva, a taktiež mali vedomosť o tom, že bola spísaná zmluva, resp. mala byť spísaná zmluva s navrhovateľmi o predaji tohto bytu.
Po zapísaní odporkyne do katastra nehnuteľností však k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo, byt bol prevedený na inú osobu.
Navrhovatelia dňa 14.7.2010 vyzvali odporkyňu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a taktiež dňa 18.7.2010 cestou advokátskej kancelárie bola vyzvaná odporkyňa na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva s možnosťou uplatňovania si v prípade nedodržania, zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur. Dňa 19.7.2010 odporkyňa účastníkom konania - navrhovateľom oznámila neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a taktiež zaslala aj dohodu o zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, bez podpisu účastníkov konania (č.l. 24 - 25). Dňom 14.7.2010 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy na tretiu osobu nehnuteľnosti, ktorá bola súčasťou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
Odporkyňa v konaní potvrdila, že bola uzrozumená a poučená o možnosti v prípade, ak nedôjde k splneniu a uzatvoreniu riadnej kúpno-predajnej zmluvy, o zmluvnej pokute, o ktorej bola oboznámená v advokátskej kancelárii u advokáta navrhovateľov. On tieto skutočnosti ako právny zástupca navrhovateľov v konaní potvrdil. Čo sa týka námietky odporkyne neplatnosti uzavretej zmluvy z dôvodu absencie plnej moci od budúcej predávajúcej v 4. rade (svedkyni G.), súd má za to, že toto tvrdenie odporkyne bolo účelové a nemá vplyv pre ďalšie vedenie sporu, v prípade, ak by aj odporkyňa podpísala budúcu zmluvu a budúcu predávajúcu v 4. rade bez toho, aby bola na to oprávnená, mohlo by to spôsobiť iba čiastočnú neplatnosť budúcej zmluvy vo vzťahu medzi navrhovateľmi a budúcou predávajúcou v 4. rade. Vôbec by to nemalo vplyv na zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľmi a ostatnými účastníkmi budúcej zmluvy. Spor v tomto konaní sa vedie iba s odporkyňou. Rovnako, ak by odporkyňa postupovala tak, že je oprávnená konať v mene budúcej predávajúcej v 4. rade, a na tieto účely by predložila plnú moc, preukázalo by sa, že to nie je plná moc predávajúcej v 4. rade, odporkyňa by v zmysle Občianskeho zákonníka § 33 ods. 2 niesla plnú zodpovednosť za prekročenie splnomocnenia na konanie. V konečnom dôsledku výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá bola popísaná v zmluve o budúcej zmluve, na základe dedičského rozhodnutia, sa stala iba odporkyňa.
Na záver súd dodáva, že zmluvná pokuta je jeden zo zaisťovacích prostriedkov, a je upravená v ust. § 544 a 545 O.Z.. zmluvná pokuta je finančná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda. Zmluvnou pokutou je možné zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, či už sa týka peňažného plnenia, alebo iného plnenia. Pre zmluvné ujednanie o zmluvnej pokute predpisuje obligatórne písomnú formu, ktorej základnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto konania. V Občianskom zákonníku nie je obsiahnutá úprava výšky zmluvnej pokuty, a ani sa nestanoví spôsob jej určenia. Na rozdiel od zmluvnej pokuty, ktorá je samostatným nárokom a strany si ju musia dojednať, je úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky majetkovou sankciou stanovenou zákonom, kedy veriteľ priamo zo zákona má nárok v prípade omeškania s platením peňažného dlhu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške, ktorú ustanovuje prevádzací predpis.
Ak si účastníci záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného, či nepeňažného záväzku dohodnú zmluvnú pokutu, je dlžník povinný v prípade omeškania s plnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi zjednanú zmluvnú pokutu, a vedľa toho i úrok z omeškania. Porušenie tejto povinnosti je tak sankcionované 2krát.
V prejednávanej veci so účastníci konania písomne dohodli zmluvnú pokutu za omeškanie so splnením povinnosti uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve vo výške 10.000,- eur. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je v rozpore so zákonom, a preto rozhodol tak, ako je tou vedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.