Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Pc-4-2023.pdf
PDF · 178.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E. XXXX/XX, C. C., v konaní zast.: Mgr. Zinou Hlbočanovou, advokátkou, IČO 42 181 119 so sídlom advokátskej kancelárie Vajnorská 20, Bratislava a odporcu: E. A. F., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt G. X, C., v konaní zast.: JUDr. Lenkou Senčákovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Európska trieda 9, Košice, IČO 42 250 251 o určenie príspevku na výživu nevydatej matky
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu nevydatej matke za obdobie od 21. 02. 2023 do 06. 11. 2023 v sume celkom 2.961,00 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporca je povinný prispievať navrhovateľke ako nevydatej matke na jej výživu v období od 07. 11. 2023 do 16. 07. 2024 pravidelnou sumou vo výške 350,00 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 24. 04. 2023, ktorý bol postúpený Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu miestnej nepríslušnosti dňa 15. 05. 2023 sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu nevydatej matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 16. 07. 2022 sa z jej intímnych stykov s odporcom narodila mal. dcéra. Navrhovateľka a odporca nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Osobnú starostlivosť o spoločnú mal. dcéru zabezpečuje výlučne navrhovateľka. Na rodičovskú dovolenku navrhovateľka nastúpila dňa 21. 02. 2023. Jej čistý mesačný príjem je v súčasnosti vo výške 532,60 Eur, čo predstavuje mesačnú dávku rodičovského príspevku vo výške 412,60 Eur a prídavok na dve deti vo výške 120,00 Eur (z toho prídavok na mal. dcéru vo výške 60,00 Eur). Tento prídavok poukazuje navrhovateľka na účet mal. dcéry v banke za účelom tvorby úspor. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku tehotenstva, pôrodu a materstva došlo na strane navrhovateľky, ako nevydatej matky, k podstatnému zníženiu príjmov a k poklesu životnej úrovne oproti životnej úrovni pred pôrodom, navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prospievať jej na výživu počnúc dňom 21. 02. 2023 sumou 500,00 Eur mesačne, a to až do 16. 07. 2024. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že nežiadala o priznanie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, nakoľko mala bezproblémové tehotenstvo a pôrod a až do nástupu na riadnu materskú dovolenku pracovala na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici
ako vyššia súdna úradníčka. Nemusela si zakúpiť tehotenské oblečenie a obuv, vznikli jej zvýšené náklady na výživový doplnok Femibion, ktorý užívala počas tehotenstva a po pôrode, za nadštandardné vyšetrenie a nadštandardnú hospitalizáciu v pôrodnici. Odporca uhradil náklady za špeciálne genetické vyšetrenie Trisomy test Complete. K svojim majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že vlastní dvojizbový byt v Banskej Bystrici, v ktorom žije s dvomi mal. deťmi, mesačné výdavky na bývanie sú vo výške 520,00 Eur, mesačná splátka hypotéky vo výške 220,00 Eur a ďalšie poplatky spojené s bývaním a užívaním bytu predstavujú sumu spolu vo výške 600,00 Eur ročne. K majetkovým pomerom odporcu navrhovateľka uviedla, že odporca vykonáva funkciu prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry, pričom jeho čistý mesačný príjem navrhovateľke známy nebol. Odporca vlastní trojizbový byt v Bratislave – Petržalke, garáž, osobné motorové vozidlo, vklady v peňažnom ústave vo výške 15.000,00 Eur (vlastné úspory), vklady v peňažnom ústave vo výške 45.000,00 Eur (úspory z výplat) ako tieto skutočnosti vyplývajú zo zverejneného vyhlásenia o majetku.
2. K návrhu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy, a to: rodný list mal. dcéry (č. l. 6 súdneho spisu), komunikáciu medzi navrhovateľkou a odporcom po narodení dieťaťa (č. l. 7 a 7rub súdneho spisu), potvrdenie o transakcii (č. l. 8 súdneho spisu), trvalý príkaz (č. l. 9 súdneho spisu), výpis z katastra nehnuteľností (č. l. 10-14rub súdneho spisu), vyhlásenie o majetku (č. l. 15-15rub súdneho spisu). Navrhovateľka súdu predložila tiež plnomocenstvo zo dňa 21. 04. 2023 (č. l. 4 súdneho spisu).
3. Odporca vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 12. 06. 2023 uviedol, že na Informatívnom stretnutí rodičov, ktoré sa uskutočnilo pred Okresným súdom Banská Bystrica dňa 17. 05. 2023 vo veci vedenej pod sp. zn. 37/59/2023 súhlasil, že bude prispievať na výživu spoločnej mal. dcéry sumou 500,00 Eur mesačne a 60 Eur na tvorbu rezerv a zaviazal sa uhradiť dohodnuté výživné aj za obdobie pred podaním návrhu na súd, aby mala matka dostatok finančných prostriedkov, s takýmto riešením matka súhlasila. Rokovanie trvalo 4 hodiny a matka sa na ňom nezmienila o tom, že podala návrh na určenie príspevku pre nevydatú matku, aj keď obsah rokovania zahŕňal aj diskusiu o jej výdavkoch a potrebách. Zároveň na uvedenom stretnutí matka uviedla, že peniaze nepotrebovala a preto sa odporcovi o príspevku nezmienila. Z podaného návrhu v tomto konaní podľa názoru odporcu vyplývajú tvrdenia, ktoré sú s tvrdeniami matky uvedenými na Informatívnom stretnutí rodičov v zásadnom rozpore. Vzhľadom na uvedené kontaktoval odporca navrhovateľku so žiadosťou o aktuálny postoj k veci a zároveň požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia do 30. 06. 2023. Spolu so svojim písomným podaním predložil odporca súdu plnú moc zo dňa 31. 05. 2023.
4. Následne, po vyhovení žiadosti o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, odporca podaním doručeným súdu dňa 30. 06. 2023, predložil súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa navrhovateľkou sa zoznámil v lete roku 2020, kedy pracovne chodieval na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici, kde navrhovateľka pracovala ako vyššia súdna úradníčka. Komunikácia medzi odporcom a navrhovateľkou bola otvorená, navrhovateľka bola detailne informovaná o osobných pomeroch odporcu, vedela o tom, že trvalo býva v C., je ženatý a má mal. syna. Rovnako aj odporca bol detailne informovaný o osobných pomeroch navrhovateľky, ktorá bola rozvedená a starala sa o syna. Priateľstvo medzi odporcom a navrhovateľkou prerástlo po roku do blízkeho vzťahu, neplánovali však spoločnú budúcnosť a odporca navrhovateľke neuviedol, že by sa chcel rozviesť alebo opustiť svoju rodinu. V novembri 2021 oznámila navrhovateľka odporcovi, že je tehotná, bola v prvom mesiaci tehotenstva a uviedla, že dieťa si chce nechať napriek tomu, že vedela, že odporca neopustí svoju rodinu. V januári 2022 pri hospitalizácii manželky odporcu lekár manželke odporcu oznámil, že je tehotná a čaká dvojičky. Túto skutočnosť odporca oznámil navrhovateľke. Navrhovateľka odporcu informovala o vývoji svojho tehotenstva aj o narodení spoločnej dcéry dňa 16. 07. 2022. Odporcove deti, dvojičky, z tehotenstva jeho manželky sa narodili dňa XX. XX. XXXX a jeho starší syn z tehotenstva jeho manželky sa narodil dňa XX. XX. XXXX. S ohľadom na uvedený vývoj sa situácia odporcu v krátkom čase radikálne zmenila a stal sa otcom 4 detí vo veku do troch rokov. Po narodení dcéry s navrhovateľkou sa o ňu zaujímal, navrhovateľke posielal správy a navrhovateľka mu posielala fotografie a informovala ho o tom, ako sa dcéra má. Vo svojom vyjadrení odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka, bez toho, aby ho o tejto skutočnosti informovala, podala na Okresný súd Banská Bystrica návrh o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k spoločnej mal. dcére. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 37P/59/2023. Pred podaním uvedeného návrhu na súd o výške výživného odporca s navrhovateľkou komunikovali, odporca navrhovateľke uviedol, že je ochotný prispievať na výživu dcéry sumou 350,00 Eur a 100,00 Eur jej posielať na prilepšenie. Navrhovateľka trvala na sume 500,00 Eur. Problematiku výdavkov na mal. dcéru ale aj výdavkov navrhovateľky detailne prediskutovali, pričom navrhovateľka neuviedla, že podala návrh o určenie príspevku nevydatej matky. Odporca poukázal na to, že považuje za zarážajúce, že navrhovateľka uvádzala na predmetnom stretnutí svoje výdavky a uviedla, že suma 560,00 Eur jej postačí na pokrytie výdavkov aj tvorbu rezervy a v tom čase už bol podaný návrh na to, aby výšku príspevku určil súd. Na stretnutí navrhovateľka podľa tvrdenia odporcu uviedla, že ho vo veci príspevku nekontaktovala z dôvodu, že žiadne peniaze nepotrebovala. Mala úspory a v okamihu, keď peniaze spotrebovala, podala návrh na súd. Na otázku či v súčasnosti má úspory uviedla, že všetky úspory minula na nákup vybavenia pre mal. dcéru. Súd v konaní o 37P/59/2023 podľa tvrdenia odporcu šetrením zistil, že uvedené sa nezakladá na pravde a navrhovateľka v čase informatívneho stretnutia rodičov disponovala úsporami na účtoch vo výške 1.400,00 Eur. Na Informatívnom stretnutí rodičov po porade s právnou zástupkyňou navrhovateľka uviedla, že jej predstava o výške výživného na dcéru je 700,00 Eur a 300,00 Eur príspevok na tvorbu úspor. Po intervencii pracovníčky súdu a detailnom prediskutovaní výdavkov nakoniec navrhovateľka súhlasila s tým, že výživné bude odporca platiť vo výške 500,00 Eur a 60,00 Eur na tvorbu úspor. Jednalo sa o sumu, ktorá mala pokryť všetky jej výdavky. Z uvedeného dôvodu sa odporca zaviazal navyše uhradiť aj doplatok k výživnému v celkovej výške 700,00 Eur, zaviazal sa podieľať sa na mimoriadnych výdavkoch matky na základe jej požiadavky a rodinné prídavky ako aj daňový bonus si bude na mal. dcéru uplatňovať výlučne matka. Podľa názoru odporcu je zrejmé, že dohodnutá výška výživného umožňuje navrhovateľke vytvárať dostatočnú rezervu aj na úhradu ďalších výdavkov. K svojim majetkovým pomerom odporca uviedol, že pracuje ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Jeho manželka je toho času na rodičovskej dovolenke s ich troma deťmi. Výška jeho priemerného príjmu je 6.413,46 Eur. V súčasnosti zabezpečuje výživu svojich troch mal. detí z manželstva a svojej manželky. Na mal. dcéru s navrhovateľkou uhrádza výživné vo výške 560,00 Eur. Je vlastníkom bytu a garáže na sídlisku Petržalka v Bratislave. Tento byt obýva spolu so svojou manželkou a ich troma deťmi. S ohľadom na skutočnosť, že majú tri deti bolo potrebné zakúpiť väčšie motorové vozidlo tak, aby každé z troch detí mohlo mať vlastnú autosedačku. Za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov si odporca vzal spotrebný úver, ktorého mesačná splátka je 636,50 Eur. S ohľadom na nárast inflácie je možné očakávať, že zo strany banky dôjde k zvýšeniu mesačnej splátky. S ohľadom na to, že sa rodina odporcu rozrástla vyvstala potreba zabezpečiť väčší byt, s manželkou sa stali vlastníkmi zatiaľ rozostavaného bytu, na zakúpenie ktorého si vzali úver, ktorý začínajú splácať aj keď byt nie je dokončený. Splátky úveru sú progresívne. Vo svojom vyjadrení odporca predložil tabuľku, z ktorej vyplývajú mesačné náklady rodiny vo výške 4.015,05 Eur a individuálne mesačné náklady odporcu vo výške 1.265,00 Eur. Výdavky manželky odporcu v tabuľke uvedené nie sú. Odporca ďalej uvádza, že pre deti – dvojičky, ktoré sa narodili z manželstva zatiaľ s manželkou nezaložili sporenie ale v krátkej dobe tak urobia. K majetkovým pomerom navrhovateľky odporca uviedol, že je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 412,60 Eur a rodinné prídavky na deti vo výške 120,00 Eur. Príspevok pre mal. dcéru posielala na sporiaci účet zriadený na meno mal. dcéry, predmetná suma jej teda v rozpočte nechýbala. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala navrhovateľka ako vyššia súdna úradníčka ma Špecializovanom trestnom súde. Vo svojom výlučnom vlastníctve má dvojizbový byt v Banskej Bystrici. Navrhovateľka vychováva mal. syna, na ktorého prispieva výživným jeho otec vo výške 400,00 Eur a zároveň uhrádza všetky ostatné náklady na syna, ktoré navrhovateľka vyčíslila na sumu 900,00 Eur. Výdavky na syna ju teda podľa vyjadrenia odporcu nezaťažujú. Celkové náklady ktoré uviedla navrhovateľka na bývanie vyčíslila na sumu 520,00 Eur. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení rozpísal mesačné náklady pre trojčlennú rodinu celkovo v sume 1.566,66 Eur. Náklady na jednu osobu v domácnosti navrhovateľky odporca uviedol vo výške 522,22 Eur. Výšku výživného na spoločnú mal. dcéru na 560,00 Eur a uviedol, že náklady na mal. syna navrhovateľky uhrádza v celej výške jeho otec. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka je zdravá a neuviedla žiadne osobitné výdavky, na ktoré by mal súd pri ustálení výšky príspevku na jej výživu prihliadnuť. Príspevok na výživu je podľa tvrdenia odporcu účelovým príspevkom určeným ako finančná pomoc na pokrytie výdavkov súvisiacich s bývaním, ošatením, stravou a pod. Odporca svoje vyjadrenie uzatvoril tým, že s ohľadom na mesačný príjem na strane rodiny navrhovateľky spolu vo výške 1.492,60 Eur, ako aj s ohľadom na to, že navrhovateľka je schopná pokryť z tejto sumy svoje primerané
náklady na výživu má za to, že nie je potrebné, aby ho súd autoritatívnym rozhodnutím zaväzoval k príspevku na výživu navrhovateľky. Navrhovateľka svoje výdavky odprezentovala na Informatívnom stretnutí rodičov a jej nároky na finančný príspevok boli ustálené na sumu 560,00 Eur. Odporca uviedol, že úhrada príspevku na výživu nevydatej matke má užší rozsah než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Rozsah, v akom by mal otec dieťaťa príspevok poskytovať nie je presne zákonom určený ale je vymedzený primeranosťou príspevku, nemá sa jednať o vyrovnanie životnej úrovne so životnou úrovňou otca dieťaťa. Odporca napokon uviedol, že žiada súd, aby návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
5. K svojmu písomnému vyjadreniu odporca pripojil listinné dôkazy, a to rodné listy mal. detí – dvojičiek narodených z tehotenstva manželky (č. l. 59 a 59rub súdneho spisu), rodný list syna narodeného z tehotenstva manželky (č. l. 60 súdneho spisu), sobášny list (č. l. 60rub súdneho spisu), detail pohybu na účte (č. l. 61-78 súdneho spisu).
6. V podaní, doručenom súdu dňa 26. 07. 2023, sa navrhovateľka vyjadrila tak, že odporca svoju protiargumentáciu zakladá na mylnom presvedčení, že výživné na mal. dcéru, na ktoré je zaviazaný, má súčasne slúžiť na vyrovnanie zníženej životnej úrovne navrhovateľky s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom a pôrodom, čo je podľa jej vyjadrenia neprípustné a prieči sa zákonu. Návrh navrhovateľka podala z dôvodu, že v dôsledku tehotenstva, pôrodu a materstva došlo na jej strane k podstatnému zníženiu príjmov ako nevydatej matky, po nastúpení na rodičovskú dovolenku sa jej výrazne znížil príjem a došlo u nej k poklesu jej životnej úrovne oproti jej pôvodnej životnej úrovni pred pôrodom. Cieľom príspevku je tak vyrovnanie zníženia jej životnej úrovne. Navrhovateľka zdôraznila, že príspevok si uplatnila len od nastúpenia na rodičovskú dovolenku, kedy na jej strane došlo k podstatnému zníženiu jej príjmu. K výške uplatňovaného príspevku navrhovateľka uviedla, že je primeraná a v porovnaní s výškou jej príjmu pred nástupom na rodičovskú dovolenku symbolická, keď čistý mesačný zárobok ako vyššia súdna úradníčka bol v priemere 1.600,00 Eur. Po nastúpení na materskú dovolenku bol čistý mesačný príjem navrhovateľky v priemere 1.500,00 Eur. Navrhovateľka opätovne poukázala na skutočnosť, že odporca vykonáva funkciu prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry a jeho čistý mesačný príjem je v priemere 6.413,46 Eur. K majetkovým pomerom odporcu navrhovateľka uviedla nasledovné údaje: čistý mesačný príjem odporcu zo zamestnania 6.413,46 Eur, čistý mesačný príjem manželky odporcu 2.000,00 Eur, rodinné prídavky na 3 deti 180,00 Eur, vlastné úspory odporcu 15.000,00 Eur, úspory z výplat 50.000,00 Eur, byt 120.000,00 Eur, zastavané plochy a nádvoria (uvedené vo vyjadrení dva krát) x Eur, nebytový priestor – garáž 12.000,00 Eur, rozostavaný byt x Eur, osobné motorové vozidlo 36.600,00 Eur. Navrhovateľka zároveň poukázala na to, že odporca vo svojom vyjadrení pri svojich majetkových pomeroch neuvádza a zamlčiava úspory, ktoré ako to vyplýva z verejne dostupného vyhlásenia o majetku sú vo výške 65.000,00 Eur. Navrhovateľka tiež poukázala na to, že odporca na Informatívnom stretnutí rodičov uviedol svoj čistý mesačný príjem v priemere na sumu 4.500,00 Eur pričom podľa tvrdení navrhovateľky je skutočný čistý mesačný príjem odporcu v priemere 6.413,46 Eur. K deklarovaniu priemerných nákladov odporcu a jeho rodiny navrhovateľka uviedla, že tieto sú zdokladované len čiastočne, pričom odporcom predložené doklady nekorešpondujú s výškou mesačných výdavkov uvedenou odporcom v obsahu jeho vyjadrenia. Príkladmo uviedla, že odporca vo vyjadrení tvrdí náklad na svoje životné poistenie vo výške 200,00 Eur mesačne a z trvalého príkazu o úhrade životného poistenia vyplýva výdavok 106,79 Eur, náklad na poistenie bytu vo výške 200,00 Eur ročne a z trvalého príkazu vyplýva náklad 139,61 Eur. K vlastným majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že je vlastníčkou dvojizbového byty, na zakúpenie ktorého si vzala hypotekárny úver a nevlastní motorové vozidlo. K svojim mesačným príjmom uviedla navrhovateľka nasledovné: rodičovský príspevok 412,60 Eur, rodinné prídavky 120,00 Eur (z toho suma 60,00 Eur na tvorbu úspor pre mal. dcéru), výživné pre syna od otca dieťaťa 400,00 Eur, výživné na dcéru od odporcu 500,00 Eur. Ako sumu, ktorou môže mesačne disponovať uviedla sumu 1.372,60 Eur. Navrhovateľka zároveň uviedla, že výživné pre mal. deti navrhovateľky patrí týmto deťom a je ňou používané výlučne na zabezpečovanie ich životných potrieb. K mesačným výdavkom seba a svojej rodiny navrhovateľka uviedla, že celkové náklady na bývanie tvoria sumu 520,00 Eur, strava 600,00 Eur, oblečenie a obuv 250,00 Eur, drogéria 150,00 Eur, lieky a vitamíny 50,00 Eur, poistka mal. syn 25,20 Eur, eurocord mal. syn 2,03 Eur, školské poplatky a pomôcky mal. syn 20,00 Eur, školská jedáleň 44,00 Eur, MHD mal. syn 25,00 Eur, barber mal. syn 25,00 Eur, permanentka do posilňovne mal. syn 40,00 Eur, dentálna hygiena mal. syn 3,75 Eur, sporenie mal. dcéra 60,00 Eur, kurz plávania mal. dcéra 68,00 Eur, detská herňa mal. dcéra 30,00 Eur, edukačné hračky mal. dcéra 20,00 Eur, mobil navrhovateľka 20,00 Eur, kaderníčka navrhovateľka 60,00 Eur, kozmetička (navrhovateľka) 30,00 Eur, dentálna hygiena navrhovateľka 7,40
Eur, zubár navrhovateľka 1,67 Eur. Šport, kultúru, výlety a dovolenky si navrhovateľkina domácnosť v súčasnosti dovoliť nemôže. Spolu mesačné výdavky domácnosti trovia sumu 2.052,05 Eur. K tvrdeniu odporcu z Informatívneho stretnutia rodičov o úsporách navrhovateľka uvádza, že sa nejednalo o sumu úspor ale o finančné prostriedky pozostávajúce z platieb, ktoré jej mesačne prichádzajú na účet z titulu rodičovského príspevku a rodinných prídavkov v sume 532,60 Eur, výživného pre mal. syna vo výške 400,00 Eur a výživného na mal. dcéru vo výške (v tom čase) 350,00 Eur a k tvrdeniu odporcu, že náklady na mal. syna navrhovateľky uhrádza v celej výške jeho otec navrhovateľka uviedla, že ide o zavádzajúce vyjadrenie čo vyplýva aj z vyššie uvedeného prehľadu mesačných výdavkov. Napokon navrhovateľka uviedla, že od septembra 2023 ju čakajú splátky za stužkovú mal. syna vo výške asi 30,00 Eur mesačne. Pokým navrhovateľka pracovala, uhrádzala aj ďalšie náklady na šport, kultúru, výlety a dovolenky. Po nástupe na rodičovskú dovolenku si uvedené z rodičovského príspevku dovoliť nemôže a musela sa výrazne uskromniť aj pri iných položkách. Už pred nástupom na materskú dovolenku sa navrhovateľka snažila mesačné výdavky znížiť a ju a jej dve mal. deti čaká ďalšie uskromňovanie, nakoľko jej mesačné výdavky od jej nástupu na rodičovskú dovolenku presahujú mesačný príjem, v čoho dôsledku jej finančne vypomáhajú jej blízki príbuzní. Navrhovateľka sa vo svojom podaní zároveň, v reakcii na vyjadrenia odporcu, vyjadrila k opisu skutkových okolností tak, že uviedla, že s odporcom spočiatku prichádzali do kontaktu len pracovne, pri čom si vymenili telefónne čísla a ich vzťah postupne prerástol do vzťahu intímneho charakteru. Navrhovateľka na istú dobu, po tom, ako sa odporcovi z manželstva narodil prvý syn, prerušila vzájomnú komunikáciu. Po tom, ako prišli navrhovateľka a odporca opätovne do pracovného kontaktu obnovili komunikáciu aj intímny charakter vzťahu. Deň pred narodením spoločnej dcéry navrhovateľky a odporcu boli spoločne na matrike kvôli vyhláseniu o otcovstve a dohode o mene a priezvisku spoločnej dcéry. Navrhovateľka uviedla, že sa s odporcom intímne stýkala počas celého tehotenstva aj po pôrode, a to až do januára 2023. Odporca sa o spoločnú dcéru zaujímal, denne písal a keď bol v Banskej Bystrici chodil ju navštevovať a kočíkovať. Poskladal pre spoločnú dcéru kočík a detskú postieľku. Manželka odporcu o navrhovateľke a spoločnej dcére navrhovateľky s odporcom vedela a podľa tvrdenia odporcu sa mala vyjadriť tak, že mu v stretávaní sa s dcérou nebude brániť. Od marca 2023 sa odporca o spoločnú dcéru nezaujímal, city navrhovateľky k odporcovi ochladli a stratila k nemu dôveru. Po Informatívnom stretnutí, ktoré sa konalo na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 17. 05. 2023 odporca neprišiel dcéru ani raz navštíviť, ani na meniny ani na prvé narodeniny, neposlal dcére ani darček a ani na Vianoce 2022 keď prišiel do Banskej Bystrice za navrhovateľkou a ich spoločnou dcérou nedoniesol spoločnej dcére darček pod stromček.
7. K vyjadreniu navrhovateľka pripojila listinné dôkazy, a to: komunikáciu medzi navrhovateľkou a odporcom z aplikácie WhatsApp (č. l. 93-94rub súdneho spisu), rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 06. 2023 sp. zn. 37P/59/2023 spolu s doložkou právoplatnosti (č. l. 95-97 súdneho spisu), detaily bankových transakcií (č. l. 98-106rub súdneho spisu), vyhlásenie odporcu o majetku (č. l. 107-107rub súdneho spisu), Záznam z prvého informatívneho stretnutia rodičov (č. l. 108-110 súdneho spisu), e-mailovú správu právneho zástupcu odporcu (č. l. 111-111rub súdneho spisu) a e-mailovú správu právneho zástupcu navrhovateľky (č. l. 112-113 súdneho spisu).
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06. 11. 2023, na ktoré predvolal oboch účastníkov konania, a to z dôvodu, že boli navrhnuté ich výsluchy. Pojednávania sa zúčastnili navrhovateľka aj odporca osobne, ako aj ich právni zástupcovia.
9. Ešte pred otvorením pojednávania súd zisťoval existenciu možnosti usporiadania veci prostredníctvom procesného inštitútu súdneho zmieru. Nakoľko ani jeden z účastníkov konania nebol ochotný súdny zmier uzavrieť, súd konštatoval, že pokus o zmierne vyriešenie veci medzi účastníkmi zostal bezvýsledný a pokračoval v konaní vykonaním dokazovania.
10. Obaja účastníci konania, v rámci úvodných prednesov na pojednávaní, uviedli, že zotrvávajú na písomne podanom návrhu a na všetkých tvrdeniach a na svojich písomných vyjadreniach. Navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že v rámci Informatívneho stretnutia rodičov, ktorého sa navrhovateľka a odporca zúčastnili a ktoré viedlo k uzatvoreniu rodičovskej dohody, sa riešili majetkové pomery s ohľadom na potreby dieťaťa a nie výdavky navrhovateľky ako nevydatej matky a uviedla, že žiada súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel a aby na zaplatenie zameškaného príspevku na výživu súd určil lehotu na plnenie 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Odporca vyjadril svoje prekvapenie nad tým, že bolo na súde začaté pojednávanie v tejto veci, uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich vyjadreniach, poukázal
na plnenia dohodnuté v rámci konania o vyživovacej povinnosti spoločnej mal. dcéry a na plnenia, na ktoré sa zaviazal. Odporca uviedol, že náklady matky by mali byť vzhľadom na uvedené plnenia a na potreby matky plne pokryté. Navrhovateľkou navrhnutú 30 dňovú lehotu na plnenie odporca nenamietal.
11. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: rodným listom spoločnej mal. dcéry (č. l. 6 súdneho spisu), komunikáciou medzi navrhovateľkou a odporcom po narodení dieťaťa (č. l. 7 a 7rub súdneho spisu), potvrdením o transakcii (č. l. 8 súdneho spisu), trvalým príkazom (č. l. 9 súdneho spisu), výpisom z katastra nehnuteľností (č. l. 10-14rub súdneho spisu), vyhlásením o majetku (č. l. 15-15rub súdneho spisu), rodným listom dcéry odporcu z manželstva (č. l. 59 súdneho spisu), rodným listom syna odporcu z manželstva (č. l. 59rub súdneho spisu), rodným listom syna odporcu z manželstva (č. l. 60 súdneho spisu), sobášnym listom odporcu (č. l. 60rub súdneho spisu), detailom pohybu na účte (č. l. 61-78 súdneho spisu), komunikáciou medzi navrhovateľkou a odporcom z aplikácie WhatsApp (č. l. 93-94rub súdneho spisu), rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 06. 2023 sp. zn. 37P/59/2023 spolu s doložkou právoplatnosti (č. l. 95-97 súdneho spisu), detailom bankových transakcií (č. l. 98-106rub súdneho spisu), vyhlásením odporcu o majetku (č. l. 107-107rub súdneho spisu), Záznamom z prvého informatívneho stretnutia rodičov (č. l. 108-110 súdneho spisu), e-mailovou správou právneho zástupcu odporcu (č. l. 111-111rub súdneho spisu) a e-mailovou správou právneho zástupcu navrhovateľky (č. l. 112-113 súdneho spisu). Súd nevykonal dokazovanie spisom vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37P/59/2023, nakoľko po jeho pripojení na žiadosť navrhovateľky a oboznámení sa s jeho obsahom mal súd za to, že informácie tvoriace obsah predmetného spisu nie sú pre posudzovanie nároku matky na príspevok relevantné. Matériu spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37P/59/2023 tvoria skutkové okolnosti dôležité pre rozhodovanie o úprave styku s maloletým dieťaťom, o zverení dieťaťa a pre rozhodovanie o určení vyživovacej povinnosti pre spoločnú mal. dcéru, nie sú však významné pre rozhodovanie o nároku matky na príspevok na jej výživu. S uvedeným súhlasila aj navrhovateľka, ktorá navrhla spis pripojiť s tým, že pripojením spisu chcela dosiahnuť to, aby sa súd oboznámil so situáciou, ale žiadnu z listín tvoriacich obsah predmetného spisu v rámci dokazovania nežiadala prečítať či oboznámiť jej obsah. Zároveň súd, tak ako bolo uvedené vyššie, na pojednávaní vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica vydaným v predmetnej veci dňa 20. 06. 2023, a teda strany boli aj na pojednávaní vo veci 11Pc/4/2023 oboznámené s výsledkom konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 37P/59/2023. Na otázku súdu, kam smeroval návrh navrhovateľky ktorým žiadala spis vedený pod sp. zn. 37P/59/2023 pripojiť táto uviedla, že uvedený návrh vzniesla z toho dôvodu, že druhá strana sa opierala o Zápis z informatívneho stretnutia rodičov a o priebeh informatívneho výsluchu, a preto chcela, aby sa súd s predmetným spisom oboznámil. Navrhovateľka zároveň uviedla, že si myslí, že tento dôkaz nie je pre rozhodnutie súdu vo veci 11Pc/4/2023 podstatný, resp. právne významný. Súd tiež vykonal, vzhľadom na zásadu zistenia skutočného stavu veci (čl. 6 CMP), dokazovanie odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov navrhovateľky a odporcu, odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (č. l. 37 a č. l. 153 súdneho spisu), potvrdením o príjme zamestnanca (č. l. 42 a č. l. 126 súdneho spisu), potvrdením o výške príjmu zamestnanca (č. l. 45 súdneho spisu), odpoveďou na lustráciu Úradu geodézie, kartografie a katastra (č. l. 148 a 149 súdneho spisu) a potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, okresný dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici (č. l. 157 súdneho spisu). Proti takto vykonanému dokazovaniu listinnými dôkazmi na dotaz súdu účastníci konania uviedli, že nemajú námietky, doručenie ani obsah listín nespochybňujú a bližšie oboznámiť obsah žiadnej z listín nepožadujú. Zároveň účastníci uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
12. Súd následne vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a výsluchom odporcu. Ešte pred výsluchom navrhovateľky a odporcu súd, nad rámec bežných zákonom predpísaných poučení, oboch poučil, že budú vypočúvaní len k predmetu sporu vedeného pod spisovou značkou 11Pc/4/2023, v ktorom ide o výživné pre nevydatú matku, a súd preto nebude účastníkom konania poskytovať priestor pre vyjadrenia, ktorými by sa účastníci odkláňali od predmetu sporu, prípadne, ktorými by sa nad nevyhnutný rozsah vracali ku konaniu vedenému pod sp. zn. 37P/59/2023, v ktorom bol upravený styk so spoločnou mal. dcérou a vyživovacia povinnosť k nej.
13. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že pred nástupom na materskú dovolenku táto netrpela nedostatkom, mala svoj príjem zo zamestnania a jej životná úroveň sa znížila až po prechode z materskej dovolenky na rodičovskú dovolenku, v dôsledku čoho redukovala mesačné výdavky a už v príprave
na nástup na materskú dovolenku preniesla hypotéku do inej banky aby si znížila splátku úveru z 360,00 Eur mesačne na 220,00 Eur mesačne, jej syn sa vzdal predplatného Netflixu. Navrhovateľka sa venovala športu (posilňovňa, jóga, lyžovanie), ktorému sa toho času v dôsledku zníženej životnej úrovne nevenuje. Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na zníženie životnej úrovne ako aj vzhľadom na osobnú starostlivosť o mal. dcéru s mal. synom obmedzili aj cestovanie, aj keď spoločne pred narodením mal. dcéry cestovali, predovšetkým v súvislosti s účasťou mal. syna navrhovateľky na šachových turnajoch. S mal. synom tiež pred narodením mal. dcéry navštevovala štátnu operu v Banskej Bystrici. Na dovolenke v lete navrhovateľka s deťmi nebola, zúčastnili sa 5 dňového šachového turnaja, náklady za ktorý hradil otec mal. syna navrhovateľky. Navrhovateľka tiež vypovedala, že jej vznikol výnimočný výdavok, keď bolo nevyhnutné opraviť pretečený radiátor v obývacej izbe, ktorá oprava stála 1.100,00 Eur. Na otázku právnej zástupkyne odporcu, či mu faktúru za opravu radiátora poslala uviedla, že mu túto neposlala. Navrhovateľka tiež uviedla, že s odporcom spolu nekomunikovali, bežné záležitosti spolu neriešili, nakoľko odporca o spoločnú mal. dcéru nejaví záujem a to napriek tomu, že ho vyzývala, aby dcéru navštívil. Dcéru naposledy videl dňa 17. 05. 2023. V odpovedi na otázku právnej zástupkyne navrhovateľka uviedla, že odporcu neoboznámila s podaním návrhu na určenie príspevku na výživu nevydatej matke z toho dôvodu, že odporca s navrhovateľkou nekomunikoval a na Informatívnom stretnutí túto skutočnosť neuviedla preto, že v danom konaní išlo o maloletú a jej nároky a nie o nároky navrhovateľky ako matky. Na otázku súdu o dátume nástupu na materskú dovolenku a o majetkových pomeroch počas poberania materskej dovolenky navrhovateľka uviedla, že na materskú dovolenku nastúpila dňa 07. 06. 2022 a jej mesačný príjem počas materskej dovolenky bol približne rovnaký, možno o 100,00 Eur nižší ako jej príjem zo zamestnania a k poklesu došlo až po prechode na rodičovskú dovolenku. Navrhovateľka v rámci svojho výsluchu tiež uviedla, že odporcovi navrhla, že on môže ísť na rodičovskú dovolenku so spoločnou mal. dcérou a ona sa vráti do práce. Pokiaľ ide o mesačné náklady navrhovateľky, tieto v odpovedi na otázky súdu uviedla nasledovne: náklady na bývanie 520 Eur delené tromi, strava 250,00 Eur, oblečenie a obuv 250 Eur delené tromi, hygiena 150 Eur delené tromi, vitamíny 20,00 Eur, mobilný telefón 20,00 Eur, služby (kaderníčka) 60,00 Eur, lekárske vyšetrenia/ošetrenia 7,40 Eur + 1,67 eur. Na ďalšie výdavky na šport, kultúru, výlety, dovolenky a iné navrhovateľka uviedla, že nemá prostriedky. Na otázku súdu ohľadom úspor, ktorými by navrhovateľka kompenzovala svoje znížené príjmy navrhovateľka uviedla, že úspory, ktoré tvrdil odporca a ktoré boli vylustrované súdom v konaní 37P/59/2023 vo výške 1.400,00 Eur pozostávali z rodičovského príspevku a z platieb výživného pre mal. deti a neboli vlastnými úsporami navrhovateľky, ktorá v tomto čase úsporami nedisponuje. Uvedená suma sa mesačne spotrebúva na financovanie mesačných nákladov domácnosti navrhovateľky. K svojim príjmom pred nástupom na materskú dovolenku navrhovateľka uviedla, že za rozhodné posudzované obdobie bola tri krát práceneschopná, čo znížilo jej vykazovaný priemerný mesačný príjem v danom období a že jej priemerný čistý mesačný príjem bol v skutočnosti vo výške 1.600,00 Eur.
14. Z výsluchu odporcu vyplynulo, že spor začal v marci 2023 kedy navrhovateľka prestala poberať materskú dovolenku a klesol jej príjem, dovtedy sa odporca s navrhovateľkou osobne stretával a komunikoval s ňou na dennej báze, navrhovateľky sa pri stretnutiach pýtal, čo by mohla potrebovať. Výživné na mal. dcéru platil dobrovoľne v sume 350,00 Eur, s čím navrhovateľka súhlasila. Odporca sa s navrhovateľkou nebavili o tom čo bude, nedošlo ku konštruktívnej debate o nákladoch na potreby mal. dcéry a matky. Keď ho navrhovateľka v marci informovala o tom, že sa jej príjmy klesli najskôr odporca povedal, že bude platiť 500,00 Eur, potom si to rozmyslel a poslal navrhovateľke 450,00 Eur. S navrhovateľkou sa odporca snažil po podaní návrhu na súd komunikovať a ona mu povedala, že má na výživné nárok. Odporca si myslel, že navrhovateľka návrh vezme späť alebo že návrh upraví a budú sa vedieť dohodnúť, k čomu nedošlo. K svojim majetkovým pomerom a k majetkovým pomerom svojej manželky uviedol, že tieto nie sú zakrývané, nakoľko pracujú v štátnej organizácii a ich majetkové priznanie je verené na internete. Niektoré z jeho výdavkov sa zmenili, jeho mal. syn z manželstva začal chodiť do škôlky, čo tvorí mesačný náklad 175,00 Eur a zmenila sa aj jeho mesačná splátka úveru na byt, ktorá bola v čase písomného vyjadrenia odporcu vo výške 190,00 Eur je toho času 390,00 Eur o čom k nahliadnutiu súdu a navrhovateľke predložil na pojednávaní výpis z účtu z mobilnej aplikácie Tatra banky, a.s. a tiež uviedol, že splátka úveru sa bude po kolaudácii bytu, ktorá by sa mala realizovať v marci 2024, zvyšovať na sumu 1.761,59 Eur. K nemožnosti lustrácie informácií týkajúcich sa jeho motorového vozidla odporca uviedol, že jeho údaje sú z povahy jeho zamestnania blokované a potvrdil, že je vlastníkom a užívateľom motorového vozidla. K predmetnému ďalej uviedol, že auto má na splátky u spoločnosti Home credit, ktoré hradí mesačne vo výške 636,50 Eur. Na otázku
právnej zástupkyne k vlastníctvu motorového vozidla a účelu spotrebného úveru na toto vozidlo odporca odpovedal, že mal motorové vozidlo na leasing, ktoré predal a úver si vzal z dôvodu kúpy nového motorového vozidla, ako aj z dôvodu obáv o náklady v budúcnosti z obozretnosti a z dôvodu tvorenia rezervy. K uvedenému podľa vyjadrenia odporcu nedošlo v priebehu konania o výživnom na spoločnú mal. dcéru, keď v lete roku 2022 predal vozidlo ktoré vlastnil (na leasing) a zakúpil namiesto neho väčšie motorové vozidlo. Pokiaľ ide o usporiadanie majetkových vzťahom medzi odporcom a jeho manželkou z odpovede odporcu na otázku súdu, ktorá bola položená za účelom posúdenia majetkových pomerov odporcu v celistvosti vyplynulo, že odporca má so svojou manželkou bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom v čase Informatívneho stretnutia keď bola manželka odporcu na materskej dovolenke jej zamestnávateľ doplácal do výšky platu a príjem manželky tak bol približne 2.000,00 Eur a od júna 2023, jej prechodom na rodičovskú dovolenku, sa tento príjem znížil na sumu približne 600,00 – 650,00 Eur mesačne. K individuálnym nákladom manželky odporca uviedol, že ide o bežné výdavky na kozmetiku, ošatenie a obuv a nakoľko manželka z dôvodu starostlivosti o mal. deti nikam nechodí, uvedené výdavky sú oklieštené. Na otázku právnej zástupkyne, či bol s rodinou v lete na dovolenke uviedol, že bol na dovolenke na Slovensku a v Maďarsku. Vo svojej výpovedi odporca ešte k výdavkom navrhovateľky uviedol, že vie posúdiť, aké môžu byť reálne mesačné výdavky na dieťa. K stretávaniu sa so spoločnou mal. dcérou odporca uviedol, že ju nenavštevoval, avšak navrhovateľka ho informovala, že mal. sa má dobre, a tak mal za to, že aj matka sa má dobre. V Banskej Bystrici bol od 17. mája 2023 len jeden krát v lete, pracovne, kedy nemal čas sa zastaviť a tiež 25. októbra 2023, kedy s navrhovateľkou hodinu komunikovali telefonicky, ale nestretli sa. Na radiátory navrhovateľky sa pýtal a povedal jej, nech mu pošle faktúru, na čo mu odvetila spôsobom, z ktorého odporca uzavrel, že sa o tom ona nechce baviť.
15. Vo svojom záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že po vykonanom dokazovaní navrhuje, aby súd návrhu vyhovel, opätovne poukázala na to, že navrhovateľka sa osobne stará o mal. dcéru a nie je objektívne možné, aby nastúpila do práce. Je teda na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho došlo k poklesu príjmov navrhovateľky. Nad rámec už uvedeného právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že oproti času podania návrhu, kedy bol rodičovský príspevok vo výške 412,00 Eur je toho času tento príspevok zvýšený na sumu 473,30 Eur mesačne a zopakovala, že výživné je plnením na mal. deti a nie je určené na pokrývanie potrieb navrhovateľky, ktoré pokryté nie sú a navrhovateľka je odkázaná na pomoc príbuzných. Návrh na priznanie príspevku považuje za dôvodný a výšku príspevku v navrhnutej sume 500,00 Eur za primeranú. Samotná navrhovateľka k prejednávanej veci uviedla, že sa na odporcu nemôže spoľahlivo obrátiť, je slobodnou matkou dvoch mal. detí a jediný jej príjem je rodičovský príspevok.
16. V záverečnej reči právna zástupkyňa odporcu zopakovala, že na Informatívnom stretnutí rodičov boli pri stanovovaní výživného na spoločnú mal. dcéru zohľadňované aj potreby matky, že odporca sa zaviazal hradiť mimoriadne výdavky navrhovateľky a že 60,00 Eur z 560,00 Eur na mal. dcéru, navrhovateľka dávala na tvorbu rezerv – na sporenie dieťaťa a nie na pokrývanie svojich mesačných potrieb a poukázala aj na dobrovoľné platby a plnenia zo strany odporcu v prospech navrhovateľky. Zároveň poukázala na to, že výška 560,00 Eur na je na dieťa tak nízkeho veku postačujúca a výdavky, ktoré uviedla matka nedosahujú takú výšku. Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že navrhovateľka nezohľadnila zvýšenie rodičovskej dovolenky vo vzťahu k požadovanej výške príspevku na výživu. Právna zástupkyňa odporcu poukázala na nezrovnalosť vo výpočte výdavkov na bývane navrhovateľky. Samotný odporca nad rámec už uvedeného uviedol, že s navrhovateľkou komunikuje ohľadne maloletej ale ohľadne zásadných vecí je komunikácia obtiažna a uzatvoril tým, že si je vedomý, že nárok matke na takýto príspevok vznikol, avšak pre neho je suma 100,00 Eur maximálna a navrhol ju preto, že sa chcel vyhnú konfrontácii na súde a nepovažuje za spravodlivé, aby bol zaviazaný na plnenie nejakej sumy len preto, že celý život pracoval a dokázal si vytvoriť úspory.
17. Na základe takto vykonaného dokazovania, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci.
18. Z vyjadrení účastníkov konania ako aj z rodného listu spoločnej mal. dcéry mal súd za preukázané, že mal. sa narodila dňa XX. XX. XXXX, že otcovstvo odporcu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom ešte pred narodením dieťaťa, a teda že maloletá je spoločnou dcérou navrhovateľky a odporcu. Navrhovateľka, ako matka mal. dcéry, ktorá nie je vydatá za otca mal. dcéry je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie návrhu na určenie príspevku na výživu nevydatej
matke a odporca, ako otec mal. dcéry zapísaný v rodnom liste, je v konaní o určenie príspevku na výživu nevydatej matke pasívne vecne legitimovaným.
19. Súd mal zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, ako aj z odpovede úradu práce, sociálnych vecí a rodiny preukázanú tú skutočnosť, že navrhovateľka sa osobne stará o spoločnú mal. dcéru, a toho času z uvedeného dôvodu nepracuje.
20. Sú mal tiež za preukázanú výšku príjmov oboch rodičov spoločnej mal. dcéry, ktorá vyplývala z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca (odporcu) ako aj z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (príjem navrhovateľky). Súd mal tiež z potvrdení o príjme zamestnanca za preukázanú výšku príjmov matky zo štátnozamestnaneckého pomeru pred nástupom na materskú resp. rodičovskú dovolenku.
21. Podľa § 74 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu, prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
22. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
23. Podľa § 75 ods. 2 veta pred bodkočiarkou Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Súd sa v prvom rade zaoberal vymedzením rozsahu nárokov, ktoré si navrhovateľka voči odporcovi v konaní uplatnila. Z písomného vyjadrenia navrhovateľky, vykonaného dokazovania a výpovedí oboch účastníkov konania, ako aj z obsahu spisu mal súd za preukázané, že navrhovateľka, napriek tomu, že v žalobe uvádza niektoré náklady, ktoré jej v spojitosti s tehotenstvom a pôrodom vznikli, nepožaduje od odporcu príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Preto dokazovanie v tomto smere súd nevykonával a zaoberal sa len posudzovaním nároku navrhovateľky na príspevok na výživu nevydatej matke.
28. Príspevok na výživu nevydatej matke je v zmysle Zákona o rodine povinný poskytnúť otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, najdlhšie po dobu dvoch rokov, a to najneskôr odo dňa pôrodu. Takto je vymedzený maximálny časový limit poskytovania uvedeného príspevku, ktorý podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť priznaný aj na kratšie obdobie. Pokiaľ ide o časové obdobie, za ktoré si matka príspevok uplatnila súd uvádza, že spoločná mal. dcéra navrhovateľky a odporcu sa narodila dňa XX. XX. XXXX. Navrhovateľka si tak mohla uplatniť nárok na príspevok na výživu nevydatej matke maximálne do 16. 07. 2024, teda do dvoch rokov po narodení mal. dcéry. V návrhu na určenie príspevku sama navrhovateľka uvedené obdobie obmedzila, a to na obdobie od 21. 02. 2023 do 16. 07. 2024, teda odo dňa nástupu na rodičovskú dovolenku až do uplynutia doby dvoch rokov odo dňa pôrodu.
29. Po takomto ustálení okruhu nárokov ako aj časového obdobia, za ktoré si navrhovateľka nárok na určenie príspevku na výživu nevydatej matke uplatnila, súd pokračoval v posudzovaní zákonných podmienok možnosti poskytnutia príspevku.
30. Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky je jedným z druhov vyživovacích povinností upravených v Zákone o rodine. Zmyslom a účelom tohto príspevku je poskytnutie ochrany
nárokom nevydatej matky v súvislosti so znížením jej zárobkových možností a na to nadväzujúcou zmenou jej sociálnej situácie a do istej miery aj kompenzácia takejto straty príjmov nevydatej matky mal. dieťaťa v dôsledku tehotenstva, pôrodu a následnej starostlivosti o dieťa útleho veku. Nevydatá matka, ktorá sa po narodení dieťaťa oň osobne stará vypadáva z pracovného procesu, čím sa dostáva do zhoršenej osobnej a sociálnej situácie a bolo by v rozpore s princípmi Zákona o rodine, ak by sa s takto zhoršenou osobnou a sociálnou situáciou musela vyrovnávať matka sama. Zároveň je uvedené odrazom záujmu spoločnosti na poskytnutí rovnakého rozsahu oprávnení a ochrany matiek, ktoré sa rozhodnú mať deti v manželskom zväzku alebo mimo tohto zväzku.
31. Priznanie príspevku na výživu nevydatej matky nie je podmienené neschopnosťou matky samostatne sa živiť alebo jej odkázanosťou. Základom pre jeho priznanie je tehotenstvo, narodenie dieťaťa a starostlivosť matky o dieťa útleho veku, a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky (dočasné zníženie životnej úrovne matky v súvislosti s uvedenými okolnosťami), ktorá spravidla v danom období prichádza o príjem z pracovného či iného obdobného pomeru. U nevydatej matky tak stačí, aby u nej v súvislosti s popísanými životnými udalosťami a okolnosťami došlo k zníženiu jej príjmov v porovnaní s príjmami, ktoré dosahovala pred týmito, resp. pred niektorou z týchto udalostí.
32. Príspevok je mesačne sa opakujúcou dávkou výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať na výživu nevydatej matke. I keď účelom príspevku je priblížiť situáciu nevydatej matky pomerom, ktoré tu sú pre matky v manželstve, kedy dochádza k plneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, príspevok na výživu nevydatej matke je príspevok užší než je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov a pri jeho poskytovaní nie je cieľom dorovnávať životnú úroveň otca dieťaťa ale ide výlučne o zmenšovanie rozdielov, ktoré vznikli medzi životnou úrovňou matky pred tehotenstvom a pôrodom a životnou úrovňou po ňom, a to práve v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o dieťa útleho veku. Zároveň nejde ani o otázku životných nákladov a výdavkov na spoločné mal. dieťa, ktorá je riešená v samostatnom konaní o určení výživného na mal. dieťa. Príspevok zároveň nemá pokrývať celú stratu príjmu matky. Výška príspevku má byť, s poukazom na zákonné kritériá a skutkové okolnosti konkrétneho prípadu na strane oprávnenej nevydatej matky ako aj na strane povinného otca, primeraná.
33. Výšku príspevku, okrem pomerov matky pred tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o dieťa útleho veku a jej odôvodnených potrieb ovplyvňujú i schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov otca súd prihliada na jeho vzdelanie, vek, zdravotný stav, zamestnanie a pod. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa sa pritom skúmajú v rozsahu jeho spôsobilosti zníženú životnú úroveň matky vyrovnať.
34. Súd v zmysle § 75 Zákona o rodine bral do úvahy v prvom rade všeobecné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti a jej rozsahu, a teda sledoval okrem iných faktorov aj potencionalitu príjmov a súlad s dobrými mravmi. Aplikovanie princípu potencionality príjmov je kľúčové predovšetkým pri posudzovaní zjavne nevyužitých schopností povinnej osoby, kedy pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné aký príjem táto osoba v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje ale to, čo je objektívne možné aby zarobila s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V posudzovanom prípade súd konštatuje, že odporca uvedené využíva v plnom rozsahu, a preto priestor na uplatnenie uvedeného princípu bol minimálny až žiadny, keď pomer potencionality a fakticity príjmov u odporcu súd po vykonaní dokazovania vyhodnotil v pomere 1:1. Pokiaľ ide o súlad s dobrými mravmi, v zmysle ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine možno výživné priznať len vtedy, ak pre to na strane oprávnenej osoby existujú dôvody, a ak na strane oprávneného neexistuje také konanie voči povinnému, ktoré by spôsobilo stratu práva priznať výživné. Záver súdu o existencii nemožnosti priznania výživného z dôvodu, že by to odporovalo dobrým mravom je výsledkom komplexného vyhodnotenia okolností konkrétneho prípadu. Konaním matky proti dobrým mravom by bolo napr. riadne neplnenie si vlastných rodičovských povinností matky alebo sťažovanie plnenia rodičovských povinností otca voči mal. dieťaťu, či iné konanie v neprospech odporcu ako rodiča ale aj konanie v rozpore so záujmami mal. dieťaťa, ktoré by vyšlo najavo v prebiehajúcom súdnom konaní a podobne. Nakoľko nič z uvedeného odporca vo svojej argumentácii pred súdom netvrdil a ani žiadna z uvedených skutočností nevyšla počas konania najavo dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo ku dňu rozhodnutia vo veci samej ku konaniu navrhovateľky, ktoré by bolo možné vo vzťahu k priznaniu príspevku na výživu nevydatej matke označiť ako konanie proti dobrým mravom. Súd preto považoval podmienku súladu s dobrými mravmi, ako podmienku priznania príspevku na výživu nevydatej matky, za splnenú.
35. Následne súd, za čelom stanovenia konkrétnej výšky príspevku, pristúpil k zisťovaniu konkrétnych nákladov a odôvodnených potrieb nevydatej matky a tiež konkrétnych pomerov otca spoločného mal. dieťaťa. Súd skúmal a porovnával majetkové pomery matky v období pred tehotenstvom, počas neho a po pôrode, a to samostatne počas poberania príspevkov v období materskej dovolenky a poberania príspevkov v období rodičovskej dovolenky, pričom prihliadol na príjmy matky v rozhodnom období, a to tak z pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov nemocenského alebo sociálneho poistenia. Na strane otca mal. dieťaťa, ako osoby povinnej, súd zisťoval jeho majetkové pomery ako také a zároveň sa zaoberal otázkou schopností a možností otca dieťaťa tak, aby bol dosiahnutý rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa. Súd teda výšku príspevku stanovoval s prihliadnutím na princíp primeranosti, ktorá, ako už bolo naznačené je prienikom medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami a schopnosťami otca spoločného mal. dieťaťa.
36. V čase pred pôrodom (resp. pred nástupom na materskú dovolenku) navrhovateľka pracovala vo funkcii štátny radca - vyšší súdny úradník na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica. Podľa potvrdenia o príjme zamestnanca dosahovala v období približne jedného roka pred nástupom na materskú dovolenku, teda v období od mája 2021 do mája 2022 čistý priemerný mesačný príjem 1.393,92 Eur. Na pojednávaní bolo ustálené, že čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky pred nástupom na materskú dovolenku bol 1.600,00 Eur, keď priemerný mesačný príjem vyplývajúci z potvrdenia o príjme zamestnanca bol nižší z dôvodu pakovanej práceneschopnosti navrhovateľky v posudzovanom období. Po nástupe na materskú dovolenku mala navrhovateľka mesačný príjem približne rovnaký ako bol jej priemerný mesačný príjem pred nástupom na materskú dovolenku, teda približne 1.500,00 Eur mesačne. Po nástupe na rodičovskú dovolenku, teda odo dňa 21. 02. 2023 mala matka v čase podania návrhu mesačný príjem ktorý pozostával z rodičovského príspevku vo výške 412,60 Eur, ku dňu rozhodnutia súdu sa tento rodičovský príspevok zvýšil na sumu 473,30 Eur mesačne. Uvedené vyplýva jednak zo žaloby, písomných vyjadrení matky a výpovede matky na pojednávaní, ako aj z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
37. Pokiaľ ide o pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky a jej rodiny, tieto navrhovateľka detailne rozpísala vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26. 07. 2023. Súd na pojednávaní zisťoval pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky, ktoré sú pre posúdenie nároku na príspevok na výživu nevydatej matky kľúčové, keď uvedený príspevok má kompenzovať zníženú životnú úroveň matky a keď výdavky detí navrhovateľky by mali byť pokrývané výživným na mal. deti, ktoré nie je predmetnom tohto sporu. Z údajov uvedených v návrhu, z písomných vyjadrení účastníkov ako aj z výpovede navrhovateľky na pojednávaní, tak ako to vyplýva z bodu 13 odôvodnenia tohto rozhodnutia súd, aj po zohľadnení námietky odporcu týkajúcej sa položiek revízia plynového kotla, revízia a čistenie komína a nedoplatky z vyúčtovania za energie ustálil osobné mesačné výdavky navrhovateľky nasledovne: bývanie 158,83 Eur, strava 250,00 Eur, oblečenie a obuv 83,00 Eur, hygiena 50,00 Eur, lieky 20,00 Eur, mobilný telefón 20,00 Eur, služby (kaderníčka) 60,00 Eur, lekárske vyšetrenia/ošetrenia 7,40 Eur + 1,67 Eur, ktorá suma v úhrne prevyšuje sumu príjmov navrhovateľky. Na ďalšie výdavky navrhovateľka uviedla, že nemá prostriedky. Z písomných vyjadrení navrhovateľky ako aj z jej výpovede pred súdom vyplýva, že navrhovateľka v tomto čase nemá vytvorené úspory, z ktorých by mohla kompenzovať svoje znížené príjmy, keď úspory, ktoré predtým vytvorené mala minula počas tehotenstva a počas materskej dovolenky.
38. Na tomto miest súd uvádza, že pokiaľ ide o prídavok na dieťa, tento nie je príjmom matky, ale ide o štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, a teda slúži na úhradu potrieb dieťaťa. Vyplácanie, resp. poberanie prídavku na dieťa preto súd berie do úvahy pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, nie však v prípade príspevku na výživu nevydatej matky. Rovnako tak výživné na maloleté dieťa, či už na mal. syna navrhovateľky alebo na spoločnú mal. dcéru navrhovateľky a odporcu nie je príjmom matky, keď právo na výživné je osobným právom dieťaťa, ktoré koreluje s vyživovacou povinnosťou rodiča voči svojmu dieťaťu a matka je v danom prípade len platobným miestom kam osoba povinná z vyživovacej povinnosti výživné mal. deťom poukazuje.
39. Na podklade takto vykonaného dokazovania a zisťovania skutočného stavu veci súd ustálil, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky v čase pred tehotenstvom a pôrodom, resp. v čase pred
nástupom na rodičovskú dovolenku bol 1.600,00 Eur. Čistý mesačný príjem navrhovateľky po nástupe na rodičovskú dovolenku je 473,30 Eur.
40. Následne súd pristúpil k zisťovaniu majetkových pomerov odporcu. Odporca pracuje od roku 2020 vo funkcii prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, pričom z potvrdenia o príjme zamestnanca za obdobie od mája 2022 do apríla 2023, ktoré bolo vystavené zamestnávateľom odporcu, bol jeho čistý priemerný mesačný príjem 6.346,48 Eur. Na tomto mieste súd poukazuje na tú skutočnosť, že z vyjadrenia samotného odporcu doručeného súdu dňa 30. 06. 2023 vyplýva, že jeho priemerný príjem je vo výške 6.413,46 Eur. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že odporca nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Súd vzal do úvahy aj výdavky odporcu tak, ako vyplynuli z jeho písomných podaní ako aj z dokazovania vykonaného na pojednávaní. Z vyhlásenia o majetku, ktoré súdu predložila ako jeden z listinných dôkazov navrhovateľka, a ktorého pravdivosť ani obsah odporca nepoprel, resp. na pojednávaní uviedol, že jeho majetkové pomery ako prokurátora sú zdokladované práve vyhláseniami o majetku, ako aj z vyjadrení navrhovateľky v jej písomných podaniach vyplynulo, že odporca disponuje vkladmi v peňažnom ústave, a to tak vlastnými úsporami vo výške 15.000,00 Eur ako aj úsporami z výplaty vo výške 45.000,00 Eur. Odporca je tiež vlastníkom nehnuteľností, a to bytu, nebytového priestoru – garáže a zastavanej plochy a nádvoria, ktoré skutočnosti boli preukázané súdu dokazovaním listinnými dôkazmi, najmä vyhlásením o majetku, ako aj lustráciou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Uvedené bolo potvrdené aj vyjadrením samotného odporcu doručeným súdu dňa 30. 06. 2023. Zo zápisu z Informatívneho stretnutia rodičov, ako aj z vyhlásenia o majetku, ktoré súdu predložila navrhovateľka ako listinné dôkazy, a z výpovede odporcu na pojednávaní vyplynulo, že odporca je vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla.
41. Pokiaľ ide o pravidelné mesačné výdavky odporcu a jeho rodiny, tieto odporca detailne rozpísal vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30. 06. 2023. Na pojednávaní nad rámec svojich písomných vyjadrení odporca uviedol, že pokiaľ ide o splátku úverov za byt táto vzrástla zo sumy 190,00 Eur na 390,00 Eur a po kolaudácii bytu ešte vzrastie a ako ďalší, dodatočný, výdavok rodiny uviedol, že jeho syn nastúpil do predškolského zariadenia, ktorý výdavok tvorí sumu 175,00 Eur mesačne. K individuálnym výdavkom svojej manželky uviedol, že ide o bežné náklady na kozmetiku, oblečenie a obuv.
42. Pokiaľ išlo o tvrdenie odporcu, že sa v konaní vedenom pod sp. zn. 37P/59/2023 zaviazal na plnenie mimoriadnych výdavkov matky súd uvádza, že z rodičovskej dohody, ktorá bola v predmetnom konaní uzatvorená vyplýva, že odporca sa ako otec spoločnej mal. dcéry zaviazal na hradenie mimoriadnych nákladov mal. dcéry, nie však k hradeniu mimoriadnych nákladov navrhovateľky. Ak aj došlo k inej, neformálnej, dohode o uhrádzaní nákladov navrhovateľky odporcom súd uvádza, že existencia takejto dohody nebola žiadnym z účastníkov v konaní ani preukázaná. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že takáto dohoda sa vzťahuje len na hradenie mimoriadnych nákladov spoločnej mal. dcéry.
43. Základným predpokladom priznania príspevku na výživu nevydatej matke je pokles jej príjmov v súvislosti s tehotenstvom a narodením dieťaťa a starostlivosťou o takéto dieťa útleho veku. Úlohou príspevku nie je nahradiť všetky náklady, ktoré navrhovateľka má, ale v primeranom rozsahu kompenzovať stratu príjmu matky zo zamestnania.
44. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti, vykonané dokazovanie a oboznámenie sa s celou matériou spisu súd dospel k záveru, že v príjmoch navrhovateľky došlo v dôsledku starostlivosti o dieťa útleho veku, konkrétne prechodom z materskej dovolenky na rodičovskú dovolenku, teda počnúc dňom 21. 02. 2023, k podstatnému zníženiu príjmov, čím poklesla životná úroveň matky oproti obdobiu pred tehotenstvom, pôrodom, ako aj oproti obdobiu, v ktorom matka poberala príspevok v rámci čerpania materskej dovolenky. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na výživné pre navrhovateľku ako nevydatú matku zo strany odporcu ako otca spoločného mal. dieťaťa je daný, a teda že návrh na priznanie príspevku na výživu nevydatej matky je dôvodný.
45. Pri určovaní konkrétnej výšky príspevku súd, na podklade vyššie popísaných kritérií a princípov, vzal do úvahy na strane navrhovateľky jej príjmy pred tehotenstvom a pôrodom a jej príjmy v súčasnosti, teda po nástupe na rodičovskú dovolenku. Súd tiež bral do úvahy mesačné výdavky navrhovateľky, vlastníctvo nehnuteľností, motorových vozidiel a úspor. Na strane odporcu súd vzal do úvahy jeho
príjmy a výdavky, úspory a vlastníctvo nehnuteľností a motorových vozidiel tak, aby mal súd čo možno najkomplexnejší obraz o majetkových pomeroch oboch účastníkov konania. Nakoľko príjem navrhovateľky ako nevydatej matky zaznamenal po nástupe na rodičovskú dovolenku pokles v priemere o 1.126,00 Eur mesačne, vzhľadom na majetkové pomery a odôvodnené potreby navrhovateľky a tiež berúc do úvahy príjmy, výdavky a celkové majetkové pomery odporcu súd považoval príspevok vo výške 350,00 Eur mesačne za primeraný. Nedosiahla sa ním úplná kompenzácia straty resp. poklesu príjmov navrhovateľky, zároveň je však primeraný na to, aby pokryl potreby navrhovateľky a napomohol jej tak k zmenšovaniu poklesu v jej životnej úrovni. Súčasne nejde o takú sumu, ktorá by bola pre odporcu neprimerane vysoká či dokonca likvidačná, resp. ktorá by, vzhľadom na všetko čo vyšlo počas konania najavo, zasiahla do jeho majetkových pomerov tak, že by sa tým životná úroveň jeho rodiny či jeho samotného znížila.
46. Súd vzhľadom na uvedené návrhu navrhovateľky v časti vyhovel a rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke zameškanú časť príspevku za obdobie od nástupu na rodičovskú dovolenku, teda od 21. 02. 2023 do 06. 11. 2023, teda tú časť príspevku, ktorá bola splatná v čase rozhodnutia súdu vo veci samej v celkovej sume 2.961,00 Eur v jednej platbe do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok rozsudku) a následne, počnúc dňom 07. 11. 2023 až do dňa 16. 07. 2024, teda do dňa druhých narodenín spoločnej mal. dcéry, je odporca povinný prispievať navrhovateľke pravidelnou sumou 350,00 Eur mesačne (II. výrok rozsudku). V prevyšujúcej časti, teda v časti príspevku na výživu nevydatej matky v sume prevyšujúcej súdom priznaných 350,00 Eur, nakoľko navrhovateľka si v návrhu na priznanie príspevku na výživu nevydatej matke nárokovala na sumu 500,00 Eur mesačne, súd návrh s poukazom na zásadu primeranosti zamietol (III. výrok rozsudku). Pokiaľ ide o lehotu na plnenie, súd ju v I. výroku rozsudku upravil, na návrh navrhovateľky na 30 dní, ktorú lehotu súd považoval za dostatočnú na to, aby mohol zabezpečiť predmetné finančné prostriedky. Odporca voči takto navrhovateľkou navrhnutej lehote nenamietal.
47. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že podľa ust. § 74 Zákona o rodine sa poskytuje ochrana práv a nárokov nevydatej matky a nie ochrana práv a nárokov dieťaťa a povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine nie je priznaním príspevku na výživu nevydatej matke dotknutá. Pokiaľ sa odporcovi javí výška výživného na spoločnú mal. dcéru privysoká, čo čiastočne vyplynulo z jeho písomných vyjadrení o tom, že dohodnutá suma výživného môže pokrývať aj niektoré výdaje matky a prípadne tvorbu jej rezerv, má odporca právo sa domáhať zníženia tohto výživného v samostatnom konaní. Súd však v konaní o príspevku na výživu nevydatej matky nie je oprávnený na to, aby zasahoval do výživného ktoré bolo určené pre mal. dieťa ani na to, aby dával odporúčania o preskupovaní výživného určeného na mal. dieťa do takej podoby, aby ho mohla namiesto príspevku na výživu nevydatej matky spotrebúvať matka. Súd zároveň dáva do pozornosti ust. § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého súdne rozhodnutia o výživnom možno, s prihliadnutím na vývoj životných pomerov a nákladov, zmeniť alebo zrušiť. V prípade, že by sa skutkový stav oproti podmienkam, ktoré boli dané pri rozhodnutí súdu zmenil, resp. že by sa podmienky zmenili tak, že by išlo o zmenu závažnejšieho charakteru (napr. by nevydatá matka nastúpila do zamestnania skôr, ako spoločná mal. dcéra dovŕši druhý rok veku, ak by na strane odporcu ako osoby povinnej došlo k takým skutočnostiam, pre ktoré by sa jeho majetkové pomery a možnosti zmenili do takej miery, že by objektívne nebol schopný príspevok naďalej poskytovať, vznikol by tu rozpor s dobrými mravmi a pod.) možno na návrh súdom určenú vyživovaciu povinnosť zmeniť alebo zrušiť. Ani podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti však neoprávňuje osobu povinnú prestať s plnením výživného.
48. Súd vo veci nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že neprichádza do úvahy rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 55 CMP a náhradu trov konania, a preto o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovené zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.