Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-123-2011.pdf
PDF · 98.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/123/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: DSH, spol. s r.o., IČO: 31 612 172, so sídlom Nábrežie Sv. Cyrila 47, Prievidza, právne zast. JUDr. Y. B., advokátom so sídlom B. sv. S. XX, L. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. N. zo dňa 18. októbra 2011, jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 18. októbra 2011 a vec vracia na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konanie v sume XXX,XX Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal včas žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX- XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 18. októbra 2011, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Prievidza (ďalej len správca dane) č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Masa zo dňa 20. júla 2011, ktoré žiadal zrušiť z dôvodu ich nezákonnosti a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Bír zo dňa 27. januára 2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 13.795,39 Eur. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2007 uplatnil odpočítateľnú položku vo výške 4.630.648,- Sk ako rozdiel medzi zostatkovou cenou daňovou a zostatkovou cenou účtovnou hmotného investičného majetku N.. č. XXXXX-J. - zariadenia pre satelitný prenos, zaradeného daňovým subjektom do 2. odpisovej skupiny, rovnomerné odpisovanie. Ďalej žalovaný skonštatoval, že správca dane daňovou kontrolou zistil, že daňový subjekt mal zaradiť predmetný V. do 1. odpisovej skupiny a mal si ho uplatniť ako odpočítateľnú položku len vo výške 1.615.874,- Sk. Vzhľadom na uvedené, zo strany daňového subjektu došlo v prípade zaradenia majetku do 2. odpisovej skupiny k porušeniu ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 366/1999 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, čo malo za následok nesprávny výpočet zostatkovej ceny podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. a tým neoprávnené zníženie výsledku hospodárenia a základu dane za zdaňovacie obdobie 2007. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery správcu dane boli správne a v súlade s Ústavou SR, príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov a súvisiacich predpisov, ako aj zákona o správe daní a
poplatkov. Dokazovanie vykonané správcom dane v tomto prípade vychádzalo zo zásad daňového konania ustanovených v § 2 a v § 29 zákona o správe daní a poplatkov.
Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, a to najmä preto, že rozhodnutie žalovaného je procesne zmätočné, lebo ruší už raz zrušený dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Bír zo dňa 27. januára 2011. Ďalej preto, že žalovaný sa nevysporiadal s podstatou námietok žalobcu v zmysle § 47 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a napokon preto, že žalovaný nesprávne aplikoval daňové právo bez použitia ústavných zásad. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je procesne zmätočné a nezákonné, lebo vo výroku (a tiež dvakrát v odôvodnení) potvrdzuje dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Bír zo dňa 27. januára 2011, ktoré už bolo zrušené rozhodnutím č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 23. mája 2011. Žalobca mal ďalej za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po zákonnej lehote. Protokol o výsledku daňovej kontroly, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol so žalobcom prerokovaný dňa 25. januára 2011 a týmto dňom daňová kontrola aj skončila. Dodatočný platobný výmer bol však vydaný až dňa 20. júla 2011, teda po zákonnej lehote 15 dní od skončenia daňovej kontroly. Zároveň žalobca namietal aj skutočnosť, že vydané prvostupňové rozhodnutie nemá oporu v protokole, na poklade ktorého bolo vydané. Mal za to, že správca dane zmaril právo žalobcu na súčinnosť a možnosť prerokovania protokolu, čím porušil základné zásady daňového konania a znemožnil účinnú obhajobu záujmov žalobcu. K zaradeniu hmotného majetku daňovníka, bez povinnosti zatriedenia ŠÚ SR, žalobca uviedol, že zaradil majetok podľa Klasifikácie produkcie v reálnom čase podľa vlastného rozhodnutia a následne pri daňovej kontrole toto podporil stanoviskom súdneho znalca. Mal za to, že zákon neukladá plošnú povinnosť mať každú položku odpisovaného majetku zatriedenú ŠÚ SR. Žalobca nesúhlasil s kategorickými tvrdiami žalovaného, že Klasifikáciu produkcie vydáva ŠÚ SR, je tento jediný oprávnený vykonávať výklad kódov Klasifikácie produkcie, a preto zatriedenie ŠÚ SR je jediné objektívne a správne zatriedenie. Žalobca poukázal na to, že zatrieďovanie vykonané ŠÚ SR je služba verejnosti, ktorú si za odplatu možno dobrovoľne objednať. Ak teda žalobca nemal zo zákona v reálnom čase povinnosť dať ŠÚ SR predmetné technické zariadenia zatriediť do Klasifikácie produkcie, nebolo možné to od neho spravodlivo požadovať. Žalobca zastával názor, že ním predložené zatriedenie pri daňovej kontrole od súdneho znalca má minimálne rovnakú váhu ako zatriedenie od ŠÚ SR, ktorý získal daňový úrad. Pri existencii rozličných názorov o zatriedení je to len dôkaz o tom, že zatriedenie malo byť vo všeobecnej 2. odpisovej skupine ako tzv. nezaraditeľné. Podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca neurčil hlavnú funkčnú vec súboru. Žalobca určil hlavnú funkčnú vec súboru tým, že majetok zaradil do kódu KP XX.XX.XX - H. a parabolické antény a ich časti do súčasti a príslušenstva k nim. Žalobca sa domnieval, že žalovanému neprísluší právo rozhodovať o tom, čo je hlavnou vecou a čo príslušenstvom. Ďalej žalobca namietal, že je v rozpore so zásadou právnej istoty narábať s odpismi vplývajúcimi na základ dane už premlčaných rokov 2000, 2001 a 2002 a dosiahnuť tým iný výpočet daňovej zostatkovej ceny pre potreby roku 2007. Podľa zákona o dani z príjmov má daňovník právo, nie povinnosť si uplatniť daňové odpisy. Keďže žalovaný trval na zaradení predmetného majetku do 1. odpisovej skupiny, aj napriek relevantným argumentom žalobcu, potom si žalobca uplatňuje právo vzdať sa daňových odpisov za rok 2001 a 2002. Nakoniec žalobca nezávisle na uvedených dôvodoch poukázal aj na to, že zatriedenie je možné zaradiť do 2. odpisovej skupiny aj z iných dôvodov. V situácii, že zariadenie je dvojzložkové - antény a elektronika - možno vyvodiť logický záver, že ide o majetok, ktorý nemožno jednoznačne zatriediť do odpisovej skupiny podľa prílohy zákona.
Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 69) uviedol, že napriek tomu, že žalovaný uviedol nesprávne číslo dodatočného platobného výmeru vo výroku napadnutého rozhodnutia, ako aj dvakrát v jeho odôvodnení, je z rozhodnutia žalovaného jednoznačné, že rozhodnutie sa týka rozhodnutia vo veci odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru č. XXX/ XXX/XXXXX/XX/Masa. Podľa názoru žalovaného, pochybenie v písaní preto nemá žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, a to aj z toho dôvodu, že takúto zrejmú nesprávnosť v písaní je možné opraviť v zmysle § 54 zákona č. 511/1992 Zb.. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v protokole o vykonaní daňovej kontroly žalovaný uviedol, že ani v jednom z ustanovení § 30 zákona č. 511/1992 Zb., resp. iných ustanovení tohto zákona nie je uvedené, že dodatočný platobný výmer sa musí zhodovať s protokolom. Ďalej podľa žalovaného, žalobca nebol vo veci prerokovania protokolu ukrátený na svojich právach. Správca dane v súlade s § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. zaznamenal vyjadrenia žalobcu, vyhodnotil ich a svoje stanovisko zaznamenal v dodatku k protokolu, ktorý bol súčasťou prerokovaného a doručeného riadneho protokolu. K hmotnoprávnym
námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že sa s týmito vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal. Konštatoval, že ak si žalobca uplatnil pri predaji družicového komunikačného systému DAMA s príslušenstvom zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z., je povinný správcovi dane preukázať oprávnenosť predmetného daňového výdavku, a to pokiaľ ide o jeho výšku, lebo táto je limitovaná zákonom. Predmetom sporu v tomto konkrétnom prípade nebola oprávnenosť uplatnenia zostatkovej ceny pri predaji hmotného majetku žalobcom, ale výška tejto zostatkovej ceny a tým výška predmetného daňového výdavku. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetom žalobcom predloženého znaleckého posudku bolo určenie trhovej hodnoty zariadenia na účely jeho predaja. Jeho obsahom však nebolo posúdenie oprávnenosti zatriedenia zariadenia podľa Klasifikácie produkcie, ktoré je rozhodujúce pre zaradenie hmotného majetku do odpisovej skupiny podľa zákona o daniach z príjmov. Navyše v čase nadobudnutia majetku v roku 2000 žalobca nemohol vychádzať z predloženého posudku, nakoľko tento bol vypracovaný až v roku 2001. Okrem tejto skutočnosti žalovaný nepovažoval za jednoznačné ani tvrdenie žalobcu, že znalecký posudok preukazuje správnosť zatriedenia majetku do 2. odpisovej skupiny. Znalec totiž popisuje predmet ocenenia ako družicový komunikačný systém digitálny DAMA, ktorý sa skladá z dvoch hlavných komponentov, pričom ako prvý uvádza riadenie sietí NMS s terminálom a až ako druhý kompoment anténny systém. Nie je preto zrejmé, z čoho žalobca pri zaradení majetku do 2. odpisovej skupiny vychádzal. Dokazovaním správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že predmetný majetok patrí do 1. odpisovej skupiny. Ďalej žalovaný uviedol, že posúdenie hlavnej funkčnej veci je na základe technických a hodnotových údajov a tieto neboli zo strany žalobcu preukázané. Rozhodnutie o hlavnej veci v súvislosti s odpisovaním majetku nemôže byť v rozpore s ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Žalovaný uzavrel, že Klasifikáciu produkcie vydáva ŠÚ SR a ten je jediný oprávnený vykonávať výklad kódov. Zatriedenie ŠÚ je v danom stave jediné objektívne a správne zatriedenie. Napokon žalovaný uviedol, že svojim rozhodnutím nemenil ani daňové odpisy, ktoré boli uplatnené žalobcom z hľadiska ich dopadu na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobia 2000, 2001 a 2002, pretože dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXX/X/Bír zo dňa 27. januára 2011 vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel dane z príjmov za zdaňovacie obdobie 2007.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby bez pojednávania podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom. Súd s poukazom na § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, a preto ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyrubili žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 13.795,39 Eur, osobitne, či žalobcom uplatnená odpočítateľná položka vo výške 4.630.648,- Sk ako rozdiel medzi zostatkovou cenou daňovou a zostatkovou cenou účtovnou sporného majetku DAMA - zariadenia pre satelitný prenos, žalobcom zaradeného do 2. odpisovej skupiny, bola uplatnená v súlade so zákonom č. 595/2003 Z.z.. Samostatne sa krajský súd zaoberal otázkou, či skutočnosť, že žalovaný vo výroku a dvakrát v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol číslo dodatočného daňového výmeru, ktorý svojím rozhodnutím potvrdil, spôsobuje nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov upravuje aj daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (§ 1 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov). Predmetom dane sú príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy (§ 3 ods. 1 zákona o dani z príjmu).
V zmysle § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z., daňovým výdavkom je aj zostatková cena ( § 25 ods. 3) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť majetku; zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, upravuje správu daní.
Podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie musí obsahovať najmä:
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,
d) výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., vyrubenú daň alebo rozdiel dane správca dane rozhodnutím na žiadosť alebo z úradnej moci: a) zruší, ak bola vyrubená niekomu, kto ju podľa zákona nie je povinný platiť, b) opraví, ak prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybe v počítaní, písaní alebo k inému omylu.
V prejednávanej veci bola, okrem iného, medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, či žalovaným nesprávne uvedené číslo dodatočného platobného výmeru (vo výroku a dvakrát v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného) spôsobilo jeho zmätočnosť, nezákonnosť a nezrozumiteľnosť. Sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXX/XX/Bír zo dňa 27. januára 2011 (potvrdený napadnutým rozhodnutím) už bol v odvolacom konaní zrušený (rozhodnutím č. I/XXX/XXXX- XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 23. mája 2011) a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie. Až následne v ďalšom konaní bol vydaný nový dodatočný platobný výmer č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ Masa zo dňa 20. júla 2011, voči ktorému podal žalobca odvolanie (dňa 1. augusta 2011) a práve o tomto odvolaní rozhodoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Tunajší krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že z napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že toto sa týka odvolania žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Masa zo dňa 20. júla 2011 a vyššie špecifikované pochybenie žalovaného je len pochybením v písaní a ako také nemá žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Ako už žalovaný sám správne uviedol, prípadnú zrejmú
nesprávnosť v písaní, o ktorú podľa jeho názoru ide aj v tomto prípade, je možné opraviť v zmysle § 54 zákona č. 511/1992 Zb.. Krajský súd však poukazuje na skutočnosť, že žalovaný takúto opravu nevykonal, a preto dospel k záveru, že písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Vzhľadom na tento záver sa krajský súd s ostatnými dôvodmi uvedenými žalobcom v žalobe nezaoberal.
S poukazom na vyššie uvedené krajský súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je pre svoju nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné, v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 18. októbra 2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude odstrániť nezrozumiteľnosť rozhodnutia, pre ktorú krajský súd považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania v celkovej sume 532,83 Eur, v zmysle návrhu žalobcu, ktorý bol súčasťou žaloby zo dňa 19. decembra 2011. Táto suma predstavuje trovy právneho zastúpenia: a) v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - 3 úkony právnej pomoci á 123,50 Eur/1 úkon + režijný paušál v sume 7,41 Eur/1 úkon, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, ďalšia porada s klientom, podanie žaloby, spolu v celkovej sume 392,73 Eur, b) 20% DPH v sume 74,10 Eur, tzn. trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 466,83 Eur. Navyše krajský súd priznal žalobcovi aj náhradu vo výške 66 Eur za uhradený súdny poplatok za podanie žaloby (kolkové známky za č.l. 3), v zmysle položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.