Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/18/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou v právnej veci navrhovateľa: Robert Vítek MIMO s miestom podnikania 033 01 Liptovský Hrádok, Hradná 458/29, IČO: 17939836, zastúpený advokátom JUDr. Peter Janči so sídlom v Liptovskom Mikuláši 031 01, Garbiarska 695, proti odporcovi: Mesto Liptovský Hrádok, Liptovský Hrádok 033 01, Hviezdoslavova 170, IČO: 00 315 494, o zaplatenie 62.527,28 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 14. 10. 2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 62.527,28 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 16. 10. 2009 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe objednávky vykonal pre odporcu stavebné práce spočívajúce vo vybudovaní spevnených plôch na pozemkoch vo vlastníctve odporcu: parcela KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 13.062 m2, parcela KN-C XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.769 m2, parcela KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.408 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území N. Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Ďalej navrhovateľ vybudoval spevnené plochy na pozemkoch, ktoré má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou s tým, že odporca si ich mal na základe dohody s navrhovateľom po dokončení stavebných prác odkúpiť: parcela KN-C XXX/X orná pôda o výmere 225 m2, parcela KN-C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území N. Q., zapísané na LV č. XXXX. Navrhovateľ poveril vykonaním stavebných prác Robstav, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Družstevná 6, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 00 168 319, ktoré stavebné práce boli súčasťou realizácie diela „Radové garáže Liptovský Hrádok“. K protokolárnemu odovzdaniu diela došlo 15. 10. 2009. Napriek predchádzajúcej vzájomnej dohode odporca nezaplatil navrhovateľovi náklady vynaložené na zhotovenie spevnených plôch. Odporca ich užíva, čím sa bezdôvodne obohacuje na úkor navrhovateľa a preto navrhovateľ žiada toto vydať vo forme peňažnej náhrady, spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na materiál a vykonaní prác. Odporca napriek predchádzajúcej vzájomnej dohode neodkúpil od navrhovateľa pozemky s vyhotovenými spevnenými plochami podľa článku II. a v dôsledku toho vznikla navrhovateľovi preukázateľná škoda spočívajúca vo vynaložení investícií na stavebné práce. Navrhovateľ vyčísľuje požadované bezdôvodné obohatenie, respektíve náhradu škody nasledovne: 33.399,13 eur za vykonané práce pozostávajúce z 18.490,01 eur (faktúra č. 2945059), 1.459,72 eur (faktúra č. 2943166), 9.207,19 eur + 885,39 eur + 2.918,65 eur + 1.038,17 eur (faktúra č. 2945067) a 28.528,15 eur za materiál pozostávajúci z 15.809,15 eur (faktúra č. 20090546), 12.719 eur (faktúra č. 0916858).

Navrhovateľ vypovedal, že vykonával výstavbu 46 radových garáži na svojom pozemku v rámci svojho podnikania. On bol investor a stavbu realizoval Robstav. Na základe územného konania bolo ustálené, že je potrebné, aby pred jeho pozemkom boli spevnené plochy, aby bol zabezpečený prístup ku garážam. Garáže sú na jeho pozemkoch. Ide o dva bloky po 34 a 12 garáži. Aby do nich zabezpečil prístup spevňoval pozemky vo vlastníctve mesta. On má zabezpečiť spevnenú plochu pred garážami a prístup k radovým garážam z dlažby hako. Bolo to v stavebnom povolení a aj územnom rozhodnutí z 4. 2. 2008. V období júla, augusta, septembra 2009 sa trikrát stretol v kancelárii primátora s primátorom. Ústne sa dohodli, že navrhovateľ vybuduje spevnené plochy z dlažby na celom pozemku vo vlastníctve mesta a vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky a mesto za cenu vynaložených nákladov prevedie pozemky na seba, vyplatí ich vo výške vynaložených nákladov s tým, že plocha bude slúžiť obyvateľom Liptovského Hrádku a údržbu bude vykonávať Mesto Liptovský Hrádok. Garáže, ktoré vybudoval navrhovateľ, boli určené k priamemu odpredaju a časť je už predaná. V prvej etape projektu sa mali stavať garáže a v druhej etape sa mal vybudovať nad garážami administratívny priestor. Realizovala sa iba prvá etapa. Aby neostali spevnené plochy pokryté len makadamom, bol za primátorom s tým, že sa dohodli, že navrhovateľ urobí komplet celé spevnenie a mesto to prevezme. V tom čase sa budovali chodníky a dlažba v celom meste. Primátora sa pýtal, kto to bude realizovať, či musí prejsť výberovým konaním alebo to má urobiť navrhovateľ, primátor povedal, že to má vybudovať navrhovateľ. Mesto to prevezme za cenu realizačných nákladov. Aj v záznamoch z kontrolných dní sú uvedené termíny financovania terénnych úprav s tým, že najskôr išiel za primátorom a až potom sa dohodol so zhotoviteľom. Pozemky mesta, na ktorých spevňoval plochu, sú jedinou prístupovou cestou ku garážam.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa argumentoval najmä tým, že navrhovateľ vykonal práce na veci, ktorá mu nepatrí. Preto žiadal vydanie peňažnej náhrady za vynaložené náklady. Pokiaľ vychádzal navrhovateľ z geometrického plánu, tak podľa stavu v čase zhodnotenia veci.

Odporca žiadal návrh zamietnuť v plnom rozsahu v písomnom vyjadrení podpísanom štatutárom Mesta Liptovský Hrádok - primátorom Mgr. Branislavom Trégerom PhD. (čl. 79-80), ktorý uvádzal, že Mesto Liptovský Hrádok si nikdy neobjednalo u navrhovateľa stavebné práce, nikdy nevystavilo navrhovateľovi objednávku, ktorej predmetom by bolo vybudovanie spevnených plôch alebo vykonávanie stavebných prác na uvedených pozemkoch. Mesto Liptovský Hrádok žiadnu dohodu ani zmluvu s navrhovateľom na ním uvádzané skutočnosti neuzavrelo. Robstav stavebné družstvo nevykonávalo pre mesto Liptovský Hrádok stavebné práce a protokolárne odovzdanie sa netýkalo mesta Liptovský Hrádok. Medzi Mestom Liptovský Hrádok a navrhovateľom nedošlo k žiadnej vzájomnej dohode, ani zmluvnému vzťahu, na základe ktorých, by mal odporca zaplatiť navrhovateľovi náklady vynaložené na zhodnotenie akýchkoľvek plôch, spočívajúce vo vynaložených nákladoch na materiál a vykonané práce a zároveň od navrhovateľa odkúpiť pozemky s vyhotovenými spevnenými plochami tak ako uvádzal v návrhu, čím nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a navrhovateľ nemá nárok žiadať ani náhradu škody. Poverený pracovník odporcu ( ) vypovedal, že na pozemkoch mesta parcelné č. KNC XXX/X, XXX/XX a XXX/X neboli nikdy navrhovateľom vykonávané žiadne úpravy. Na základe výpisu z listu vlastníctva, katastrálnej mapy a satelitného snímku Liptovský Hrádok ide o komunikácie s asfaltovým povrchom, trávnaté plochy, vstupy do domov a parkovacie plochy v meste Liptovský Hrádok. Pozemky vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky KNC XXX/X, XXX/X, tak v tejto časti nie sú žiadne terénne úpravy v zmysle spevňovania plôch, nakoľko parcela XXX/X je orná pôda, na ktorej by ani nemohlo dôjsť k spevňovaniu povrchov. K odovzdaniu prác došlo medzi navrhovateľom a jeho dodávateľom, s čím nemá Mesto Liptovský Hrádok nič spoločné. V roku 2007 prišiel navrhovateľ so žiadosťou na Mesto Liptovský Hrádok o uzavretie nájomnej zmluvy k pozemku KNC XXX/X, to sa potom vzťahovalo aj na KNC XXX/XX a XXX/X, ktorá nájomná zmluva bola uzavretá 1. 1. 2008. Bez tejto nájomnej zmluvy by sa nemohla realizovať stavba a ani vydané stavebné povolenie, lebo nebol zabezpečený prístup z miestnej komunikácie ku garážam. Účel je v nájomnej zmluve uvedený s tým, že malo ísť o spevnenú plochu ako prístup ku garážam a manipulačnú plochu pri stavbe, ktoré bol povinný spevniť nájomca, teda navrhovateľ na svoje náklady. Neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy je aj znázornenie situácie a z toho je zrejmé, že plochy, ktoré uvádzal navrhovateľ v žalobe, nie sú totožné s prenajatými plochami a s parcelnými číslami, ktoré uvádzal navrhovateľ v žalobe. Mesto pristúpilo k takémuto návrhu a malo kladný postoj k takejto iniciatíve, lebo to bolo v súlade s územným plánom mesta. Preto vytvorilo nadštandardné podmienky cenu za nájom 1 Sk za m2. Po kolaudácii a zameraní geometrickým plánom č. 50/2009 bola vytvorená parcela č. XXX/XX a takýto stav je aj v katastri nehnuteľností, čo korešponduje s výpisom z listu vlastníctva č. XXX, kde je pozemok parc. č. XXX/XX. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nebolo zrejmé akým spôsobom budú spevnené plochy.

Toto bolo určené až v projektovej dokumentácii k stavebnému povoleniu. Nájomná zmluva vytvárala podmienky navrhovateľovi pre projektovú dokumentáciu a následne pre vykonanie stavby. Projektová dokumentácia realizačného projektu určovala objektovú skladbu stavby, kde objekt SO 304 boli terénne a sadbové úpravy. Ide o severnú časť, ktorá je predmetom tohto konania. Objekt radových garáží SO 301 a SO 302, by sa nedala realizovať bez terénnych a sadbových úprav. Ide o jeden funkčný celok jednej stavby a na základe toho bolo vydané stavebné povolenie a následne aj kolaudačné rozhodnutie. Projekt ukázal ako bude stavba vyzerať. Boli tam riešené samostatné vstupy do garáži. Projekt vypracoval navrhovateľ. Mesto sa k projektu vyjadrilo v rámci stavebného konania s tým, že 5. 2. 2009 bolo vydané záväzné stanovisko mesta, ktoré súhlasilo s predloženým projektom s tým, že bezpodmienečne musia byť vybudované spevnené plochy tak, ako projekt navrhol. Inak by nebol možný prístup ku garážam z miestnej komunikácie a toto riešil aj projekt. Toto isté bolo aj v stavebnom povolení zo 16. 3. 2009. Spevnené plochy využívajú vlastníci, respektíve užívatelia garáži, nie Mesto Liptovský Hrádok. To len vytvorilo podmienky na vybudovanie garáží navrhovateľovi. Nikdy sa nezaviazalo odkúpiť pozemky od navrhovateľa alebo zaplatiť za spevnenie plôch. Nájomná zmluva bola ukončená k 31. 12. 2010 a mestu z toho neplynú žiadne povinností. Nájomná zmluva bola ukončená dohodou. Časť garáží je predaná novým vlastníkom, mesto nemá záujem na nájomnom vzťahu, keďže garáže sú užívané a nikde na svojom území mesto nežiada nájmy za prístupy na pozemky, na ktorých sú garáže. Mesto je tak v pozícii, keď bez náhrady sú užívané pozemky mesta vlastníkmi garáží. Ide o neoddeliteľnú funkčnú súčasť stavby garáží so spevnenými plochami. Podľa stavebného povolenia a aj podľa kolaudačného rozhodnutia bola stavba povolená len ako dočasná na dobu určitú v zmysle trvania nájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkmi pozemkov. Po uplynutí času trvania nájomných zmlúv je stavebník povinný zabezpečiť postup v súlade so stavebným zákonom, inak stavebný úrad bude postupovať v zmysle § 88 písm. d/ Stavebného zákona. Navrhovateľ by mal odkúpiť, respektíve navrhnúť odkúpenie pozemkov od mesta vzhľadom na to, že ide iba o dočasnú stavbu. Mestu nie je známe, či sú si nadobúdatelia garáži vedomí, že odkupujú dočasnú stavbu. Až po odkúpení príslušných pozemkov by mohlo dôjsť k rekolaudácii stavby a to celej stavby tak, ako bola projektovaná a realizovaná. Nie je možná rekolaudácia len objektov garáži, ale všetkých objektov stavby, teda aj spevnených plôch. Investorom stavby je navrhovateľ, ktorý po ukončení výstavby odpredá jednotlivé garáže budúcim vlastníkom podľa realizačného projektu. Užívateľom stavby budú vlastníci garáži, ktorí okrem radovej garáže budú vlastniť aj príslušnú časť pozemku, na ktorom leží príjazdová komunikácia a tiež plochu po bokoch navrhovaných objektov, na ktorých budú prevedené terénne a sadové úpravy. Teda sa predpokladá vlastníctvo ku garážam ako aj podielové spoluvlastníctvo k pozemkom, ktoré sú prístupom ku garážam. Rekolaudácia nikdy nebola. Z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že pozemky mal odkúpiť od vlastníkov stavebník a navrhovateľ ich mal potom odpredávať vlastníkom garáží. Ďalej uvádzal, že čo sa týka odčleneného pozemku, ktorý bol vytvorený z časti parciel, ktoré uvádzal navrhovateľ vo vlastníctve mesta Liptovský Hrádok, sú tam vybudované vjazdy do garáží zo severnej strany, ktoré sú zahrnuté v objektovej skladbe stavby radových garáži a bez tejto súčasti stavby by ju nebolo možné realizovať. Vjazd do garáží z miestnej asfaltovej komunikácie bol podmienený vybudovaním spevnených plôch, inak by nebol možný. Bez tejto časti stavby, by ju nebolo možné realizovať. Nejedná sa o stavbu spevnených plôch, ktoré využíva mesto, ale tieto výlučne slúžia vlastníkom a užívateľom radových garáží ako ich súčasť. Užívatelia garáží neplatia mestu za pozemok, na ktorom majú vybudované vjazdy do garáží. Ale Mesto Liptovský Hrádok nerieši finančnú náhradu za prístup a vjazdy do garáží na celom území mesta, čím odľahčuje zlú finančnú situáciu svojich obyvateľov. V bode 5 realizačného projektu stavby je uvedené, že budúci vlastníci garáží budú aj vlastníkmi príslušnej časti pozemku pod príjazdovou komunikáciou, čo predpokladá, že v kúpnej cene garáže budú zahrnuté všetky ostatné náklady spojené s realizáciou stavby radových garáží. S predajom pozemkov mestu sa nikdy neuvažovalo a navrhovateľ túto skutočnosť nijako nepreukázal. Odporca nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný.

Okrem výsluchu účastníkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise z čl. 1-172, najmä listinnými dôkazmi preukazujúcimi výšku vynaložených nákladov navrhovateľa na spevňovanie plôch, fotokópie faktúr, krycích listov čerpania, súpisov vykonaných prác, dodacích listov čl. 15-71, vyjadrenie k žalobe odporcu čl. 79-80, výpismi z listov vlastníctva čl. 85-96, čl. 99-100, kópiou katastrálnej mapy čl. 97, satelitným snímkom Mesta Liptovský Hrádok čl. 98, fotokópiu žiadosti navrhovateľa o uzavretie nájomnej zmluvy čl. 101, fotokópiou nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom čl. 102-105, situačným nákresom čl. 106, geometrickým plánom čl. 108-113, fotodokumentáciou miesta samého čl. 114-124, záväzným stanoviskom mesta z 5. 2. 2009 čl. 125, fotokópiou dohody o ukončení nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom čl. 126, kolaudačným rozhodnutím mesta čl. 127-128, stavebným povolením čl. 129-133, realizačným projektom

radových garáží Liptovský Hrádok čl. 134-143, zápisnicami zo zasadnutí mestského zastupiteľstva z 29. 10. 2009, 16. 12. 2009, 25. 32. 2010, 31. 3. 2010, 29. 4. 2010 a 24. 6. 2010 čl. 153-172.

, ďalej iba

(2)Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verených potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (veta prvá).

( medzi osobami uvedenými v ods. 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II. tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

, ďalej iba

(1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

( sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd preukázané:

Odporca Mesto Liptovský Hrádok je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v katastrálnom území N. Q. zapísané na liste vlastníctva č. XXX parcelné číslo KNC XXX/X o výmere 13062 m2 - zastavané plochy a nádvoria, KNC XXX/XX o výmere 6769 m2 - zastavané plochy a nádvoria, KNC XXX/ XX o výmere 509 m2 - zastavané plochy a nádvoria a KNC XXX/X o výmere 1408 m2 (čl. 94-96). Odporca C. U. s manželkou Y. U. sú vlastníkmi v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľností - pozemkov na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území N. Q., parc. č. KNC - XXX/X o výmere 225 m2 - orná pôda a XXX/X o výmere 276 m2 - zastavané plochy a nádvoria (čl. 94). Navrhovateľ požiadal 21. 9. 2007 odporcu o uzavretie nájomnej zmluvy k pozemku parc. č. XXX/X o výmere 275 m2 (čl. 101). Mesto Liptovský Hrádok dňa 1. 1. 2008 ako prenajímateľ uzavrel s navrhovateľom ako nájomcom Nájomnú zmluvu (čl. 103-105), ktorej predmetom boli pozemky vo vlastníctve mesta zapísané na liste vlastníctva č. XXX a to časti pozemkov parc. č. KNC XXX/X o výmere 268 m2, KNC XXX/XX o výmere 49 m2 a KNC XXX/X/X o výmere 167 m2, spolu 484 m2. Účelom zmluvy bolo dočasné užívanie predmetu zmluvy ako spevnenej plochy - vjazdu k novopostaveným garážam na ulici Grajchmana (sídlisko Prekážka) a zároveň ako manipulačná plocha pri ich výstavbe s tým, že odporca ako nájomca je povinný prenajatú plochu na svoje náklady po vzájomnom prejedaní s príslušným stavebným orgánom spevniť a upraviť (dlažba, asfalt, zeleň, respektíve inak). Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a výška nájmu bola dojednaná na 1 Sk za m2 na rok, to je 484 Sk ročne (článok IV. zmluvy) s tým, že nájomca (navrhovateľ) na vlastné náklady časti pozemkov, ktoré má v nájme, zveľadí a zhodnotí vybudovaním spevnených plôch a zelene a tieto naďalej zostanú v majetku Mesta Liptovský Hrádok. Dňa 31. 12. 2010 sa dohodli zmluvné strany na ukončení nájmu z nájomnej zmluvy s účinnosťou ku dňa 31. 12. 2010 (čl. 126). Mesto Liptovský Hrádok dňa 5. 2. 2009 vo svojom záväznom stanovisku súhlasilo s

vydaním stavebného povolenia na stavbu radových garáží Liptovský Hrádok, v katastrálnom území N. Q., ktorý nie je v rozpore s územným plánom mesta s tým, že toto stanovisko nenahrádza rozhodnutie stavebného úradu. Podmienkou súhlasu mesta (písm. d/) bolo zabezpečenie vybudovania spevnenej plochy zo severnej strany medzi garážami a miestnou komunikáciou (zámková dlažba) a spevnené plochy v nevyhnutnej šírke z južnej strany garáži (čl. 125). Mesto Liptovský Hrádok, Spoločný obecný úrad územného rozhodovania Stavebného poriadku dňa 16. 3. 2009 vydalo stavebné povolenie pre navrhovateľa na stavbu radových garáží Liptovský Hrádok - prvá etapa v katastrálnom území N. Q. na parcelách KNC XXX/X, KNC XXX/X, KNC XXX/X, KN-C XXX/XX, KN-C XXX/X na umiestnenie ktorej bolo vydané územné rozhodnutie Mestom Liptovský Hrádok č. SOCÚ1171/2007IP zo dňa 4. 2. 2008 s tým, že predmetom stavebného konania nie sú administratívne priestory. Vlastníkmi parciel KNC XXX/X a KNC XXX/X sú navrhovateľ s manželkou a vlastníkmi parciel KNC XXX/X, KNC XXX/ XX, KNC XXX/X/X je odporca, ktorý s navrhovateľom (stavebníkom) uzatvoril nájomnú zmluvu. Stavba bola povolená ako dočasná podľa Stavebného zákona a vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V časti popisu stavby bolo konštatované, že spevnená plocha pred garážami, prístup k radovým garážam bude zrealizovaný z dlažby Hako. Prístup k radovým garážam a parkovacím miestam bude po existujúcej asfaltovej komunikácii J. Grajchmana na sídlisku Prekážka. Na uskutočnenie stavby bolo navrhovateľovi určené dodržať podmienky mesta Liptovský Hrádok v záväznom stanovisku zo dňa 5. 2. 2009. Najmä bezpodmienečne zabezpečiť vybudovanie spevnenej plochy zo severnej strany medzi garážami a miestom komunikácie (zámková dlažba) a spevnené plochy v nevyhnutnej šírke aj z južnej strany garáži. Keďže vlastníkom pozemkov

- parcelné č. KN-Z., KN-C XXX/XX a KN-C XXX/X/X je odporca, ktorý s navrhovateľom (stavebníkom) uzatvoril Nájomnú zmluvu dňa 1. 1. 2008 na dobu neurčitú, stavba bola povolená ako dočasná v zmysle nájomnej zmluvy s tým, že po uplynutí času trvania nájomných zmlúv je stavebník povinný zabezpečiť postup v súlade so stavebným zákonom, inak bude stavebný úrad postupovať v zmysle Stavebného zákona. Podľa v znení neskorších predpisov stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. Podľa realizačného projektu radových garáži Liptovského Hrádku k stavebnému povoleniu (čl. 134-137) v bode 5 investor stavby C. U. (navrhovateľ) po ukončení výstavby odpredá jednotlivé garáže budúcim vlastníkom. Užívateľmi stavby budú jednotliví vlastníci garáži, ktorí okrem radovej garáže budú vlastniť príslušnú časť pozemku, na ktorom leží príjazdová komunikácia a tiež plochu po bokoch navrhovaných objektov, na ktorých budú prevedené terénne a sadové úpravy (čl. 137). Podľa súhrnnej technickej správy realizačného projektu plocha situovaná severne od radových garáži medzi objektami SO 301 a SO 302 a miestnou komunikáciou bude vydláždená betónovou dlažbou Hako sivej farby, vspádovanou k miestnej komunikácii od objektu garáží. Rovnako bude upravená aj plocha medzi objektmi SO 301 a SO 302 (čl. 139). Mesto Liptovský Hrádok, Spoločný obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku vydal dňa 10. 11. 2009 kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. 11. 2009 (čl. 127-128), ktorým bolo povolené užívanie stavby „radové garáže Liptovský Hrádok - prvá etapa“ (parc. č. KN-C XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, 375/51, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX v katastrálnom území N. Q., ako stavbu dočasnú v zmysle nájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkmi pozemkov, to je na dobu určitú v zmysle trvania nájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkmi pozemkov. Po uplynutí času trvania nájomných zmlúv je stavebník povinný zabezpečiť postup v súlade so stavebným zákonom, inak stavebný úrad bude postupovať v zmysle Stavebného zákona.

Predmetom konania je zaplatenie pohľadávky tvrdenej navrhovateľom vo výške 62.527,28 eur na skutkovom základe, že odporca si objednal u navrhovateľa stavebné práce spočívajúce vo vybudovaní spevnených plôch na pozemkoch vo vlastníctve odporcu (podľa súčasného právneho stavu pozemku parc. č. KNC XXX/XX o výmere 509 m2 - zastavané plochy a nádvoria na liste vlastníctva č. XXX, Katastrálneho úradu v Ž., Správy katastra N. Y.Á., v katastrálnom území N. Q. čl. 94, kópia katastrálnej mapy čl. 97, kolaudačné rozhodnutie čl. 127) a za vybudovanie spevnených plôch na pozemkoch v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľa s manželkou, ktoré mal odporca na základe dohody s navrhovateľom po skončení stavebných prác odkúpiť (pozemok parc. č. KNC XXX/X o výmere 225 m2

- orná pôda, pozemok parc. č. KNC XXX/X o výmere 276 m2 - zastavané plochy a nádvoria na liste

vlastníctva č. XXXX, Katastrálneho úradu Ž., Správa katastra N. Y., katastrálne územie N. Q. čl. 99, kópia katastrálnej mapy čl. 97).

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti nároku na plnenie odporcu voči navrhovateľovi je na navrhovateľovi. Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na bezdôvodné obohatenie a ani na náhradu škody z dôvodov uvedených nižšie.

Čo sa týka náhrady vo výške nákladov použitých na spevnenie plôch vo vlastníctve navrhovateľa s manželkou s tým, že odporca ich mal po dokončení stavebných prác odkúpiť (KN-C XXX/X a KNC XXX/ X). Odporca tvrdí, že na týchto pozemkoch nie sú žiadne pozemkové úpravy, najmä s odkazom na kópiu katastrálnej mapy čl. 97, satelitný snímok Mesta Liptovský Hrádok čl. 98 a fotodokumentáciu čl. 114-124. Za podstatné súd považoval, že spevnené plochy, podľa tvrdenia navrhovateľa, mal vybudovať na svojich pozemkoch, vo vlastníctve navrhovateľa a jeho manželky, čím zhodnotil vlastné pozemky. Keďže ide o nehnuteľností, navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu, na základe ktorého by odporcovi vznikla povinnosť odkúpiť pozemky navrhovateľa a jeho manželky, čo je podmienené uzavretím zmluvy o budúcej zmluve, ktorá musí mať písomnú formu a to tak podľa občianskoprávnej úpravy ( ) a aj podľa obchodnoprávnej úpravy (, ). Navrhovateľ zmluvu o budúcej zmluve netvrdil, odporca akýkoľvek záväzok odkúpiť pozemky od navrhovateľa popieral, preto navrhovateľovi nevniklo žiadne právo na zaplatenie ním tvrdených nákladov za vybudovanie spevnených plôch na vlastných pozemkoch.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ spevnil plochu na pozemku vo vlastníctve odporcu KNC XXX/XX o výmere 509 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, Katastrálneho úradu Ž., Správy katastra N. Y.Á. v katastrálnom území N. Q., napriek tomu nevzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie a ani navrhovateľovi právo na náhradu škodu voči odporcovi. Navrhovateľ spevnil pozemok vo vlastníctve mesta so súhlasom mesta, čo súviselo s podnikateľským zámerom navrhovateľa, ktorou bola výstavba a následný predaj garáží za účelom zisku a spevnené plochy na pozemku vo vlastníctve mesta zabezpečovali prístup vlastníkov, či užívateľov garáží do objektu garáží, lebo tento pozemok odporcu oddeľuje garáže od miestnej komunikácie a v súčasnosti ide o jedinú prístupovú cestu ku garážam. Spevnenie pozemku vo vlastníctve mesta teda bolo v záujme navrhovateľa a pre uskutočnenie podnikateľského zámeru navrhovateľa, aby mohol používať pozemok vo vlastníctve mesta bez toho, aby ich od mesta odkúpil, lebo, a to nebolo medzi účastníkmi sporné, z verejnej komunikácie sa do garáži dá dostať iba cez pozemok mesta. Zo súhlasu mesta na používanie pozemku vo vlastníctve mesta ako prístupu ku garážam nie je možné odvodiť bezdôvodné obohatenie na strane mesta - odporcu už aj vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolností, že využívanie pozemku mesta nemá reálny hospodársky význam pre mesto, keďže sa v súčasnosti využíva bezplatne a najmä od počiatku úmyslu navrhovateľa využívať pozemok, respektíve pozemky vo vlastníctve mesta, mal navrhovateľ vedomosť, že už v čase trvania nájomnej zmluvy je povinný na vlastné náklady vybudovať spevnené plochy na prenajatých pozemkoch, táto podmienka ostala zachovaná aj pri vydaní záväzného stanoviska mesta k stavebnému povoleniu, v stavebnom povolení, ako aj kolaudačnom rozhodnutí. Navrhovateľ nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia ako objektívne merateľného majetkového prospechu u odporcu s tým, že k zväčšeniu majetku odporcu došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Súd nepovažuje vzťah vzniknutý medzi navrhovateľom a odporcom za vzťah z bezdôvodného obohatenia, lebo na strane odporcu nedošlo k majetkovému prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, nakoľko navrhovateľ spevňoval pozemok vo vlastníctve odporcu, na základe zmluvného dojednania v nájomnej zmluve, pre účely stavebného konania (stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, to je povolenia užívania stavby). Bol to navrhovateľ, ktorý ako stavebník má povinnosť dohodnúť sa s vlastníkom pozemku, ktorý užíva pre účely stavby bez právneho dôvodu, ktorý zanikol so zánikom nájomnej zmluvy. Na doplnenie súd uvádza, že bezdôvodným obohatením nie je podľa ustálenej judikatúry hodnota vložených investícií, ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami (R 26/1995). Takéto zhodnotenie majetku odporcu navrhovateľ nielenže netvrdil, teda ani nepreukázal a skutkovo ho vymedzoval hodnotou vložených investícií. Odporcovi nevznikla ani povinnosť náhrady škody ( a nasl.), lebo zodpovednosť za škodu podľa je vymedzená zodpovednosťou za porušenie povinnosti zo záväzku, či inej právnej povinnosti, čo neoblo na strane odporcu preukázané, preto neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo záväzku, ale inej povinnosti odporcu a ujmou na majetku navrhovateľa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že hoci mal odporca vo veci plný úspech, výslovne uviedol, že žiadne trovy konania mu nevznikli, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2).