Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoE-34-2012.pdf
PDF · 69.11 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/34/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, so sídlom v Prešove, Štúrova 7, IČO: 00735850, proti povinnému: O. E., nar. X.X.XXXX, bytom H. X., L. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13, o vymoženie sumy 16,59 Eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 15.2.2012 pod č.k. 5Er/168/2008 - 10, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením exekúciu zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 60,17 Eur a na ich náhradu zaviazal povinného v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Výrok o trovách exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi zdôvodnil ustanovením § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Pretože k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok však pozná výnimky z tejto zásady. Tieto prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného; druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený, a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (§ 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného. Okresný súd však po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno vyčítať zavinenie zastavenia exekúcie. Podal návrh na vykonanie exekúcie včas (vyše roka pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jej vykonanie, do úvahy neprichádza. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty, v priebehu konania ovplyvniť nemohol. Výšku priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zdôvodnil ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 60,17 Eur, na náhradu ktorých zaviazal povinného.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie podal odvolanie súdny exekútor, ktorým žiadal v tejto časti zmeniť uznesenie tak, aby na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený v súlade s ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Je toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nepodal včas návrh na jej vykonanie a pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať, s poukazom na ustanovenie § 88 zákona č. 372/1990 Zb., zastavenie exekúcie. Exekučný titul v predmetnej veci nadobudol právoplatnosť dňa 4.7.2006 a vykonateľnosť dňa 19.7.2006, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 22.4.2008, čím svojím konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 21 mesiacov. Túto prekluzívnu lehotu výrazne skrátil aj napriek tomu, že mal a mohol poznať Exekučný poriadok v tom zmysle, že súdny exekútor môže aktívne vykonávať exekúciu až po vydaní poverenia na jej vykonanie, že povinný má právo podať námietky proti exekúcii, že povinný má právo požiadať o odklad exekúcie; mohol predvídať aj problémy pri doručovaní rozhodnutí súdneho exekútora povinnému. Oprávnený nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že vedel, že rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, a teda že ide o prekluzívnu lehotu. Návrh na vykonanie exekúcie nepodal včas napriek tomu, že už zo skutočnosti, že priestupca neuhradil pokutu v stanovenej lehote a ani neprejavil žiaden záujem dohodnúť sa o jej úhrade, mohol predpokladať, že povinný nebude mať snahu dobrovoľne uhradiť pohľadávku v rámci exekúcie.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora zo dňa 2.4.2012 žiadal potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne.
Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje v tejto časti na odôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa:
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Z predloženého spisu vyplýva, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA252708, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.7.2006 a vykonateľnosť dňa 19.7.2006. V zmysle citovaného ustanovenia, lehota na výkon blokovej pokuty začala plynúť dňom 20.7.2006 a uplynula dňom 20.7.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany súdneho exekútora došla súdu dňa 7.5.2008, teda ešte počas plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty určenej na zaplatenie pohľadávky oprávneného. Súd prvého stupňa vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 25.5.2008, teda takisto ešte počas plynutia uvedenej prekluzívnej lehoty. Je nesporné, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok (exekučný titul) nebol vykonaný do troch rokov od uplynutia prekluzívnej lehoty. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 22.4.2008, čím svojím konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 21 mesiacov. V tejto súvislosti odvolací dôvod súdneho exekútora uznať nemožno. Teda ak okresný súd exekúciu zastavil a na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného, jeho rozhodnutie netrpí žiadnou vadou, pre ktorú by bolo potrebné uznesenie zmeniť, resp. ho v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti o trovách exekúcie ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.