Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_5Cpr-1-2012.pdf
PDF · 114.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cpr/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľky T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, U. O., právne zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom AL, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti odporcovi Viktorovi Zamiškovi, miesto podnikania 065 11 Kolačkov 55, IČO 37 683 829 v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru, vykonané písomným podaním žalovaného zo dňa 11.11.2011, je neplatné.
Súd u r č u j e , že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.11.2011 z dôvodu zníženia stavu zamestnancov, nadbytočnosť, ktorým mal pracovný pomer končiť dňom 15.11.2011, je neplatná.
Súd u r č u j e , že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.11.2011 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, podľa ktorej mal pracovný pomer končiť dňom 15.11.2011, je neplatná.
Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 318,28 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Mariána Gelenekyho, advokáta AK, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa vedený v U., a.s., pobočka U. O., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na súd návrh o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané písomným podaním žalovaného zo dňa 11.11.2011 je neplatné, o určenie, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.11.2011 z dôvodu zníženia stavu zamestnancov - nadbytočnosť, ktorou mal pracovný pomer končiť dňa 15.11.2011, je neplatná a o určenie, že dohoda o skončení pracovného pomeru dňa 14.11.2011 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktorou mal pracovný pomer skončiť dňa 15.11.2011, je neplatná.
Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 31.12.2001 bola medzi ňou a odporcom uzavretá pracovná zmluva na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 1.1.2002 s miestom výkonu práce Stará Ľubovňa, druhom práce čašníčka.
Dňa 11.11.2011 odporca jej dal okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré bližšie nezdôvodnil. Okamžité skončenie pracovného pomeru jej nedoručil do vlastných rúk, ale ponechal na prevádzke, a to spolupracovníčke za tým účelom, aby jej ho doručila. Toto okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za absolútne neplatné z dôvodov, že podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie
pracovného pomeru musí zamestnávateľ urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvody tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Poukázala tiež na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce nemá ani tie najzákladnejšie náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. dôvody skončenia pracovného pomeru, v čom spočívalo závažné porušenie pracovnej disciplíny a deň doručenia do vlastných rúk. Zároveň došlo aj k porušeniu § 38 Zákonníka práce, pretože okamžité zrušenie pracovného pomeru jej nebolo doručené do vlastných rúk. Navrhovateľka poukázala na to, že v dňoch 11., 12. a 13.11.2011 naďalej pracovala, teda, ak by aj okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo platné, tým vznikol nový pracovný pomer na dobu neurčitú.
Tiež uviedla, že dňa 14.11.2011 jej odporca doručil dve dohody o skončení pracovného pomeru, podľa ktorých mala s odporcom skončiť pracovný pomer dňa 15.11.2011. V prvej dohode odporca uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru - zníženie stavu zamestnancov - nadbytočnosť a v druhej dohode uviedol dôvod - porušenie pracovnej disciplíny. Ani jednu z týchto dvoch dohôd nepodpísala, z toho dôvodu nemohlo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, teda ani jedna z týchto dohôd nie je platná. Napriek týmto skutočnostiam, odporca ju dňa 14.11.2011 odhlásil zo sociálnej poisťovne ako svojho zamestnanca. Z uvedených dôvodov považovala okamžité skončenie pracovného pomeru, ako aj dohody o skončení pracovného pomeru zo strany odporcu, za nezákonné, nedôvodné a neplatné. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením a dohodou uplatnila v zmysle § 77 Zákonníka práce v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Má naliehavý právny záujem podľa § 80 O.s.p. na určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a na určení neplatnosti dohôd o skončení pracovného pomeru. Je toho názoru, že jej pracovný pomer s odporcom trvá, keďže došlo k neplatnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ako aj k neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru a má záujem naďalej pracovať u odporcu. Navrhla, aby súd návrhu vyhovel, uplatnila si trovy konania.
Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach, vo veci nariadil pojednávania.
Na pojednávaní navrhovateľka a jej právny zástupca zotrvali na návrhu, navrhli, aby mu súd vyhovel. Doplnili návrh v tom, že za dni 11., 12., 13.11.2011 odporca vykázal navrhovateľke dovolenku, čo je uvedené aj v zázname z Inšpektorátu práce a tiež v tom, že odporca odhlásil navrhovateľku zo sociálnej poisťovne, aj zo zdravotnej poisťovne a z tohto dôvodu nemohla poberať ani nemocenské dávky. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že mala uzavretú pracovnú zmluvu na druh práce - čašníčka. Najskôr pracovala od roku 1999 do roku 2001 u odporcovej manželky a od roku 2002 pracovala u odporcu. Potvrdila, že odpracovala zmeny dňa 11., 12., 13.11.2011 a chcela pracovať aj 14. a 15.11.2011, ale odporca s tým nesúhlasil. Dňa 15.11.2011 jej odporca volal, aby prišla na pracovisko, kde jej oznámil, že znižuje stavy z dôvodu nadbytočnosti, pretože má problémy so svokrou, ktorá je chorá. Tiež jej navrhoval, aby išla na úrad práce a po polroku ju zoberie naspäť. Dňa 23.11.2011 prišla na pracovisko a oznámila odporcovi, že ak chce skončiť s ňou pracovný pomer, nech jej dá riadnu výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a zároveň mu oznámila, že ešte má dovolenku. Odporca jej ústne oznámil, že s ňou skončil pracovný pomer, preto nemá s ňou o čom jednať. Dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti a dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, teda obidve dohody, jej doručil vnuk odporcu dňa 14.11.2011 na prevádzke na stanici vtedy, keď išla odovzdať tržbu. Prevzatie týchto dohôd nepodpísala a vnukovi oznámila, že bolo by možné skončiť pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, ak takýto dôvod existuje, ale v tomto prípade by jej odporca mal vyplatiť odstupné. Vnuk odporcu jej oznámil, že odporca jej odstupné nevyplatí. Okamžité skončenie pracovného pomeru jej nebolo doručené do vlastných rúk, keďže od 22.11.2011 bola práceneschopná. Potvrdila, že jej volala kolegyňa z práce a oznámila jej, že na pracovisku má okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Na prevádzku za kolegyňou išiel jej manžel, ktorému táto odovzdala okamžité skončenie pracovného pomeru.
Odporca s návrhom nesúhlasil, navrhol, aby ho súd zamietol. Potvrdil, že navrhovateľka mala najskôr uzavretú pracovnú zmluvu s jeho manželkou a od 1.1.2002 uzavrel s ňou pracovnú zmluvu on. Uviedol, že v marci 2011 navrhovateľka čerpala dovolenku a keďže išiel do krachu, teda na prevádzke bola strata, chcel zistiť, v čom je problém, teda koľko sa na prevádzke predá kávy a alkoholu. Počas dovolenky
zastupovala navrhovateľku manželka a zistilo sa, že za toto obdobie, sa kávy a alkoholu predávalo viac, ako za predchádzajúce mesiace, keď pracovala navrhovateľka. Následne robil zápisy, opatrenia a vyčíslil navrhovateľke rozdiely, keďže zistil, že navrhovateľka predávala na prevádzke svoju kávu a alkohol, čím hrubo porušovala pracovnú disciplínu. Potvrdil, že navrhovateľka pracovala na zmene 11., 12., 13.11.2011, teda za november 2011odpracovala 76 hodín, čo je asi polovica mesiaca. Dňa 14.11.2011 na jeho výzvu doniesla tržbu na prevádzku do kasína, kde jej oznámil, že musí s ňou skončiť pracovný pomer, pretože ide do krachu a nedá sa tak ďalej pracovať. Navrhovateľka mu oznámila, že nech jej vyplatí odstupné, s čím nesúhlasil, pretože hrubo porušovala pracovnú disciplínu tým, že predávala svoju kávu a alkohol. Dňa 14.11.2011 jej na prevádzke doručil aj dve dohody o rozviazaní pracovného pomeru a navrhol jej, aby išla na úrad práce. V jednej dohode uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru - nadbytočnosť a v druhej dohode uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru - porušenie pracovnej disciplíny. V skutočnosti odporca nechcel znížiť stav pracovníkov, pretože hneď následne prijal druhú pracovnú silu z úradu práce. Chcel, aby sa navrhovateľka rozhodla, ktorá dohoda je pre ňu lepšia. Keďže odmietla dohody prevziať, obidve dohody jej zaslal poštou, o čom predložil fotokópiu listu rozviazanie pracovného pomeru dohodou zo dňa 21.11.2011 a podacie lístky. Nevedel však uviesť, ktorý podací lístok sa týkal doručovania týchto dohôd. Navrhovateľke dal lehotu na odovzdanie podpísanej dohody do 25.11.2011, ale táto mu nevrátila podpísanú ani jednu dohodu. Následne, keďže jej mal vyplatiť mzdu za mesiac máj, jún, júl, august, september, október, ako aj za dovolenku za tieto mesiace, pripravil výplatu s tým, že si ju mala prísť prevziať osobne na prevádzku, ale navrhovateľka si ju neprišla prevziať a poslala svojho manžela. Okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo doručované manželovi navrhovateľky na prevádzke odporcu. Odporca najskôr tvrdil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zaslal navrhovateľke aj poštou, ale o tom nepredložil súdu žiaden dôkaz a následne tvrdil, že navrhovateľke poštou nedoručoval okamžité zrušenie pracovného pomeru, ale ho prevzal len jej manžel na prevádzke. Dňa 25.11.2011 mu doručila navrhovateľka doklad o práceneschopnosti, načo jej oznámil, že u neho jej pracovný pomer skončil. Odhlášku do sociálnej poisťovne dňa 14. alebo dňa 15.11.2011 urobila jeho účtovníčka. S navrhovateľkou skončil pracovný pomer okamžite z dôvodov hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Ďalšiu pracovnú silu, a to V. P. prijal do zamestnania 23.11.2011 najskôr na dohodu a od 1.4.2012 má s ňou uzavretú riadnu pracovnú zmluvu. Odporca navrhol súdu aby vykonal dokazovanie a oboznámil sa so záznamami, týkajúcimi sa predaja kávy a alkoholu navrhovateľkou na jeho prevádzke, čím navrhovateľka porušila hrubým spôsobom pracovnú disciplínu. Takýto návrh na doplnenie dokazovania súd uznesením zamietol z dôvodov uvedených nižšie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právneho zástupcu a odporcu, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi - pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2001, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 11.11.2011, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.11.2011 z dôvodu zníženia stavu zamestnancov pre nadbytočnosť, výpisom zo živnostenského registra, potvrdením Sociálnej poisťovne v Starej Ľubovni, výzvou právneho zástupcu navrhovateľky adresovanou odporcovi dňa 4.1.2012, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.11.2011 z dôvodu skončenia pracovného pomeru porušením pracovnej disciplíny, vyjadrením odporcu, fotokópiou potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti navrhovateľky, listami adresovanými odporcom navrhovateľke zo dňa 21.11.2011, 16.1.2012, 19.1.2012, 1.12.2011, podacími lístkami zo dňa 20.1.2012, 21.11.2011, 2.12.2011, oznámením o výsledku prešetrenia podnetu a protokolom z Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 8.3.2012, ako aj dodatkom k protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 15.3.2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Stará Ľubovňa zo dňa 28.12.2011, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa zo dňa 31.1.2012, registračným listom fyzickej osoby, potvrdením sociálnej poisťovne zo dňa 4.1.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka mala s odporcom uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 31.12.2001 na dobu neurčitú s nástupom práce od 1.1.2002 na druh práce - čašníčka. Dňa 11.11.2011 odporca písomne vypracoval okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou, v ktorom uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer mal končiť doručením tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľke. Navrhovateľke toto okamžité skončenie pracovného pomeru odporca nedoručil, ale na prevádzke odporcu ho prevzal manžel navrhovateľky.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka odpracovala u odporcu zmenu dňa 11., 12. a 13.11.2011. Za tieto dni jej odporca vykázal dovolenku. Dňa 14.11.2011 odporca navrhovateľke oznámil, aby doniesla tržbu a na prevádzke jej ústne oznámil, že musí s ňou skončiť pracovný pomer, pretože ide do krachu. Navrhovateľka žiadala, aby jej vyplatil odstupné, s čím on nesúhlasil. Dňa 14.11.2011 odporca vypracoval písomne dve dohody o skončení pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer mal skončiť s navrhovateľkou dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. V jednej dohode uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru zníženie stavu zamestnancov - nadbytočnosť a pracovný pomer mal skončiť dňom 15.11.2011 a v druhej dohode uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru porušenie pracovnej disciplíny a pracovný pomer mal skončiť tiež dňa 15.11.2011. Navrhovateľka návrhy týchto dohôd od odporcu neprevzala, preto jej ich doručoval poštou. Z podacích lístkov predložených odporcom nebolo možné zistiť, či navrhovateľka prevzala tieto návrhy dohôd do vlastných rúk a kedy ich prevzala, resp. ktorý podací lístok, akého podania sa týkal, keďže odporca predložil súdu viacero podaní, ktoré boli adresované navrhovateľke. Z výpovede odporcu vyplýva, že vypracoval preto dve dohody o rozviazaní pracovného pomeru preto, aby sa navrhovateľka rozhodla, ktorá je pre ňu lepšia a dal jej lehotu na podpísanie do 25.11.2011, ale ani jednu dohodu mu nevrátila podpísanú. U odporcu dôvod skončenia pracovného pomeru - zníženie stavu pracovníkov - nadbytočnosť nebol, keďže po odhláške navrhovateľky v sociálnej poisťovni a v zdravotnej poisťovni následne prijal pracovníčku. Odporca trval na tom, že navrhovateľka hrubým spôsobom porušovala pracovnú disciplínu tým, že predávala na prevádzke svoju kávu a alkohol, v dôsledku čoho mu vznikala strata.
Listom zo dňa 4.1.2012 právny zástupca navrhovateľky oznámil odporcovi prevzatie právneho zastúpenia a tiež mu oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za absolútne neplatné a z akých dôvodov. Tiež sú neplatné obidve dohody o skončení pracovného pomeru, pretože ani jednu z týchto dohôd navrhovateľka nepodpísala. Z uvedených dôvodov navrhovateľka trvá na pracovnom pomere tak, ako je to uvedené v pracovnej zmluve.
Predmetom konania je určovacia žaloba, týkajúca sa troch petitov, a to:
1/ určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané písomným podaním odporcu zo dňa 11.11.2011, je neplatné,
2/ určenie, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.11.2011 z dôvodu zníženia stavu zamestnancov - nadbytočnosť, ktorou mal pracovný pomer skončiť dňa 15.11.2011, je neplatná,
3/ určenie, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.11.2011 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktorou mal pracovný pomer končiť dňom 15.11.2011, je neplatná.
Navrhovateľka uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru vo všetkých troch prípadoch v prekluzívnej 2-mesačnej lehote, ktorá je stanovená v § 77 Zákonníka práce, a to odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť. Pracovný pomer mal pri okamžitom zrušení pracovného pomeru skončiť dňom doručenia a pri obidvoch dohodách dňa 15.11.2011 a návrh na súd podala navrhovateľka dňa 5.1.2012.
Súd sa najskôr zaoberal otázkou, či okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.11.2011 je platné alebo nie a dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru, vykonané písomným podaním žalovaného zo dňa 11.11.2011, je neplatné. Okamžité skončenie pracovného pomeru upravuje § 68 až 70 Zákonníka práce.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to vtedy, ak porušil zamestnanec závažne pracovnú disciplínu, a to v lehote 2 mesiacov, odkedy sa dozvedel o dôvode okamžitého skončenia, najneskoršie do jedného roka.
V § 70 Zák. práce je uvedené, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom a musí ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Doručovanie písomností, týkajúcich sa vzniku, zániku, teda aj rozviazania pracovného pomeru, upravuje § 38 ods. 3 Zák. práce, podľa ktorého tieto písomnosti, týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru, vzniku a zmeny zániku povinností zamestnanca, vyplývajúce z pracovnej zmluvy, sa môžu doručovať na pracovisku alebo ako doporučená zásielka. Povinnosť zamestnávateľa však je splnená len vtedy, keď sú doručované do vlastných rúk, keďže podľa § 38 ods. 1 Zák. práce, t.j. tieto písomnosti musia byť doručované do vlastných rúk.
Odporca v konaní nepreukázal, aby okamžité skončenie pracovného pomeru doručil navrhovateľke do vlastných rúk. Z predložených dôkazov nevyplýva, žeby ho odporca doručoval navrhovateľke doporučenou zásielkou a napokon s poukazom na citované ust. § 38 ods. 1 Zák. práce nepostačuje len doručovanie doporučenou zásielkou, ale odporca by musel jednoznačne preukázať, že navrhovateľka prevzala túto písomnosť doručovanou doporučene do vlastných rúk, čo však nepreukázal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že okamžité skočenie pracovného pomeru zo dňa 11.11.2011 malo byť doručené na prevádzke odporcu manželovi navrhovateľky niekedy až po 23.11.2011, teda niekedy v druhej polovici novembra 2011. V tomto okamžitom skončení pracovného pomeru odporca jednoznačne neuviedol a nevymedzil skutkovo dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. neuviedol, ku akému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky došlo, presne skutkovo nevymedzil, čoho sa navrhovateľka dopustila a o aké závažné porušenie pracovnej disciplíny išlo tak, aby tento skutok, ktorého sa dopustila, nemohol byť zamenený za iný skutok. V prejednávanom prípade okamžité zrušenie pracovného pomeru v rozpore s § 70 obsahuje len odkaz na § 68 ods. 1 písm. b/, čo je nepostačujúce pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa . § 70 Zák. práce. Súd ešte dopĺňa, že ak by aj okamžité zrušenie pracovného pomeru malo tieto náležitosti stanovené v § 70 Zák. práce, potom by pracovný pomer končil doručením tohto okamžitého skončenia navrhovateľke do vlastných rúk. Ako je uvedené vyššie, odporca v konaní nepreukázal, aby navrhovateľke toto okamžité zrušenie pracovného pomeru doručil do vlastných rúk a kedy jej ho doručil. Z uvedených dôvodov je okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.11.2011 neplatné, preto súd v tejto časti návrhu vyhovel.
V časti uplatňovaného návrhu, a to, aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.11.2011 z dôvodu zníženia stavu zamestnancov - nadbytočnosť, podľa ktorej mal pracovný pomer končiť dňa 15.11.2011, je neplatná a aby súd určil, že dohoda zo dňa 14.11.2011 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, podľa ktorej mal pracovný pomer skončiť tiež dňa 15.11.2011, je neplatná, súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný a mu vyhovel. V obidvoch prípadoch ide o neplatné dohody o skončení pracovného pomeru dohodou medzi navrhovateľkou a odporcom.
Skončenie pracovného pomeru dohodou upravuje § 60 Zákonníka práce, podľa ktorého ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. V prejednávanom prípade odporca vypracoval a súdu boli predložené 2 návrhy na dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorých je uvedené, že pracovný pomer končí dňom 15.11.2011. Obidve dohody navrhovateľka na pracovisku odporcu neprevzala, preto jej ich zaslal poštou. Odporca nepreukázal, aby tieto návrhy dohôd navrhovateľka aj prevzala. V prejednávanom prípade rozhodnutie súdu však nie je dôležité, či tieto návrhy na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru prevzala alebo nie, ale či niektorú z týchto dohôd navrhovateľka podpísala alebo nie a teda, či došlo aj k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľkou a odporcom.
Súd v tejto časti návrh zamietol z toho dôvodu, že išlo len o odporcom vypracované návrhy dohôd na skončenie pracovného pomeru dohodou s navrhovateľkou, ktoré boli adresované navrhovateľke, ale ku uzavretiu ani jednej z navrhovaných dohôd o skončení pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľkou nedošlo v zmysle § 60 Zák. práce, keďže ani jednu dohodu o skončení pracovného pomeru navrhovateľka nepodpísala a ani jednu podpísanú dohodu nevrátila odporcovi.
Podľa § 60 ods. 2 Zák. práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne, teda ide o dvojstranný právny úkon a musí byť zhodný prejav vôle jednej strany aj druhej strany o skončení pracovného pomeru dohodou. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že takýto prejav vôle zo strany navrhovateľky nebol, ani jednu dohodu nepodpísala, teda neprejavila súhlas so skončením pracovného pomeru dohodou a z uvedených dôvodov nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou medzi navrhovateľkou a odporcom. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že u
odporcu nebol dôvod skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou znižovanie stavu zamestnancov
- nadbytočnosť. Odporca namiesto navrhovateľky zamestnal ďalšiu pracovníčku vedenú na úrade práce
- V. P. - od 23.11.2011 na dohodu a od 1.4.2012 uzavrel s ňou pracovnú zmluvu. Ako je uvedené vyššie, z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v jednej z predmetných dohôd uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru porušovanie pracovnej disciplíny navrhovateľkou, ktoré v návrhu dohody bližšie nešpecifikoval a neuviedol, v čom spočívala toto porušenie pracovnej disciplíny. Na pojednávaní odporca uviedol, že navrhovateľka porušovala pracovnú disciplínu tým, že predávala na pracovisko svoju kávu, v dôsledku čoho sa mu znížili tržby.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd aj v tejto časti návrhu vyhovel a určil, že obidve dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.11.2011, podľa ktorých mal navrhovateľke skončiť pracovný pomer dňa 15.11.2011, sú neplatné.
Na doplnenie súd dodáva, že odporca navrhol súdu vykonať dokazovanie a oboznámiť sa so zápismi o porušovaní pracovnej disciplíny navrhovateľkou, týkajúcich sa predaja svojej kávy a alkoholu na pracovisku odporcu. Súd zamietol takýto dôkaz odporcu na doplnenie dokazovania v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd dokazovanie navrhované odporcom nevykonal z dôvodov hospodárnosti a vzhľadom na dôkaznú situáciu v predmetnom konaní súd takýto dôkaz považoval za nadbytočný z týchto dôvodov:
Doplnenie dokazovania navrhovaného odporcom ohľadom porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou by malo význam len v tom prípade, ak by okamžité zrušenie pracovného pomeru, podľa ktorého mal skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou dňom jeho doručenia navrhovateľke, spĺňalo všetky náležitosti uvedené v § 70 Zák. práce a ak by bolo doručené navrhovateľke do vlastných rúk podľa § 38 ods. 1 Zák. práce. V takomto prípade by sa súd zaoberal a skúmal by, či došlo ku porušeniu pracovnej disciplíny navrhovateľkou, kedy k nemu došlo a v čom spočívalo toto porušenie pracovnej disciplíny.
Sporné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.11.2011 z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny odporkyňou však nespĺňalo náležitosti uvedené v § 68 až 70 Zák. práce. V okamžitom zrušení pracovného pomeru nebol presne a skutkovo vymedzený dôvod porušenia pracovnej disciplíny tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom skončenia pracovného pomeru. V konaní nebolo preukázané, aby odporca okamžité zrušenie pracovného pomeru doručil navrhovateľke do vlastných rúk.
Zamietnutím návrhu odporcu na doplnenie dokazovania súd nepopiera tú skutočnosť, že navrhovateľka mohla porušovať, resp. aj porušovala pracovnú disciplínu takým spôsobom, ako uviedol odporca, ale v tomto prípade mal odporca skončiť pracovný pomer s navrhovateľkou spôsobom, ako to ustanovuje § 70 Zák. práce. Súd opakovane uvádza, že v okamžitom skončení pracovného pomeru mal odporca presne uviesť dôvod porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou, mal skutkovo vymedziť, o aké porušenie pracovnej disciplíny išlo, kedy k nemu došlo, v čom toto porušenie pracovnej disciplíny spočívalo tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom skončenia pracovného pomeru a mal toto skončenie pracovného pomeru doručovať navrhovateľke do vlastných rúk.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi. Súd zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka uhradiť navrhovateľke ako úspešnej účastníčke trovy konania vo výške 318,28 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zb. - odmena za 1 úkon právnej služby - 58,69 eur. Súd priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby - 4 x 58,69 eur, t.j. 234,76 eur, a to: - príprava a prevzatie právneho zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 19.4.2012 za 2 úkony - (pojednávanie viac ako 2 hodiny - § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky), za 4 úkony režijný paušál v roku 2012 - 4 x 7,63 eur, t.j. 30,52 eur, spolu odmena za úkony tzv. režijný paušál 265,28 eur, z toho 20 % DPH - 53 eur, odmena za právne zastúpenie spolu - 318,28 eur. Súd zaviazal odporcu, aby trovy právneho zastúpenie uhradil na účet právneho zástupcu JUDr. Mariána
Gelenekyho, AK, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, vedený v U., a.s., pobočka U. O., č.ú. XXXXXXXXXX/ XXXX, VS XXXXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd nepriznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia za úkon - podanie oznámenia na OS Stará Ľubovňa dňa 9.3.2012, režijný paušál za tento úkon a DPH, pretože týmto podaním predložil právny zástupca navrhovateľky súdu len v 2 rovnopisoch dohodu o skončení pracovného z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, teda išlo o dôkaz, ktorý už mal byť predložený spolu s návrhom, teda nejde o účelne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od
doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.