Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_26C-156-2009.pdf
PDF · 95.63 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/156/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa ER corp, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, K. Šmidkeho 2629/7, IČO 36 329 819, zast. advokátskou kanceláriou Geško&Hulín v. o. s, Bratislava, Velehradská 33, IČO 35 922 907 proti odporcovi V. V., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom C., S. XXXX/XX, zast. JUDr. Jánom Červeňanským, advokátom, so sídlom v Trenčíne, Nad Tehelňou 2888/26 o zaplatenie 20.912,17 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 16.858,80 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 01.01.2006 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 20.912,17 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že W. A. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 23.05.2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal odporcovi poskytnúť bezúročnú pôžičku vo výške 20.912,17 Eur a dlžník sa zaviazal pôžičku splatiť v lehote do 31.12.2005. Odporca pôžičku v lehote splatnosti veriteľovi nevrátil. Navrhovateľ predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení zo dňa 23.05.2005. Zdôraznil, že odporca mu aj napriek výzve dlžnú sumu neuhradil.
Rozsudkom č. k. 26C/156/2009-41 zo dňa 16.04.2010 súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.912,17 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2006 do zaplatenia. Uznesením č. k. 5Co/333/2010-86 zo dňa 01.02.2011 Krajský súd v Trenčíne zrušil citovaný rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že postupom súdu bola odporcovi odopretá možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby akceptoval ospravedlnenie odporcu dočasnou práceneschopnosťou, ktorú odporca doručil súdu.
Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov V. X., V.. W. A., Q.. J. N., oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 23.05.2005, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.2008, pokusov o zmier, oznámenia o postúpení pohľadávky, odporu odporcu, písomného vyjadrenia navrhovateľa, zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 28.10.2004, potvrdenia banky.
Odporca na pojednávaní dňa 23.09.2011 potvrdil, že uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 630.000,-Sk. Domnieval sa, že časť jeho záväzku zanikla. Poukázal na to, že s W. A. a Q.. J. N. uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve. Na základe predmetnej zmluvy kúpili nehnuteľnosť, ktorú následne so ziskom predali. Jeho podiel na zisku zaslal Q.. J. N. W. A. na úhradu jeho dlhu. Časť dlhu zanikla tým, že spoločnosti W. A. a V. X. A. s. r. o. poskytol sumu asi 400.000,-Sk na nákup tovaru, pričom suma 100.000 až 120.000,-Sk mala byť započítaná na úhradu jeho dlhu.
Svedok V. X. poukázal na to, že sa stretával s V.. W. A. a odporcom. Z ich rozhovorov vedel, že odporca dlžil peniaze V.. W. A.. Nevedel uviesť výšku predmetného dlhu. Uviedol, že sa viackrát pred mím bavili o riešení tohto problému. Časť záväzku odporcu voči Mgr. W. A. mala byť kompenzovaná (vyrovnaná) tovarom, a to mrazeným mäsom. Nevedel, v akej výške malo dôjsť ku kompenzácii záväzku odporcu. Nevedel sa vyjadriť, či k nejakej kompenzácii skutočne došlo, či nejaký tovar zo strany odporcu bol navrhovateľovi dodaný. Poukázal na to, že s V.. W. A. mal firmu A.Š., s.r.o, s predmetnom podnikania kúpa a predaj tovaru. Nemal vedomosť o tom, že by odporca vložil nejakú finančnú hotovosť do spoločnosti A., s.r.o.. Uviedol, že nebol nikdy pri rozhovore medzi V.. W. A. a odporcom, pri ktorom sa mali baviť o tom, že záväzok odporcu zanikol.
Svedok V.. W. A. poukázal na to, že niekedy v roku 2005 požičal odporcovi sumu 630.000,-Sk, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť do konca roku 2005. Odporcu viackrát ústne vyzýval na vrátenie dlžnej sumy, odporca mu však dlžnú sumu nevrátil. Uviedol, že pohľadávku zo zmluvy o pôžičke postúpil na navrhovateľa niekedy v roku 2008. Potvrdil, že je spoločníkom aj konateľom spoločnosti A., s.r.o.. Uviedol, že odporca nikdy s touto spoločnosťou neobchodoval, ani jej neposkytol žiadne finančné prostriedky. Poukázal na to, že odporca mu prisľúbil, že na úhradu dlhu poskytne jemu, resp. spoločnosti A. s.r.o., napr. mrazené mäso. Vždy zostalo len pri sľuboch. Uviedol, že s Q.. J. N. a odporcom uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve. Na základe tejto zmluvy predali nehnuteľnosť. Výnos z tohto predaja si rozdelili. Výnos z predaja nehnuteľnosti mu bol vyplatený v roku 2005 vo výške asi 200.000,-Kč. Celú záležitosť zabezpečoval Q.. J. N. V... Uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či odporca dostal nejaké peniaze z predaja, ani v akej výške. Vzhľadom na odstup času si nepamätal, či si len rozdelili výnos z predaja alebo či mu Q.. J. N. V.. uhradil nejaké peniaze naviac, a to na miesto odporcu na úhradu jeho dlhu zo zmluvy o pôžičke. Neskôr upresnil, že ako výnos z predaja mu bola vyplatená suma 187.432,- Kč. Odporcovi z týchto peňazí nedal žiadnu sumu. Podiel pripadajúci na odporcu si započítal ako úroky z pôžičky, aj keď v zmluve bolo dohodnuté, že sa jedná o bezúročnú pôžičku, nakoľko s odporcom sa ústne dohodli na úrokoch z pôžičky pevnou sumou vo výške, ktorý pripadal na podiel odporcu z výnosu z predaja z nehnuteľnosti zo zmluvy o tichom spoločenstve.
Svedok Q.. J. N. poukázal na to, že s odporcom a V.. W. A. uzatvorili v roku 2004 zmluvu o tichom spoločenstve. Na základe tejto zmluvy realizovali kúpu a predaj nehnuteľnosti, pričom zisk z predaja si rozdelili. Časť zisku si nechal a zvyšok uhradil na základe želania odporcu a V.. W. A. na účet, ktorý mu zadali. V čase tohto obchodu mali odporca a V.. W. A. veľmi dobré vzťahy. Nemal vedomosť o tom, či majú medzi sebou nejaké podlžnosti. Nemal vedomosť o tom, ako si odporca a Mgr. W. A. svoje záležitosti ďalej usporiadali a ako si peniaze rozdelili. Takýmto spôsobom sa odporcovi a V.. W. A. vyplatila suma asi 150.000-160.000,-Kč.
Dňa 28.10.2004 uzatvorili Q.. J. N. ako podnikateľ, V.. W. A. a odporca ako tichí spoločníci zmluvu o tichom spoločenstve za účelom získania nehnuteľností zapísaných u Katastrálneho úradu pre Juhočeský kraj, Katastrálne pracovisko W. na LV č. 246, k. ú. K. ako parcela č. 30/1 - zastavaná plocha o výmere 872 m2 a dom s. č. 26 postavený na parcele č. 30/1. 2/3 všetkých nákladov investovaných na získanie predmetných nehnuteľností zo strany tichých spoločníkov predstavuje ich vklad do podnikania podnikateľa, teda ich podiel na prípadnom zisku podnikateľa, pokiaľ sa jedná o realizáciu predmetných nehnuteľností, predstavuje 66,6 %. V zmysle predmetnej zmluvy sa podnikateľ zaviazal učiniť všetky potrebné kroky k tomu, aby došlo k realizácii obchodného prípadu, t. j. k predaju nehnuteľností, a to pokiaľ možno za najvýhodnejších podmienok.
Z potvrdenia banky je zrejmé, že dňa 27.12.2005 bola prevedená suma 187.432,- Kč príjemcovi V.. W. A..
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 529 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dvojstranný záväzkový vzťah na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 23.05.2005, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške 630.000,-Sk, t. j. 20.912,17 Eur a odporca sa ich zaviazal vrátiť do 31.12.2005, čo obaja potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi na písomnom vyhotovení zmluvy. Navrhovateľ predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.2008. Odporca namietal výšku žalovanej sumy. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 12.05.2009 uviedol, že požičané peniaze v prevažnej časti vrátil. Podľa odporcu, časť záväzku mala zaniknúť započítaním, pretože spoločnosti A. s. r. o., mal poskytnúť sumu 400.000,-Sk na nákup tovaru, pričom z tejto sumy mala byť na jeho dlh započítaná suma 100.000 až 120.000,-Sk. Takéto tvrdenie však v konaní nepreukázal. Nepotvrdil ho ani svedok V. X., ktorý nemal vedomosť o poskytnutí hotovosti zo strany odporcu spoločnosti A. s. r. o., ktoré by malo mať za následok zánik dlhu odporcu. Taktiež svedok V.. W. A. poprel, že by odporca poskytol spoločnosti A. s. r. o. nejaké finančné prostriedky. Naopak potvrdil, že odporca mu, napriek viacerým výzvam, dlžnú sumu neuhradil. Súd podotýka, že spoločnosť Bundáš s. r. o. je odlišným subjektom ako je právny predchodca navrhovateľa a ak by aj odporca preukázal poskytnutie takéhoto plnenia uvedenej spoločnosti, iba na základe tejto skutočnosti by jeho dlh voči navrhovateľovi nezanikol. Odporca v konaní ďalej tvrdil, že časť záväzku vo výške 4.056,46 Eur bola za neho uhradená Q.. J. N.. Malo sa jednať o výnos z predaja nehnuteľností na základe zmluvy o tichom spoločenstve. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že splnenie dlhu je medzi dôvodmi zániku práv a povinností uvedené v Občianskom zákonníku na prvom mieste. Ide o typický a najčastejší právny dôvod zániku záväzkov. Ním sa realizuje hospodársky dôvod, pre ktorý vznikol záväzkový právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. K splneniu dlhu dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet plnenia s úmyslom splniť dlh. Zásadne poskytuje predmet plnenia dlžník veriteľovi osobne. V niektorých prípadoch môžu dlh splniť aj iné osoby než dlžník. Povinnosťou dlžníka je splniť to, čo je predmetom záväzku v zmysle ustanovenia § 494 Občianskeho zákonníka. Odporca v konaní preukázal splnenie dlhu vo výške 4.053,37 Eur, pričom takéto plnenie odporcu je zrejmé z potvrdenia banky, z ktorého vyplynulo, že dňa 27.12.2005 bola prevedená suma 187.432 Kč v prospech účtu príjemcu V.. W. A.. Jednalo sa o výnos z predaja nehnuteľností, pričom ? z uvedenej sumy vo výške 93.716,- Kč pripadala na podiel odporcu na predmetnom výnose, čo je zrejmé z výpovedí odporcu a svedkov Q.. J. N. a V.. W. A. a zo zmluvy o tichom spoločenstve. Svedok V.. W. A. potvrdil, že výnos z predaja nehnuteľností si rozdelili s odporcom a Q.. J. N.. Nepamätal si, či si len rozdelili výnos z predaja alebo, či mu Q.. J. N. uhradil nejaké peniaze naviac, a to namiesto odporcu na úhradu jeho dlhu zo zmluvy o pôžičke. Neskôr uviedol, že odporcovi z týchto peňazí nedal žiadnu sumu a podiel
odporcu na výnose si započítal na úroky z pôžičky. Takýmto tvrdeniam svedka súd neuveril, nakoľko z písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o bezúročnú pôžičku. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporca v konaní preukázal zánik časti jeho záväzku vo výške 4.053,37 Eur (kurz SKK k CZK ku dňu úhrady 27.12.2005 bol 1,303 x 93.716 = 122.111,95 Sk x 30,126 = 4.053,95 Eur), keďže v konaní nebol preukázaný iný účel platby uskutočnenej dňa 27.12.2005. Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 16.858,80 Eur a v časti o zaplatenie sumy 4.053,37 Eur návrh ako nedôvodný zamietol. Navrhovateľ žiadal, aby súd s poukazom na ustanovenie § 529 Občianskeho zákonníka obrane odporcu nevyhovel. V danej veci však nie je možné aplikovať § 529 Občianskeho zákonníka, pretože v prípade sumy 4.053,37 Eur nejde o pohľadávku odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca je v omeškaní so zaplatením istiny od 01.01.2006, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky. Podľa § 3 cit. nariadenia je výška úroku z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby resp. základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. k 01.01.2006. K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby 3 %, teda úrok z omeškania predstavuje 6 %, preto súd zaviazal odporcu i na jeho zaplatenie.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 151 ods. 3 O. s. p., v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).