Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-320-2011.pdf
PDF · 97.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/320/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého X. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, pracovisko Košice II, na návrh matky N. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v N. Š. na ulici Ž. Č.. XX, za účasti otca L. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bývajúceho v M. Č.. XX, okres G., t.č. sa zdržiavajúceho na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom V.. B. X., zamestnancom Okresného súdu Košice okolie, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 14.9.2011 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého od 1.9.2011 do budúcna zo sumy 30 % z výšky životného minima na jedno nezaopatrené dieťa na sumu 60 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že výživné zo strany otca voči dieťaťu bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 27P 223/2008 zo dňa 22.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2010, v ktorom konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného bolo rozhodnuté a výživné bolo určené na sumu 30 % z výšky životného minima na jedno nezaopatrené dieťa. Maloletý X. od 1.9.2011 nastúpil do 5.ročníka ZŠ. Matka dieťaťa v čase podania návrhu bola nezamestnanou, pracovala iba príležitostne na dohodu, jej mesačný príjem bol cca 300 €, spolu s maloletým bývala v 2-izbovom byte u svojej matky, ktorá bola poberateľkou polovičného invalidného dôchodku 204 €, mesačne platili 175 € nájom, mesačník, zvyšok peňazí minuli na potraviny a ošatenie, maloletý v škole navštevoval krúžky, kde za polrok matka hradila 18,20 €, finančné potreby maloletého rástli a jej príjem nepostačoval na krytie základných potrieb dieťaťa.
Otec dieťaťa sa v mieste trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava, súdu sa nepodarilo zistiť miesto jeho terajšieho pobytu, okrem iného zo správ policajných orgánov súd zistil, že po otcovi dieťaťa je vyhlásené pátranie odo dňa 27.9.2010, vzhľadom na uvedené v súlade s ust. § 29 O.s.p. súd otcovi maloletého ustanovil opatrovníka.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu matky vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P 223/2008 zo dňa 22.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2010 a ktorým bol otec dieťaťa zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 30 % z výšky životného minima na jedno nezaopatrené dieťa a z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd tak rozhodol na základe zistení, že matka dieťaťa bola v čase rozhodovania súdu nezamestnanou, evidovanou na úrade práce a poberajúcou dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie vo výške 5.300 Sk mesačne, žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá bola invalidnou dôchodkyňou v 2 izbovom byte za ktorý platili nájomné 3.000 Sk a inkaso 1.300 Sk na polovicu, maloletý od 1.9.2007 bol žiakom 1.ročníka ZŠ, v čase rozhodovania súdu navštevoval 3.ročník ZŠ, mal potreby primerané veku, otec dieťaťa bol nezamestnaným, z evidencie úradu práce bol vyradený ešte v máji 2003, mal dlh na výživnom za neplatenie ktorého bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu 4T 42/2009 dňa 27.1.2009 na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 a pol roka, ktorý rozsudok nebol právoplatným pretože sa ho otcovi, ktorý stále menil miesto pobytu, nepodarilo doručiť, v čase ostatného rozhodovania súdu otcovi opatrovník ustanovený nebol.
Maloletý X. je žiakom 5. ročníka ZŠ, so štúdiom má matka minimálne výdavky, z dôvodu, že sú v hmotnej núdzi za obedy v školskej jedálni mu matka hradí okolo 3 € mesačne, školskú družinu maloletý nenavštevuje, matka hradí maloletému cestovné MHD 10 € mesačne, keďže maloletý navštevuje školu mimo miesta bydliska, zároveň mu hradí v súvislosti s návštevou krúžku florbalu 17 € ročne a v súvislosti s návštevou krúžku aquatera 20 € ročne, s návštevou týchto krúžkov súvisia výdavky na krúžkami organizované výlety, za školu v prírode mu matka uhradila poplatok 110 €, zdravotné problémy maloletý nemá.
Matka spolu s maloletým býva v 2 izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, úhrada za ktorý je 205 € mesačne, kde s nimi býva i jej matka, ktorá je čiastočnou invalidnou dôchodkyňou a ktorá na náklady na bývanie v tomto byte prispieva iba minimálne keďže má vážne zdravotné problémy a svoj dôchodok používa na úhradu liekov a ďalšiu liečbu. Okrem uvedeného 2 izbového bytu matka iný majetok nevlastní, okrem maloletého ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Matka maloletého bola naposledy zamestnaná u zamestnávateľky Z. M.j v N. od 2.1.2008 do 31.12.2010. Zo správy tohto zamestnávateľa súd zistil, že v roku 2010 matka dosiahla u tohto priemerný mesačný čistý príjem 17,79 €, avšak v mesiacoch február, marec, apríl a august nemala vyplatenú žiadnu mzdu, dôvod ukončenia tohto pracovného pomeru matka súdu neuviedla a tento dôvod neoznámila ani uvedená firma. Opätovne sa matka u tohto zamestnávateľa zamestnala od 5.1.2011 a za mesiace január až september 2011 matka u tohto zamestnávateľa dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 20,31 €, pričom ale v mesiaci máj jej nebola vyplatená žiadna odmena.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, súd zistil, že matka bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená od 17.1.2007 do 6.7.2010 kedy bola vyradená na vlastnú žiadosť. Zo správ úradu práce súd zistil, že matke sú dlhodobo vyplácané dávky v hmotnej núdzi, ktoré sú jej t.č. vyplácané vo výške 199,50 € mesačne, zároveň je matke vyplácané náhradné výživné 26 € mesačne a prídavok na maloletého vo výške 22,01 € mesačne.
Na ostatnom pojednávaní vo veci matka tvrdila, že na úrade práce je evidovaná opätovne, čo však súdu nezdokladovala, tvrdila, že bola na všetkých prijímacích pohovoroch, ktoré jej boli ponúknuté úradom práce a aj sama sa snaží nájsť si prácu v rôznych obchodoch, napr. na Hlavnej ulici v Košiciach, čo ale súdu taktiež nezdokladovala a doplnila, že prácu vo veľkých nákupných centrách si nehľadá pretože tam je potrebné pracovať i cez víkendy, sviatky a podobne čo si vzhľadom na starostlivosť o syna a chorú matku dovoliť nemôže, ukončenú má strednú odbornú školu s maturitou, odbor predavač - obchodník.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 3.4.2012 súd zistil, že otec maloletého od 1.1.2011 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie uvedeného úradu práce.
Zo správa GR ZVJS Bratislava zo dňa 11.4.2012 súd zistil, že otec nie je t.č. vo výkone väzby ani vo výkone trestu odňatia slobody.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 4.4.2012 súd zistil, že otec nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, rodičovského príspevku, ani prídavkov na deti, resp. iných sociálnych dávok a príspevkov.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Trebišov zo dňa 10.4.2012 súd zistil, že otec dieťaťa od 1.1.2011 nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou pobočka Trebišov.
Zo správy Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 12.4.2012 súd zistil, že otec dieťaťa sa v evidencii poberateľov dôchodkov Sociálnej poisťovne - ústredie nenachádza, čo znamená, že Sociálna poisťovňa - ústredie mu nevypláca žiadnu dôchodkovú dávku.
Kolízny opatrovník vo svojom prednese na ostatnom pojednávaní vo veci navrhoval výživné zo strany otca zvýšiť, výšku výživného ponechával na zváženie súdu dôvodiac tým, že maloletý sa medzičasom stal žiakom 2.stupňa ZŠ, došlo k zvýšeniu jeho výdavkov v tejto súvislosti a tieto výdavky ani náhodou nemôže pokrývať minimálne súdom určené výživné na maloletého, poukazoval zároveň na nezodpovedný prístup otca, ktorý absolútne neprejavuje žiaden záujem o maloletého po dobu viac ako 6 rokov, s týmto neudržiava žiaden kontakt, pričom už spomínaný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4T 4/2/2009 zo dňa 27.1.2009 doposiaľ nenadobudol právoplatnosť keďže sa nepodarilo rozsudok otcovi doručiť, otec naďalej si neplní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu pre ktorý trestný čin bol uvedeným rozhodnutím odsúdený, kolízny opatrovník mal za to, že je predpoklad, že otec bude vzhľadom na uvedené trestné konanie zastihnutý a bude nútený si vyživovaciu povinnosť voči synovi uhradiť. Kolízny opatrovník mal za to, že keďže otec nie je evidovaný na úrade práce je dobrovoľne nezamestnaný, teda si vie zabezpečiť svoj príjem keďže je schopný sa zamestnať, na uvedené svoje tvrdenia kolízny opatrovník nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.
Súbežne s týmto konaním na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 27P 177/2011 o návrhu matky na udelenie súhlasu súdu namiesto otca dieťaťa matke maloletého k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého, ktorý návrh matka podala 14.9.2011 a ktorý odôvodňovala tým, že otec maloletého si vyživovaciu povinnosť voči maloletému plnil iba do roku 2004, od roku 2005 si túto neplnil riadne, o syna sa vôbec nezaujímal, neposielal mu darčeky, pohľadnice k sviatkom ani na Vianoce, maloletého nevidel od decembra 2005, so synom nie je v kontakte ani telefonicky, nezaujíma sa o jeho výchovu, zdravie, prospech v škole, v priebehu rokov 2005-2010 matku kontaktoval raz ročne aj to pod vplyvom alkoholu, v taký čas býval vulgárny, matka následne podala trestné oznámenie ohľadom neplatenia výživného, pričom posledný rok a pol pred podaním návrhu už neboli s otcom dieťaťa v žiadnom kontakte.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh matky v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného došlo k nárastu odôvodnených potrieb maloletého a to predovšetkým s jeho prechodom na 2. stupeň ZŠ čím bez ďalšieho odôvodnené potreby dieťaťa vzrástli a na úhrade týchto odôvodnených potrieb dieťaťa sú nesporne povinní podieľať sa primerane obaja rodičia, pričom potrebami dieťaťa sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, ale vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vo veci súd dospel zároveň k záveru, že napriek nárastu odôvodnených potrieb maloletého v danom prípade nie je možné návrhu matky vyhovieť, keďže po vykonaní všetkých
možných úkonov zo strany súdu za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností o otcovi tieto ostali bezvýsledné, ako už bolo konštatované, súdom bolo zistené, že po otcovi je policajnými orgánmi vyhlásené pátranie, miesto pobytu otca t.č. nie je známe ani súdu, ani polícií, vzhľadom na uvedené teda súd dospel k jednoznačnému záveru, že za danej situácie nie je možné rozhodnúť o zvýšení súdom stanovenej minimálnej výške výživného na dieťa keďže jednak neboli preukázané zmenené pomery na strane otca od doby ostatnej úpravy výživného a navyše nie je možné vychádzať ani s kolíznym opatrovníkom tvrdeného predpokladu, že tým, že otec nie je evidovaný na úrade práce je dobrovoľne nezamestnaným a teda si vie zabezpečiť svoj príjem keďže je schopný sa zamestnať, keďže z vykonaných dôkazov ani uvedené závery podľa názoru súdu nie je možné vyvodiť pretože rovnako ako je možnosť existencie kolíznym opatrovníkom tvrdenej situácie, je možná aj situácia úplne opačná, je možné napr. to, že otec sa stal neschopným zabezpečovať si zdroj svojich príjmov sám zamestnaním sa, je možné, že sa stal napr. ťažko zdravotne postihnutým, je možné, že došlo medzičasom i k jeho úmrtiu a podobne, za danej situácie teda súd má jednoznačne za to, že o výške výživného ináč ako stanovením minimálnej výšky výživného za danej situácie nie je možné rozhodnúť, pričom samozrejme v prípade ak bude vypátrané miesto pobytu otca cestou policajných orgánov táto situácia navodí zmenu na základe ktorej bude možné na základe doplneného dokazovania posúdiť dôvodnosť doteraz súdom stanoveného výživného.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).