Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-148-2011.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/148/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o
maloletého : A. A., nar. XX.X.XXXX
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka M. G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. T. X a otec A. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., E. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 60 EUR mesačne, s účinnosťou od 1.4.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2011 do 30.4.2012 vo výške 348,53 EUR súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a . Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 15P/37/2006-56 zo dňa 30.11.2006.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 14.4.2011 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletého A. zo sumy 1.000,-Sk na sumu 100 EUR mesačne od 1.4.2011, vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2006 došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý v roku 2006 navštevoval 1. ročník základnej školy a teraz je na druhom stupni v 5. ročníku.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že so zvýšením výživného na maloletého A. nesúhlasí, pretože nie je v jeho možnostiach prispievať výživným vo výške ako žiada matka. Uviedol, že chodieva na týždňovky, pracuje na Slovensku alebo v Čechách, musí si platiť ubytovanie, prispieva na pohonné hmoty a kupuje si stravu. Po odrátaní týchto nákladov mu ostáva v čistom okolo 500 až 600 EUR. Uviedol, že je ženatý, má troch synov vo veku desať, sedem a päť rokov.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že od januára 2011 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie do 16.5.2011. Následne bola dva mesiace zamestnaná do júla 2011. Pracovala ako pomocná sila v kuchyni. Zamestnávateľ prepúšťal všetkých zamestnancov. Od augusta 2011 sa opäť zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie. Poberala dávky v hmotnej núdzi, ktoré jej boli odňaté. Vydala sa 15. decembra 2010. Manžel býva v N., je nezamestnaný. V novembri 2011 sa im narodilo dieťa, chlapec a poberá rodičovský príspevok. Býva s rodičmi v rodinnom dome. V rodinnom dome
bývajú rodičia, ktorí sú zamestnaní. Bývajú s nimi aj jej súrodenci, brat je zamestnaný, sestra je nezamestnaná a neplnoletý brat, ktorý má 13 rokov. Do domácnosti prispieva celou materskou na bývanie a stravu. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére A., jej otec má určené výživné vo výške 65 EUR. Otec na A. pravidelne neplatí. Výživné bolo naposledy určené vo výške 1.000,-Sk. A. má 12 rokov. Navštevuje 6. ročník základnej školy. Výdavky má so stravou, ošatením, so školou. Navštevuje športový klub. Tri krát do týždňa cestuje na tréning do M. D. a v nedeľu mávajú súťaže. V zime nechodí do klubu, začína až na jar od marca. Každý druhý týždeň chodievajú na súťaže mimo bydliska. Cestovné aj strava mesačne vychádzajú okolo 30 EUR. Stravuje sa v školskej jedálni, kde poplatok za stravu predstavuje za 1 obed 1,10 EUR. Platí mu životnú poistku mesačne vo výške 18,39 EUR. Cez zimu boli zo školy na lyžiarskom výcviku, kde bol poplatok 120 EUR. Na budúci rok má sa zúčastniť plaveckého výcviku. Finančne jej pomáhajú rodičia. Lyžiarsky kurz zaplatil synovi jej otec. Kúpil mu tiež výstroj. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec sa o syna nezaujíma, neprispieva mu na jeho sviatky, Vianoce. Okrem výživného synovi iným spôsobom neprispieva. Navrhla, aby súd zvýšil výživné od podania návrhu vo výške minimálne 100 EUR, pretože určená výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám A..
Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 27.2.2012 súd zistil, že jeho výdavky súvisiace s podnikaním sú poplatok za ubytovanie keďže pracuje mimo Žiliny, odvody do poisťovní neplatil, mám exekúciu. Iné výdavky v súvislosti s podnikaním nemá. V súčasnej dobe býva spolu s manželkou a tromi deťmi v byte. Bola im daná výpoveď z nájmu, keďže neplatili poplatky súvisiace s bývaním. V súčasnej dobe si zháňajú nejaké iné bývanie v podnájme. Dlh na byte mali okolo 2.000 EUR. Jeho manželka je zamestnaná, priemerný mesačný zárobok je okolo 500 EUR. Jeho príjem z podnikania mesačne bol okolo 700 až 1.000 EUR. S manželkou sme brali úver vo výške 7.255 EUR na prerobenie bytu. Má nedoplatok v sociálnej, zdravotnej poisťovni. Čo sa týka osobných výdavkov, sú to výdavky súvisiace so stravou, ošatením. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Platí na výživu A. 33,19 EUR. Nemá zaplatené výživné za posledné dva mesiace. So synom sa nestretáva. Okrem výživného iným spôsobom synovi neprispieva. Na pojednávaní dňa 18.4.2012 otec uviedol, že nevie preukázať výdavky, ktoré má v súvislosti s podnikaním, pretože nemá doklady preukazujúce tieto výdavky. Výdavky mal v súvislosti s bývaním keď pracovali mimo miesta trvalého bydliska. V roku 2011 neplatil odvody do zdravotnej, sociálnej poisťovne. Jeho manželka podávala návrh na rozvod manželstva. Odišiel zo spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe býva u svojho kamaráta, ktorému prispieva na bývanie podľa situácie a deťom dáva na výživu podľa svojich možností.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že matka poberala dávky v hmotnej núdzi od 1.9.2009 do 30.11.2010.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 4.8.2011 súd zistil, že matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 3.8.2011.
Z faktúr predložených otcom súd zistil, že príjem otca za rok 2011 predstavoval 6.781 EUR, čo predstavuje 565 EUR mesačne.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Žiline č. k. 15P/37/2006-56 zo dňa 30.11.2006, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že otec sa zaviazal prispievať na výživu A. výživným vo výške 1.000,-Sk mesačne. Matka v tom čase bola na rodičovskej dovolenke. Otec bol samostatne zárobkovo činnou osobou, živnostníkom bol od 23.6.2006. Súd nezistil jeho príjem za rok 2006. Matka mala v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej A. a otec mal ďalšie tri vyživovacie povinnosti, pričom jeho manželka bola na rodičovskej dovolenke.
Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Súd posudzuje zmenu pomerov od posledného rozhodovania súdu o výživnom, zisťuje okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Súd zistil, že matka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke. Je vydatá, syn sa jej narodil v roku 2011. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou. Za rok 2011 preukázal svoje príjmy mesačne vo výške 565 EUR, nepreukázal výdavky súvisiace s podnikaním, uviedol, že neplatil odvody do poisťovní, kde mu vznikol dlh. Zatiaľ nepodal daňové priznanie za rok 2011. Naďalej má tri vyživovacie povinnosti k trom maloletým deťom. S manželkou už však nežije v spoločnej domácnosti. V súčasnosti je v rozvodovom konaní. Je nepochybné, že došlo k zmene pomerov na strane A.. Vzhľadom na jeho vek zvýšili sa výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, výdavky v súvislosti so školou. V súčasnej dobe je žiakom 6. ročníka základnej školy. Súd zvýšil výživné na sumu 60 EUR mesačne s účinnosťou od 1.4.2011, od začiatku mesiaca v ktorom
matka podávala návrh na zvýšenie výživného, od času ako žiadala matka. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem a nevyhnutné výdavky a taktiež s prihliadnutím na to, že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Súd poukazuje na nezodpovedný prístup otca, ktorý si riadne neplnil povinnosti v súvislosti s podnikaním, neplatil odvody do poisťovní. Na pojednávaní uviedol, že jeho príjem bol okolo 700 až 1.000 EUR, za rok 2011 preukázal faktúry , pričom faktúrované sumy za rok 2011 predstavovali 6.871 EUR. Podľa názoru súdu otec mal dostatočný príjem, aby si plnil svoje záväzky a preto súd nemôže prihliadať na dlhy otca, ktoré má. Súd poznamenáva, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností, v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a upokojovaním bytových potrieb maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého môže uhradiť z rodinného prídavku, ktorý je maloletému vyplácaný vo výške 22,54 EUR. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a podobne) ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a podobne). Treba uviesť, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v novembri v roku 2006 a v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Naposledy bolo určené výživné vo výške 1.000,- Sk, čo predstavuje 33,19 EUR. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.4.2011 do 30.4.2012 vo výške 348,53 EUR (13 mesiacov krát 26,81 EUR - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 EUR k rukám matky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na výšku nedoplatku. V prípade nezaplatenia jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 100 EUR mesačne od 1.4.2011, zamietol.
V súlade s ustanovením § 163 ods. 2 O.s.p. súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline č. k. 15P/37/2006-56 zo dňa 30.11.2006.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.