Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Csp-110-2024.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Subarea
17Csp/110/2024
Uznesenie
-2- 17Csp/110/2024
Okresný súd Prešov v spore navrhovateľa: A. B., nar. 17.06..1964, bytom B. XXX/X, XXX XX C., zastúpeného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, proti odporcovi: Profi Credit Slovakia, a.s., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o návrhu na zabezpečenie dôkazu takto
rozhodol:
-2- 17Csp/110/2024
I. Súd návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu z a m i e t a .
II. Odporca m á nárok voči navrhovateľovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
-5- 17Csp/110/2024
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2024 domáhal, aby súd uložil odporcovi predložiť Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, a to spolu s prílohami, ktoré boli súčasťou zmluvy, ako aj platobnú históriu, resp. prehľad prijatých platieb na Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, pričom odporca ho listom zo dňa 20.11.2013 informoval, že v súlade s predmetnou zmluvou mu navrhovateľ uhradil všetky jeho záväzky a v prílohe mu tiež zaslal navrhovateľom vystavenú blankozmenku, ktorá slúžila ako zabezpečovací prostriedok. .Navrhovateľ sa ohľadom predmetnej zmluvy o úvere obrátil na Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov so žiadosťou o poradenstvo, pričom ho združenie informovalo, že pre poradenstvo je potrebné predložiť listinné dôkazy ako zmluvy o úvere s prílohami a prehľady platieb, koľko splátok navrhovateľ na daný úver zaplatil. Navrhovateľ listom zo dňa 09.09.2022 požiadal odporcu o zaslanie kópie zmluvy o úvere a prehľadu platieb na predmetnú zmluvu o úvere. Odporca listom zo dňa 20.10.2022 oznámil navrhovateľovi, že pri uzatvorené zmluvného vzťahu bola z jeho strany splnená zákonná povinnosť a zmluvná dokumentácia už bola navrhovateľovi odovzdaná, preto žiadosti navrhovateľa nebolo možné vyhovieť. Navrhovateľ uviedol, že jemu sa zmluva o úvere s obchodnými podmienkami a všetky doklady o platbách, ktoré uhradil, nezachovali, avšak potrebuje ich pre svoju ochranu ako spotrebiteľ predložiť v súdnom spore, kde si chce uplatňovať svoje spotrebiteľské práva voči odporcovi. Preto s poukazom na § 345 CSP podal tento návrh na zabezpečenie dôkazu. Okrem zmluvy o úvere potrebuje aj platobnú históriu, aby mohol posúdiť, či odporca si z prijatých splátok neúčtoval sumy na neprijateľné zmluvné podmienky, ako napr. upomienky, zmluvné pokuty a podobne. Svoj návrh zdôvodňoval tým, že konaním odporcu sa dostal do stavu dôkaznej núdze, pretože najdôležitejší dôkaz
je plne v dispozícii odporcu. Tento listinný dôkaz je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej a je potrebný z hľadiska preukázania vzniku, intenzity a výšky nárokov navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal na preventívnu funkciu inštitútu zabezpečenia dôkazu, ktorý má zabrániť vzniku situácie, kedy sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia môže dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazu. Dodal, že obava o vykonanie dôkazu si vyžaduje rýchly (okamžitý) zásah. Záverom poukázal na svoje postavenie, že je spotrebiteľ, a teda slabšia sporová strana, čím žiadal o vyplnenie informačného deficitu zo strany súdu. Taktiež citoval rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-326/22 zo dňa 12.10.2023, z ktorého má vyplývať výklad článku 16 ods. 1 smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.
2. Navrhovateľ ako dôkazy predložil oznámenie odporcu zo dňa 20.11.2013 spolu s kópiou znehodnotenej blankozmenky, oznámenie odporcu zo dňa 20.10.2022 a žiadosť navrhovateľa zo dňa 09.09.2022.
3. Z opatrnosti, predovšetkým za účelom zistenia možnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu, súd výzvou zo dňa 06.08.2024 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu na zabezpečenie dôkazu a oznámil, či disponuje navrhovateľom požadovanými listinnými dôkazmi, prípadne, aby ich predložil alebo uviedol, z akých dôvodov ich nie je možné predložiť.
4. Odporca vo vyjadrení zo dňa 13.08.2024 uviedol, že návrh nezodpovedá zákonným procesným náležitostiam podľa § 127 CSP, pretože nenapĺňa bremeno tvrdenia zo strany navrhovateľa a v primeranom rozsahu aj osvedčenia tvrdených skutočností. Predovšetkým mal za to, že z návrhu nevyplýva tvrdenie navrhovateľa o tom, že by ním označené dôkazy nebolo možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami a tiež z neho nevyplýva tvrdenie o tom, že by existovala vôbec nejaká obava, že dôkaz nebude možné vykonať v budúcnosti. Navrhovateľ to nielen netvrdil, ale ani neosvedčil. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľ netvrdil a nepreukázal, že by vykonával úhrady za účelom splatenia úveru spôsobom, pri ktorom mu objektívne zanikla možnosť predkladať doklady o ním vykonaných úhradách. Zároveň navrhovateľ netvrdil, ani nepreukázal, že by dôkazy nemohol nielen v budúcnosti vykonať, alebo že ich objektívne nemôže získať alebo disponovať nimi (napr. získaním výpisu z banky, existenciou poštových poukážok o úhradách a pod). Navrhovateľ neopísal, že by pri splácaní postupoval spôsobom, ktorý bol natoľko unikátny, že na jeho základe už nemá možnosť získať potvrdenie o úhradách. Ďalej odporca poukázal na to, že k zániku zmluvného vzťahu došlo ešte v roku 2013, čo preukazuje aj navrhovateľom predkladané oznámenie z 20.11.2013. Hoci navrhovateľ disponoval touto informáciou v písomnej podobe od roku 2022, tak návrh na zabezpečenie dôkazu podal až v roku 2024, t.j. s odstupom 2 rokov. Časový faktor zásadným spôsobom spochybňuje a vylučuje zákonný predpoklad, že dôkaz neskôr nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Obava musí byť pritom reálna, priamo hroziaca, čomu v danom prípadne zjavne takto nie je, keď od oznámenia z októbra 2022 uplynuli už takmer dva roky. Odporca zároveň poprel tvrdenie navrhovateľa, že sa dostal do dôkaznej núdze konaním odporcu. Odporca nevykonal vo vzťahu k navrhovateľovi žiaden úkon, v zmysle ktorého by on nemal k dispozícii doklady o úhradách alebo zmluvu o revolvingovom úvere. Odporca riadne, v súlade so zákonom a automaticky z vlastnej iniciatívy, potvrdil navrhovateľovi splnenie záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX ešte v roku 2013. Uviedol, že rozhodnutie SD EÚ vo veci C-326/22 nemá s touto vecou nič spoločné, súdny dvor iba odpovedal na otázku ohľadne výpočtu nákladov pri predčasnom splatení úveru. S ohľadom na všetky uvádzané skutočnosti mal za to, že je po právnej stránke nedôvodné a v rozpore so zákonom, aby odporca plnil nedôvodnú povinnosť. Záverom dodal, že vzhľadom na dátum zániku záväzkov zo zmluvného vzťahu – v roku 2013 - odporca nemá po uplynutí lehôt daných osobitnými predpismi ani možnosť a ani povinnosť uchovávať dokumentáciu a spracúvať údaje o nej. Odporca by mal povinnosť uchovávať údaje a doklady len po dobu 5 rokov, ktorá uplynula v roku 2018. Poukázal na § 20e ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z., ale zároveň dodal, že tento sa na zmluvný vzťah ani nevzťahuje, nakoľko bol prijatý po zániku zmluvných záväzkov z danej zmluvy. Po uplynutí lehôt pre spracúvanie osobných údajov mal a musel odporca podľa regulácie ochrany osobných údajov povinnosť spracúvané osobné údaje zo zmluvného vzťahu podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX anonymizovať – v danom prípade dňa 20.11.2023 uplynulo 10 rokov od dátumu 20.11.2013. Odporca dodal, že eviduje od navrhovateľa oznámenie z 10.12.2018 o odvolaní súhlasu so spracúvaním osobných údajov pre marketingové účely, pričom poznamenal, že údaj o uvedenom odvolaní súhlasu má odporca povinnosť evidovať pre účely plnenia povinností na účely ochrany osobných údajov. Keďže samotné poučenie o spracúvaní osobných údajov a o možnom odvolaní súhlasu so spracúvaním osobných údajov sa nachádzalo priamo v zmluve
o revolvingovom úvere, potom je racionálne očakávateľný a dôvodný predpoklad, že navrhovateľ minimálne aj v roku 2018 danou zmluvou disponoval, resp. mohol disponovať.
5. Podľa § 345 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.
6. Podľa § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
7. Podľa § 20e ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov veriteľ je povinný viesť evidenciu zmlúv a zmluvných dokumentov, ktoré sa vzťahujú ku spotrebiteľským úverom.
8. Podľa § 20e ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. evidenciou zmlúv a zmluvných dokumentov sa rozumie súhrn dokumentov vzťahujúcich sa k uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere, najmä a) dokumenty obsahujúce informácie poskytnuté spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, b) zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ich dodatky, c) všeobecné obchodné podmienky vrátane ich zmien, d) dokumenty obsahujúce informácie o posúdení a preukázaní platobnej schopnosti spotrebiteľa a cenníky veriteľa, e) reklamácie a spôsob ich vybavenia.
9. Podľa § 20e ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je povinný viesť účtovníctvo pre oblasť poskytovania spotrebiteľských úverov oddelene.
10. Podľa § 20e ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je povinný uchovávať evidenciu podľa odseku 1 najmenej päť rokov odo dňa zániku zmlúv alebo vyhotovenia zmluvných dokumentov, ktorých sa týka.
11. Podľa § 20e ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. Evidenciu podľa odseku 1 je veriteľ povinný uchovávať v listinnej podobe alebo elektronickej podobe.
12. V zmysle citovaného § 345 ods. 1 CSP možno pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami. Jedná o zabezpečovací prostriedok, ktorý plní aj funkciu preventívnu a má zabrániť vzniku situácie, keď by sa jedna zo strán sporu bez vlastného zavinenia mohla dostať do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazného prostriedku. Dôkaz alebo dôkazný prostriedok možno zabezpečiť pred začatím konania, počas konania, ako aj po skončení konania vo veci samej. Súd ale nekoná z úradnej povinnosti, ale iba na návrh navrhovateľa, ktorý okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 127 CSP musí tiež obsahovať zdôvodnenie existencie obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať alebo ho bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami. Je potrebné zdôrazniť, že tieto obavy nemôžu vychádzať iba zo subjektívneho pocitu navrhovateľa; musia byť objektívne dané. Návrh musí ďalej obsahovať identifikáciu konkrétneho dôkazu alebo dôkazného prostriedku, ktorý má byť zabezpečený a kde sa tento dôkazný prostriedok nachádza. Musí uviesť, aký význam má dôkaz alebo dôkazný prostriedok pre budúce konanie, pokiaľ sa návrh podáva pred začatím konania. K návrhu musí pripojiť dôkazy, ktoré odôvodňujú potrebu zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilnýsporový poriadok. Komentár. Praha C. H. Beck, 2016, s. 1165-1166)
13. V intenciách vyššie uvedeného súd preskúmal návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu a vychádzajúc z v ňom uvedených rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal za to, že navrhovateľ neosvedčil, ba ani netvrdil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že listinné dôkazy, ktoré požaduje, sú aktuálne v dispozícii odporcu a že tieto listinné dôkazy je nevyhnutné zabezpečiť teraz, pretože je tu reálna odôvodnená obava, že v budúcnosti tieto nebude možné vykonať, resp. iba s pomerne veľkými ťažkosťami.
14. Navrhovateľ síce uvádzal, že pre poskytnutie poradenstva a prípadnú ochranu svojich práv potrebuje zmluvu o úvere s prílohami a platobnú históriu, resp. prehľad prijatých platieb, ktoré aktuálne nemá k dispozícii, pretože sa mu nezachovali, avšak podľa názoru súdu uvedená argumentácia nepostačuje pre uloženie povinnosti vydať predmetné listinné dôkazy zo strany odporcu. V prvom rade totiž navrhovateľ predovšetkým neosvedčil, že by odporca mal dotknuté listinné dôkazy mať u seba. Aj súd s ohľadom na nedostatočné skutkové tvrdenia zo strany navrhovateľa (predovšetkým ohľadom dátumu uzavretia zmluvy) vychádzal z archivačnej povinnosti v trvaní 5 rokov odo dňa zániku zmlúv alebo vyhotovenia zmluvných dokumentov podľa § 20e ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na skutočnosť, že listom zo dňa 20.11.2013 bolo navrhovateľovi oznámené, že všetky záväzky zo zmluvy o revolvingovom úvere sú uhradené, súd mal vážnu pochybnosť o tom, že by odporca po uplynutí doby podľa § 20e ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. archivoval ešte príslušnú zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa dotknutej zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedenú pochybnosť napokon potvrdil odporca, ktorý vo vyjadrení zo dňa 13.08.2024 poukázal na uvedené ustanovenie a dodal, že vzhľadom na uplynutú dobu nie je povinný a ani nemôže uchovávať dokumentáciu a spracúvať údaje o nej.
15. Za dôležité súd taktiež považuje uviesť, že zabezpečenie dôkazu má plniť preventívnu funkciu a má zabrániť vzniku situácie, kedy by sa jeden z účastníkov konania bez vlastného zavinenia dostal do stavu dôkaznej núdze v dôsledku absencie relevantného dôkazu. V prejednávanej veci tomu tak ale nie je. Navrhovateľ neuviedol dostatočné tvrdenia a ani nepreukázal, že by nezavinil to, že sa mu nezachovala dokumentácia k dotknutej zmluve o úvere. A už vôbec neosvedčil svoje tvrdenie, že by sa práve konaním odporcu dostal do stavu dôkaznej núdze. Súdu sa skôr javí, že došlo k ľahostajnosti na strane navrhovateľa a tento napriek tomu, že má alebo mal zmluvu o úvere, prípadne disponoval, disponuje alebo mohol by disponovať inými listinami, z ktorých by mohol zisťovať skutočnosti ohľadom poskytnutého úveru, tak v dôsledku jeho vlastného konania o nich prišiel (resp. sa mu nezachovali) alebo si ich ešte ani nezabezpečil (napr. výpisy z účtov). Súdu sa javí, že napríklad platobná história nie je jediný dôkaz, z ktorého vie navrhovateľ prípadne overiť vznik, intenzitu a výšku svojich záväzkov (napr. z bankových výpisov, poštových poukážok a podobne).
16. Napokon má súd taktiež za to, že hoci navrhovateľ tvrdí, že vykonanie dôkazu si vyžaduje rýchly a okamžitý zásah, toto je v priamom rozpore s jeho konaním i s ním predloženými listinnými dôkazmi, keďže návrh na zabezpečenie dôkazu podal až takmer dva roky po tom, čo mu odporca oznámil, že jeho žiadosti o vydanie kópie zmluvnej dokumentácie nie je možné vyhovieť (listom zo dňa 20.11.2022). Navrhovateľ pritom netvrdil, ani neosvedčil, na podklade čoho sa domnieva, že iba teraz a nevyhnutne rýchlo je potrebné vykonať ním požadované dôkazy (a že je to i skutočne realizovateľné) a súčasne, že existuje dôvodná obava, že neskoršie ním požadované dôkazy nebude možné vykonať, alebo iba s veľkými ťažkosťami. Naopak s ohľadom na zistené skutočnosti (uplynutú archivačnú dobu, skartáciu), je potrebné konštatovať, že požadovaný dôkaz nie je prakticky možné zabezpečiť už ani v súčasnosti. Iné by to bolo v prípade, ak by svoj návrh na potrebu zabezpečenia dôkazu navrhovateľ odôvodňoval hroziacou budúcou skartáciou, ktorej by svedčal blížiaci sa koniec archivačnej doby.
17. Záverom sa žiada dodať, že hoci je potrebné prisvedčiť, že navrhovateľ je slabšou sporovou stranou a postavenie medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovnovážne, vyváženie nerovnosti nemôže byť bezhraničné a naráža na reálne a racionálne odôvodnené možnosti na strane dodávateľa. Veriteľ totiž skutočne nie je povinný donekonečna uchovávať všetku zmluvnú dokumentáciu a podklady ku každej uzatvorenej zmluve, sú stanovené isté archivačné limity a hranice spočívajúce v časovom obmedzení archivácie by mali byť korelujúce s požiadavkou právnej istoty v zmluvných vzťahoch.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd návrh navrhovateľa na zabezpečenie dôkazu zamietol (I. výrok uznesenia) ako nedôvodný.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní tak, že úspešnému odporcovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 ods. 1 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP až § 365 CSP – viď nižšie)
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.