Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10C-85-2009.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/85/2009
Uznesenie
Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: S.. O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. X, právne zastúpená: JUDr. Jana Závodská, advokátka, AK Košice, Alžbetina 3, v 2. rade: K. J., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, O. Q., proti odporkyni: S.. A. N., nar. XX.X.XXXX, bytom I., S. XX, právne zastúpená: JUDr. Roman Foltín, advokát, AK Nitra, Školská 3, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke v 1. rade titulom náhrady trov konania k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky v 1. rade 1.699,50 eur, do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.
Navrhovateľovi v 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim pôvodným návrhom domáhali voči odporkyni zaplatenia 3.319,39 eur s príslušenstvom. Upresňujúcim návrhom zo dňa 12.4.2010 sa už každý z navrhovateľov domáhal voči odporkyni zaplatenia 1.659,69 eur s príslušenstvom, ktoré pozostávalo z úroku z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 1.659,69 eur od 1.11.2007 do zaplatenia. Poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých sa odporkyňa mala na ich úkor bezdôvodne obohatiť potom, čo jej ako predávajúcej poskytli ako kupujúci zálohu po 50.000,- Sk , teda po 1.659,69 eur na kúpnu cenu v súvislosti s kúpnou zmluvou zo dňa 8.10.2007, od ktorej následne mali obaja navrhovatelia platne odstúpiť.
Podaním zo dňa 16.2.2012 odporkyňa cestou svojho právneho zástupcu oznámila súdu, že na základe mimosúdnej dohody došlo k vyplateniu dohodnutej dlžnej sumy navrhovateľovi v 2. rade, vrátane príslušenstva a trov konania. Rovnako malo dôjsť k zaplateniu dlžnej sumy, vrátane príslušenstva a časti trov konania aj navrhovateľke v 1. rade, pričom zvyšná časť trov konania bude navrhovateľke v 1. rade vyplatená v zmysle dohody s jej právnou zástupkyňou v splátkach.
Podaním zo dňa 22.2.2012 navrhovateľka v 1. rade oznámila súdu, že odporkyňa dňa 16.2.2012 uhradila navrhovateľke v 1. rade na jej účet istinu 1.659,69 eur a zároveň z titulu úroku z omeškania vo výške 7,5% ročne od 1.11.2007 do 15.2.2012 zo sumy 1.659,69 eur celkovo 534,09 eur. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka v 1. rade svoj návrh vzala späť celkom a žiadala konanie zastaviť. Zároveň, ale navrhla súdu, aby jej bola priznaná náhrada trov konania vo výške 1.699,50 eur podľa § 146 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že návrh bol vzatý späť pre správanie sa odporkyne.
Podaním zo dňa 28.2.2012 navrhovateľ v 2. rade vzal svoj návrh späť celkom z dôvodu, že odporkyňa cestou svojho právneho zástupcu navrhla finančné vyrovnanie a tým ukončenie sporu, s čím navrhovateľ v 2. rade súhlasil a odporkyňa mu uhradila istinu a úroky a trovy konania podľa dohody. Tým navrhovateľ v 2. rade považuje spor za ukončený a voči odporkyni už nemá žiadne ďalšie nároky.
Listom zo dňa 14.3.2012 odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila súdu, že so späťvzatím návrhu navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade súhlasí.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V danom prípade súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., pretože tak navrhovateľka v 1. rade, ako aj navrhovateľ v 2. rade vzali svoj návrh späť celkom po začatí pojednávania, odporkyňa však vážne výhrady voči späťvzatiu návrhu nemala. Naopak, podaním zo dňa 14.3.2012 so späťvzatím návrhu navrhovateľov v 1. a v 2. rade súhlasila.
Podľa § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2, O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V ustanovení § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p. ide o zastavenie konania z rôznych dôvodov (napríklad podľa §104 O.s.p., § 111 O.s.p.). Ustanovenie § 146 ods. 2, O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania odporcu. Ak konanie bolo zastavené preto, že vec nepatrí do právomoci súdu alebo že šlo o vec rozsúdenú, pôjde taktiež o zavinené zastavenie konania. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Predpokladom pre vyslovenie povinnosti nahradiť trovy je jednak dôvodne podaný návrh, ale tiež chovanie odporcu, pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodným.
O trovách konania súd rozhodol podľa § l46 ods. 2, veta druhá O.s.p. Navrhovatelia v 1. a v 2. rade po začatí pojednávania vzali svoj návrh späť z vyššie uvedených dôvodov, čím prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p.. Zo zhodných tvrdení všetkých účastníkov je totiž nesporné, že po začatí pojednávania odporkyňa zaplatila tak navrhovateľke v 1. rade, ako aj navrhovateľovi v 2. rade žalovanú istinu a príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania , čím možno konštatovať, že z procesného hľadiska bol nárok navrhovateľov v 1. a v 2. rade podaný dôvodne a zároveň bol návrh vzatý späť celkom pre správanie sa odporkyne spočívajúce v dobrovoľnom plnení po začatí pojednávania.
Obaja navrhovatelia boli právne zastúpený JUDr. Janou Závodskou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Alžbetina 3 od začatia konania 6.4.2009 do 8.4.2010, pretože dňa 9.4.2010 bolo advokátkou súdu oznámené, že navrhovateľ v 2. rade už v konaní právne zastúpený nie je. Konanie bolo začaté dňa 6.4.2009 a preto súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia musí vychádzať podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len citovanej vyhlášky), jednak v znení od 6.4.2009 do 31.5.2009, v znení od 1.6.2009 do 31.5.2010 a v znení od 1.6.2010. Pre výšku trov právneho zastúpenia je dôležité ustanovenie § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení od 6.4.2009 do 31.5.2010. V jeho zmysle základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20% ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Citovaná vyhláška nerozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov. Pri samostatnom spoločenstve podľa § 91 ods. 1 O.s.p. sú spoločníci oprávnení alebo zaviazaní na tom istom alebo aspoň podobnom skutkovom základe, avšak v konaní nejde o ich spoločné právo alebo povinnosť. Ich vzájomná samostatnosť sa prejavuje v tom, že každý z nich môže uplatniť voči odporcovi námietky, ktoré uzná za vhodné a procesné úkony jedného nie sú na prospech ani na ujmu ostatným. Tak isto sa rozhodnutie súdu týka každého osobitne a môže vyznieť voči každému inak. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj pre ostaných spoločníkov § 91 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Iba na niektoré taxatívne vypočítané úkony sa vyžaduje súhlas ostatných spoločníkov. Vzhľadom na povahu práva alebo povinnosti , ktoré sú predmetom konania, sa rozhoduje o nich v jednom výroku, ktorý vyznieva voči všetkým nerozlučným spoločníkom rovnako. Možno usudzovať, že v nerozlučnom spoločenstve, aj keď advokát robí určitý úkon v mene viacerých spoločníkov musí sa považovať stále len za jeden úkon a nie za spoločný úkon. O spoločných úkonoch preto možno hovoriť len v spojení so samostatným spoločenstvom účastníkov. Pri samostatnom spoločenstve súd rozhodne o náhrade trov konania u každého spoločníka samostatne, v nerozlučnom spoločenstve však vždy len v jednom výroku pre všetkých nerozlučných spoločníkov spoločne.
Spoločenstvo navrhovateľov v 1. a v 2. rade sa hodnotí ako samostatné spoločenstvo účastníkov, pretože obaja navrhovatelia manželmi neboli, poskytnutých 100.000,- Sk , teda 3.319,39 eur odporkyni nepredstavovalo ich spoločné finančné prostriedky. Naopak, každý z navrhovateľov poskytol polovicu z uvedenej sumy, teda po 50.000,- Sk a to je po 1.659,69 eur. Tento záver má za následok, že o trovách konania navrhovateľov v 1. a v 2. rade súd rozhodol samostatne, teda samostatnými výrokmi.
Trovy konania navrhovateľky v 1. rade pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia za celé úkony právnej služby: 1. príprava a prevzatie veci, 2. podanie návrhu, 3. účasť na pojednávaní dňa 14.10.2009, 4. účasť na pojednávaní dňa 9.4.2010, 5. účasť na pojednávaní dňa 18.5.2010, 6. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2011 a 7. písomné vyjadrenie zo dňa 22.7.2010 k odvolaniu. Za účasť na pojednávaní dňa 14.10.2009 bola priznaná náhrada v trojnásobnej výške, pretože pojednávanie prevyšovalo štyri hodiny. Za účasť na pojednávaní dňa 9.4.2010 bola priznaná náhrada v dvojnásobnej výške, pretože pojednávanie prevyšovalo dve hodiny. Hodnota l celého úkonu právnej pomoci v období od začatia konania do 8.4.2009, kedy obaja navrhovatelia boli právne zastúpení advokátkou, predstavuje u navrhovateľky v 1. rade 57,10 eur podľa § 10 ods. l k § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 31.5.2010 nasledovne: zo sumy 1.659,69 eur predstavuje jeden úkon právnej pomoci 71,37 eur, ktorú sumu bolo potrebné krátiť o 20%. Hodnota l celého úkonu právnej pomoci v období od 9.4.2010, kedy právne zastúpená advokátkou bola už len navrhovateľka v 1. rade predstavuje 71,37 eur zo sumy 1.659,69 eur podľa § 10 ods. l citovanej vyhlášky v znení tak do 31.5.2010, ako aj v znení od 1.6.2010. Odmena za prvých päť úkonov právnej služby vo výške 499,61 eur bola navýšená o l9 % DPH, pretože advokátka je platiteľkou DPH, takže odmena vrámci trov právneho zastúpenia u navrhovateľky v 1. rade za prvých päť úkonov právnej služby predstavuje sumu 594,54 eur (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Súčasťou trov právneho zastúpenia pri prvých piatich úkonoch právnej služby je aj režijný paušál 1 x 6,31 eur + 1 x 6,95 eur +(6,95 eur + 19% DPH) + (7,21 eur x 2 + 19% DPH), pretože podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky znení od 1.6.2009 sa o DPH okrem odmeny už navyšujú aj náhrady podľa tejto vyhlášky. Režijný paušál tak činí 38,69 eur. Podľa § l7 ods. l citovanej vyhlášky k § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky bola navrhovateľke v 1. rade priznaná náhrada za stratu času vo výške 852,09 eur, v čom je už zohľadnená aj 19% DPH za čas trávený cestou na pojednávanie dňa 14.10.2009 ( za 24 polhodín po 11,59 eur, čo však bolo krátené o polovicu, pretože v tom čase právna zást. navrhovateľky v 1. rade ešte právne zastupovala navrhovateľa v 2. rade ), na pojednávanie konané dňa 9.4.2010 (za 24 polhodín po 12,02 eur) a na pojednávanie konané dňa 18.5.2010 (za 24 polhodín po 12,02 eur) na trase Košice - Nové Zámky a späť, keď náhrada za stratu času za l pol hodinu tvorí suma 11,59 eur v roku 2009 a 12,02 eur v roku 2010. Napokon podľa § l5 písm. a) k § l6 ods. 4 citovanej vyhlášky bola navrhovateľke v 1. rade priznaná aj náhrada za cestovné na trase Košice - Nové Zámky a späť (v dňoch 14.10.2009, 9.4.2010 a 18.5.2010). Právna zástupkyňa navrhovateľky v 1. rade cestovala dňa 14.10.2009 motorovým vozidlom Peugeot 4007, ktorého priemerná spotreba je 7,2 l benzínu na 100 km, čo bolo zistené z veľkého technického preukazu. Základná náhrada podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách /ďalej len citovaného zákona/, tvorí suma 126,27 eur (0,183 eur krát 690 km/eur). Náhrada za spotrebované pohonné hmoty podľa § 7 ods. 4 písm. a) citovaného zákona tvorí suma 55,19 eur (7,2 l/100 km krát 690 km x 1,111 eur /l) . Základná náhrada za deň 9.4.2010 podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona tvorí suma 126,27 eur (0,183 eur krát 690 km). Náhrada za spotrebované pohonné hmoty podľa § 7 ods. 4 písm. a) citovaného zákona tvorí suma 54,40 eur (7,2 l/100 km krát 690 km x 1,0951 eur /l). Základná náhrada za deň 18.5.2010 podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. citovaného zákona tvorí suma 126,27 eur (0,183 eur krát 690 km). Náhrada za spotrebované pohonné hmoty podľa § 7 ods. 4 písm. a) citovaného zákona tvorí suma 55,99 eur (7,2 l/100 km krát 690 km x 1,127 eur /l). Cestovné náhrady za deň 14.10.2009 vo výške 181,46 eur bolo potrebné priznať navrhovateľke v 1. rade len v polovičnej výške 90,73 eur, pretože v tej dobe jej právna zástupkyňa - advokátka právne zastupovala aj navrhovateľa v 2. rade. U navrhovateľky v 1. rade cestovné náhrady tak predstavovali 453,66 eur, ktoré však bolo potrebné navýšiť o 19% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo znamená cestovné náhrady vo výške 539,86 eur. Do trov právneho zastúpenia navrhovateľky v 1. rade bolo potrebné zahrnúť aj zostávajúce dva úkony právnej služby a to písomné vyjadrenie zo dňa 22.7.2010 k odvolaniu a účasť na pojednávaní dňa 15.11.2011. Hodnota jedného úkonu právnej služby pri týchto úkonoch činí 71,37 eur podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení od 1.6.2010. Súčasťou trov právneho zastúpenia je aj režijný paušál 1 x 7,21 eur a 1 x 7,41 eur. V súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 15.11.2011 bola navrhovateľke v 1. rade priznaná náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovaného vyhlášky k § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 296,40 eur (24 pol hodín x 12,35 eur ). V súvislosti s pojednávaním dňa 15.11.2011 prináleží navrhovateľke v 1. rade do trov právneho zastúpenia aj náhrada cestovného podľa § 15 písm. a) k § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky na trase Košice - Nové Zámky a späť. Právna zástupkyňa navrhovateľky v 1. rade cestovala dňa 15.11.2011 motorovým vozidlom Peugeot 4007, ktorého priemerná spotreba je 7,2 l benzínu na 100 km, čo bolo zistené z veľkého technického preukazu. Základná náhrada podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona, tvorí suma 126,27 eur (0,183 eur krát 690 km/eur). Náhrada za spotrebované pohonné hmoty podľa § 7 ods. 4 písm. a) citovaného zákona tvorí suma 68,41 eur (7,2 l/100 km krát 690 km x 1,377eur /l) . Posledné dva úkony právnej služby u navrhovateľky v 1. rade tak predstavujú 648,24 eur (157,16 eur + 296,40 eur + 126,27 eur + 68,41 eur), ktorú sumu však bolo potrebné podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení od 1.6.2010 navýšiť o 19% DPH na výsledných 771,40 eur. Celkovo tak trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v 1. rade činia 2.896,08 eur (2.124,68 eur + 771,40 eur), k čomu po prirátaní súdneho poplatku za návrh 99,50 eur tvorí výsledná suma 2.995,58 eur celkové trovy navrhovateľky v 1. rade v konaní. Navrhovateľka v 1. rade však vo svojom späťvzatí návrhu požadovala však náhradu trov konania v nižšom rozsahu a to vo výške 1.699,50 eur a preto jej náhrada trov konania bola priznaná v ňou požadovanej , teda nižšej výške.
Súd nezahrnul navrhovateľke v 1. rade do trov právneho zastúpenia spísanie predžalobnej výzvy, pretože tieto trovy nevznikli v súvislosti s konaním, v ktorom je právna pomoc poskytovaná. Vzhľadom na to, že sporové konania začína podaním návrhu, súd z hľadiska priznania odmeny za jednotlivé úkony môže brať od úvahy len úkony poskytnuté klientovi preukázateľne v tomto konaní a teda nie v čase pred začatím konania, hoci súvisia s vecou.
Navrhovateľovi v 2. rade náhrada trov konania priznaná nebola, pretože výslovne náhradu trov konania voči odporkyni nepožadoval, čím sa teda svojho práva na náhradu trov konania vzdal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.