Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-14-2012.pdf
PDF · 86.73 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/14/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. P. XXX/XX, D. D., o vymoženie pohľadávky vo výške 182,74 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 22292/10u, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/2162/2010-32 zo dňa 01. 03. 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/2162/2010-32 zo dňa 01. 03. 2011 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/2162/2010-32 zo dňa 01. 03. 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komory pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskych vzťahov sp. zn. II/2010-3739 zo dňa 14. 09. 2010, vydaný na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 11. 11. 2002 (ďalej len „zmluva“), uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - T., a.s., H. R. X, D. a povinným. Zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti veriteľa a obsah zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že na posúdenie okolnosti, či sa jedná o spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadnú klauzulu o aplikácii Občianskeho zákonníka nepovažoval za žiadnu prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Podmienky uzavretia zmluvy o pôžičke, ako spotrebiteľskej zmluvy, posúdil podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ust. § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, druhej vety Občianskeho zákonníka a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10.
Ďalej okresný súd uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal tak na výber, keďže táto už bola obsiahnutá v textovej časti Všeobecných obchodných podmienok s ďalšími podmienkami. Zmluvu ako celok mohol len odmietnuť, alebo súhlasiť so všetkými Všeobecnými
obchodnými podmienkami, vrátane rozhodcovského konania, ak ho vyvolal dodávateľ. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu, pričom tento záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde.
V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky, okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože táto spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, okresný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2, druhej vety Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na zdôvodnenie uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako ako ich upravuje pre rozsudky všeobecných súdov SR Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušným konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní neumožňuje súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Predmetné ustanovenie rovnako neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, najmä na rozhodnutie C-40/08. Konštatoval, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nie je možné vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý o svojich právach vedel, ale ich neuplatnil. Ani komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že bola narušená zásada rovnocennosti. Dal do pozornosti platnú právnu úpravu účinnú v období do 31. 12. 2007 (účinnú v čase uzavretia zmluvy). Namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím mu je znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Nakoniec poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní spolu vo výške 19,85 Eur s DPH.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa k odvolaniu uviedla, že mu nemieni vyhovieť, a preto podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila vec odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30. 11. 2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2010-3739 zo dňa 14. 09. 2010. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 182,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16 % p.a. zo sumy 182,74 Eur odo dňa 19. 11. 2006 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 33,20 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 60,62 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v SK a poskytovaní ďalších produktov a služieb k účtu číslo XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 11. 11. 2002.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup okresného súdu.
Do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.
Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu zo dňa 11. 11. 2002, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok T. D., a.s.. (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“), ktoré sú súčasťou zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, kde v článku IV., bod 4.9.1 si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave, a to podľa štatútu a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaviazali v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. V bode 4.9.2 si zmluvné strany dohodli, že klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1 do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.
V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.