Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-77-2011.pdf
PDF · 86.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu: ALD Automotive, s.r.o. so sídlom U Stavoservisu 527/1 Praha, Česká republika, IČO: 61 063 916, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky ALD Automotive s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Hodžovo námestie 1A, Bratislava, IČO: 36 066 664, zastúpeného B.. J. L., advokátom so sídlom R. XX, K. proti žalovanému: O. U., s miestom podnikania R. XXX/X, E., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2 588,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/55/2010-80 zo dňa 27. augusta 2010 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 130,39 eur k rukám B.. J. L., advokáta, a to do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 588,93 eur s 12,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 916,47 eur od 08.04.2008 do 13.05.2008, zo sumy 2 500,92 eur od 13.05.2008 do zaplatenia a zo sumy 151,88 eur od 13.05.2008 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,03 % denne zo sumy 2 916,47 eur od 08.04.2008 do 13.05.2008, zo sumy 2 500,92 eur od 13.05.2008 do zaplatenia a zo sumy 151,88 eur od 13.05.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 796,68 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu B.. J. L., advokáta, všetkom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 31.11.2005 zmluvu č. 130000260. Predmetnú zmluvu právne posúdil v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obch. zák. ako nepomenovanú zmluvu, predmetom ktorej bol leasing osobného motorového vozidla a ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky leasingu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v dôsledku dopravnej nehody, ktorej účastníkom bol žalovaný, došlo k znehodnoteniu predmetného vozidla, čím v zmysle čl. 6 bodu 6.1.1 všeobecných obchodných podmienok došlo k zániku leasingovej zmluvy. Žalobca si v konaní uplatnil náhradu škody v sume 2 588,93 eur na základe faktúr č. 08-00016/08 a č. 08-00015/08 a dobropisov č. 99-00034/08 a č. 99-00035/08, a to v súlade s čl. 6.1 všeobecných zmluvných podmienok leasingu. V konaní boli preukázané všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 373 Obch. zák., a to porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, resp. jeho protiprávne konanie a tiež príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Žalovaný zničil predmet leasingu, pričom poistiteľ sa rozhodol túto škodovú (poistnú) udalosť likvidovať ako totálnu škodu, v dôsledku čoho došlo v zmysle čl. 6.1 všeobecných zmluvných podmienok k zániku zmluvy. Okrem toho žalovaný predmetnú poistnú udalosť nenahlásil polícii, ani žalobcovi, čím porušil svoje zmluvné povinnosti v zmysle čl. 5 bodu 5.2.5 všeobecných zmluvných podmienok leasingu. Súd prvého stupňa vyvodil preto záver, že žalovaný je v zmysle ust. § 373 Obch. zák., a v súlade s čl. 5 bodu 5.2.5 a čl. 6.1 všeobecných zmluvných podmienok leasingu povinný žalobcovi nahradiť škodu v sume 2 588,93 eur. Keďže žalovaný je s náhradou škody v omeškaní, v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31.12.2008, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe 12,5 % ročne a s poukazom na ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. a čl. 8 bodu 8.2 všeobecných zmluvných podmienok aj dohodnutú zmluvnú pokutu 0,03% denne z dlžnej sumy. Súd prvého stupňa obranu žalovaného prezentovanú v odpore proti platobnému rozkazu v tom smere, že všetka škoda, ktorá žalobcovi vznikla, bola krytá z poistného a že on škodnú udalosť riadne a včas poisťovni nahlásil, považoval za neopodstatnenú, lebo žalovaný tieto skutočnosti v priebehu konania nepreukázal. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude pribratý do konania súdny znalec na určenie hodnoty vozidla a určenie výšky škody na vozidle. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nehodu polícii nenahlásil, lebo poisťovňa Generali, a.s. má vo svojom spise správu o nehode z OO PZ SR v Trenčíne. Ďalej uviedol, že poisťovňa odpočítala od poistného plnenia sumu 25 000,- Sk ako cenu zvyškov vozidla, avšak žalobca tieto zvyšky odpredal za 15 000,- Sk, hoci jemu ich ponúkal na odkúpenie za 45 000,- Sk. Žiadal preto, aby z celkovej škody bola odpočítaná suma určená poisťovňou vo výške 25 000,- Sk alebo aby bola vyzvaná poisťovňa na doplatok v dôsledku nesprávneho určenia ceny za zvyšky vozidla. Zdôraznil, že podľa všeobecných podmienok poisťovne poisťovňa poisťuje vozidlo pre prípad škôd vzniknutých v dôsledku škodovej udalosti. K takejto škodovej udalosti došlo aj v tomto prípade, avšak nakoľko nebola správne určená všeobecná hodnota vozidla, ani poistné plnenie nie je uvedené v reálnych číslach.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že dopravnú nehodu nahlásil na polícii, toto jeho tvrdenie nie je pravdivé, čo vyplýva z oznámenia poisťovne o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 04.04.2008. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný na svoje tvrdenie nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by potvrdzoval svoje tvrdenie. Z uvedeného dôvodu, v dôsledku neohlásenia dopravnej nehody a teda porušenia čl. 14 ods. 2 písm. c) všeobecných poistných podmienok bol oprávnený poisťovateľ krátiť poistné plnenie, čo aj v danom prípade urobil. Pokiaľ žalovaný namietal výšku ceny zvyškov vozidla, žalobca zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 23.03.2010, v ktorom uviedol že tieto argumenty žalovaného sú v danej veci právne irelevantné.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a že vychádzal len z nepravdivých tvrdení žalobcu. Vo svojom odvolaní žiadal vytýčiť pojednávanie a nariadiť znalecké dokazovanie na určenie hodnoty vozidla a určenie výšky škody na vozidle.
Podľa ust. § 205 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. § 205a ods. 1, 2 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie odseku 1sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V zmysle ods. 2 cit. ust., len vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa ods. 4 cit. ust., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vydal v predmetnej veci na návrh žalobcu platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že na motorovom vozidle, ktoré mal prenajaté od žalobcu na základe nájomnej zmluvy, nespôsobil takú škodu, ktorá by nebola krytá z poistného, a že naopak, škoda vzniká jemu, keďže už žalobcovi časť ceny vozidla, o ktoré prišiel, zaplatil. V odpore tiež uviedol, že škodovú udalosť na vozidle, ku ktorej došlo 08.11.2007 riadne nahlásil a poskytol súčinnosť poisťovni pri likvidácii tejto poistnej udalosti. Taktiež namietal výšku poistného, ktorá bola vyplatená poisťovňou titulom poistného plnenia vzhľadom na to, že auto malo len dva roky a najazdených cca 47 000 km. K odporu nepripojil žiadne listinné dôkazy. Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.08.2010, na ktoré žalovaného riadne predvolal spolu s poučením o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný však predvolanie na pojednávanie neprevzal, a to ani v úložnej lehote a zásielka sa vrátila súdu ako nedoručená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote dňa 30.06.2010. Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, pričom vychádzal z ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď považoval predvolanie na pojednávanie za doručené tzv. fikciou doručenia, pričom vychádzal z obsahu spisu a dovtedy predložených dôkazov.
Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených zistení, konštatuje, že žalovaný bol v konaní pred súdom prvého stupňa riadne poučený o povinnosti predložiť a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Taktiež bol riadne predvolaný na pojednávanie, kde mohol uplatňovať svoje procesné práva, predkladať dôkazy a v rámci toho relevantným spôsobom spochybniť alebo vyvrátiť tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, teda tie, o ktorých v odvolaní uviedol, že sú nepravdivé. Žalovaný avšak žiadnu z týchto možností nevyužil a tvrdenie žalobcu nespochybnil predložením alebo navrhnutím takých dôkazov, ktorými by spochybnil žalobou uplatnený nárok, resp. jeho výšku. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nepredložil dôkazy o tom, že riadne a včas, v zmysle poistných podmienok nahlásil polícii dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla. Taktiež v konaní pred súdom prvého stupňa nenavrhol vykonať znalecké a ani iné dokazovanie na zistenie výšky škody, pokiaľ ju mienil spochybňovať, resp. nepredložil relevantné dôkazy spochybňujúce výšku tejto škody. Odvolací súd za uvedenej skutkovej situácie konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného a vychádzajúc z predložených dôkazov, žalobe o zaplatenie 2 588,93 eur s príslušenstvom vyhovel. Odvolací súd s poukazom na ust. § 205a ods. 1 O.s.p. nemohol prihliadnuť na návrh žalovaného uvádzaný v odvolaní, aby sa vo veci nariadilo znalecké dokazovanie za účelom skúmania hodnoty vozidla a výšky škody, lebo v zmysle § 120 ods. 1, 4 O.s.p., žalovaný mal všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie v predmetnej veci za skončené. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol, z akého dôvodu neprodukoval dôkazy pred súdom prvého stupňa a z akého dôvodu sa nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 27.08.2010.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal a rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. nezistil žiadne pochybenia, preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov spočívajúcich v odmene advokáta za poskytnutú právnu službu - za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu 101,25 eur, paušálna náhrada 7,41 eur, 20 % DPH 21,73 eur, spolu vo výške 130,39 eur, a to v súlade s prísl. ust. vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.