Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-294-2010.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/294/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Sylvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: JUDr. K. E., L. XX, R., proti odporcom: 1. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, T. a 2. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, T., o zaplatenie 986,67 eura a príslušenstva, o odvolaní odporcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C/189/2009- 123 zo dňa 19. mája 2010, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 611,15 eura a 19% úrok z omeškania p.a. z uvedenej sumy od 22.07.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, keď tento sa pôvodne svojim návrhom, došlým prvostupňovému súdu dňa 18.03.2009, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1. a 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 986,67 eura a 9% úrok z omeškania z uvedenej sumy od 11.07.2009 do zaplatenia.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 724, § 730 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa bola dôvodná čo do rozsahu zaplatenia 611,15 eura a 9 % úroku z omeškania p.a. z uvedenej sumy od 22.07.2009 do zaplatenia. Prvostupňový súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy v zmysle ust. Občianskeho zákonníka, nakoľko bola uzavretá na jednej strane advokátom a na strane druhej fyzickými osobami (nie podnikateľmi v zmysle ust. Obch. zák.). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie právnych služieb a zastupovanie odporcov navrhovateľom v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta o zaplatenie sumy 9985,03 eura a príslušenstva v súvislosti so zmluvou o dielo ohľadne rodinného domu odporcov, a to na základe udelenej plnej moci navrhovateľovi v rámci ktorej bola i dohoda ohľadne odmeny navrhovateľovi, bez dojednania jej výšky. K námietkam odporcov v tom smere, že navrhovateľ konal pri ich zastupovaní zmätočne a neprofesionálne, t.j. nepostupoval s náležitou starostlivosťou, prvostupňový súd uviedol, že príkazník má nárok na odmenu nakoľko túto mali dojednanú a v konečnom dôsledku samotné konanie vedené pod č.k. 7C 138/2006 dosiaľ nie je skončené a prvostupňový súd nezistil porušenie
povinností zo stany navrhovateľa. Pokiaľ mali odporcovia pocit, že ich nezastupuje náležite a neboli spokojní s jeho vystupovaním na pojednávaniach, mohli mu vypovedať plnú moc. Z návrhu, ktorý podal navrhovateľ, je zrejmé, že zo strany navrhovateľa bolo podané stanovisko, resp. doplnenie návrhu i po právnej stránke a to, že to bolo za aktívnej súčinnosti odporkyne 2. nepopiera fakt, že i navrhovateľ sa podieľal na spísaní návrhu, a preto súd je toho názoru, že mu patrí odmenu za tento právny úkon, ako i za právny úkon z 28.12.2008. Taktiež je nepochybné, že sa zúčastnil na pojednávaniach tak ako si uplatnil navrhovateľ právne úkony, a ani tá skutočnosť, či navrhovateľ na pojednávaniach vyjadroval iba minimálne, nemá vplyv na nárok na odmenu, keď táto skutočnosť nevyplýva ani z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá jasne v § 14 ods. 1 vypočítava za aké úkony patrí navrhovateľovi odmena. S odmenou za právny úkon, a to za poradu s klientom dňa 16.06.2007, sa súd nestotožnil s návrhom navrhovateľa, nakoľko súd nemal za preukázané, že táto porada i napriek záznamu zo strany navrhovateľa sa uskutočnila. I keď odporcovia nepopreli, že sa v Trnave dňa 16.06.2007 stretli, nebolo preukázané, že by k nejakej porade došlo a vzhľadom na rozpor vo vyjadreniach účastníkov samotný záznam navrhovateľa na preukázanie tejto skutočnosti nestačí. Preto tento právny úkon súd navrhovateľovi nepriznal. Pri vyčíslení hodnoty právneho úkonu súd vychádzal z ust. § 1 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a § 10 ods. 1 vyhlášky vzhľadom k tomuto, že medzi účastníkmi k dohode ohľadne výšky odmeny nedošlo. Pri právnych úkonoch uplatnených navrhovateľom súd vychádzal z § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., avšak nestotožnil sa s výškou odmeny, ktorú si vyčíslil navrhovateľ. Právny úkon za prevzatie a prípravu zastúpenia súd ustálil v hodnote 7150,- Sk (237,34 eura) a rovnako i za účasť na pojednávaní dňa 19.06.2007. Tu hodnota sporu bola iba 204.000,- Sk (6771,56 eura), preto hodnota právneho úkonu za tieto dva úkony je po 237,34 eura. Za vyjadrenie z 9.7.2007, 28.12.2008 a účasť na pojednávaní dňa 26.7.2007, 18.9.2007, 16.12.2007, 17.2.2009 patrí odmena v hodnote 8150,- Sk ( 270,53 eura), nakoľko hodnota sporu v tom čase bola 300.809,10 Sk (9985,03 eura). Spolu bola teda hodnota právneho úkonu 2x po 237,34 eura + 6x po 270,53 eura = 2097,86 eura. Režijný paušál, ktorý patrí navrhovateľovi za každý právny úkon, súd vyčíslil sumou 49,12 eura (5x režijný paušál po 29,55 eura za úkony v r. 2007 + 2x po 12,62 eura za úkony v r. 2008 + 1x režijný paušál po 6,95 eura za úkon v r. 2009). K obvyklej odmene advokáta patrí i náhrada cestovných výdavkov a náhrady za stratu času, pričom prvostupňový súd tu nesúhlasil s názorov odporcov, že navrhovateľ riadne nepreukázal cestovné výdavky, keď tieto boli preukázané v dostatočnej miere, štandardným spôsobom, pričom cena za spotrebu pohonných hmôt bola vyššia, ako ju v skutočnosti navrhovateľ vyčíslil. Pri vyčíslení náhrady cestovného súd vychádzal z vyčíslenia navrhovateľa, keď za cestu dňa 19.06.2007, 26.07.2007 a 08.09.2007 bola vyčíslená náhrada cestovného vo výške po 723,86 Sk , dňa 16.12.2008 vo výške 707,40 Sk a dňa 17.02.2009 vo výške 705,91 Sk. Náhradu cestovného pri ceste do Trnavy dňa 16.06.2007 však prvostupňový súd ako nedôvodnú nepriznal, keďže neuznal ani právny úkon za poradu v tento deň. Výška cestovných náhrad bola v sume 119,- eura ( pri ceste Modra
- Galanta a späť dňa 19.06.2007, 26.07.2007 a 18.09.2007 motorovým vozidlom Škoda Superb pri jednej ceste tam a späť 86 km, základná náhrada za 1 km 6,30 Sk, spotreba litrov na 100 km 5,80 Sk a cena za liter paliva 36,50 Sk čo je 723,86 Sk + pri ceste Modra - Galanta a späť dňa 16.12.2008 motorovým vozidlom Škoda Superb pri jednej ceste tam a späť 86 km, základná náhrada za 1 km 6,30 Sk, spotreba litrov na 100 km 5,80 Sk a cena za liter paliva 33,20 Sk čo je 707,40 Sk + pri ceste Modra - Galanta a späť dňa 17.02.2009 motorovým vozidlom Škoda Superb pri jednej ceste tam a späť 86 km, základná náhrada za 1 km 6,30 Sk, spotreba litrov na 100 km 5,80 Sk a cena za liter paliva 32,90 Sk čo je 705,91 Sk). Náhrada za stratu času je v celkovej výške 204,12 eura, keď pri jej vyčíslení vychádzal z nasledovného: cesta Modra - Galanta a späť 4 x začaté polhodiny po 9,86 eura dňa 19.06.2007, 26.07.2007, 18.09.2007, 16.12.2008 ( tu vychádzal z vyčíslenia navrhovateľa) . Pri ceste Modra - Galanta a späť dňa 17.02.2009 bola náhrada za stratu času: 4x začaté polhodiny po 11,59 eura . Tu prvostupňový súd taktiež nepriznal náhradu za stratu času dňa 16.06.2007 pri ceste do Trnavy. Celkom potom prvostupňový súd vyčíslil právo navrhovateľa na náhradu trov vo výške 2470,01 eura, keď od tejto sumy odčítal 1858,86 eura, ktoré odporcovia vyplatili navrhovateľovi ako preddavok. Na základe vyššie uvedeného potom súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 611,15 eura a vo zvyšnej časti návrh zamietol, keď navrhovateľovi súd nepriznal právo na náhradu trov za poradu dňa 16.06.2007 a v rámci toho ani právo na cestovné náhrady a stratu času za tento deň a rovnako upravil i výšku hodnoty právneho úkonu za prevzatie veci a účasť na pojednávaní dňa 19.06.2007 tak ako už vyššie uvedené. Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi i právo na úroky z omeškania, na ktoré má nárok v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ a napriek tomu, že navrhovateľ zmätočne zasielal odporcom vyčíslenia, ktoré sa týkali iného konania, resp. boli v nesprávnej mene, bolo preukázané, že odporcom napokon zaslal fa č. AK- D-02/2009 na sumu 986,67 eura s dátumom splatnosti 10.07.2009, keď síce nebolo preukázané, kedy bola uvedená faktúra i s vyúčtovaním doručená odporcom, ale podľa odporkyne v 2. rade bola zásielka
podaná na pošte 03.07.2009. Preto súd nevychádzal zo splatnosti faktúry a pri omeškaní odporcov vychádzal z toho, že uvedená zásielka mala osemnásťdňovú úložnú dobu a až nasledujúci deň po 18. dni sa odporcovia dostali do omeškania, pričom 18. deň úložnej doby pripadol na utorok 21.7.2009, preto od 22.07.2009 sa odporcovia dostali s plnením do omeškania a až týmto dňom priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej istiny, a to vo výške, ktorá je v súlade s nariadením č. 87/1995 Z.z., teda vo výške 9 % ročne a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol.
O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., t.j. ak mal účastník úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade mal navrhovateľ čiastočný úspech v konaní, a to v 62%, ktorým pomerným rozdelením potom má nárok na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 24% (62 % - 38% = 24%) z uplatnených trov konania. Nakoľko navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške 59 eura za zaplatený súdny poplatok, vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu má nárok na 24% zo sumy 59 eura, čo je 14,16 eura, ktoré súd navrhovateľovi priznal.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia, ktorí ho navrhli zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedli, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a jeho závery sú z tohto dôvodu predčasné. Namietali existenciu vyhlášky 655/2004 Z.z., ako aj jej nesprávnu aplikáciu. V predmetnej vyhláške bolo uvedené, že advokát má právo na odmenu za poskytnuté služby zákonom č. 586/2003 Z.z. zmenený a doplnený zákonmi č. 8/2005 Z.z. a 327/2005 Z.z. V zákone č. 586/2003 Z.z. o advokácii a zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v § 18 - Práva a povinností advokáta v ods. 1 sa uvádza: „Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia je advokát povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pri tom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.“ Odvolatelia ďalej v odvolaní uviedli, že advokát si uvedené povinnosti voči nim neplnil, nepoučil ich o spôsoboch odmeňovania, konal zavádzajúco, v rozpore s dobrými mravmi, zmätočne a neprofesionálne, a to v snahe dosiahnuť čo najviac odročení pojednávaní a čím vyššiu žalovanú sumu. Nesprávne bola použitá aj tarifná odmena v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to § 14 ods. 1 písm. a/, keď základná sadzba tarifnej odmeny prináleží za prevzatia a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Za účasť na verejnom zasadnutí v občianskom konaní a ak nejde o odvolanie alebo o obnovu konania sa podľa 14 ods. 2 písm. e/ odmena v základnej v sadzbe tarifnej odmeny znižuje o jednu polovicu.
K odvolaniu odporcov sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 5C/189/2009 je uloženie povinnosti odporcom 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 986,67 eura a príslušenstva, a to titulom nezaplatenej odmeny za poskytnutie právnych služieb. Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporcom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 611,15 eura
a 19% úrok z omeškania p.a. z uvedenej sumy od 22.07.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a súčasne rozhodol o trovách konania.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania.
Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe čoho rozhodol predčasne, čo je odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami odvolateľov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti trov konania, keď súd správne o trovách rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.