Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/190/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Mareka Kotoru spore žalobcu: Predator 888, s.r.o., Socovce 105, 038 43 Socovce, IČO: 47 134 151, zastúpený: SKLENAR & SKLENAR s.r.o., Metodova 3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 407 730, proti žalovanému: Rewall s.r.o., Južná trieda 82, 040 17 Košice

- mestská časť Juh, IČO: 44 636 776, zastúpený: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Krivá 3, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č. k. -100 z 29. mája 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. -100 z 29.mája 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol takto:

I. N a r i a ď u j e toto zabezpečovacie opatrenie:

Zriaďuje sa záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré sú evidované Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, zapísanými na LV č. XXXX, kat. úz. A., obec A., okres B., a to na a) byte č. 13, vchod 27, 1. poschodie, nachádzajúci sa v stavbe Bytový dom - 17 b.j., súp. č. 1749, ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. 2138/19, 2138/28 a 2138/29 a podieloch vo výške 3374/86921 patriacich k bytu č. 13 na spol. častiach a spol. zariadeniach domu, na príslušenstve a k nasledovným zastavaným pozemkom (Bytovým domom): pozemok parc. č. 2138/19, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2; pozemok parc. č. 2138/28, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2; pozemok parc. č. 2138/29, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 a k priľahlému pozemku (k Bytovému domu) pozemok parc. č. 2138/17, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2; b) byte č. 14, vchod 27, 2. poschodie, nachádzajúci sa v stavbe Bytový dom - 17 b.j., súp. č. 1749, ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. 2138/19, 2138/28 a 2138/29 a podieloch vo výške 3121/86921 patriacich k bytu č. 14 na spol. častiach a spol. zariadeniach domu, na príslušenstve a k nasledovným zastavaným pozemkom (Bytovým domom): pozemok parc. č. 2138/19, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2; pozemok parc. č. 2138/28, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2; pozemok parc. č. 2138/29, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 a k priľahlému pozemku (k Bytovému domu) pozemok parc. č. 2138/17, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2; c) byte č. 15, vchod 27, 2. poschodie, nachádzajúci sa v stavbe Bytový dom - 17 b.j., súp. č. 1749, ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. 2138/19, 2138/28 a 2138/29 a podieloch vo výške 8894/86921 patriacich k bytu č. 15 na spol. častiach a spol. zariadeniach domu, na príslušenstve a k nasledovným

zastavaným pozemkom (Bytovým domom): pozemok parc. č. 2138/19, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2; pozemok parc. č. 2138/28, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2; pozemok parc. č. 2138/29, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 a k priľahlému pozemku (k Bytovému domu) pozemok parc. č. 2138/17, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2; d) byte č. 16, vchod 27, 2. poschodie, nachádzajúci sa v stavbe Bytový dom - 17 b.j., súp. č. 1749, ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. 2138/19, 2138/28 a 2138/29 a podieloch vo výške 5190/86921 patriacich k bytu č. 16 na spol. častiach a spol. zariadeniach domu, na príslušenstve a k nasledovným zastavaným pozemkom (Bytovým domom): pozemok parc. č. 2138/19, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2; pozemok parc. č. 2138/28, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2; pozemok parc. č. 2138/29, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 a k priľahlému pozemku (k Bytovému domu) pozemok parc. č. 2138/17, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2; e) byte č. 17, vchod 27, 2. poschodie, nachádzajúci sa v stavbe Bytový dom - 17 b.j., súp. č. 1749, ktorý je postavený na pozemkoch parc. č. 2138/19, 2138/28 a 2138/29 a podieloch vo výške 8242/86921 patriacich k bytu č. 17 na spol. častiach a spol. zariadeniach domu, na príslušenstve a k nasledovným zastavaným pozemkom (Bytovým domom): pozemok parc. č. 2138/19, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2; pozemok parc. č. 2138/28, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 244 m2; pozemok parc. č. 2138/29, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2 a k priľahlému pozemku (k Bytovému domu) pozemok parc. č. 2138/17, register C-KN, zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m;

v prospech žalobcu, obchodnej spoločnosti Predator 888, s.r.o., so sídlom Socovce 105, 038 43 Socovce, IČO: 47 134 151, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu, obchodnej spoločnosti Predator 888, s.r.o., so sídlom Socovce 105, 038 43 Socovce, IČO: 47 134 151 vo výške 398.950,00 eur s prísl., ktorý nárok vyplýva z faktúry č. 20230301, dátum splatnosti 7.4.2023, na sumu 209.950,00 eur a faktúry č. 20230302, dátum splatnosti 7.4.2023, na sumu 189.000,00 eur, ako odplaty žalobcu voči žalovanému za dodané diela na základe zmlúv o dielo uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, ktoré sa týkali stavebných úprav a prestavby objektu dielní na bytový dom v k. ú. A..

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom doručeným súdu prvej inštancie 24.5.2023 navrhol, aby súd prvej inštancie zriadil na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu v celkovej výške 398.950,00 eur s príslušenstvom záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného špecifikovaným v odseku 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca dôvodil, že so žalovaným žalobca uzatvoril 1.11.2015 Zmluvu o dielo v znení jej dodatku č. 1 z 15.2.2016, dodatku č. 2 z 31.3.2016, dodatku č. 3 z 27.4.2021 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca vykonal pre žalovaného práce špecifikované v predmetnej Zmluve. Ďalej uviedol, že žalovaný ako objednávateľ so žalobcom ako zhotoviteľom uzatvoril aj ďalšiu zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca uskutočnil stavebné práce, ktoré boli so žalovaným dohodnuté a sú zachytené v stavebnom denníku a boli žalovaným odsúhlasené a podpísané. Žalobca svoj záväzok zo zmlúv o dielo splnil a diela žalovanému riadne a včas odovzdal, žalovaný diela prevzal. Žalobca žalovanému za vykonanú prácu vystavil a zaslal faktúru č. 20230301 splatnú ku dňu 7.4.2023 v celkovej výške 209.950,00 eur a faktúru č. 20230302 splatnú ku dňu 7.4.2023 v celkovej výške 189.000,00 eur. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v rámci komunikácie so žalobcom týkajúcej sa pohľadávky po splatnosti uviedol, že nemá k dispozícii finančné prostriedky na uhradenie pohľadávky, avšak je ochotný pohľadávky uhradiť formou započítania tak, že na žalobcu prevedie odplatne niekoľko bytov v bytovom dome (a vzájomné pohľadávky sa započítajú). Žalobca preto pripravil návrh dohody, ktorý zaslal žalovanému. Žalovaný predmetný návrh dohody odmietol bez ďalšieho podpísať (ani nenavrhol prípadné úpravy) a dňa 10.5.2023 žalovaný uviedol, že s navrhovanou dohodou nesúhlasí.

3. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca konštatoval, že má opodstatnenú obavu, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená, nakoľko žalovaný odpredáva svoj jediný majetok, a to byty vo vyššie uvedenom bytovom dome, na ktorom sa žalobca stavebnými a inými prácami podieľal. Z verejne

dostupných informácií žalobca zistil, že žalovaný všetky byty nachádzajúce sa v uvedenom bytovom dome ponúka na predaj tretím osobám, pričom podľa obsahu informácií na LV č. XXXX, v čase prípravy predmetného podania žalobcu, došlo k prevodu minimálne dvoch bytov. Z celkového počtu 15 bytov vo vlastníctve žalovaného evidovaných na LV č. XXXX - na kúpu dostupných bytov zostáva už len 10. Poukázal na obrázkovú dokumentáciu v inzercii, z ktorej vyplýva že z 10. bytov sú dva byty už rezervované. Dodal, že aktuálne evidovaným vlastníkom 15 bytov je žalovaný, avšak táto situácia sa bude zásadným spôsobom meniť počas veľmi krátkeho času, keďže žalovaný, ako aj realitná kancelária Alpia s.r.o. vyvíja intenzívne aktivity, aby došlo k predaju všetkých bytov (podľa dostupných informácií v skorej budúcnosti príde, alebo už prišlo k predaju ďalších 5 bytov a v skorej dobe budú podané aj zodpovedajúce návrhy na vklad do katastra nehnuteľností). Ďalej konštatoval, že žalovaný okrem bytov nevlastní iný exekvovateľný majetok, pričom jednotlivé byty po ich prevode na tretie osoby už nebudú postihnuteľné v rámci exekúcie vedenej na majetok žalovaného. 3.1. Žalobca uviedol, že proti žalovanému uplatnil žalobca svoj nárok v rámci upomínacieho konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. . 3.2. Žalobca poukázal na konanie žalovaného, ktorý už v minulosti získal finančné prostriedky za predaj bytov v uvedenom bytovom dome, okrem toho získal aj zálohy od kupujúcich ďalších bytov (aktuálne minimálne celkovo 7 bytov), avšak tieto ani v časti nepoužil na úhradu svojho záväzku proti žalobcovi; teda aj z tohto konania je zrejmé, že žalovaný nemá záujem dobrovoľne uhradiť svoj záväzok proti žalobcovi. Zdôraznil, že žalovaný od roku 2015 do roku 2021 nedosahuje žiadne tržby, za sedem zdaňovacích období dosiahol výsledok spolu -84.966,00 eur, pričom za zdaňovacie obdobie roku 2021 boli tržby žalovaného 5.280,00 eur. 3.3. Žalobca k hodnote zabezpečovaných nehnuteľností dospel súčinom ceny nehnuteľnosti za m2 a počtu m2 jednotlivých bytov. Žalobca cenu za m2 zvolil s poukazom na cenu ponúkanú žalovaným za prevod vlastníckeho práva k bytom.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia a zákona číslo (ďalej len ), ktorý upravuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ustanovenia , ktoré upravuje primerané použitie ustanovení o neodkladnom opatrení, ďalej podľa ustanovení , , , ktoré upravujú podmienky nariadenia neodkladného opatrenia.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, ktorým vyhovel v celom rozsahu návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalobca predmetným návrhom a dôkazmi osvedčil dôvodnosť predmetného návrhu do tej miery, do akej je to potrebné pre poskytnutie ochrany vo forme zabezpečovacieho opatrenia. Uvedený záver súd prvej inštancie odôvodnil preukázaním existencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s poukazom na listinné dôkazy predložené zo strany žalobcu.

6. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca osvedčil obavu zmarenia budúcej exekúcie tým, že žalovaný odpredáva svoj jediný majetok, a to byty v bytovom dome, teda žalovaný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Dôvodil, že zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri nariadení predmetného zabezpečovacieho opatrenia bol dodržaný aj princíp proporcionality, teda predmetné zabezpečovacie opatrenie neobmedzilo žalovaného

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Zdôraznil, že žalobca osvedčil tvrdenie, že hodnota pohľadávky žalobcu, ktorú vymáha aj v súdnom konaní, nie je v zjavnom nepomere k hodnote označených nehnuteľností, pre ktoré žiada zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Žalobca ako cenu za m2 pre účely posúdenia primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zvolil cenu za m2 ponúkanú žalovaným za prevod vlastníckeho práva k bytom, čo súd prvej inštancie považoval za adekvátne a v súlade so zásadou primeranosti.

8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zabezpečovacie opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci samej a keďže jeho účelom je vždy len dočasná úprava pomerov strán, podmienkou pre jeho nariadenie je predovšetkým osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo osvedčenie o tom, že bude exekúcia ohrozená. Taktiež musí byť osvedčené, že budúca exekúcia môže byť v budúcnosti zmarená a zriadenie zabezpečovacieho práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku.

9. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, osvedčil dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená, či zmarená tým, že žalovaný sa zbavuje majetku, a že žalovaný by nebol schopný uhradiť pohľadávku žalobcu a z uvedených dôvodov návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v celom rozsahu.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému trovy konania v celom rozsahu.

11. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd procesným postupom znemožnil strane, ktorá uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poručeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 11.1. Poprel, aby okrem písomnej Zmluvy z 1.11.2015 uzavrel so žalobcom ďalšiu zmluvu, z ktorej by žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi akékoľvek peňažné plnenie. Zdôraznil, že žalobca tvrdenie o pohľadávke proti žalovanému preukazuje iba stavebnými denníkmi z rokov 2015, 2016 a 2020. Z obsahu predmetných stavebných denníkov však nemožno usudzovať existenciu iného ako vyššie uvedeného právneho titulu (Zmluvy o dielo z 11.1.2015) a už vôbec nie na existenciu neuhradeného peňažného záväzku a jeho výšky. Naviac od 10.8.2016 už stavebné denníky neboli potvrdzované zo strany konateľa žalovaného C. D.. 11.2. Žalovaný poprel zákonnosť, opodstatnenosť a reálny podklad oboch faktúr predložených zo strany žalobcu. Poukázal na odovzdávací protokol o odovzdaní a prevzatí stavby z 28.7.2021, v ktorom je uvedené, že stavebník (žalovaný) prevzal dielo od zhotoviteľa (žalobca) a následne bol predmetný bytový dom skolaudovaný dňa 11.3.2022. Poukázal aj na nesúlad predmetných faktúr so skutkovým stavom, pretože akákoľvek pohľadávka žalobcu nebola uplatnená v reálnom čase po ukončení diela, ale až s odstupom jeden a pol roka, čo je v rozpore s o dani z pridanej hodnoty. Dodal, že vystavenie faktúry nepredstavuje žiaden dôkaz o reálnej existencii záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. 11.3. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nariadil napadnuté zabezpečovacie opatrenia bez umožnenie žalovanému poprieť existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu, resp. preukázať aké zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným existujú a čo a v akom rozsahu žalovaný plnil žalobcovi. Stavebné denníky s čiastočným potvrdením prác zo strany žalovaného svedčia len o tom, že práce boli vykonané a tieto žalovaný (čiastočne) potvrdil. Nesvedčia však o tom, kto, koľko, kedy, ako a komu za predmetné práce bol povinný zaplatiť.

11.4. Žalovaný konštatoval, že z návrhu žalobcu zistil, že žalobca uznáva prijaté platby od žalovaného v sume 465.000,00 eur a následne požaduje ešte úhradu dlžnej sumy 398.950,00 eur. Žalovaný však zdôraznil, že eviduje úhradu plnej sumy v prospech žalobcu na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. 11.5. Žalovaný poprel aj existenciu obavy, žeby bola exekúcia žalobcom tvrdenej peňažnej pohľadávky ohrozená, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie o tom, že žalovaný sa akýmkoľvek spôsobom zbavoval majetku. To, že žalovaný ponúka a predáva predmetné byty, ktoré v rámci podnikateľskej činnosti postavil, znamená iba transformáciu majetku žalovaného z nehnuteľných vecí na finančné prostriedky. Podstatou podnikateľskej činnosti žalovaného je výstavba, resp. rekonštrukcia bytov a následný predaj bytov s dosiahnutím zisku. Poprel aj tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný sa zbavuje jediného majetku a nevlastní žiaden iný exekvovateľný majetok a že predmetný bytový dom je jediným projektom žalovaného, po ktorom žalovaný skončí svoje podnikanie. Poukázal na realizáciu ďalších dvoch bytových domov v Mošovciach, pričom jeden bytový dom je v štádiu tzv. hrubej stavby, zastrešený s osadenými oknami a hodnota tejto stavby prevyšuje hodnotu bytov postihnutých napadnutým zabezpečovacím opatrením. Na druhý bytový dom je vydané stavebné povolenie a je vyhotovený projekt. 11.6. Zdôraznil, že zriadením záložného práva predmetným zabezpečovacím opatrením rozhodnutím na byty, ktoré žalovaný postavil s podnikateľským zámerom ich predaja, dosiahnutia zisku a pokračovania v ďalšej podnikateľskej činnosti, bolo neopodstatneným a nezákonným zásahom do majetkovej sféry žalovaného a vážnym zásahom do podnikania žalovaného. 11.7. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a súdu prvej inštancie vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali legitimitu napadnutého rozhodnutia. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, nakoľko súd prvej inštancie vyhodnotil všetky rozhodujúce podklady potrebné na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého účelom je posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v spore si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku proti dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda k uspokojeniu môže prísť až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 12.1. Dôvodil, že napadnuté zabezpečovacie opatrenie sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú spôsobilým predmetom záložného práva a zároveň peňažná pohľadávka žalobcu bola uplatnená zo strany žalobcu a je predmetom konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. . 12.2. Žalobca poukázal na to, že žalovaný až v priebehu súdneho konania začal popierať predmetnú pohľadávku. Dôvodil, že už z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že žalovaný vyjadril úmysel pohľadávky žalobcu uhradiť formou započítania tak, že na žalobcu prevedie odplatne niekoľko bytov v bytovom dome (a vzájomné pohľadávky sa započítajú) a uvedený úkon, a výslovne prejavenú vôľu pohľadávky žalobcu uhradiť formou započítania, žalovaný ani v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalobca preto konštatoval, že v dôsledku uvedeného nie je sporné, že žalovaný pred začatím súdneho konania záväzok voči žalobcovi uznal. Uznanie dlhu má zabezpečovaciu funkciu, ktorá je vyjadrená právnou domnienkou, že sa predpokladá, že dlh v čase jeho uznania trval. Predmetná vyvrátiteľná domnienka preto zaťažuje dlžníka dôkazným bremenom opaku. Žalobca ďalej uviedol, že pred vystavením predmetných faktúr zo strany žalobcu, žalobca zaslal žalovanému mailom z 8.3.2023 rozpočet a konečné vyúčtovanie stavebných prác na stavbe v Turanoch. Keďže žalovaný žiadne námietky nevyjadril, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20230301 splatnú 7.4.2023 v celkovej výške 209.950,00 eur vrátane DPH a faktúru č. 20230302 splatnú 7.4.2023 v celkovej výške 189.00,00 eur vrátane DPH. Žalovaný predmetné faktúry prevzal, počas doby splatnosti ich žiadnym spôsobom nerozporoval a ani ich nevrátil žalobcovi ako neopodstatnené. Ani následne žalovaný predmetné pohľadávky žalobcu nerozporoval, keď po výzve žalobcu z 27.4.2023 inicioval rokovania so žalobcom a tvrdil, že pohľadávky chce uhradiť v celom rozsahu, avšak nemá dostatok finančných prostriedkov k ich úhrade. Žalovaný preto ponúkol žalobcovi prevod bytov číslo 1,15,17 nachádzajúcich sa v k. ú. A. na žalobcu za účelom uspokojenia pohľadávok žalobcu zo strany žalovaného. Mailom z 2.5.2023 žalobca súhlasil s uvedeným návrhom žalovaného. 12.3. Žalobca k popretiu existencie iného zmluvného vzťahu ako zmluvného vzťahu titulom písomnej Zmluvy o dielo z 1.11.2015 zo strany žalovaného uviedol, že pre platné uzavretie zmluvy o dielo nebola potrebná písomná forma. Žalobca existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným titulom

ústne uzavretej zmluvy o dielo preukazoval stavebnými denníkmi a odovzdávajúcim protokolom. Tieto dôkazy preukazujú splnenie diela zo strany žalobcu a prevzatie diela zo strany žalovaného. Žalobca zdôraznil, že stavebné denníky podpisovala za žalovaného tretia osoba, ktorá bola na to splnomocnená zo strany žalovaného na základe písomného splnomocnenia žalovaného z 25.11.2020. 12.4. Žalobca uviedol aj to, že žalovaný nepreukázal tvrdenie o tom, že žalobcovi uhradil plnú sumu za vykonané stavebné práce. 12.5. K rozporovaniu žalovaného k vystaveným faktúram žalobca uviedol, že prípadná administratívno- právna zodpovednosť žalobcu s poukazom na ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty, nemajú z hľadiska posúdenia predmetu sporu žiadne opodstatnenie. Zároveň dodal, že lehota na vykonanie diela sa predĺžila vzhľadom na to, že SSE distribúcia listom z 3.10.2016 informovala o potrebe riešenia novej trafostanice a komunikáciu so Žilinským samosprávnym krajom. 12.6. Žalobca za nedôvodné tvrdenia žalovaného označil aj tvrdenia o neosvedčení existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Dôvodil, že sám žalobca potvrdil scudzovanie majetku žalovaného tretím osobám, pričom od podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaný predáva ďalší byt z bytového domu a to byt č. 12, v dôsledku čoho je na liste vlastníctva k predmetnému bytu zapísaná Plomba Financujúcej banky. 12.7. Žalobca zároveň spochybnil tvrdenia žalovaného o existencii aj iného majetku žalovaného (dvoch bytových domov v Mošovciach), ktorý by postačoval na úhradu pohľadávky žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný je v prípade jedného bytového domu iba vlastníkom rozostavanej stavby bez pozemku, čo podstatne znižuje eventuálnu hodnotu predmetnej stavby. Žalobca k druhému bytovému domu uvedenému zo strany žalovaného uviedol, že ide o 15 rokov rozpracovaný projekt, pričom dokončenie bytového domu môže byť a pravdepodobne aj je v nedohľadne. Podľa informácií žalobcu, žalovaný sa neúspešne už v minulom roku pokúšal projekt predať z dôvodu dezolátneho stavu rozostavanej stavby. 12.8. Zdôraznil, že zriadením sudcovského záložného práva žalobca sa stane záložným veriteľov, a to prvým v poradí, čo zvyšuje jeho úspech na uspokojenie súdom priznanej peňažnej pohľadávky a zároveň nebráni žalovanému v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami. Zároveň je napadnuté rozhodnutie obmedzené, nie je ním prejudikovaný konečný výsledok sporu a cieľom napadnutého rozhodnutia je iba zabezpečiť, aby konečné rozhodnutie vo veci samej malo pre žalobcu, ako veriteľa žalovaného, reálny význam. 12.9. Navrhol preto odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

13. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval svoje tvrdenia o neexistencii pohľadávky žalobcu. 13.1. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný uznal záväzok proti žalobcovi a výslovne mal prejaviť vôľu pohľadávky žalobcu uhradiť formou započítania tak, že žalovaný na žalobcu prevedie niekoľko bytov. Zdôraznil, že žalobca predmetné tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi. 13.2. Žalovaný za nepravdivé označil aj tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný nespochybnil pohľadávku žalobcu. Poukázal na odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 9.6.2023, ale aj podaním predmetného odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 13.3. Zopakoval pritom svoje tvrdenia o tom, že žalobca dôkazmi nepreukázal ani dôvodnosť pohľadávky vo výške 398.950,00 eur.

14. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach. K údajnej nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 398.950,00 eur zdôraznil, že o predmetnom nároku je vedené konanie vo veci samej, v ktorom sa bude vykonávať dokazovanie a teda dôvodnosť nároku bude posúdená v konaní vo veci samej.

15. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd konštatuje správnosť rozhodnutia a dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa , na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza:

17. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa písmena b) , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd zastáva názor, že uvedený odvolací dôvod vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je naplnený.

18. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že v prejednávanej veci bolo rozhodnuté bez umožnenia žalovanému poprieť existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu a týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces udáva, že toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

19. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

20. Podľa prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. Odvolací súd udáva, že vzhľadom na pomerne krátku lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti bez toho, aby vykonal plnohodnotné dokazovanie. Súd prvej inštancie je preto povinný vychádzať z návrhu, zohľadňujúc obsah návrhu a výpovednú hodnotu pripojených listinných dôkazov. Súd prvej inštancie o predmetnom návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností zo strany navrhovateľa. Na prejednanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd zväčša pojednávanie nenariaďuje a ani nevykonáva výsluch strán. Súd zároveň predmetný návrh nezasiela na vyjadrenie žalovanému, aby nedošlo k prípadnému zmareniu účelu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia v prípade, ak súd dospeje k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vyhovieť.

22. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedoručením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť tohto odvolacieho dôvodu v kontexte s namietaným nesprávnym procesným postupom, ktorým mal súd prvej inštancie znemožniť strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie riadne a náležite odôvodnil, v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie všetkých zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

25. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, avšak žalovaný žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, v čom malo mať konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd považuje odvolací dôvod za nedôvodný.

26. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa písmena f) , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd zastáva názor, že ani uvedený odvolací dôvod vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je naplnený.

27. Odvolací súd udáva, že predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú: l. existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byt' zabezpečená prostredníctvom záložného práva, 2. spôsobilý predmet záložného práva, t. j. veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, 3. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, 4. Proporcionalita. Všetky tieto zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené súčasne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru zabezpečovacích opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetko, čo je potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Zároveň pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd posúdiť nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj z dôvodu, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva.

28. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol predmetom sporu v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. nárok žalobcu proti žalovanému vo výške 398.950,00 eur s príslušenstvom.

29. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, ak najmä z faktúr, stavebných denníkov dospel k záveru o osvedčení nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

30. Odvolací súd zistil z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z príloh predložených zo strany žalobcu, že medzi dôkazmi, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie pri závere o osvedčení základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku žalobcu, boli aj iné dôkazy (napr. odovzdávajúci protokol, mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným). Odvolací súd zároveň udáva, že súd prvej inštancie vychádzal aj z tvrdenia žalobcu o existencii ústne uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluva o dielo môže byť uzavretá aj ústnou formou.

31. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí preto správne dospel k záveru, že žalobca osvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko v návrhu svoju peňažnú pohľadávku vo výške 398.950,00 eur špecifikoval dostatočne, určite a zrozumiteľne tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá, a je možné ho považovať pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za dostatočne osvedčený.

32. Súd prvej inštancie zároveň správne dospel k záveru, že v danej veci bola splnená aj požiadavka spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom žalobca žiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, ktoré predstavujú spôsobilé predmety záložného práva a ktorých vlastníctvo žalovaný ani nespochybnil.

33. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel z dôvodu, že žalobca osvedčil aj zákonnú podmienku potrebnú pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že prípadná budúca exekúcia voči žalovanému môže byť ohrozená. Súd prvej inštancie uvedený

záver odôvodnil najmä tým, že žalobca poskytol súdu prvej inštancie dôkazy (inzercia predaja bytov, Rezervačná zmluva týkajúca sa bytu č. 12), ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie, keďže žalobca preukázal, že sa žalovaný predáva svoj nehnuteľný majetok. Tvrdenia žalobcu o predaji predmetného nehnuteľného majetku žalovaný ani nepoprel.

34. Odvolací súd k primeranosti nariadeného zabezpečovacieho oparenia, k výške zabezpečovanej pohľadávky udáva tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie v odseku 25. odôvodnenia svojho uznesenia, že žalobca osvedčil ním uvádzané tvrdenie, že hodnota pohľadávky žalobcu, ktorú vymáha aj v súdnom konaní (sp. zn. ) vo výške 398.950,00 eur, nie je v zjavnom nepomere k hodnote nehnuteľností, pre ktoré žiada zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Žalobca ako cenu za m2 pre účely posúdenia primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zvolil cenu za m2 ponúkanú žalovaným za prevod vlastníckeho práva k bytom, čo aj odvolací súd považuje za adekvátne a v súlade so zásadou primeranosti. Vyhovenie návrhu a zriadenie záložného práva vo vzťahu k predmetným piatim bytom, je primeraným zálohom pre žalobcu a nezasahuje neprimerane nad nutnú mieru do práv žalovaného. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalovaný ani v odvolacom konaní žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia o bonite aj iného nehnuteľného majetku žalovaného ako nehnuteľného majetku žalovaného, na ktorý bolo zriadené sudcovské záložné právo.

35. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne ak nariadil napadnuté zabezpečovacie opatrenie, pretože bolo zo strany žalobcu osvedčené, že žalovaný ako dlžník, developerská spoločnosť zabezpečujúca výstavbu a predaj bytov, tieto novopostavené byty odpredáva, čo svedčí o tom, že majetok veľkej hodnoty, ktorý žalovaný nadobúda vo forme týchto novopostavených nehnuteľností v krátkej dobe odpredáva, čím znižuje svoju majetkovú podstatu a môže vzbudzovať dôvodnú obavu u žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie pre vymoženie pohľadávky žalobcu.

36. Odvolací súd zároveň konštatuje, že navrhovaný rozsah zabezpečovacieho opatrenia je primeraný sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k závažnému zásahu do práv žalovaného, pretože zabezpečovacie opatrenie má slúžiť výhradne na zabezpečenie prípadných budúcich nárokov žalobcu a samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, čo zabezpečená pohľadávka bude zo strany súdu právoplatne judikovaná. Pokiaľ by v prípade úspechu žalobcu v spore, nedošlo k úspešnému vymoženiu jeho pohľadávky, takýto následok by - vzhľadom na osvedčenú hodnotu zabezpečovanej pohľadávky - bol ťažko napraviteľný. Naproti tomu zriadenie záložného práva nepredstavuje tak závažný zásah do práv žalovaného, ktorý by bol porovnateľný s prípadnou ujmou na právach žalobcu.

37. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalovaný môže v zmysle v spojení s kedykoľvek podať návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, t.j. ak pominula obava zo zmarenia exekúcie (napr. zložením sumy zodpovedajúcej hodnote pohľadávky žalobcu do notárskej úschovy, úhradou pohľadávky, preukázaním v súdnom konaní, že pohľadávka žalobcu je nedôvodná, a pod.).

38. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel v celom rozsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie rozhodol správne, ak vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto podľa ustanovenia potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania v súlade s v spojení s , ktoré priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému, pretože napadnutým rozhodnutím sa končí konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

39. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).