Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_49C-37-2023.pdf
PDF · 87.55 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/37/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. D.. Š. XXXX/X, XXX XX F., zastúpený: JUDr. Ing. Ondrej Randiak, so sídlom Škultétyho 469/4, 036 01 Martin, IČO: 54 399 149, proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. I.. XXXX/X, XXX XX L., zastúpený: Mgr. Richardom Trusinom, advokátom, so sídlom Hálkova 1, 831 03 Bratislava, IČO: 43 060 722 o zaplatenie 30.000,-€ s príslušenstvom takto,
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 30.000,-€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.000,-€ od 05.05.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý bol postúpený dňa 06.07.2023 na tunajší súd domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške 30.000,-€ spolu s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o pôžičke. Zároveň sa žalobca domáhal aj náhrady trov konania.
2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 21.04.2020 k uzavretiu Zmluvy o pôžičke ( ďalej len Zmluva), predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 30.000,-€ žalovanému a to bezhotovostným prevodom na účet uvedený v Zmluve. Žalobca si svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke splnil a uvedenú sumu poskytol žalovanému bezhotovostným prevodom na účet uvedený v zmluve o pôžičke zo dňa 21.4.2020. Podľa bodu 5.1. Zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť pôžičku do 4.5.2020, k čomu však do dnešného dňa nedošlo. Pre úplnosť žalobca dodal, že žalovaný nikdy nepožiadal žalobcu o súčinnosť pri poskytnutí čísla účtu, nevrátil finančné prostriedky ani na účet, z ktorého mu boli žalobcom peniaze zaslané a finančné prostriedky nevrátil ani žiadnym iným spôsobom (napr. vložením do notárskej úschovy). Vzhľadom na uvedené je tak žalovaný v omeškaní s celou dlžnou sumou vo výške 30.000,-€. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania sa žalobca domáha popri istine aj nároku na úroky z omeškania, ktoré sú vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy.
3. Dňa 30.05.2023 bol Okresným súdom Banská Bystrica vydaný Platobný rozkaz pod sp. zn. XXUp/ XXX/XXXX proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odôvodnený odpor, ktorý odôvodnil premlčaním žalobcom uplatneného nároku.
4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne podaním zo dňa 28.06.2023. Vo vyjadrení tvrdenia žalovaného o premlčaní uplatneného návrhu odmietol. Zdôraznil, že podľa bodu 5.1. Zmluvy sa žalovaný zaviazal vrátiť pôžičku do 4.5.2020, k čomu však do dnešného dňa nedošlo. Vzhľadom na uvedené je tak žalovaný v omeškaní od 5.5.2020. Návrh
na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 4.5.2023, pričom právnemu zástupcovi bola uvedený deň doručená aj doručenka uvedeného návrhu (ktorá je súčasťou súdneho spisu). Je teda nesporné, že žalobca si posledný deň premlčacej lehoty uplatnil svoj nárok na súde a námietka premlčania je tak bez ďalšieho absolútne nedôvodná. Nad rámec uvedeného žalobca uviedol, že existujú ďalšie okolnosti, ktoré zakladajú nedôvodnosť námietky premlčania. Prijatím zákona č. 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty. Predmetný zákon č. 9/2021 doplnil do zákona č. 62/2020 Z. z. nový § 8, podľa ktorého:„ Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.“ Týmto ustanovením teda došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty o 41 dní. Vzhľadom na uvedené, keďže došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty o 41 dní, premlčacia lehota nemohla uplynúť ani do dňa vydania platobného rozkazu (vzhľadom na prerušenie jej plynutia). Námietku premlčania vznesenú žalovaným tak žalobca považuje za absolútne nedôvodnú. K skutkovým okolnostiam uplatneného nároku žalobca uviedol, že nárok považuje za nesporný, pričom zdôraznil, že sám žalovaný nárok nepopiera a súdu nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by finančné prostriedky neprevzal alebo vrátil. Preto má žalobca za to, že konajúci súd by mal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom, oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 21.04.2020 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu písomnej Zmluvy o pôžičke. Z článku 1 bod 1.1 Zmluvy vyplýva, že predmetom Zmluvy bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 30.000,-€. V článku 2 bod 2 Zmluvy sa strany dohodli, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov dôjde bankovým prevodom na účet dlžníka ( žalovaného), uvedený v tomto článku Zmluvy. Žalovaný sa zároveň v článku 5 bod 5.1 Zmluvy zaviazal vrátiť pôžičku najneskôr do 04.05.2020 a to bankovým prevodom na bankový účet vedený v Prima banke, pričom číslo účtu v Zmluve konkrétne uvedené nie je. Zároveň z bodu 5.2 vyplýva, že za vrátenie pôžičky sa považuje pripísanie celej peňažnej čiastky na uvedený bankový účet.
7. Žalobca v konaní predložil súdu Výpis z bankového účtu vedený v Prima banka Slovensko a.s. za obdobie od 01.04.2020 do 30.04.2020 z ktorého je zrejmé, že dňa 21.04.2020 poukázal na účet žalovaného sumu 30.000,-€.
8. Právny zástupca žalobca pred súdom zotrval v celom rozsahu na podanom návrhu, pričom zdôraznil, že napriek tomu, že v Zmluve nie je uvedené číslo účtu na ktorý má byť pôžička vrátená, žalovaný mal vedomosť o čísle bankového účtu žalobcu od momentu pripísania peňažných prostriedkov na jeho účet. Preto tvrdenia žalovaného o tom, že nemal vedomosť o tom na aký účet má peniaze vrátiť neobstojí. Navyše právny zástupca žalobcu zdôraznil, že žalovaný neprejavil žiadnu snahu o úhradu dlžnej sumy, žalobcu nekontaktoval a nepožiadal ho o žiadnu súčinnosť.
9. Právny zástupca žalovaného v prednese pred súdom nepoprel skutočnosť, že by medzi stranami nedošlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke a to obsahovo totožnej so zmluvou predloženou v konaní. Poukázal však na znenie článku 5.1 Zmluvy, v ktorom podľa názoru žalovaného absentuje podstatná náležitosť a tou je miesto plnenia teda v danom prípade číslo bankového účtu v prospech ktorého mal žalovaný plniť. Taktiež poukázal na znenie článku 5.2 Zmluvy, ktorý explicitne uvádza, že za vrátenie pôžičky sa považuje pripísanie dlžnej sumy na účet, ktorý žalovaný nikdy nepoznal. Z uvedeného má žalovaný za to, že mu bolo zamedzené plniť jeho záväzok voči žalobcovi.
10. Podľa § 498 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) Z záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv , ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 491 ods. 1 OZ , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
12. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu .
13. Podľa § 658 ods.1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úrok. 14. Podľa § 544 ods.1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu platiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 15. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je teda prenechanie veriteľom dlžníkovi veci určené podľa druhu a to najmä peniaze so záväzkom dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Ide o dvojstranný právny úkon, kde forma nie je podstatná, teda postačila by aj ústna dohoda. Nevyhnutným predpokladom Zmluvy o pôžičke, tak ako každej zmluvy je zhodná vôľa oboch strán. Pôžička je reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebné aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
19. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobca poskytol žalovanému dňa 21.04.2020 na základe Zmluvy o pôžičke peňažné prostriedky vo výške 30.000,- €. Účel, na ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté a ani spôsob ich poskytnutia nebol medzi stranami sporný. Sporná nebola ani tá skutočnosť, že žalovaný bol so splnením dlhu voči žalobcovi v omeškaní. Žalovaný porušenie povinnosti vyplývajúcej mu zo Zmluvy odôvodňoval tým, že nemal vedomosť o tom na aký bankový účet má peňažné prostriedky vrátiť, nakoľko tento údaj sa v Zmluve nenachádza.
20. Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k riadnemu uzavretiu Zmluvy o pôžičke na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezhotovostným prevodom sumu 30.000,-€, ktoré poukázal dňa 21.04.2020 zo svojho bankového účtu vedeného v Prima banka Slovensko a.s. č.ú. P. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na bankový účet žalovaného č.ú. P. XX XX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v UNICREDIT bank. Z uvedeného je zrejmé, že argumentácia žalovaného týkajúca nemožnosti plnenia z dôvodu absencie údaju o čísle účtu žalobcu v Zmluve neobstojí. Nakoľko žalovaný poskytnutie peňažných na jeho účet nepoprel, je zrejmé, že dňom pripísania peňazí na jeho účet z bankového účtu žalobcu mal vedomosť o čísle účtu žalobcu. Navyše napriek tomu, že v Zmluve nie je uvedené konkrétne číslo účtu, je v nej uvedená banka v ktorej má žalobca účet, pričom ide o tú istú banku z ktorej boli žalovanému peňažné prostriedky poukázané. Zohľadniac vyššie uvedené súd považoval procesnú obranu žalovaného za ničím nepreukázanú a účelovú. Argumentácia žalovaného týkajúcu sa nemožnosti plnenia v prospech žalobcu je priam absurdná najmä ak k poskytnutiu pôžičky došlo bezhotovostným prevodom. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by existenciu práva žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej sumy vylučovali. 21. Záverom súd len okrajovo poznamenáva, že žalobca mal podľa článku 6 bod 6.1 Zmluvy v prípade omeškania žalovaného s plnením, nárok na uplatnenie si zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, nakoľko pôžička bola dojednaná ako bezúročná. Napriek tomuto dojednaniu si žalobca predmetný nárok cestou súdu neuplatnil. O to viac považuje súd argumentáciu žalovaného za neakceptovateľnú a odporujúcu dobrým mravom. 22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, súd uložil žalovanému okrem zaplatenia istiny povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne a to od nasledujúceho dňa po splatnosti pôžičky, tak ako si to strany dojednali v zmluve. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu dlžnej istiny spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P O U Č E N I E :
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). V Pezinku, dňa 03. novembra 2023