Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_41CoE-75-2012.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/75/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. Lexpert, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému X. S., nar. XX. XX. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca v O. O., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.434,01 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 753/11, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2889/2011-9 zo dňa 1. decembra 2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2889/2011-9 zo dňa 1. decembra 2011 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 2Er/2889/2011-9 zo dňa 1. 12. 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, ktorý dňa 29. 07. 2011 vydali rozhodcovia JUDr. Marek Baňas, JUDr. Ján Huňady a JUDr. Marcel Hudák pod spis. značkou IBA0610028. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou V. O., a.s., so sídlom V. X/O., O., IČO: XX XXX XXX a povinným. V článku 9.2 obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.
Súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom okresný súd preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 2, ods. 1 písm. b), c) a ust. § 40 písm. a), b) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Okresný súd predmetnú zmluvu o úvere, uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo potvrdzuje aj preambula obchodných podmienok, ktorá popri odkaze na Obchodný zákonník odkazuje aj na zákon o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie okolností, či sa jedná o spotrebiteľský úver, nie je dôležitá právna forma spotrebiteľského úveru, ale dôležité je, že sa jedná o odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa. Na predmetný právny vzťah preto okresný súd aplikoval aj normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorých použitie nie je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii Obchodného zákonníka.
Okresný súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc s ohľadom na kritériá, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku skúmal najmä vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či nie je takým zmluvným ustanovením v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Konštatoval, že spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha o vyrovnanie faktickej nerovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je postavená na princípe obmedzenia zmluvnej autonómie. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009, ktorý vyslovil, že ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch je subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa), pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa).
Okresný súd prihliadol aj na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa smernice nekalé podmienky upravené v článku 3 bode 1 sú tie, ktoré neboli individuálne dojednané a medzi ktoré podľa prílohy k nej (bod 1 písm. q)) patrí aj podmienka, cieľom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výlučne v rozhodcovskom konaní.
Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora ES, v zmysle ktorej má vnútroštátny súd ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (Rozsudok Súdneho dvora ES C-168/05, vo veci Elissa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Nutnosť nahradenia formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť, stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepodal opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci. (Rozsudok Súdneho dvora ES C-40/08, vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira). Možno preto konštatovať, že ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo (Rozsudok Súdneho dvora ES C-473/00, vo veci Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout).
V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, ktorej obsah si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými všeobecnými zmluvnými podmienkami. Mohol len zmluvu odmietnuť alebo prijať ako celok, vrátane rozhodcovskej doložky. To je pravdepodobne najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul prostredníctvom vopred určeného rozhodcovského súdu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, vedených na exekučnom súde, ktoré vzbudzujú pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa.
Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd dospel k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá sa prieči dobrým mravom a preto výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, čím došlo k naplneniu podmienok na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2, vety druhej Exekučného poriadku.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Posúdenie rozhodcovskej doložky dohodnutej v zmluve o úvere a obsiahnutej v bode 9.2 obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Poukázal aj na rôzne jazykové preklady bodu 1 písm. g) prílohy smernice. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 16. 06. 2006, nie je možné na vzťah z predmetnej úverovej zmluvy aplikovať ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 01. 2008. Namietal aj to, že súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že okresný súd nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní a starostlivosť, s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní (aj napriek procesnej pasivite povinného) posúdil nárok oprávneného. Podľa jeho názoru, rozhodcovský súd v rámci rozhodovania o žalobnom nároku prihliadal na ustanovenia príslušných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie bolo písomné. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu, či kvantitu by mali procesné práva povinného, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Na záver poukázal, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi povinným a V. O., a.s., ako podnikateľským subjektom, ktorý svoju činnosť vykonáva na základe bankového povolenia Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad bankami, ustanovuje pravidlá obozretného podnikania, pravidlá bezpečnej prevádzky a ďalšie požiadavky na podnikanie dohliadaných subjektov, dohliada na dodržiavanie ustanovení zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, ostatných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty alebo na ich činnosť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a súdnu exekútorku JUDr. Eleonóru Noskovú poveril vykonaním exekúcie, alebo aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonná sudkyňa uviedla k odvolaniu, že mu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, preto sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 22. 11. 2011 bol súdnej exekútorke JUDr. Eleonóre Noskovej doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdna exekútorka požiadala okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IBA0610028, vydaný dňa 29. 07. 2011 Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHOCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcami JUDr. Marekom Baňasom, JUDr. Jánom Huňadym a JUDr. Marcelom Hudákom a bola ním žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 1.434,01 Eur, úrok vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.434,01 Eur od 02. 04. 2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.434,01 Eur od 02. 04. 2010 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 110,50 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti úveru do dňa 01. 04. 2010 vo výške
601,24 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 48,03 Eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 87,75 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného V. O., a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 16. 06. 2006.
V článku 9. bode 9.2 obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2006), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli , že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal návrh V. O., a.s. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBTRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882 podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podrobia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
Podľa § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Odvolací súd považoval záver okresného súdu za správny v tom, že základom pre nárok oprávneného uplatnený v rozhodcovskom konaní je spotrebiteľská zmluva. Správny potom bol aj postup okresného súdu, ktorý daný právny vzťah posudzoval aj podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného k 08. 06. 2006) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 3 ods. 1 vyššie citovanej smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Vyššie citovaná smernica bola do nášho právneho poriadku prevzatá zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku vyplývajúcej z článku 6 smernice platí, že smernica je záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Z rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, Océano Grupo Editorial SA vyplýva, že cieľ článku 6 smernice (93/13 EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok.
Odvolací súd súhlasí s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená v obchodných podmienkach pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 08. 06. 2006 a určujúca výlučnú právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky pre vyslovenie záveru o jej neprijateľnosti a absolútnej neplatnosti podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Dohodnutá rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa predovšetkým tým, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z formulárovej zmluvy, ktorej je súčasťou, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho a preto povinný ako dlžník jej obsah nemohol ovplyvniť, keďže mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať alebo odmietnuť. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa. Spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí a preto vzhľadom na úroveň jeho informovanosti a jeho vyjednávaciu silu nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby porozumel jej významu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje nielen smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených obchodných podmienok pre úver, tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, je v rozpore nielen s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských v zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, z dôvodu ktorého okresný súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Správne je potom aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.