Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/157/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu C. J., bytom ul. I. XXXX/XX, D. - A. Q., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom Dlhý rad 16, Bardejov, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska ulica č. 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 13. júla 2011 Č.p.: KRP-P-90/KDI-BCP-2011 na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.07.2011 žalovaný ako orgán príslušný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu zo dňa 28.06.2011 podľa Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie o priestupku vydané Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bardejove, Okresným dopravným inšpektorátom (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.p. ORP-172/DI-2-2010 zo dňa 09.05.2011 potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 09.05.2011 podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložil žalobcovi sankciu - pokutu vo výške 400,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Podľa s poukázaním na vyhlášky č. , ktorou sa stanovuje paušálna suma trov konania o priestupku zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo výške 16,- €.

Konštatoval, že prvostupňový správny orgán rozhodol tak na základe skutočnosti, že žalobca dňa 27.03.2010 v čase o 15.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo výrobnej značky Mitsubishi Carisma, ev.č. BJ-281AU po štátnej ceste I/77, v obci R. N. v smere na I., kde pri prejazde pravotočivej zákruty, v križovatke štátnej cesty I/77 a miestnej komunikácie vedúcej k štátnej hranici neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, dôsledkom čoho s vozidlom dostal šmyk, v šmyku prešiel do protismeru svojej jazdy, kde zišiel mimo cesty vľavo na terén pod úrovňou vozovky, čím takto zavinil dopravnú nehodu. Pri nehode došlo k zraneniu žalobcu, ktorý podľa lekárskej správy utrpel pohmoždenie trojhlavého svalu ľavého ramena s predpokladanou dobou liečenia a dočasnej práceneschopnosti 5 - 7 dní. K zraneniu iných osôb nedošlo. Na osobnom motorovom vozidle výrobnej

značky Mitsubishi Carisma, ev.č. BJ-281AU vznikla škoda cca 4 000,- €. Požitie alkoholických nápojov pred alebo počas jazdy u žalobcu zistené nebolo. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu ako porušenie ust. , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na ust. , citovaného zákona, čím bol uznaný vinným zo zavinenia dopravnej nehody a spáchania priestupku podľa .

Ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom konštatoval, že je pravdou, že v uvedenom čase a mieste viedol osobné motorové vozidlo v smere od D. na I.. V obci R. N. sa počas dažďa snažil vyhnúť stekajúcej vode, ktorá sa mu v tom čase javila ako mláka s možným výtlkom. Vtom zbadal oproti rýchlo idúce osobné auto, a pretože bol blízko stredu cesty, snažil sa rýchle stočiť volant doprava a na to dostal šmyk a s autom sa dostal mimo vozovku do voľného priestranstva na lúku. Po zastavení vozidla sám z neho vystúpil a zistil, že nie je zranený, ale že auto je poškodené. Preto zavolal svojmu otcovi, lebo vozidlo bolo vo vlastníctve rodičov. Políciu nevolal z dôvodu, že nebol zranený, nikoho iného nezranil, neurobil žiadnu škodu inému, ani na verejnom majetku a škoda na aute sa mu javila maximálne 2 000,- €. Políciu zrejme zavolal okresný riaditeľ Policajného zboru v Bardejove, lebo táto udalosť sa stala pred jeho domom a on bol v tom čase na dvore. Asi po 15 minútach prišla polícia. Policajt s ním urobil dychovú skúšku na alkohol a spýtal sa ho, či je zranený, na čo odpovedal, že mu nič nie je. Napriek tomu ho asi päťkrát vyzval, aby išiel na lekárske vyšetrenie. Na jeho naliehanie, hoci nemal žiadne zranenie, k lekárovi išiel. Lekár sa ho spýtal, či sa niekde udrel, pričom on nepociťoval žiadnu bolesť, ani zranenie. Následne navštevoval školu bez pocitov akýchkoľvek bolestí. Ku škode na vozidle uviedol, že táto bola maximálne 2 000,- € a nie 4 000,- €, tak ako to uviedol policajt vo svojej správe. Po narovnaní nárazníka a výmene pneumatiky bolo vozidlo odpredané na Liptov, kde cestu absolvovalo po vlastnej osi. V odvolaní ďalej uviedol, že sa mu zdá, že uvedené rozhodnutie bolo urobené pod vplyvom prítomnosti okresného riaditeľa Policajného zboru Bardejov, ktorý udalosť videl zo svojho dvora. Pretože pri uvedenej udalosti nebola usmrtená, ani zranená žiadna osoba, nebola poškodená cesta, alebo všeobecne prospešné zariadenie, nebola nikomu, ani na predmetnom motorovom vozidle spôsobená škoda vyššia ako 3 990,- €, nebolo zistené požitie alkoholických nápojov u vodiča, považuje túto udalosť za škodovú udalosť a nie za dopravnú nehodu. Preto žiada o zrušenie prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu.

Žalovaný konštatoval, že ako príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku začal dňa 28.06.2011 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisového materiálu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 24.04.2010, záznamu dopravnej nehody zo dňa 27.03.2010, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 27.03.2010, plánika a fotodokumentácie miesta dopravnej nehody, lekárskej správy zo dňa 27.03.2010, zápisu o dychovej skúške vodiča C. J. zo dňa 27.03.2010, záznamu o podaní vysvetlenia C. J. zo dňa 27.03.2010, záznamu o podaní vysvetlenia E. J. zo dňa 20.04.2010, evidenčnej karty vodiča C. J. zo dňa 18.04.2010, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 09.05.2011, rozhodnutia o priestupku zo dňa 09.05.2011, odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, stanoviska prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu a ďalších písomností tvoriacich súčasť spisového materiálu.

Dôvodil, že po preskúmaní spisového materiálu a dôkazov, ktoré sa v ňom nachádzajú dospel k záveru, že žalobca spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku, t.j. že ako vodič vozidla neprispôsobil rýchlosť jazdy, najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stave a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivej zákruty dostal s vozidlom šmyk, prešiel do protismeru a následne zišiel mimo vozovku vľavo, čím spôsobil dopravnú nehodu. Svojim konaním porušil ust. , s poukazom na ust. , citovaného zákona. Uviedol, že podľa záznamu dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie k dopravnej nehode miesto dopravnej nehody sa nachádzalo na ceste I/77 v kilometri 79,95 v obci R. N., za križovatkou s miestnou komunikáciou v smere k hranici s N.. Ide o dvojpruhovú komunikáciu, kde povrch vozovky bol suchý a neznečistený. Rýchlostný limit v uvedenom úseku bol 50 km/1 hod. Postavenie vozidla po dopravnej nehode, ako aj trasologické

stopy boli zadokumentované tak, ako to uvádza zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody. Z uvedených písomností z miesta dopravnej nehody je rovnako zrejmé, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu vozidla zn. Mitsubishi Carisma, ev.č. BJ-281AU, a to k poškodeniu prednej ako aj zadnej časti vozidla, a to zadného blatníka a nárazníka, masky, ľavého svetlometu a hmlovky, chladiča, batérie, oboch pneumatík, laku strešnej časti karosérie a interiéru vozidla. Z písomností z miesta dopravnej nehody a lekárskej správy je zrejmé, že pri dopravnej nehode došlo k ľahkej ujme na zdraví u vodiča - žalobcu. Podľa lekárskej správy vystavenej MUDr. S. F., dňa 27.03.2010 došlo u žalobcu k pohmoždeniu trojhlavého svalu ľavého ramena s dobou liečenia 5 - 7 dní.

Ďalej uviedol, že žalobca po dopravnej nehode dňa 27.03.2010 podal vysvetlenie do záznamu o podaní vysvetlenia kde okrem iného uviedol, že v uvedený deň v popoludňajších hodinách viedol motorové vozidlo zn. Mitsubishi Carisma z miesta trvalého bydliska smerom na I., pričom vo vozidle bol sám. V čase okolo 15.30 hod. sa s vozidlom nachádzal pred obcou R. N.. Na konci uvedenej obce, kde sa cesta I/77 v križovatke s cestou k hranici s N. zatáča vpravo so stúpaním v smere jazdy prechádzal zákrutu tým spôsobom, že si nadišiel vľavo a čiastočne prechádzal po ľavom jazdnom pruhu, keďže pravý pruh bol v tieni stromov, mokrý po daždi. Za zákrutou zbadal od I. prichádzať motorové vozidlo, preto stočil riadenie vpravo, aby sa celou šírkou vozidla vrátil do pravého jazdného pruhu. Následne s vozidlom na mokrom úseku cesty dostal balans, s vozidlom sa bočne natočil a prešiel do protismeru, kde s vozidlom vybehol z cesty I/77 ponad priekopu do poľa s trávnatým porastom, kde zostal stáť. Taktiež uviedol, že pri nehode utrpel len ľahké zranenie ľavého ramena, ktoré si podľa neho nebude vyžadovať práceneschopnosť a zavinenia dopravnej nehody si je vedomý. Následne na ústnom pojednávaní dňa 09.05.2011 do zápisnice z ústneho pojednávania uviedol, že počas jazdy obcou R. N. prechádzal pravotočivou zákrutou, kde sa chcel vyhnúť mláke, resp. rozbitej časti cesty, a preto s vozidlom jazdil pri stredovej čiare. Keď vyšiel zo zákruty uvidel v protismere rýchlo sa približujúcu červenú Octaviu, ktorú vodič viedol tiež po strede cesty, a preto aby zabránil zrážke strhol vedenie vozidla doprava a vtom dostal na mokrej ceste šmyk. Snažil sa vozidlo vyrovnať, ale to sa mu nepodarilo. Na viac sa nepamätá. Po zastavení vozidla z neho vystúpil, presvedčil sa či nikto nie je zranený, ako aj o spôsobenej škode. Do 10 minút prišiel policajt. Švagor ho odviezol domov a následne do nemocnice v D. napriek tomu, že nebol zranený, a preto nesúhlasil s vyjadrením lekára. Práceneschopný po dopravnej nehode nebol. Na záver uviedol, že to čo sa stalo oľutoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný poukázal na rozdielne výpovede žalobcu týkajúce sa spôsobu jeho jazdy. V zázname o podaní vysvetlenia pri dopravnej nehode policajtovi vykonávajúcemu objasňovanie dopravnej nehody žalobca uviedol, že zákrutou prechádzal tak, že si nadišiel vľavo a čiastočne prechádzal po ľavom jazdnom pruhu, pretože pravý jazdný pruh bol v tieni stromov a mokrý po daždi a keď za zákrutou zbadal oproti idúce vozidlo strhol vedenie vozidla, aby sa vrátil do svojho jazdného pruhu. Následne na ústnom pojednávaní o priestupku uviedol, že pri predchádzaní pravotočivou zákrutou sa chcel vyhnúť mláke, resp. rozbitej časti cesty, a preto s vozidlom jazdil pri stredovej čiare, kde keď vyšiel zo zákruty zbadal v protismere rýchlo sa približujúcu červenú Octaviu, ktorá jazdila pri strede cesty. V podanom odvolaní uvádzal, že sa počas dažďa snažil vyhnúť stekajúcej vode, ktorá v tom čase sa mu javila ako mláka s možným výtlkom, pričom bol vo svojom jazdnom pruhu blízko stredu cesty, keď zbadal oproti rýchlo idúce vozidlo a tak strhol volant. Vyjadrenie žalobcu podané po dopravnej nehode do záznamu o podaní vysvetlenia považuje za pravdivé a presvedčivé, pretože k nemu došlo v krátkom časovom odstupe od vzniknutej udalosti, keď pamäťová stopa zachovaná v pamäti žalobcu bola jasná a zreteľná, pričom zastáva názor, že tu presne a pravdivo a bez akýchkoľvek dôvodov na skreslenie udalostí opísal okolnosti vzniku dopravnej nehody. Dôvodil, že ak by žalobca viedol vozidlo vo svojom jazdnom pruhu tak, ako to uvádza v podanom odvolaní, nemal by pri prechádzaní pravotočivej zákruty žiaden dôvod náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy. Žalobca počas objasňovania priestupku nenamietal spôsob jazdy oproti idúceho vozidla a túto skutočnosť uvádza až dodatočne, podľa názoru žalovaného, v snahe previesť časť zodpovednosti na vodiča oproti idúceho neznámeho vozidla.

K tvrdeniam žalobcu v odvolaní, že pri uvedenej udalosti nebola usmrtená ani zranená žiadna osoba, nebola poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, nebola nikomu, ani na predmetnom motorovom vozidle spôsobená škoda vyššia ako 3 990,- €, nebolo zistené požitie alkoholických nápojov u vodiča, uvedenú udalosť považuje za škodovú udalosť a nie za dopravnú nehodu a že políciu zrejme zavolal okresný riaditeľ Policajného zboru v Bardejove, a preto rozhodnutie bolo urobené pod vplyvom

jeho prítomnosti žalovaný uviedol, že pre posúdenie a kvalifikovanie skutku nie je rozhodujúca osoba oznamovateľa. Skutočnosť, že oznamovateľom udalosti bol riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove nemala žiadny vplyv na jeho posúdenie, následnú kvalifikáciu a všetky ďalšie úkony. V danom prípade došlo k ľahkej ujme na zdraví samotného žalobcu. Podľa lekárskej správy vystavenej lekárom MUDr. S. F., dňa 27.03.2010 došlo u žalobcu k pohmoždeniu trojhlavého svalu ľavého ramena s dobou liečenia 5 - 7 dní. Z tohto dôvodu bola uvedená udalosť podľa ust. kvalifikovaná ako dopravná nehoda a nie ako škodová udalosť. Zo spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že žalobca vyjadrenie o dopravnej nehode podal do záznamu o podaní vysvetlenia až po lekárskom ošetrení, kde vôbec nenamietal svoje ošetrenie a ľahké zranenie svojej osoby. Rovnako bez výhrad podpísal záznam o dopravnej nehode, aj zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, v ktorých je zaznamenané ľahké zranenie žalobcu. Toto konanie žalobcu považuje za snahu o minimalizovanie následkov dopravnej nehody a o jej prekvalifikovanie na škodovú udalosť.

Čo sa týka výšky škody vzniknutej na vozidle zn. Mitsubshi Carisma, túto príslušník policajného zboru vykonávajúci dokumentovanie dopravnej nehody odhadol na cca 4 000,- €. Takto odhadnutú výšku škody žalobca počas objasňovania priestupku, ani na ústnom pojednávaní o priestupku žiadnym spôsobom nenamietal, pričom počas celého konania o priestupku výšku spôsobenej škody ani nespresnil. Žalovaný sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, že ku skutku došlo tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku a dopravnú nehodu považuje za riadne zadokumentovanú.

Argumentoval, že ako odvolací správny orgán preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o priestupku, pričom zistil, že ten pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a boli obstarané zákonným spôsobom, a preto ich možno považovať za hodnoverné a presvedčivé a sú postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán na dokazovanie použil prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a jeho právne posúdenie priestupku zodpovedá tomuto stavu. Pri určovaní druhu a výšky sankcie prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate vyjadrená v zákone, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, spoločenskú nebezpečnosť, ako aj na osobu páchateľa. Žalobca tým, že neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a v šmyku prešiel do protismernej časti vozovky a následne zišiel z vozovky vľavo závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky. Pri nehode okrem materiálnej škody došlo aj k ľahkému zraneniu samotného žalobcu. Ku skutku došlo na ceste I/77 v obci R. N. v popoludňajších hodinách nedbanlivostným konaním žalobcu, kde pri dopravnej nehode u žalobcu nebolo zistené požitie alkoholických nápojov. Prvostupňový správny orgán prihliadal aj na evidenčnú kartu žalobcu, z ktorej vyplýva, že tento je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B od roku 2009, pričom v evidenčnej karte vodiča má 1 záznam o porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom - prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti jazdy v obci zo dňa 09.03.2010. V čase spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu, dňa 29.03.2010 bol teda držiteľom vodičského oprávnenia s praxou vo vedení vozidla necelý 1 rok. Pri ukladaní pokuty prvostupňový správny orgán prihliadal aj na osobu žalobcu, ktorý si po dopravnej nehode bol vedomý jej zavinenia. Následne sa od 27.03.2010 zdržiaval v mieste trvalého bydliska, kde však nereagoval na zasielané predvolania na ústne pojednávania o priestupku, až do času kým mu predvolanie bolo dňa 03.05.2011 osobne doručené. Na základe vyššie uvedeného uložil sankciu - pokutu vo výške 400,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov.

Uviedol, že za priestupok podľa možno uložiť sankciu - pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti až do 3 rokov. Z uvedeného je nepochybné, že prvostupňový správny orgán postupoval podľa , pritom uložil žalobcovi pokutu aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v polovici rozpätia sankčného pásma.

Poukázal na ust. , , podľa ktorého je dôvodné konanie žalobcu súvisiace so zavinením dopravnej nehody kvalifikovať ako porušenie pravidiel cestnej

premávky závažným spôsobom. Na základe uvedeného a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca je vodičom relatívne krátku dobu (v čase spôsobenia dopravnej nehody bol držiteľom vodičského oprávnenia necelý rok, počas ktorej už bol postihnutý za porušenie pravidiel bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom), nezistil dôvod, pre ktorý by mal zmeniť sankciu uloženú prvostupňovým správnym orgánom. Dôvodom na jej zmenu nie je ani skutočnosť, že žalobca spôsobil škodu a zranenie iba sám sebe. Sankcia bola uložená a odôvodnená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu, tak ako to prvostupňový správny orgán dostatočne uviedol a odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Hodnotenie prvostupňového správneho orgánu považuje za náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej sankcie, jej druhu a výmery. Žalobca pritom mal a mohol vedieť, že za ním spáchaný priestupok podľa možno uložiť aj príslušný druh sankcie. Zdôraznil, že sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi, pričom mu spôsobuje určitú ujmu a zároveň vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku, ako aj jeho páchateľovi. Pri jej ukladaní správny orgán postupuje podľa . V ust. sa okrem iného uvádza, že orgány štátnej správy Slovenskej republiky vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy. Účelom príslušných ustanovení je pritom chrániť život, zdravie a majetok osôb. Ďalej poukázal na to, že určenie druhu a výšky sankcie je založené výlučne na úvahe a posúdení správneho orgánu za podmienok rešpektovania jednak rozpätia sankčného pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie za konkrétny priestupok.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 13.07.2011. Namietal, že správny orgán pri rozhodovaní vo veci podľa , , vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu je v rozpore s obsahom spisov a je nedostatočné na posúdenie veci. V jeho výpovediach po dopravnej nehode a následnom vypočutí rozpory nie sú. Ide len o doplnenie jednotlivých momentov, ktoré sa stali v danom okamihu, čo je následok stresu vodiča po uvedenej udalosti a rozpamätania sa na daný okamih.

Uviedol, že k lekárovi išiel nie kvôli zraneniu, ale preto, že na neho naliehal policajt, ktorý zadokumentoval danú udalosť. Zranenie nemal žiadne. Udalosť sa stala v sobotu a nebol práceneschopný, pretože v pondelok bol v škole na vyučovaní. Ďalšie dni po dopravnej nehode navštevoval aj fitnescentrum kde posiluje a cvičí s činkami, ktoré by pri uvedenom zranení nemohol dvíhať. V čase návštevy u lekára nezaregistroval, čo v správe lekár napísal, v istom strese podpísal na polícii zápisnicu o šetrení udalosti a jej obsah vtedy nevnímal.

Žalobca akcentoval, že pri dopravnej nehode nebola usmrtená ani zranená žiadna osoba, nebola poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, nebola nikomu ani na predmetnom osobnom motorovom vozidle spôsobená škoda vyššia ako 3 990,- €, nebolo u neho zistené požitie alkoholických nápojov je preto toho názoru, že nemohlo ísť o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.01.2012 opätovne poukázal na skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom priestupkového spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.07.2011 ktorým podľa o správnom konaní (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove, Okresného dopravného inšpektorátu (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) zo dňa 09.05.2011 a odvolanie žalobcu zamietol. Predmetom preskúmania sú primárne skutočnosti, či žalovaný a prvostupňový správny orgán správne a v súlade so

zákonom vyhodnotili, či udalosť v cestnej premávke zo dňa 27.03.2011, ktorej účastníkom bol žalobca, je dopravnou nehodou alebo škodovou udalosťou, či dostatočne zistili skutočný stav veci, a na tomto základe aj správne a zákonne rozhodli.

Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba,

b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,

c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom

majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody

podľa .

Podľa v znení (ďalej len „“) škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- €. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy...

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, priestupkového spisu prvostupňového správneho orgánu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 24.04.2010 vyplýva, že žalobca dňa 27.03.2010 v čase okolo 15.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo Mitsubishi Carisma ev.č. BJ-281AU na ceste I/77 v smere od D. na I. prieťahom obce R. N., kde neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, v obci R. N. prejazdom križovatky cesty I/77 s miestnou komunikáciou a štátnej hranici s N., kde sa cesta I/77 zatáča vpravo so stúpaním v smere jazdy vozidla na mokrom povrchu vozovky nezvládol vedenie motorového vozidla, následkom čoho dostal balans s prejazdom vozidla do protismeru, odkiaľ s vozidlom zišiel z cesty na terén pod úrovňou cesty I/77. Vykonanou skúškou na alkohol u žalobcu nebolo zistené požitie alkoholických nápojov. Pri dopravnej nehode žalobca utrpel pohmoždenie trojhlavého svalu ľavého ramena s predpokladanou dobou liečenia a dočasnou práceneschopnosťou 5 - 7 dní. Na motorovom vozidle bola vzniknutá škoda odhadnutá na čiastku 4 000,- €. Žalobca tým, že nerešpektoval povinnosť rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, porušil ustanovenie a zároveň tým, že nerešpektoval povinnosť na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu porušil ust. , čím porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku čoho vznikla dopravná nehoda a svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Skutočnosť, že v dôsledku udalosti v cestnej premávke zo dňa 27.03.2010 došlo k zraneniu žalobcu vyplýva z lekárskej správy - nálezu MUDr. S. F., chirurga Nemocnice s poliklinikou Sv. S., u.o. v D. zo dňa 27.03.2010 vyhotovenej o 18.19 hod. Podľa obsahu tejto lekárskej správy žalobca utrpel v dôsledku autohavárie pohmoždenie trojhlavého svalu ľavého ramena s pravdepodobnou dobou liečenia a práceneschopnosti 5 - 7 dní.

Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 27.03.2010 vyhotovenej o 18.47 hod. a záznamu dopravnej nehody z toho istého dňa vyplýva, že žalobca utrpel ľahkú ujmu na zdraví a škoda na motorovom vozidle je 4 000,- €. S obsahom zápisnice a záznamu bol žalobca oboznámený a vlastnoručne listiny podpísal.

K udalosti v cestnej premávke sa žalobca vyjadril po dopravnej nehode dňa 27.03.2010 do záznamu o podaní vysvetlenia podľa , kde okrem iného uviedol, že pri tejto dopravnej nehode utrpel len ľahké poranenie ľavého ramena, ktoré si podľa neho nebude vyžadovať dočasnú práceneschopnosť a že si je vedomý zavinenia dopravnej nehody. K výške škody spôsobenej na osobnom motorovom vozidle sa nevyjadril resp. ju nenamietal.

Ako vyplýva z ust. k tomu, aby sa udalosť v cestnej premávke považovala za dopravnú nehodu musí byť splnená jedna z podmienok, a to usmrtenie, alebo zranenie osoby, alebo vznik hmotnej škody na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí, alebo na inom majetku prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa (3 990,- €).

Na základe vyššie uvedených skutočností bolo v konaní preukázané, že žalobca utrpel pri udalosti v cestnej premávke dňa 27.03.2010 poranenie, a to pohmoždenie trojhlavého svalu ľavého ramena s pravdepodobnou dobou liečenia a práceneschopnosti 5 - 7 dní. Škoda na osobnom motorovom vozidle bola odhadnutá na 4 000,- €. Z uvedených dôvodov prvostupňový správny orgán správne a v súlade so zákonom vyhodnotil predmetnú udalosť v cestnej premávke zo dňa 27.03.2010 ako dopravnú nehodu, ktorú následne objasňoval podľa a podľa vo veci rozhodol. Žalobca skutočnosť, že škoda na motorovom vozidle nepresiahla sumu 3 990,- € namietal až v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Tieto tvrdenia však žiadnym listinným ani iným dôkazným prostriedkom nepreukázal, a to ani v priebehu konania o priestupku.

Skutočnosť, že pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu žalobca namietal až v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 09.05.2011, kde uviedol, že švagor ho po dopravnej nehode odviezol do NsP D. napriek tomu, že nebol zranený, preto nesúhlasí s vyjadrením lekára. Práceneschopný po dopravnej nehode nebol. Toto tvrdenie taktiež žiadnym listinným dôkazom ani iným spôsobom nepreukázal.

Podľa o priestupkoch (ďalej len „“), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovení inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa a o správnom konaní (ďalej len „“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a na tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 3, 4 a 5 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny

orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V danom prípade správne orgány postupovali v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku. Úplne a presne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, na základe ktorých aj rozhodli. Žalobca ako účastník konania v konaní nevyužil právo ani povinnosť navrhovať a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. že k jeho zraneniu v skutočnosti nedošlo a že škoda na motorovom vozidle nepresiahla sumu 3 990,- €.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Po preskúmaní vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, t.j. z podkladov, ktoré si správny orgán za týmto účelom obstaral a na základe ktorých aj rozhodol. Námietky žalobcu považuje súd s prihliadnutím na rozsah a výsledok vykonaného dokazovania za neopodstatnené.

Dôkazy predkladané žalobcom až v súdnom konaní (potvrdenie o účasti žalobcu na vyučovaní a potvrdenie o výške škody) súd považuje za účelové. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby po pominutí stresu navštívil iného lekára, ktorý by vyvrátil lekárskym nálezom obsah lekárskej správy MUDr. F. a rovnako aj výšku škody posudkom znalca alebo iným odborným posudkom, čo neurobil. Naviac, podľa ustanovenia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-

čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.