Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-29-2012.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/29/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., D. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, dieťa rodičov N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., D. XX, zastúpenej JUDr. Tatianou Čechovou, Prešov, Nábrežná 10 a K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., H. XXXX/XX, o zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 24P 216/2011-25 zo dňa 30.1.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Prešove č.k. 17C/53/2007 zo dňa 11.7.2007 v časti úpravy styku a upravil styk otca s maloletým S. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., každé nepárne Vianoce od 24.12. od 18.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., každý párny I. od 18.00 hod. do Nového roka do 18.00 hod., posledný júlový týždeň od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. prvého augustového týždňa s tým, že maloletého S. vyzdvihne pred bytom, kde býva, v určenom čase a v určenom čase ho na tom istom mieste vráti. Uložil matke povinnosť, maloletého na styk riadne pripraviť. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že otec maloletého požiadal o rozšírenie úpravy styku s maloletým z dôvodu, že s maloletým má dobrý vzťah ale vídavajú sa veľmi málo. V predchádzajúcom období, keď s matkou lepšie komunikovali, nebol problém. Teraz sa situácia zhoršila a zhoršilo sa aj stretávanie s maloletým. Chce byť so synom častejšie, aby sa ich vzťah rozvíjal. Matka maloletého s novou úpravou styku nesúhlasila. Podľa nej bola situácia po rozvode manželstva komplikovaná. Otec sa rok a pol s dieťaťom nekontaktoval a nebyť jej, s maloletým by sa nestýkal. Ona iniciovala stretnutie otca s dieťaťom. Má pocit, že otec sa k dieťaťu správa zle. Pred dieťaťom na ňu nadávajú a syn sa jej sťažoval, že otec ho kopol. Vykonaným dokazovaním zistil, že maloletý S. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom sp. zn. 17C/53/2007 rozvedené. Maloletý bol zverený do starostlivosti matky a styk bol upravený tak, že otec bol oprávnený stýkať sa s maloletým S. každú sobotu v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod. V priebehu konania matka maloletého súhlasila s tým, aby sa otec stýkal s maloletým každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Vianočných sviatkov iba v dňoch 25. a 26.12. ako aj vo Veľkonočný pondelok. Zásadne bola proti tomu, aby dieťa išlo počas letných
prázdnin na dva týždne k otcovi. Odôvodnila to tým, že počas jej hospitalizácie bol maloletý u otca. Nabalila ho vecami a na tretí deň prišlo dieťa za ňou do nemocnice premočené. Musela ho prezliecť, vysušiť veci napriek tomu, že bola po operácií. Z toho usudzuje, že otec nie je schopný postarať sa o dieťa dlhšie ako 3 dni. Počas jej hospitalizácie jej oznámila vychovávateľka zo školy, že dieťa chodí 5 minút pred začiatkom vyučovania do školy, v tom istom svetri tretí deň a na desiatu malo zvyšok rožka z predchádzajúceho dňa. Ak by sa vychovávateľka nepozrela, dieťa by malo problémy. Otec tieto skutočnosti poprel. Tvrdil, že dieťa malo vždy čerstvú desiatu a čo sa týka premočenia, keď prišiel S. do nemocnice za mamou, tak sa v ten deň sánkoval a matka mu volala, aby jej okamžite priviedol syna do nemocnice. Dieťa zobral zo sánkovačky, preto bolo premočené. Následne mu doniesol čisté a suché veci do nemocnice. Z výpovede maloletého S. zistil, že tento má rád oboch rodičov. S otcom bol doma počas pobytu matky v nemocnici. Bolo mu dobre, iba prišiel premočený do nemocnice za mamou. Potvrdil, že sa to stalo po sánkovačke, kde sa šmýkal aj po zadku. Maloletý po tom čo sa uvoľnil, rozprával o zážitkoch u otca. Rozprával spontánne a sám sa vyjadril, že vie si predstaviť tráviť s otcom každý druhý víkend od soboty do nedele, Veľkonočný pondelok a skúsil by byť s otcom aj počas letných prázdnin a dovolenky. Z takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa s poukazom na zákonné ustanovenia § 24, 25 a 26 Zákona o rodine vyvodil záver, že je dôvodné upraviť styk otca s maloletým v širšom rozsahu, ako bol pôvodne upravený. Zohľadnil predovšetkým výpoveď maloletého a jeho názor na rozšírenie styku s otcom. Argumenty matky, na neupravenie styku otca s maloletým počas letných prázdnin, v rozsahu dvoch týždňov a na Štedrý večer nebral do úvahy s odôvodnením, že styk dieťaťa s otcom aj v tomto období je v záujme dieťaťa a úprava styku druhého rodiča každý druhý rok aj na Štedrý večer je štandardnou úpravou. Argument matky, že otec sa nevie o dieťa postarať dlhšie ako 3 dni považoval za ničím nepodložený. Nosenie svetra tri dni alebo zabudnutá desiata v taške nemôže podľa názoru súdu prvého stupňa nijako diskvalifikovať druhého rodiča pri stretávaní sa s dieťaťom. Maloletý nie je batoľa, ale žiak základnej školy a otec už aj v minulosti prejavil dostatočnú zručnosť v starostlivosti o neho. Rozšírený styk maloletého s otcom považoval v prospech maloletého, preto návrhu vyhovel a poukázal aj na Dohovor o právach dieťaťa. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. l, písm. a) O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie matka maloletého a žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal všetky navrhované dôkazy, niektoré veci bagatelizoval a jej nebol daný priestor, ani čas, ku klamstvu bývalého manžela sa vyjadriť. Podľa nej bol bagatelizovaný aj kopanec otca synovi. V tomto smere poukázala na skutočnosť, že otec je členom skupiny Hulligans, ktorá robí výtržnosti a vyvoláva bitky na futbalových zápasoch a má zákaz vstupu na tieto podujatia. Manžel je v podmienke pre napadnutie policajta. Má sklony k bitke a ona verí synovi viac ako jeho otcovi. Otec maloletého si uvedomuje, že im v minulosti ublížil, napísal jej to aj písomne. Nie je proti stretávaniu otca so synom, ale nesúhlasí, aby ho mal otec počas letných prázdnin. Podľa nej ho môže mať každý víkend od soboty do nedele, nielen párny víkend v mesiaci, ale tak dlho cez prázdniny, ako je uvedené v rozsudku sa podľa nej nevie o maloletého riadne postarať. Podľa nej sú slovenské zákony zlé, keď ochraňujú alkoholikov a gamblerov, ktorí sa nestarajú o svoje manželky a deti, chodia o nociach, pijú a keď sa zrazu „preberú“ tak sú potom ženy zlé, lebo im nedajú dieťa na takú dobu, ako si to želajú. Poukázala aj na to, že odkedy sa vrátila z nemocnice, otec maloletého sa ozval iba raz, či si môže zobrať syna. Syn bol chorý, tak sa dohodli, že bude lepšie, ak nepôjde von. Od tejto doby sa otec dieťaťa neozval.
Otec maloletého žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Podľa neho je jeho manželka veľmi citlivá na výchovu dieťaťa a nechápe, že on sa iba chce s dieťaťom stretávať, nie jej a dieťaťu ubližovať. Uvedomuje si niektoré veci zo spolužitia a chce to napraviť. Poprel, žeby sa o dieťa nevedel postarať a v tom, že sa maloletý stretáva s jeho priateľkou a jej deťmi nevidí nič zlé, pretože ich pokladá za svoju budúcu rodinu. Poprel, žeby nemal záujem o syna od návratu matky z nemocnice. Tvrdil, že matka mala vždy argumenty, len aby mu maloletého nedala. To, že chce dieťa cez prázdniny nasvedčuje tomu, že si ho chce poriadne užiť a dôkladne sa mu venovať.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky maloletého nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné.
Preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Z ustanovenia § 25 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú na úprave styku, môže tento styk upraviť súd.
Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou tohto rodiča je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30 Zákona o rodine ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, t.j. vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a pri výchove dieťaťa použiť primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. Súd upraví styk s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, ak sa rodičia na styku s maloletým dieťaťom nevedia dohodnúť. Rozsah tohto styku je možné meniť v súlade s ustanovením § 26 Zákona o rodine. Pri úprave styku musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Taktiež sa prihliada na to, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
Pojem „záujem dieťaťa“ je treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa a iných právnych predpisov.
Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Iba ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy maloletého dieťaťa, súd po tomto zistení styk obmedzí alebo zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk alebo predĺžením časových intervalov medzi stretnutiami a pod.
Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s vyššie uvedeným a správne sa vyporiadal s jednotlivými skutkovými zisteniami. Je nepochybné, že otec prejavuje záujem o maloletého a má snahu, aj keď v menšej miere podieľať sa na jeho výchove. Z vykonaného dokazovania nie sú zrejmé žiadne podstatné skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali obmedzenie styku otca s maloletým. Skutočnosti popisované matkou sa stali v predchádzajúcom období, keď vzťahy medzi manželmi boli značne narušené aj v dôsledku správania sa otca maloletého, ktorý si svoju chybu uvedomuje. Tieto nezhody medzi manželmi však nemôžu byť prostriedkom toho, aby sa prenášali do vzťahu otca a syna. Je treba podotknúť, že obaja rodičia majú svoju výchovu smerovať tak, aby maloletý ich nezhody nepociťoval, ale aby sa rozvíjal jeho vzťah aj k druhému rodičovi. Je potrebné mu to umožniť a v čo najširšom rozsahu pripustiť styk s druhým rodičom. Maloletý má v súčasnosti 8 rokov a má záujem stretávať sa s otcom. Pobyt u neho víta a sám sa vyjadril, že chce byť s otcom častejšie. Nevyžaduje si osobitnú starostlivosť, iba starostlivosť primeranú jeho veku. V tomto veku sa už predpokladá aj určitý stupeň samostatnosti dieťaťa. Z výpovedí účastníkov konania a aj výpovede maloletého nie je možné vyvodiť, žeby sa otec nedokázal náležite o maloletého postarať dlhšiu dobu. Skutočnosť, že maloletý došiel za matkou do nemocnice premočený sa v priebehu konania vysvetlila a vysvetlili sa aj ďalšie namietané skutočnosti matkou, pokiaľ sa týka oblečenia do školy, desiaty. Tieto skutočnosti nie sú tak závažné, aby bolo možné konštatovať neschopnosť otca postarať sa o dieťa aj po dlhšiu dobu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že je v prospech maloletého stýkať sa s otcom v čase, ako to upravil súd prvého stupňa, teda aj počas letných prázdnin v rozsahu dvoch týždňov. Počas letných prázdnin je časový priestor, aby sa mohli obaja navzájom venovať, spoznávať, vyšantiť a aspoň čiastočne nahradiť čas, kedy nemajú možnosť byť spolu. Ani odvolací súd nezistil žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by bránili rozšíreniu styku otca s maloletým a rozsah styku, ako ho upravil súd prvého stupňa, považuje za primeraný a v prospech dieťaťa.
Z uvedených dôvodov, ako aj s ohľadom na správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 146 ods. l, písm. a) O.s.p. Konanie starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.