Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/122/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou, JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Gabriel Janoščík DATON, s miestom podnikania J. Curie 735/37, Poprad, IČO: 37 438 204, v konaní o zaplatenie 333,76 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 333,76 Eur s 10 % p.a. úrokom z omeškania od 6.2.2009 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 19,50 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 22.11.2010 sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 333,76 Eur s prísl. z titulu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 848174101-2-2002 o nájme pozemkovej plochy ŽSR. Predmetom nájmu je pozemková plocha vyhradená na prevádzkovanie taxislužby, nájomná zmluva bola ukončená ku dňu 30.6.2009. Voči žalovanému eviduje žalobca neuhradenú faktúru vo výške 333,76 Eur splatnú dňa 5.2.2009 č. 3700022177.

Súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu sp. zn. -17 dňa 23.2.2011. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom udáva, že po podanej reklamácii ukončil nájomnú zmluvu so žalobcom a predmetná faktúra mu bola doručená po ukončení nájmu.

K odporu sa písomne vyjadril žalobca s tým, že ho považuje za neopodstatnený, nakoľko z písomnej dokumentácie, ktorú predložil žalovaný k odporu, vyplýva iba skutočnosť, že dňa 2.12.2008 podal u žalobcu sťažnosť. Tvrdenie, že žalovaná faktúra bola vystavená po ukončení nájmu nie je pravdivé, keďže zo strany žalovaného nebola žalobcovi nikdy doručená výpoveď z nájomnej zmluvy. Nájomný vzťah bol ukončený zo strany žalobcu a to výpoveďou zo dňa 23.2.2009, ktorá bola žalovanému doručená dňa 11.3.2009, pričom mu od 1.4.2009 začala v zmysle nájomnej zmluvy plynúť 3-mesačná výpovedná doba, t.j. k 30.6.2009. K tomuto dňu bola zo strany žalobcu ukončená aj fakturácia. Taktiež za neopodstatnené považujú tvrdenie žalovaného, že prenajímateľ mu neumožnil využívať predmet nájmu, prílohu nájomnej zmluvy tvorí situačný plán a žalovaný presne vedel, o aký pozemok sa jedná a akým spôsobom je možné ho užívať.

Na pojednávanie konané dňa 18.4.2012 sa žalovaný opätovne nedostavil tak ako na pojednávanie dňa 7.12.2011, 1.2.2012, svoju neúčasť ospravedlnil len v súvislosti s pojednávaním, ktoré bolo nariadené na 1.2.2012, avšak taktiež nie spôsobom, ako predpokladá a

Na pojednávanie dňa 18.4.2012 si žalovaný neprevzal predvolanie v odbernej lehote, súd považoval doručenie predvolania za vykázané v súlade s Podľa súd pokračoval v konaní a pojednávanie vykonal za účasti zástupkyne žalobcu.

Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe odvodzujúc ich nárok od uzavretej nájomnej zmluvy, žalobca riadne poskytol plnenie, avšak faktúra, ktorá predstavuje nájomné za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2009 nebola žalovaným uhradená.

Súd z pripojených listinných dôkazov: nájomnej zmluvy, faktúry č. 3700022177, výpovede nájomnej zmluvy, oznámením o zvýšení nájomného z 23.2.2005, oznámením o zvýšení nájomného z 19.3.2007, listom žalovaného pre žalobcu zo dňa 3.9.2009, zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme pozemkovej plochy ŽSR v zmysle § 663 a nasl. Obč. zák. Prenajímateľ prenajal nájomcovi pozemkovú plochu vyhradenú pre prevádzkovanie taxislužby a nájomca mal prenajatú pozemkovú plochu užívať za účelom státia dvoch vozidiel taxislužby. Prenajatá pozemková plocha bola vyznačená v situačnom pláne, ktorý tvoril prílohu zmluvy o nájme a bol jej neoddeliteľnou súčasťou. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a nájomný vzťah mohol zaniknúť dohodou zmluvných strán, výpoveďou s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá bola počítaná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, ako aj z dôvodov stanovených v § 45 ods. 3 Zákona č. 92/91 Zb. v znení neskorších predpisov. Cena nájmu bola dohodnutá v čl. III. bod 2 a to v cene 13.500,-Sk / rok, ktorú mal nájomca uhrádzať v polročných splátkach vždy k 5.2. a k 5.8. príslušného roka v sume 6.750,-Sk na základe faktúr predložených prenajímateľom so splatnosťou 14 dní od ich doručenia nájomcovi. Dňa 23.2.2005 zasielal žalobca oznámenie o zvýšení nájomného a taktiež dňa 19.3.2007, kedy bolo upravené ročné nájomné na sumu 16.898,80 Sk k 1.1.2007. Žalobca doručil dňa 11.3.2009 žalovanému výpoveď zo zmluvy a to podľa čl. II. ods. 2 zmluvy, pričom výpovedná lehota tak ako bola v tomto článku dohodnutá je trojmesačná a začína sa počítať od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalovanému tak v mesiaci apríl, máj a jún plynula výpovedná lehota. Ešte dňa 22.1.2009 bola vystavená faktúra v zmysle zmluvy na zaplatenie nájomného za obdobie prvého polroku roku 2009 vo výške 333,76 Eur. Faktúra bola splatná tak ako bolo v zmluve dohodnuté 5.2.2009. V tejto lehota žalovaným faktúra nebola uhradená a nebolo v konaní preukázané, aby sa tak stalo zo strany žalovaného následne.

Podľa táto časť upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Predmetom tohto sporu je povinnosť žalovaného zaplatiť nájomné, ktoré mu vzniklo na základe zmluvy o nájme pozemkovej plochy ŽSR upravenej v ustanoveniach až . Jedná sa o zmluvu, ktorá nie je upravená ako samostatný titul v a preto v súlade s sa takéto záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi spravujú vyššie uvedenými citovanými ustanoveniami . Medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-právny vzťah, keďže podstatné v danom prípade je to, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý vznikol za okolností týkajúcich sa ich podnikateľskej činnosti.

Žalovaný v súvislosti s podaním odporu predložil list, ktorý mal adresovať žalobcovi zo dňa 3.9.2009, v ktorom udáva, že neuznáva faktúru, pretože on ešte 2.12.2008 podal sťažnosť u žalobcu, v ktorej upozorňoval, že nemohol používať predmet nájmu riadne a že v prípade, že sa problém nevyrieši, tak do 31.12.2008 ukončí nájomnú zmluvu. Podľa žalovaného nemalo dôjsť k náprave a preto sa rozhodol nájom ukončiť. Z uvedeného listinného dôkazu však nemožno vyvodiť a ani konštatovať, že by sa jednalo o výpoveď zo strany žalovaného v súlade s čl. II. bod 2 zmluvy, tento list je zo septembra 2009 a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, aby v minulosti doručil prenajímateľovi výpoveď z nájmu a aby nájomný vzťah bol ukončený z jeho strany, keďže u žalobcu sa výpoveď nenachádza a žalovaný takýto dôkaz neprodukoval. Súd má teda za to, že nájomný vzťah bol ukončený zo strany žalobcu výpoveďou zo dňa 23.2.2009, ktorá bola žalovanému doručená dňa 11.3.2009. Za obdobie do uplynutia výpovednej doby, t.j. od 1.4.2009 do 30.6.2009 má žalobca nárok na zaplatenie nájomného a vlastne za takéto obdobie bola vystavená aj faktúra na sumu 333,76 Eur, ktorá však bola splatná ešte 5.2.2009. V súvislosti s tým, čo tvrdil žalovaný, že teda nebolo mu umožnené riadne nájom pozemku užívať, žalobca sa na pojednávaní vyjadril k systému parkovania taxislužieb, keďže tento priestor okrem žalovaného majú prenajatý aj ďalší podnikatelia vykonávajúci taxislužbu a v čl. V. bod 1 žalovaný ako nájomca prehlásil, že mu je známy stav prenajatého pozemku, že pozemok je v stave spôsobilom na dohodnutý účel nájmu. V čase podpisu zmluvy si bol teda vedomý, akým spôsobom funguje prenájom plochy, ktorú využívajú podnikatelia v oblasti taxislužby. Bol si vedomý aj toho, že sa nejedná o dve pevne stanovené miesta, ktoré by on ako podnikateľ výlučne mohol využívať pre státie dvoch vozidiel taxislužby, keďže zo situačného plánu je zrejmé, akým spôsobom sa na týchto miestach vozidlá prevádzkujúce taxislužbu posúvajú. V prípade, že žalovaný nebol spokojný s takýmto systémom, mal možnosť dať výpoveď nájomnej zmluvy, v predmetnom konaní však nijakým spôsobom žalovaný nepreukázal, aby nájomnú zmluvu so žalobcom ukončil tak ako táto nájomná zmluva predpokladá, či už dohodou alebo výpoveďou. Z vyššie uvedeného dôvodu súd teda konštatuje, že žalobca má nárok na zaplatenie nájomného v žalovanej výške a preto na zaplatenie tejto sumy zaviazal žalovaného súd.

Žalovaný je so zaplatením peňažnej pohľadávky v omeškaní a hoci ide o zmluvný typ výslovne upravený v , vzhľadom k tomu, že sa jedná o obchodno-právny vzťah, je potrebné aplikovať na omeškanie so zaplatením nájomného ustanovenia . Omeškanie pri plnení zmluvnej povinnosti medzi podnikateľmi sa spravuje nižšie citovanými zákonnými ustanoveniami.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa v znení od 15.1.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa , Nariadenia vlády SR č. v znení novely výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Súd priznal žalobcom požadovanú výšku úroku z omeškania 10 % p.a., keďže táto je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi úrok z omeškania a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry t.j. od 6.2.2009 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa a v súlade so zásadou úspechu priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 19, Eur, ktorá spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach.

Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).