Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/85/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci manželky A. B., C. D., narodenej X. XXXX XXXX, trvale bytom D. D., E. XX/XX, právne zastúpenej Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti manželovi F. B., narodenému XX. XXXX XXXX, trvale bytom G. XXX, o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. B., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX, bytom I., J. XXXX/XX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, za účasti A. G. D., nar. X. XXXXXXX XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo manželky A. B., C. D., nar. 9. júla 1981 a manžela F. B., nar. XX. XXXX XXXX, uzatvorené XX. K. XXXX L. M., I. L. N. F. F. O. M., L. I.. X, C. XXXX, na strane XXX, M. M. P. X, r o z v á d z a.

II. Maloletá H. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti A. G. D., nar. X. XXXXXXX XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zabezpečovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletej; zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej H. B., nar. XX. Q. XXXX sumou 36,80 Eur mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, ktorú bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, po dovŕšení plnoletosti maloletej priamo do rúk H. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

IV. Styk matky s maloletou súd neupravuje.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. B., nar. XX. Q. XXXX sumou 36,80 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, ktorú bude poukazovať vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, po dovŕšení plnoletosti maloletej priamo do rúk H. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

VI. Súd styk otca s maloletou neupravuje.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4. júla 2023 žiadala, aby súd svojím rozsudkom jej manželstvo s manželom rozviedol. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzavreli dňa 29. októbra 2015, z manželstva pochádza jedno neplnoleté dieťa, ktoré je však v pestúnskej starostlivosti. Postupom času si manželia prestali rozumieť až tak, že manželka opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k novému priateľovi. Záverom manželka uviedla, že manželstvo už nespĺňa svoj spoločenský účel a nie je šanca na obnovu spolužitia.

2. Manžel sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom manželky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Manželka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu - žiadala ich manželstvo rozviesť, maloletú ponechať v náhradnej osobnej starostlivosti A. D., ju zaviazať prispievaním minimálneho zákonného výživného a jej styk s maloletou neupravovať. V jej prípade sa jedná o prvé manželstvo. Inú vyživovaciu povinnosť okrem Anny nemá. Manželka má ukončené základné desaťročné vzdelanie, je nezamestnaná, neevidovaná na úrade. Nemá žiadny príjem. Býva s priateľom na Podkoreňovej, pričom priateľ ju živí. S manželom nežijú spolu už 4 roky, rovnakú dobu ani intímne spolu nežijú. Manželka má nového partnera. Svoju dcéru H. nevidela viac ako 4 roky.

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XXXXXXX XXXX L. M., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M., L. I. X, C.. XXXX, R. S. XXX, M. M. P. X. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá H. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX. Z návrhu, listinných dôkazov a prednesov účastníkov vyplýva, že u manželky ide o manželstvo prvé a u manžela o manželstvo tiež prvé. Manželia mali spoločné bydlisko – G. XXX. Manželka je nezamestnaná, neevidovaná, bez stáleho príjmu, manžel poberá dávky v hmotnej núdzi.

6. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa.

10. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželka kategoricky trvá na rozvode. Manžel bol v celom konaní pasívny, neurobil žiaden krok pre záchranu manželstva. Za takýchto skutkových okolností má súd zato, že manželské vzťahy sú trvale rozvrátené a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom bez plnenia akýchkoľvek spoločenských funkcií manželstva. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Ako dôvody rozvratu manželstva súd zistil nezhody medzi manželmi vyplývajúce z rozdielnych názorov na spoločný život.

11. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 24 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

14. Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti

na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa (a), zastupovanie maloletého dieťaťa (b), správa majetku maloletého dieťaťa (c).

16. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

20. Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

23. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 45 Zákona o rodine vyplýva, že na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť splnená podmienka, spočívajúca v záujme dieťaťa na takomto opatrení. Záujem dieťaťa je pritom nutné posudzovať objektívne a je daný najmä vtedy, keď rodičia porušujú svoje rodičovské práva a povinnosti (medzi ktoré patrí sústavné a dôsledné zabezpečovanie starostlivosti o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu), keď rodičia nie sú schopní poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť alebo starostlivosť o dieťa zanedbávajú, v dôsledku čoho môže byť výchova dieťaťa vážne ohrozená.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že starostlivosť o maloletú rodičia nezabezpečujú. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že je v záujme maloletej, aby bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti osoby, v ktorej starostlivosti bola na čas do rozvodu manželstva, pričom súd zohľadnil aj názor kolízneho opatrovníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti A. G. D. sú splnené zákonné podmienky. Súd preto návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti A. D. považoval za dôvodný a tomuto návrhu vyhovel pri plnom zohľadnení článku 5 Zákona o rodine, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželov.

25. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej H. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti matke, ktorej stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 36,80 Eur mesačne ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem matky maloletej, ktorý by umožňoval zaviazať ju na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného výživného. Matka maloletej bude povinná prispievať na výživu maloletej počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, po dovŕšení plnoletosti maloletej priamo do rúk H. B., počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

26. Súd neupravoval styk matky s maloletou, nakoľko to účastníci nežiadali. Bude na matke, aby si svoje osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobila tak, aby sa doterajšie jej vzťahy s maloletou prehĺbili a tiež aby maloletej bol zachovaný potrebný kontakt s matkou.

27. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej H. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti otcovi, ktorému stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 36,80 Eur mesačne ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem otca maloletej, ktorý by umožňoval zaviazať ho na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného výživného. Otec maloletej bude povinný prispievať na výživu maloletej počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, po dovŕšení plnoletosti maloletej priamo do rúk H. B., počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. 28. Súd neupravoval styk otca s maloletou, nakoľko to účastníci nežiadali. Bude na otcovi, aby si svoje osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobil tak, aby sa doterajšie jeho vzťahy s maloletou prehĺbili a tiež aby maloletej bol zachovaný potrebný kontakt s otcom.

29. O trovách konania súd rozhodol , podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Žiline, cestou - Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, 977 01, Kuzmányho 4.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu

k maloletému. Súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia alebo o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia do šiestich mesiacov od začatia konania.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.