Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoPr-9-2012.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoPr/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu Ing. F. V., bytom V. V., A.. P. XX, zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Prešov, Vajanského 33, proti žalovanému PROBUGAS, a.s. Bratislava, Miletičova 23, IČO: 173 21 981, zastúpeného Mgr. Tomášom Rybárom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Štúrova 4, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 16C/155/2011-57 zo dňa 16.12.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 66,32 Eur a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Branislavovi Kahancovi, advokátovi, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným dňa 26.5.2010 je neplatná a pracovný pomer medzi účastníkmi ďalej trvá. Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 189,81 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.1996 od 1.1.1997, s dohodnutým druhom práce „obchodný zástupca“ s pôsobnosťou pre oblasť Východného Slovenska, s miestom výkonu práce vo Veľkom Šariši. Dodatkom č. 23 k pracovnej zmluve si zmluvné strany dohodli zmenu pracovnej pozície s účinnosťou od 1.4.2008 na pozíciu „manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov vo fľašiach“ s tým, že ostatné body pracovnej zmluvy ostali nezmenené. Žalovaný listom z 28.4.2010 informoval žalobcu o svojom rozhodnutí o organizačnej zmene a o znížení stavu zamestnancov s tým, že sa ruší pracovná pozícia „manažér pre rozvod obchodu a kľúčových zákazníkov vo fľašiach, miesto výkonu práce Bratislava. Zároveň ponúkol žalobcovi iné pracovné miesto, ktoré žalobca odmietol s odôvodnením, že jeho pracovná pozícia nebola zrušená. Dňa 26.5.2010 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. l, písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačnej zmeny - nadbytočnosti žalobcu, ako zamestnanca, vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, spočívajúcej v zrušení pracovnej pozície manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov vo fľašiach v Bratislave k 31.7.2010, s odkazom na jeho rozhodnutie o organizačných zmenách zo dňa 23.4.2010. Žalobca dňa 5.8.2010 písomne oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa § 79 ods. l Zákonníka práce s odôvodnením, že jeho pracovná pozícia nebola zrušená. Súd prvého stupňa za rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene považoval rozhodnutie žalovaného o nadbytočnosti žalobcu zo dňa 28.4.2010 s konštatovaním,
že organizačná zmena sa týkala jednoznačne pozície manažéra, s miestom výkonu práce v Bratislave. Z uvedeného vyvodil záver, že nebola zrušená pracovná pozícia žalobcu, ktorý mal dohodnuté miesto výkonu práce vo Veľkom Šariši. Konštatoval, že v dôsledku organizačných zmien na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa nedošlo k zrušeniu pracovnej pozície žalobcu a preto ani nebolo možné dať žalobcovi platnú výpoveď z pracovného pomeru a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Vyslovil názor, že pokiaľ žalovaný mienil zrušiť pracovnú pozíciu žalobcu, mal túto skutočnosť vyjadriť precízne, jednoznačne a nezameniteľne tak, aby nevznikli pochybnosti týkajúce sa tak závažného právneho úkonu, akým je výpoveď z pracovného pomeru. Ďalším dôvodom, pre ktorý nepovažoval predmetnú výpoveď za platnú bola skutočnosť, že výpoveď nebola prejednaná príslušnou odborovou organizáciou. Zistil, že výpoveď mala prejednať odborová organizácia, a to podnikový výbor, zložený z predsedov odborových organizácií OZO Probugas a.s. Bratislava, OZO Probugas a.s. Martin a OZO Probugas a.s. Čierna nad Tisou, ktorú zastupuje predseda podnikového výboru p. L. A.. Predmetnú výpoveď prejednala iba OZO Probugas a.s. Martin, ktorá nemala mandát konať v mene podnikového výboru. Na základe takto zistených skutočností dospel k záveru, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným dňa 26.5.2010 je neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovaného ďalej trvá. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. a priznané trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia advokátom v odôvodnení rozsudku špecifikoval.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. So závermi súdu prvého stupňa sa nestotožnil a tvrdil, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, nedostatočne zistil skutkový stav a vec aj nesprávne právne posúdil. Za mylný považoval záver súdu, že k rozhodnutiu o organizačnej zmene došlo dňa 28.4.2010. Tvrdil, že predmetným listom iba informoval žalobcu o organizačnej zmene s účinnosťou od 1.7.2010, z ktorého vyplývalo, že v dôsledku organizačných zmien dochádza k zníženiu stavu zamestnancov tým, že sa ruší nižšie uvedená pracovná pozícia a to manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov vo fľašiach, miesto výkonu Bratislava. Z výpovede danej žalobcovi zo dňa 26.5.2010 nepochybne vyplýva, že k výpovedi došlo z dôvodu § 63 ods. l, písm. b) Zákonníka práce, teda z dôvodu organizačnej zmeny na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 23.4.2010, ktorým bola zrušená pracovná pozícia manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov vo fľašiach. Tvrdil, že k písomnému rozhodnutiu o organizačnej zmene došlo dňa 23.4.2010 a nie listom z 28.4.2010. Na túto skutočnosť poukázal už vo svojom vyjadrení z 26.11.2010. Uvedené oznámenie bolo zaslané aj príslušnej odborovej organizácii. Rozhodnutie o organizačnej zmene z 23.4.2010 neobsahuje akúkoľvek zmienku o mieste výkonu práce Bratislava, ktorá vzhľadom k tomu, že išlo o jedinú takúto pozíciu u žalovaného, nebola potrebná a nie je ani zákonnou náležitosťou rozhodnutia. Na tieto dôkazy súd prvého stupňa neprihliadal. Bez akéhokoľvek skutkového alebo právneho základu prihliadol iba na dokument z 28.4.2010, doručený žalobcovi, ktorý bol vyhotovený právnym poradcom žalovaného nad rámec zákonných povinností žalovaného. Tento list obsahoval iba informáciu pre zamestnanca, ktorá nie je náležitosťou pri skončení pracovného pomeru. Dokument z 28.4.2010, doručený žalobcovi, je potrebné podľa neho dať na roveň s akoukoľvek inou komunikáciou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá nie je pre skončenie pracovného pomeru rozhodujúca. Namietal aj skutočnosť, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s argumentáciou uvedenou v jeho písomnom vyjadrení z 26.11.2010, k opodstatnenosti použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. l, písm. b) Zákonníka práce t.j. prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa stal zamestnanec nadbytočným a príčinnú súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Vo vzťahu k pracovnej zmluve žalobcu podľa neho nie je relevantné uvedenie miesta jeho výkonu práce, nakoľko podľa organizačnej štruktúry mal iba jedinú pracovnú pozíciu „manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov vo fľašiach“, ktorá bola obsadená žalobcom a teda ani nemohol zrušiť inú pozíciu. V konaní predložil organizačnú štruktúru a.s. PROBUGAS ku dňu 1.10.2009, ktorá bola platná v čase prijatia organizačnej zmeny. Podľa neho z rozhodnutia o organizačnej zmene z 23.4.2010 nepochybne vyplýva, že bola zrušená práve táto pracovná pozícia. K prerokovaniu výpovede príslušným odborovým orgánom uviedol, že je toho názoru, že si splnil svoju zákonnú povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov a ďalší interný postup bol už vecou odborovej organizácie. Nemôže byť v jeho neprospech, ako zamestnávateľa, skutočnosť, či podnikový výbor v rámci svojej štruktúry výpoveď interne prerokoval alebo nie. Jeho povinnosťou bolo iba písomne požiadať príslušnú odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede, čo aj splnil. Ovplyvniť skutočnosť, či zástupca zamestnancov výpoveď prerokuje alebo nie, nie je v jeho moci. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 74 Zákonníka
práce. Poukázal na to, že pri a.s. Probugas a.s. pôsobí iba jedna odborová organizácia, a jeho žiadosť o prerokovanie výpovede bola doručená správnemu subjektu.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal na to, že jemu bolo doručené iba rozhodnutie o organizačnej zmene z 28.4.2010 a týkalo sa zrušenia pozície „manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov, s miestom výkonu práce Bratislava. Uvedeným rozhodnutím nedošlo k zrušeniu jeho pracovnej pozície, keďže jeho miesto výkonu práce bolo dojednané v pracovnej zmluve vo Veľkom Šariši. Podľa neho súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a odvolanie žalovaného považuje iba za účelové.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 63 ods. l, písm. b) Zákonníka práce, v znení účinnom ku dňu 26.5.2010, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmien.
Podľa § 74 citovaného zákona, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. l, písm. b) Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná ( objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotno-právnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu je splnenie povinnosti, vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre použitie tohto dôvodu musí existovať písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iná organizačná zmena.
V predmetnej veci súd prvého stupňa správne zistil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou z 31.12.1996 s dohodnutým druhom práce „obchodný zástupca“ a miestom výkonu práce vo Veľkom Šariši. Dodatkom č. 23 s účinnosťou od 1.4.2008 došlo k dohode o zmene obsahu pracovnej zmluvy, podľa ktorej sa menilo pracovné zaradenie žalobcu na funkciu „manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov vo fľašiach“. Listom zo dňa 28.4.2010 žalovaný oznámil žalobcovi svoje rozhodnutie o organizačnej zmene s účinnosťou od 31.7.2010 a to zrušenie pracovnej pozície „manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov vo fľašiach, s miestom výkonu práce Bratislava s tým, že výkon tejto pracovnej pozície prechádza na novovytvorené pracovné miesto „Manažér pre fľaše“, ktoré mu zároveň ponúkol, ako vhodnú prácu. K tomuto je potrebné uviesť, že predmetný list nemožno považovať za rozhodnutie o organizačnej zmene, aj keď je takto označený. Z obsahu listu vyplýva, že tento má iba informačný charakter a obsahuje okrem oznámenia organizačnej zmeny - zrušenie pracovného miesta „manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov
vo fľašiach s miestom výkonu práce Bratislava“ aj ponuka nového pracovného miesta pre žalobcu. Žalovaný listom z 25.5.2010 dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. l, písm. b) Zákonníka práce z dôvodu organizačných zmien - nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene spočívajúcej v zrušení pracovnej pozície „manažér pre rozvoj obchodu a kľúčových zákazníkov vo fľašiach“ v Bratislave k 31.7.2010 na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách zo dňa 23.4.2010. Žalobca s výpoveďou nesúhlasil. V liste z 5.8.2010 písomne oznámil žalovanému, že zrušenie pracovnej pozície uvedenej vo výpovedi sa týkalo iba miesta výkonu v Bratislave a nie vo Veľkom Šariši, kde má podľa pracovnej zmluvy dohodnuté miesto výkonu práce a trval na ďalšom zamestnávaní.
Súd prvého stupňa za rozhodnutie o organizačnej zmene považoval list žalovaného doručený žalobcovi zo dňa 28.4.2010. S týmto sa odvolací súd nestotožňuje. Ako už bolo uvedené, predmetný list je iba oznámením o organizačnej zmene s ponukou nového pracovného miesta. Podľa tvrdenia žalovaného, k písomnému rozhodnutiu o organizačnej zmene došlo dňa 23.4.2010, táto sa vzťahovala na žalobcu, v zrušenej pracovnej pozícii nemal možnosť žalobcu zamestnávať a keďže žalobca ponúknutú vhodnú prácu neprijal, dal mu výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. l, písm. b) Zákonníka práce.
Občianske súdne sporové konanie sa riadi zásadou kontradiktórnosti, vyjadrenej v ustanovení § 120 ods. l, 4 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd je povinný okrem vecí uvedených v ods. 2 ( t.j. vo veciach, ktoré je možné začať aj bez návrhu, v konaniach o povolení uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie otcovstva, osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev) poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Ako však vyplýva z obsahu spisu, žalovaný nenavrhol ani predložil ako dôkaz písomné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene z 23.4.2010, na ktorý sa v odvolaní odvoláva a dáva do príčinnej súvislosti s výpoveďou danou žalobcovi. Keďže písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, o znížení stavu pracovníkov zákon vyžaduje ako nevyhnutnú podmienku, okrem ďalších podmienok, uvedených v § 63 ods. 2 ZP, pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. l, písm. b) ZP, dôkazné bremeno preukázania tejto organizačnej zmeny bolo na žalovanom. Je treba konštatovať, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal, že dňa 23.4.2010 došlo k takej organizačnej zmene v dôsledku ktorej sa stal žalobca nadbytočným a bolo možné mu dať výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. l, písm. b) Zákonníka práce. Nestačí v súdnom sporovom konaní iba tvrdiť uvedené skutočnosti, ale písomnú organizačnú zmenu zakladajúcu výpovedný dôvod použitý vo výpovedi danej žalobcovi dňa 26.5.2010 aj preukázať. V súdnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz preukazujúci rozhodnutie o organizačnej zmene z 23.4.2010, od ktorého rozhodnutia odvodzuje žalovaný výpovedný dôvod daný žalobcovi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.12.2011 vyplýva, že súd prvého stupňa splnil zákonnú poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Žalovaný ani po tomto poučení nenavrhol a ani nepredložil ako dôkaz písomné rozhodnutie o organizačnej zmene z 23.4.2010.
Keďže žalovaný nepreukázal písomné rozhodnutie o organizačnej zmene z 23.4.2010, zakladajúcej výpovedný dôvod pre výpoveď z pracovného pomeru danej žalobcovi zo dňa 26.5.2010, považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi žalovaným dňa 26.5.2010 je neplatná a pracovný pomer medzi účastníkmi trvá za vecne správny. Na základe uvedeného je irelevantné, či predmetná výpoveď bola alebo nebola prerokovaná príslušnou odborovou organizáciou.
So zreteľom na uvedené, ako aj právne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, pri vyčíslení ktorých odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. Žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania a jej zaplatenie uložil žalovanému, ako neúspešnému účastníkovi. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom a ich výška bola priznaná žalobcovi podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb za l úkon - vyjadrenie k odvolaniu v sume 58,69 Eur, l krát režijný paušál v sume 7,63 Eur, spolu v sume 66,32 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.