Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-115-2011.pdf
PDF · 108.83 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/115/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: Maroš Bračok - ONE.NET so sídlom Z. Fábryho 1248/47, Kráľovský Chlmec, IČO: 41 604 270 proti odporcovi Katarína Kissová so sídlom Hlavná 26/53, Boľ, IČO: 45 237 581 zast. opatrovníkom Obec Boľ v konaní o zrušenie dohody o podiele na zisku a vyplatenie finančného vkladu s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v časti určenia neplatnosti dohody o podiele na zisku zo dňa 21.12.2009 z dôvodu hrubého porušenia povinností zo strany odporkyne, z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.500 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 12.01.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 90 Eur, na účet Okresného súdu Trebišov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Štát n e m á právo na náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 07.07.2011 domáhal, aby súd určil, že dohoda o podiele na zisku zo dňa 21.12.2009 z dôvodu hrubého porušenia povinností zo strany odporkyne sa považuje za neplatnú a odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi jeho finančný vklad vo výške 1.500 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne od 21.12.2009 až do úplného zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody s odporkyňou dňa 21.12.2009 uzatvorili písomnú dohodu o podiele na zisku a poskytol jej finančný vklad 1.500 Eur. Účelom dohody bolo, že jej poskytne finančný vklad na začatie podnikania, keďže mala nedostatok finančných prostriedkov a on sa mal podieľať 65% podielom na zisku z jej podnikania. Dohoda zároveň slúžila ako doklad o odovzdaní finančných prostriedkov. Odporkyňa mu nepredložila účtovníctvo, na základe jeho výzvy evidenciu účtovníctva predložila, no bolo jasné, že evidenciu nevedie poctivo, spoľahlivo, pravdivo ale že sa snaží vytvárať stratu aby mu nemusela platiť jeho podiel. Dňa 04.05.2010 mu zaslala list, v ktorom
sa snažila odstúpiť od dohody z dôvodov hrubého porušenia dohody a pre ňu nevýhodnými podmienkami uvedenými v dohode. Odpovedal jej, že k porušeniu dohody došlo ale z jej strany, ďalej už písomne nekomunikovali.
Opatrovník odporcu sa k predmetu konania nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to dohodou o podiele na zisku, odstúpením od dohody, výpisom zo živnostenského registra odporcu a zistil tento skutkový stav veci:
Z Dohody o podiele na zisku súd zistil, že bola uzavretá dňa 21.12.2009 medzi odporkyňou ako majiteľkou a navrhovateľom ako podielnikom. V čl. I bod 1.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že podielnik na základe tejto dohody poskytne majiteľke finančný vklad ako pomoc na otvorenie prevádzky
- ZeroMusicClub, Hlavná 69, Kráľovský Chlmec v celkovej sume 1.500 Eur, ktorým sa bude podieľať na jej podnikateľskej činnosti. V zmysle bodu 1.2 zmluvy za poskytnutie vkladu podielnikovi prináleží právo 65% podielu na zisku podnikateľa. Finančný vklad poskytuje podielnik na celý rozsah podnikateľskej činnosti majiteľky. V čl. 4 bod 4.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dohoda o podiele na zisku sa vytvára na dobu neurčitú, prípadne do konca existencie vyššie menovanej prevádzky. V zmysle čl. 1 bod 1.1 tretia veta zmluvy, o odovzdaní hotovosti si strany nevyhotovujú osobitný doklad ale ako potvrdenie o prevzatí slúži ich podpis na tejto dohode.
Podaním zo dňa 04.05.2010 Odstúpenie od dohody o podiele o zisku odporkyňa podala s okamžitou platnosťou odstúpenie od dohody o podiele na zisku hrubým porušením dohody a pre ňu nevhodnými podmienkami uvedenými v dohode.
Z výpisu zo živnostenského registra odporkyne súd zistil, že prevádzkareň na adrese Hlavná 69, Kráľovský Chlmec bola zrušená dňom 09.12.2010.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že čo sa týka samotnej dohody o podiele na zisku p. Kissová potrebovala nejaké financie na podnikanie, preto sa dohodli na tejto dohode o podiele na zisku. Táto dohoda vzišla zo strany ich oboch. Poskytol jej finančný vklad 1.500 Eur ešte pred otvorením danej prevádzky s tým, že bude mať dohľad nad podnikaním a bude tam prítomný. Z toho dôvodu tam bol aj 65% podiel na zisku, išlo to tak necelé dva mesiace. Potom odporkyňa začala podnikať iné kroky, zlúčila sa s inou konkurenčnou prevádzkou, jeho do tej prevádzky už nevpúšťali a zhruba po nejakom mesiaci to aj skrachovalo. Z toho dôvodu ona nesplnila podmienky uvedené v zmluve a preto sa po viacerých osobných aj telefonických výzvach rozhodol obrátiť na súd, keďže na výzvy nereagovala. V predmetnom konaní sa domáha jednak vyplatenia finančného vkladu a jednak určenia neplatnosti dohody a to z dôvodu neplnenia si povinností odporkyne, keďže mu mala predkladať účtovné doklady, čo nesplnila. Ďalším dôvodom je, že bez jeho vedomia zrušila danú prevádzku a po zrušení danej prevádzky sa vyparila a nedá sa s ňou spojiť. Podľa jeho názoru je to dôvodom zrušenia dohody, keďže hrubo porušila svoje povinnosti. Jednoducho na jeho osobu neprihliadala a jednoducho zrušila danú prevádzku. Zároveň odporkyňa porušila aj článok 3.2 danej dohody, kde má vykonávať podnikateľskú činnosť samostatne, avšak síce vykonáva činnosť podľa živnostenského registra, ale v súčasnom období nie je ani v Českej republike, ale zrejme v Anglicku. Čo sa týka druhej časti uplatneného nároku a to na vrátenie finančného vkladu domáha sa ho v tejto výške z toho dôvodu, že mu neboli predložené účtovné doklady, čiže nemá vedomosť o tom, či je tam strata alebo zisk na hospodárení. Sumu 1.500 Eur prevzala odporkyňa pri podpise dohody o podiele na zisku.
Zo správy OO PZ Kráľovský Chlmec súd zistil, že menovaná sa na uvedenej adrese nezdržiava. Od babky menovanej, ktorá býva na uvedenej adrese bolo zistené, že jej vnučka sa nachádza v ČR v meste Plzeň na neznámej adrese. Zo správy Registra obyvateľov SR súd zistil, že odporca má hlásený pobyt na adrese Hlavná 26/53, Boľ. Zo správy Obce Boľ súd zistil, že menovaná má trvalý pobyt v obci, už viac mesiacov sa nezdržiava na tejto adrese. Obec má vedomosť o tom, že sa zdržiava v Českej republike, kde v súčasnosti aj pracuje. Zo správy obce bolo zároveň zistené na základe správy tety menovanej, že odporkyňa odcestovala do Holandska, kde bude bývať aj pracovať, presnú adresu nevedela uviesť ani to, ani adresu zamestnávateľa, keď vôbec pracuje. Zo správy Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR súd zistil, že odporca t. č. nie je vo výkone väzby - trestu. Zo správy Obvodného súdu pre Prahu 7 súd zistil, že k osobe odporkyne nie sú vedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb.
Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu, súd mu v zmysle §29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil opatrovníka.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. §261 ods. 1 Obchodného zákonníka /ďalej ObchZ/, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. §269 ods. 2 ObchZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. §673 ods. 1,2 ObchZ, Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Zmluva vyžaduje písomnú formu.
Podľa ust. §679 ods. 1 ObchZ, Účasť tichého spoločníka na podnikaní zaniká: a) uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, b) výpoveďou, ak nebola zmluva uzavretá na dobu určitú, c) ak dosiahne podiel tichého spoločníka na strate výšku jeho vkladu, d) ukončením podnikania, na ktoré sa zmluva vzťahuje, e) vyhlásením konkurzu na majetok podnikateľa alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie tohto konkurzu pre nedostatok majetku.
Podľa ust. §680 ObchZ, Do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva s názvom dohoda o podiele na zisku, v ktorej si zmluvné strany nešpecifikovali, v zmysle akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá. Nakoľko zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi ako podnikateľmi, podľa obsahu zmluvy súd posudzoval zmluvný vzťah podľa ustanovení zmluvného typu, ku ktorému bola uzavretá zmluva najbližšie a to podľa ustanovení o zmluve o tichom spoločenstve. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako tichý spoločník poskytol odporkyni ako podnikateľke určitý finančný vklad a ním sa podieľal na jej podnikaní, zároveň mal súd za preukázané, že odporkyňa sa zaviazala na platenie časti zisku 65% z výsledku podnikania.
V konaní sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti dohody a následne vrátenia finančného vkladu vo výške 1.500 Eur.
Podľa ust. §34 Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. §39 OZ, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. §267 ods. 1 Obchodného zákonníka /ďalej ObchZ/, Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.
Navrhovateľ poukázal na to, že odporkyňa si neplnila svoje povinnosti, keďže mu mala predkladať účtovné doklady, čo nesplnila. Ďalším dôvodom neplatnosti je, že bez jeho vedomia zrušila danú prevádzku a po jej zrušení sa vyparila a nedá sa s ňou spojiť. Dôvodom zrušenia dohody teda je, že hrubo porušila svoje povinnosti, jednoducho na jeho osobu neprihliadala a jednoducho zrušila danú prevádzku.
Súd preto skúmal otázku platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu - uzatvorenej zmluvy o podiele na zisku.
Neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne Občiansky zákonník, ktorý rozlišuje neplatnosť absolútnu a neplatnosť relatívnu.
Absolútna neplatnosť právnych úkonov pôsobí voči každému. Preto sa jej môže dovolávať každý, a to bez časového obmedzenia, pretože toto právo nezaniká ani sa nepremlčuje. Súd vyvodzuje dôsledky z absolútnej neplatnosti právneho úkonu z úradnej povinnosti, t.j. bez toho, aby niekto dal podnet. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku, to znamená, že právny úkon je od počiatku (t.j. od jeho vzniku) neplatný. Občiansky zákonník v §39 a §40 upravuje všeobecné dôvody absolútnej neplatnosti (obsah alebo účel odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, dodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov). Plnenie na základe absolútne neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením (§ 141 OZ). Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Z ustanovenia § 39 OZ vyplýva, že za neplatný sa považuje nielen právny úkon, ktorý odporuje zákonu alebo ktorý zákon obchádza, ale aj taký právny úkon, ktorý je síce v súlade so zákonom a ani zákon neobchádza, avšak sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi môže byť preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu len vtedy, ak právny úkon zodpovedá zákonu (t.j. nie je v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádza).
V prejednávanej veci zmluvné strany uzatvorili zmluvu o podiele na zisku, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah, ktorý je obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle ust. §269 ods. 2 ObchZ, pričom súd subsumoval zmluvný vzťah pod ustanovenia §673 a nasl. ObchZ.
Na základe zákonných ustanovení sa pri uvedenom type zmlúv vyžaduje, aby zmluva bola uzavretá písomne, pričom zmluvou sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.
Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd konštatuje, že predmet zmluvy bol v zmluve dostatočne určený, zmluvné strany si stanovili jednoznačné podmienky zmluvného vzťahu, zmluva bola uzavretá písomne. Na základe uvedeného súd ustálil, že forma stanovená zákonom pre daný zmluvný typ dodržaná bola, čiže táto skutočnosť nezakladá absolútnu neplatnosť zmluvy.
Súd ďalej skúmal, či tu existujú skutočnosti, ktoré by zakladali absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu, že právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza.
Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd konštatuje, že zmluva obsahuje štandardné náležitosti. Súd nezistil také skutočnosti, ktoré by zakladali absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu, že zmluva odporuje zákonu alebo ho obchádza.
Absolútne neplatným je podľa § 39 OZ aj právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom. Čo sú dobré mravy, zákon presne nešpecifikuje, pojem dobrých mravov sa javí ako abstraktný a nevyhnutne široko koncipovaný pojem. Dobré mravy možno stručne charakterizovať ako základné, všeobecne uznávané a v spoločnosti panujúce morálne zásady, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektmi). Ide o všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku, ako sú poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Zároveň sú dobré mravy vymedzené aj ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie často zabezpečujú i právne normy, tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Súlad alebo nesúlad s dobrými mravmi sa musí posudzovať z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
V danom prípade súd ani zo samotnej zmluvy ani z výpovede účastníkov nezistil také skutočnosti, ktoré by preukázali rozpor s dobrými mravmi. Nepredkladanie účtovných dokladov zo strany odporkyne navrhovateľovi je síce porušením jej povinností vyplývajúcich zo zmluvy avšak toto konanie nezakladá absolútnu neplatnosť zmluvy, môže byť však základom pre uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody, ktorú by mu tým odporkyňa spôsobila. Rovnako aj konanie odporkyne a to zrušenie prevádzky nemožno považovať za konanie ktoré sa prieči dobrým mravom, nakoľko práva a povinnosti voči tretím osobám z podnikania vznikajú iba podnikateľovi teda odporkyni a iba tá mohla prevádzku zrušiť.
Pri úprave otázky relatívnej neplatnosti je potrebné v tomto konaní vychádzať z ustanovení obchodného zákonníka (§267 ods. 1). Ide o osobitné pravidlo pre neplatnosť právnych úkonov v obchodnom práve, t. j. špeciálnu úpravu vo vzťahu k úprave neplatnosti právnych úkonov podľa občianskeho zákonníka. Každý dôvod neplatnosti právneho úkonu treba posudzovať podľa toho, či je ustanovený na ochranu len jedného účastníka alebo nie. Relatívne neplatným bude len ten právny úkon, ktorého dôvod neplatnosti chráni záujem len jedného účastníka právneho vzťahu. Domáhať sa neplatnosti sa môže potom len ten účastník právneho vzťahu, ktorého záujmy boli dôvodom neplatnosti dotknuté.
V predmetnom prípade súd nezistil existenciu takých ustanovení v zmluve, ktoré by boli zvýhodňovali len jednu zmluvnú stranu či už navrhovateľa ako tichého spoločníka alebo odporkyňu.
Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené podmienky pre vyslovenie neplatnosti dohody o podiele na zisku či už absolútnej alebo relatívnej, súd ustálil, že dohoda o podiele na zisku je platná a preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný, zamietol.
Čo sa týka finančného vkladu navrhovateľa, súd mal za to, že účasť navrhovateľa ako tichého spoločníka na podnikaní zanikla uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, nakoľko sa zmluvné strany dohodli, že dohoda sa vytvára na dobu neurčitú prípadne do konca existencie prevádzky uvedenej v bode 1.1 zmluvy. Z výpisu zo živnostenského registra odporkyne mal súd za preukázané, že odporkyňa predmetnú prevádzku zrušila dňa 09.12.2010, teda týmto dňom zanikla účasť navrhovateľa na podnikaní odporkyne. V zmysle ust. §680 Obchodného zákonníka bol podnikateľ teda odporkyňa povinná do 30 dní po zániku zmluvy vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený alebo znížený o jeho podiel na výsledkoch podnikania. Táto lehota odporkyni uplynula dňom 11.01.2011. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, s akým výsledkom bolo podnikanie odporkyne ukončené, odporkyňa sa nachádza na neznámom mieste, v konaní bolo preukázané, že odporkyňa finančný vklad navrhovateľovi nevrátila, súd preto zaviazal odporkyňu na vrátenie finančného vkladu v pôvodnej výške 1.500 Eur, teda v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel.
Čo sa týka odstúpenia od dohody o podiele o zisku zo strany odporkyne, k tomu súd udáva, že v zmysle obchodnoprávnych vzťahov odstúpiť od zmluvy možno vtedy, ak to ustanovuje zmluva alebo zákon (§344 Obchodného zákonníka). V danom prípade si zmluvné strany v dohode možnosť ukončenia zmluvného vzťahu odstúpením neupravili, a príslušné ustanovenia zmluvy o tichom spoločenstve možnosť odstúpenia od zmluvy neupravujú. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že podanie odporkyne zo dňa 04.05.2010 je čo sa týka ukončenia zmluvného vzťahu právne irelevantné.
Podľa ust. §365 ObchZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. §369 ods. 1 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. §517 ods.2 Občianskeho zákonníka, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. §3 nar. vl. č. 87/1995 Zz, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd zároveň priznal navrhovateľovi v zmysle ust. §365 ObchZ v spojení s §369 ods. 1 ObchZ a §680 ObchZ aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.500 Eur od 12.01.2011 do zaplatenia.
Súd mal za preukázané, že odporkyňa v lehote stanovenej v ust. §680 ObchZ, teda do 30 dní od zániku zmluvy t. j. do 11.01.2011, nevrátila navrhovateľovi jeho vklad, dňom nasledujúcim sa tak dostala do omeškania s predmetným plnením. Z uvedeného dôvodu súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania počnúc dňom 12.01.2011 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Súd zistil, že medzi zmluvnými stranami pre tento prípad neboli zmluvne dohodnuté úroky z omeškania. Podľa zistenia súdu, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1%. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľom uplatnená výška úroku z omeškania 0,05% denne t. j. 18,25% bola vyššia ako výška úrokov prípustná podľa zákona alebo na základe zákona /8 percentuálnych bodov+1%=9%/, súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade bol navrhovateľ úspešný, avšak trovy konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Podľa ust. §2 ods. 2 prvá veta zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa ust. Položky 1 písm. a, sadzobníka súdnych poplatkov, výška súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50- eura, predmetu konania najviac 16.596,50-eura alebo z hodnoty v obchodných veciach predmetu sporu najviac 33.193,50-eura.
Podľa ust. Položky 1 písm. b, sadzobníka súdnych poplatkov, výška súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je 99,50 Eur, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi.
Navrhovateľ bol rozhodnutím súdu oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku a bol úspešný v časti konania o vrátenie finančného vkladu vo výške 1.500 Eur; z uvedeného dôvodu súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 90 Eur.
V časti konania o určenie neplatnosti dohody navrhovateľ nebol úspešný, preto o náhrade súdneho poplatku súd rozhodol tak, že štát nemá právo na náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / §205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.