Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-4-2011.pdf
PDF · 93.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-4C/4/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A.. X.. Š. XXXX/XX, Č., zast. JUDr. Editou Tomkovou, advokátkou so sídlom Karadžičova 7, Bratislava, proti odporcovi Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom W.. I. XXXX/XX, Č., zast. Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, Čadca, v konaní o zaplatenie 3000 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3000 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 737,81 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Edity Tomkovej, advokátky, AK Bratislava, Karadžičova 7, IČO: 42 183 952.
III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 186,05 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 13.4.2010 navrhovateľ podal návrh voči odporcovi. Žiadal zaplatiť sumu 3000 EUR. Skutkový základ uplatneného nároku bol ten, že dňa 10.10.2009 uzavrel s odporcom písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol odporcovi pôžičku vo výške 3000 EUR. Zapožičanú sumu mal vrátiť v splátkach. Nezaplatil ani jednu splátku.
V odpore (prvom úkone, ktorý odporcovi patril), bol povinný uviesť všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia, navrhnúť a predložiť všetky dôkazy, ktorými spochybňuje nárok navrhovateľa vo veci samej.
Odporca však v odpore uviedol len to, že nárok neuznáva, zmluvu nikdy neuzavrel. Podpisy na zmluve nie sú podobné jeho podpisom. Odporca spochybnil vierohodnosť vlastného podpisu na zmluve, uviedol, že podpis na zmluve nie je jeho vlastným podpisom.
Navrhovateľ ho mal zastupovať v rozvodovom konaní, bol v zlom psychickom stave, užíval lieky, dal mu podpísať v súvislosti s tým nejaký dokument a zrejme pri tom mu dal podpísať list, kde dopísal pôžičku. Táto zmluva je neplatná, lebo neexistuje prejav vôle odporcu uzavrieť zmluvu o pôžičke. Neplatná je aj preto, že nedošlo k odovzdaniu požičanej sumy 3000 EUR, čo môže dosvedčiť svedok B. E.. Aj na pojednávaní dňa 27.1.2011 zopakoval odporca a jeho právny zástupca uvedené tvrdenia. Doplnil, že netrpel ekonomickou núdzou, pôžička nebola potrebná.
Súd nevychádzal z výpovedí účastníkov konania. Obidvaja sa počas konania správali účelovo. Navrhovateľ sa počas celého konania z procesného hľadiska správal účelovo, nenahlásil adresu zástupcu na preberanie zásielok napriek výzve súdu, pravidelne nepreberal zásielky, nedostavoval sa na pojednávania, následne nahliadal do súdneho spisu. Následne túto skutočnosť účelovo využíval vo svoj prospech predložením dokladov s dátumami, kedy si údajne nemohol prevziať žiadnu doručenú korešpondenciu ani sa zúčastniť pojednávania. Podľa názoru súdu sa navrhovateľ len procesne pripravoval na situáciu, aby mohol spochybniť doručovanie súdu, neprítomnosť na pojednávaniach, pre prípad, že súd rozhodne v jeho neprospech, že návrh zamietne. Pokiaľ ide o odporcu, rovnako sa správal účelovo. Odporca menil svoje výpovede podľa momentálneho stupňa dokazovania vo veci. Z toho dôvodu nebolo možné z týchto výpovedí vychádzať, súd výpovediam účastníkov konania pripísal menšiu dôkaznú silu. Nevolal na výsluch ani svedka E. B., ktorého výsluch navrhol odporca, vzhľadom k nevierohodnosti výpovede svedka (odporca na pojednávaní dňa 27.1.2011 čl. 44 spisu uviedol, že na navrhovateľa je podané trestné oznámenie v súvislosti s B. E., jeho babkou, ktorej mal vysporiadať pozemky a neurobil tak, hoci vzal peniaze. B. E. má teda negatívny vzťah k navrhovateľovi, jeho výpoveď by nemohla byť vyhodnotená ako vierohodná vo vzťahu k objektívnemu listinnému dôkazu - zmluve o pôžičke, ktorá je podpísaná dvoma zmluvnými stranami a v ktorej je uvedené, že odporca požičané finančné prostriedky prevzal.
Súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.
Súd preto vychádzal len z objektívnych listinných dôkazov, teda zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2009, ktorá bola objektívnym, vierohodným listinným dôkazom podpísaným pravými podpismi obidvoch zmluvných strán a z objektívneho listinného dôkazu - znaleckého posudku, ktorý potvrdil pravosť podpisu odporcu na zmluve. Týmto dôkazom súd priradil vyšší stupeň dôkaznej sily ako svedeckej výpovedi a výpovediam účastníkov konania.
Znaleckým posudkom Z.. Z.. C. S. (čl. 72 spisu) mal súd preukázané, že podpis odporcu na zmluve zo dňa 10.10.2009 (čl. 3) je jednoznačne pravým podpisom odporcu.
Tým mal súd objektívnym listinným dôkazom preukázané aj to, že doterajšie tvrdenia odporcu, že podpis odporcu na zmluve nie je jeho pravým podpisom, boli nepravdivé, zavádzajúce.
Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - oboznámil pripojený spis 4C/59/2010, spis 11C/153/2009, návrh čl. 1, zmluvu o pôžičke čl. 3, odpor voči vydanému platobnému rozkazu čl. 22, vyjadrenie k odporu čl. 30, podrobné procesné poučenia súdu čl. 34, 35, 36, 37, 38, ktoré boli doručené účastníkom konania i právnemu zástupcovi a ktoré obsahujú i procesné poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP, zápisnica o pojednávaní vo veci zo dňa 27.1.2011 čl. 42, plná moc JUDr. Dušan Divko čl. 45, substitučné poverenie pre Mgr. Michala Duraja k zastupovaniu v tejto veci na deň 27.1.2011 čl. 46, výpis z obchodného registra JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. čl. 47, uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania čl. 59, zaslanie písomnosti čl. 62 - 69 zo strany právneho zástupcu odporcu, listiny k znaleckému dokazovaniu odporcu v prílohovej obálke čl. 70, záznam o zložení sumy 300 EUR pod D14a 38/11 čl. 71, znalecký posudok z odboru písmoznalectvo čl. 72, vyúčtovanie znaleckého posudku čl. 92, pomocný spis od čl. 95 - 104, zmluva o pôžičke čl. 105, návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazov čl. 107, predvolanie na termín pojednávania 17.4.2012 s procesnými poučeniami súdu čl. 113, 114, uznesenie č. konania 4C/4/2011-115 zo dňa 23.3.2012 a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 17.4.2012 s plnou mocou advokáta Mgr. Michala Duraja.
Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.
Z pripojeného spisu 11C/153/2009 vo veci rozvodu odporcu mal súd preukázané, že odporca do tohto spisu nedoručil žiadne vyjadrenie. Na pojednávaní dňa 30.11.2009 sa zastupoval sám. Tým mal súd vyvrátené tvrdenie odporcu, že by odporca navrhovateľovi v súvislosti s rozvodom podpisoval plnú moc alebo vyjadrenie, ako tvrdil odporca v odpore a na pojednávaní. V uvedenom konaní mu bolo určené výživné 50 EUR mesačne na maloleté dieťa, preto súd mal vyvrátené aj tvrdenie, že nebol v ekonomickej núdzi. Návrh bol podaný dňa 14.10.2009 vo veci 11C/153/2009, bolo rozhodnuté rozsudkom č. konania 11C/153/2009-47 zo dňa 30.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2010. Zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 10.10.2009. Súd teda nezistil ani skutkovú, ani časovú príčinnú súvislosť medzi
uvedeným konaním a uzavretou zmluvou. Odporca ani jeho právny zástupca nekonkretizovali úkon, ktorý údajne mal odporca navrhovateľovi podpísať v súvislosti s rozvodovým konaním, a to napriek tomu, že spis 11C/153/2009 tvoril neoddeliteľnú súčasť spisu 4C/59/2010 od počiatku.
Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že zmluva je falzifikát, počas dvoch rokov nepredložil dôkaz, že podal trestné oznámenie a tým nepreukázal, že zmluva bola preskúmaná kriminalisticko-expertíznym ústavom ako falzifikát. Súd z takých záverov preto nevychádzal.
Súd nenariadil dokazovanie znalcom na preskúmanie „pravosti listiny“ vzhľadom k tomu, že tvrdenia odporcu boli v uvedenej rovine, že zmluva nie je jeho prejavom vôle a že ide o falzifikát. Pravosť listiny je otázka právna, nie odborná. Znalec môže preskúmať pravosť podpisu, zidentifikovať strojové písmo a podobne. Súd sa domnieva, že nie je možné znalecky preskúmať, že podpis odporcu (vrstva farby nanesená perom) bola na zmluvu daná z časového hľadiska skôr, ako text zmluvy, ktorý tam údajne dodatočne na čistý list papiera, podpísaný odporcom, dopísal navrhovateľ. Súdu je zrejmé, že je možné z časového hľadiska znalecky rozlíšiť jednotlivé vrstvy farieb na historických obrazoch, ide však o dlhé časové obdobia, ktoré zodpovedajú jednotlivým nánosom farieb. Súdu nie je známy znalecký odbor, odporca tieto tvrdenia nekonkretizoval v naznačenom smere, ktorý by dokázal rozlíšiť časový rozdiel písma z krátkodobého, nehistorického hľadiska.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.
Vzťah je vzťahom zmluvným, občiansko-právnym.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Zmluva o pôžičke zo dňa 10.10.2009 (čl. 3) má podstatné náležitosti právneho úkonu podľa § 657, 658 Občianskeho zákonníka, teda obsahuje ustanovenia o výške pôžičky 3000 EUR, bola dohodnutá lehota vrátenia pôžičky do 10.10.2010 (12 mesiacov), obsahuje záväzok odporcu vrátiť pôžičku v dohodnutej lehote, obsahuje spôsob platby v splátkach 12-krát 250 EUR, počnúc dňom 10.11.2009. Zmluva obsahuje vlastnoručné podpisy zmluvných strán, teda aj odporcu. Vlastnoručnými podpismi zmluvné strany potvrdili, že súhlasia s obsahom zmluvy. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá pre platnosť vyžaduje aj odovzdanie a prevzatie požičanej sumy. Táto podmienka platnosti zmluvy o pôžičke v tomto súdnom spore je splnená. V článku I/5 zmluvy odporca vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie pôžičky: „Dlžník podpisom tejto zmluvy plne potvrdzuje prevzatie celej finančnej hotovosti od veriteľa.“
Súd sa z úradnej moci zaoberal aj dôvodmi absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 - § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konkrétne dôvody takejto neplatnosti odporca netvrdil, ani neboli súdom zistené. V konaní odporca tvrdil, že neexistuje v hmotno-právnej rovine prejav vôle odporcu uzavrieť spornú zmluvu o pôžičke (§ 34 Občianskeho zákonníka) a bez prejavu vôle platný právny úkon vzniknúť nemohol. Svoje tvrdenia však v konaní nepreukázal (tvrdenia odporcu boli vyvrátené existenciou písomného prejavu vôle - písomného právneho úkonu zmluvy o pôžičke s podpisom odporcu).
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Súd dospel k záveru, že sporná zmluva o pôžičke je platným právnym úkonom, na základe ktorého vznikla odporcovi právna povinnosť vrátiť požičanú sumu. Ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 OSP) nepreukázal účtovnými dokladmi, že pôžičku navrhovateľovi vrátil. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvný nárok - pôžičku vo výške 3000 EUR.
Úspešným účastníkom konania je navrhovateľ, podľa § 142 ods. 1 OSP mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Náhradu trov konania mu priznal vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh, teda vo výške 180 EUR. Súdny poplatok za návrh je zaplatený kolkovými známkami na návrhu čl. 1 spisu. Navrhovateľ vyčíslil podľa § 151 ods. 1 OSP v zákonnej lehote 3 dní aj trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania. Súd priznal trovy konania v nasledovnej výške: trovy právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej pomoci (príprava, prevzatie, účasť na pojednávaní) po 121,17 EUR + 2-krát režijný paušál po 7,63 EUR + cestovné náhrady za použitie motorového vozidla na cestu na pojednávanie a späť vo výške 147,69 EUR + náhrada za stratu času v sume 152,52 EUR + uhradený súdny poplatok vo výške 180 EUR. Celkom tak trovy súdneho konania predstavujú sumu 737,81 EUR.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Súd zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka konania nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom trov preddavkovaných štátom sumu 186,05 EUR. Uznesením Okresného súdu v Čadci č. konania 4C/4/2011-115 zo dňa 23.3.2012 bolo znalkyni priznané znalečné vo výške 486,05 EUR. Časť znalečného vo výške 300 EUR súd zlikvidoval z preddavku odporcu D14a-38/2011 a časť znalečného vo výške 186,05 EUR z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu v Čadci. Tým vznikli Slovenskej republike trovy konania, ktoré si uplatnil zo zákona, z úradnej moci, podľa § 148 ods. 1 OSP. K náhrade trov konania vo výške 186,05 EUR zaviazal súd odporcu titulom trov preddavkovaných štátom.
Súd konal a rozhodol z procesného hľadiska v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca doručil žiadosť o odročenie pojednávania dňa 17.4.2012, teda v deň pojednávania, v rozpore s § 119 ods. 1 - 6 novely OSP, podľa ktorého ustanovenia pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov ihneď po zistení dôvodu, naliehavosť dôvodu musí preukázať pod sankciou uloženia sankcií podľa § 147a OSP a zavinených trov konania podľa § 147 ods. 1 OSP. Rovnako podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pri tom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. V nadväznosti na § 6 a 101 ods. 1 OSP účastníci konania sú povinní poskytnúť súdu v tomto smere súčinnosť a súd poukazuje na procesné poučenie o povinnosti poskytnúť súčinnosť, kde v poučení na čl. 114 spisu, ktoré bolo doručené aj účastníkom konania, aj právnemu zástupcovi, bolo uvedené „pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitého dôvodu, ktorý sa musí súdu oznámiť a preukázať pred začatím pojednávania“. Termín pojednávania bol vytýčený na deň 17.4.2011, odporca prevzal predvolanie na termín pojednávania riadne a včas, lehota podľa § 115 ods. 2 OSP bola dodržaná. Prevzal dňa 26.3.2012, rovnako aj jeho právny zástupca JUDr. Dušan Divko, advokát, s.r.o., Považská Bystrica 26.3.2012. Skutočnosť, že odporca udelil novú plnú moc Mgr. Michalovi Durajovi až jeden deň pred pojednávaním 16.4.2012, nie je právne relevantná, nemožno ju vykladať na ťarchu navrhovateľa. Odporca mal objektívnu možnosť ihneď po vytýčení termínu pojednávania udeliť plnú moc inému právnemu zástupcovi, lehota je počítaná od vykázaného doručenia odporcu a nie od momentu, kedy prevzal právne zastúpenie jeho nový právny zástupca. Pokiaľ Mgr. Michal Duraj tvrdí, že oneskorene prevzal zastupovanie v tejto veci a nemal dostatočný čas na prípravu a naštudovanie spisu, takéto tvrdenie je klamlivé, zavádzajúce a účelové. Z poverenia zo dňa 26.1.2011 čl. 46 spisu je zrejmé, že Mgr. Michal Duraj bol v pracovnom pomere u JUDr. Dušana Divku, advokáta, spol. s r.o., Považská Bystrica a bol poverený k zastupovaniu vo veci 4C/4/2011 na pojednávaní dňa 27.1.2011 a na tomto pojednávaní odporcu aj osobne zastúpil dňa 27.1.2011 (čl. 42 spisu). Je teda zrejmé, že mal naštudovaný spis. Znalecký posudok bol doručený účastníkom a ich právnym zástupcom, k tomuto znaleckému posudku sa mali možnosť vyjadriť účastníci konania i právni zástupcovia. Pokiaľ uvádza kolíziu pojednávaní vo veci 3T/140/2009, nepreukázal dôkaz, že na toto pojednávanie bol predvolaný skôr. Taktiež odporca nepredložil žiaden dôkaz, napriek už uvedenému, o tom, že musel neodkladne odcestovať do zamestnania, a to s poukazom na skutočnosť, že bol predvolaný riadne a včas.
Kolízia pojednávaní v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.1.1999 spisová značka I ÚS 68/1998 nie je závažným dôvodom pre odročenie pojednávania: „Obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka, v tom istom termíne, na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania.“ Z uvedených dôvodov súd neodňal účastníkovi konania, ani jeho právnemu zástupcovi, možnosť byť prítomný na pojednávaní. O túto možnosť sa obrala samotná právna zástupkyňa výberom jedného z dvoch kolidujúcich pojednávaní.
V súlade so zákonom o advokácii a udelenou plnou mocou mala možnosť sa dať zastúpiť advokátskym substitútom, resp. koncipientom na jednom z uvedených pojednávaní. V tomto smere súd poukazuje aj na R NS SR R 48/2003. Pokiaľ ide o R 41/2002, v tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že v nadväznosti na § 135 ods. 1 O. s. p. nález ústavného súdu o kolízii pojednávaní má vyššiu právnu silu vo vzťahu k rozhodnutiam NS SR. Okrem uvedeného súd na pojednávaní nevykonával žiadne dokazovanie, išlo len o právne vyhodnotenie veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.