Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-13-2012.pdf
PDF · 71.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/13/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2012, v trestnej veci proti odsúdenému B. L., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Pp/71/2011 zo dňa 20. marca 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného B. L..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 žiadosť odsúdeného B. L., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom C. č. XXX, okr. E., prechodne bytom E. č. XXX, okr. E., toho času v ÚVV a ÚVTOS D., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T/10/2002 zo dňa 4.11.2002 v trvaní 14 rokov nepodmienečne zamietol.
Proti tomuto uzneseniu, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o verejnom zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený B. L.. V písomných dôvodoch sťažnosti navrhol, aby krajský súd zvážil rozhodnutie o jeho sťažnosti, nakoľko jeho správanie vo výkone trestu bolo v rámci ústavného poriadku vzorové a bezproblémové. Podotkol, že nebolo účelové, nakoľko celých 10 rokov sa učil vyhýbať problémom. Všetko, čo robil, bolo preto, aby mohol byť čím skôr s jeho rodinou. Skutok neraz veľmi oľutoval. Čo sa stalo, už nezmení, ale vie, že za chybu, ktorú pred rokmi spravil, si musel časť trestu odpykať. Preto žiada, aby krajský súd zvážil jeho žiadosť. Zároveň písomne sľúbil, že sa trestným činom vyhne a bude viesť riadny usporiadaný život.
Na základe sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Okresný súd rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odôvodnil tým, že dňa 5.12.2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť odsúdeného B. L. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú odôvodnil tým, že mu uplynuli dve tretiny jeho trestu. Vo výkone trestu sa správal podľa predpisov a počas tejto doby, ktorú tu strávil, si uvedomil svoje predošlé správanie.
Okresný súd sa oboznámil so žiadosťou odsúdeného, správou z ÚVV D., odpisom z registra trestov, rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.11.2002 sp. zn. 1T/10/2002, ako aj so znaleckým posudkom z odboru psychológie a zistil nasledovné.
Ústav na výkon väzby D. vo svojom hodnotení odsúdeného uviedol, že odsúdený do výkonu trestu nastúpil z výkonu väzby, ktorá plynula od 13.12.2011. Správanie odsúdeného počas výkonu väzby bolo dvakrát riešené pohovorom, počas výkonu trestu bolo na požadovanej úrovni. Bol pracovne zaradený, pričom ako dobrému pracovníkovi mu boli udelené tri disciplinárne odmeny. Od 25.10.2011 vykonáva trest v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Aj toho času je pracovne zaradený. Počas výkonu trestu bol sedemkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. V správe sa konštatuje, že riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného je vysoké, resocializačná prognóza nepriaznivá.
Ďalej vychádzal okresný súd z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.11.2002 sp. zn. 1T/10/2002, z ktorého vyplýva, že B. L. bol uznaný vinným z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorý spáchal ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Pri výsluchu na verejnom zasadnutí odsúdený v podstate zotrval na dôvodoch svojej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Zo znaleckého posudku z odboru psychológie a výsluchu znalca na verejnom zasadnutí zistil okresný súd, že odsúdený počas vyšetrovania prezentoval postoje k spáchanej trestnej činnosti v tom zmysle, že ľutuje to, čo urobil. Kriticky verbalizoval svoje minulé správanie, avšak tento postoj je skôr v rovine prezentovania sociálne žiaduceho postoja a nie je vnútorne prežitý. Agresivita je u odsúdeného ľahko aktivovateľná a je prítomná, zo znaleckého skúmania nemožno rozlíšiť, či získal nejaké kontrolné mechanizmy na ovládanie svojej agresivity počas výkonu trestu odňatia slobody, alebo jeho správanie počas výkonu trestu je len prispôsobenie sa sociálnemu prostrediu, v ktorom prežíval, teda to, či má ovládacie mechanizmy na zvládanie agresivity sa ukáže až pri prípadnom pobyte odsúdeného na slobode. S prihliadnutím na všetky zistené okolnosti a skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že odsúdený opätovne pri riešení konfliktu v stresových situáciách používa ako nástroj nôž, znalec skonštatoval, že postpenitenciárna prognóza u odsúdeného je skôr nepriaznivá, pričom uvedený záver zodpovedá aj osobnosti odsúdeného, ktorú charakterizuje mimo iného i afektívna nestálosť, výbušnosť a explozivita.
Okresný súd poukázal na to, že odsúdený nastúpil trest 22.11.2002 s tým, že do jeho výkonu mu bola zarátaná väzba od 13.12.2001 do 22.11.2002, pričom uložený trest doposiaľ vykonával nepretržite desať rokov tri mesiace a sedem dní. Odsúdený teda splnil formálne predpoklady (2/3 vykonaného trestu podľa § 62 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 - berúc do úvahy tú skutočnosť, že trest mu bol uložený za účinnosti Trestného zákona účinného do 31.12.2005) na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu 13.4.2011, súd má však za to, že nebolo preukázané splnenie materiálnych predpokladov, teda že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Ďalej okresný súd zistil, že odsúdený L. bol štyrikrát súdne trestaný s tým, že naposledy bol vo výkone trestu za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, pričom z výkonu tohto trestu bol 18.9.1997 podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov. Odsúdený sa teda druhovo totožnej trestnej činnosti dopustil opakovane, a to po relatívne krátkej dobe po jeho podmienečnom prepustení. Z tohto vyplýva, že ani predchádzajúci výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody na jeho nápravu nepostačoval a nemal na neho výchovný vplyv, keďže sa opakovane dopustil obdobnej trestnej činnosti, ba ešte závažnejšej, kde opätovne riešil konfliktnú situáciu násilím a to s použitím noža.
Pokiaľ ide o plnenie si základných povinností, ako je správanie sa odsúdeného v súlade s ústavným poriadkom, jeho pracovné zaradenie a disciplinárne odmeny, tie podľa názoru okresného súdu neodôvodňujú nepochybné závery o tom, že odsúdený svojím správaním preukázal polepšenie a že v budúcnosti povedie riadny život, nakoľko plnenie povinností vo výkone trestu odňatia slobody je nevyhnutnou súčasťou adaptácie odsúdeného na podmienky výkonu trestu a jeho následný bezproblémový priebeh. Správanie sa odsúdeného v súlade s ústavným poriadkom, jeho pracovné zaradenie a sedem disciplinárnych odmien možno teda považovať len za jeho adaptáciu sa na podmienky výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, sťažnosti odsúdeného, ako aj spisového materiálu, ktorý bol predložený krajskému súdu, dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu bolo urobené v súlade so zákonom. Je potrebné poukázať, ako to urobil v dôvodoch uznesenia okresný súd, pričom krajský súd na tieto dôkazy v plnom rozsahu poukazuje, že odsúdený, čo sa týka správy z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, nebol hodnotený pozitívne. Jeho resocializačná prognóza nebola dostatočná na to, aby bolo odporúčané jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Taktiež obdobný záver vyplýva aj zo znaleckého posudku z odboru psychológie, kde znalec v záveroch znaleckého posudku, ako aj pri výsluchu na verejnom zasadnutí pred okresným súdom opakovane uviedol, že pospenitenciárna prognóza u odsúdeného je skôr nepriaznivá, pričom uvedený záver zodpovedá aj osobnosti odsúdeného, ktorú charakterizuje mimo iného i afektívna nestálosť, výbušnosť a explozivita.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu bolo urobené v súlade so zákonom, na základe správne vykonaných a vyhodnotených dôkazov, a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.