Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-314-2010.pdf
PDF · 101.12 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/314/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, F. proti žalovanej: V. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. F., H. XXX, za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovanej: C. J., bytom P. XX/X, F., v konaní zastúpená JUDr. Ľubicou Bičianovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 16/II, Komárno, o zaplatenie 48.131,18 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 48.131,18 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 48.131,18 eur od 25.11.2010 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 2.986,50 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu 8.10.2010 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia žalovanou v celkovej výške 48.131,18 eur s príslušenstvom z dôvodu, že v októbri roku XXXX prostredníctvom druha vlastníčky bytu vedeného na LV č. XXXX pre k.ú. F. sa dohodli na kúpe bytu za sumu 1.450.000,- Sk, pričom vybavovaním prepisu bytu na jeho meno poveril žalovanú. Žalovaná v rozpore s dohodou, podľa ktorej kupujúcim bol žalobca, uzavrela kúpnu zmluvu vo vlastnom mene ako kupujúca. Finančnú sumu kúpnej ceny bytu žalobca žalovanej nepožičal, odovzdal jej ju za účelom vyplatenia kúpnej ceny. Žalovaná prisľúbila, že byt prepíše na žalobcu, avšak sa tak nestalo.
Žalobca sa návrhom doručeným súdu 2.11.2010 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd žalovanej zakázal nakladať s bytom zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. F.. Okresný súd Komárno uznesením z 15.11.2010 návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Žalobca uvedené uznesenie napadol odvolaním a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/173/2010-74 z 22.12.2010 zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a žalovanej zakázal nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. ako byt č. X na A.. poschodí vo vchode číslo XX obytného domu so súpisným číslom XXXX na parcele číslo XXXX s príslušným podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj pozemku. Uznesenie Krajského súdu v Nitre s nariadeným predbežným opatrením bolo Okresnému súdu Komárno doručené dňa 8.2.2011 a Správe katastra v Komárne bolo doručené dňa 14.2.2011. Správa katastra Komárno prípisom doručeným súdu 25.2.2011 uznesenie Krajského súdu v Nitre, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie vrátila s tým, že listina nie je spôsobilá na vykonanie zápisu, nakoľko predmetná nehnuteľnosť je vo vlastníctve inej osoby (vedľajšej účastníčky na strane žalovanej, poznámka súdu), na základe kúpnej zmluvy V-3638/2010 zo dňa 4.2.2011.
Žalobca dňa 31.3.2011 doručil súdu v poradí druhý návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci. Uvedeným návrhom sa domáhal zakázať žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. ako byt číslo XX na X.. poschodí vo vchode č. XX obytného domu so súpisným číslom XXX a s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj pozemku vo veľkosti 2775/44825-ín k celku. Súčasne sa domáhal odporkyni zakázať nakladať s osobným motorovým vozidlom značky Volkswagen Golf EČV: F. a to až do právoplatného skončenia veci samej.
Súd uznesením z 1.4.2011 nariadil predbežné opatrenie v požadovanom rozsahu.
Prípisom doručeným súdu dňa 24.8.2011 požiadala C. J. o pripustenie do konania ako vedľajšej účastníčky na strane žalovanej z dôvodu, že ako súčasný vlastník bytu na P. XX/X v F. má právny záujem na veci. Súd podľa obsahu uvedené podanie považoval za ohlásenie vstupu C. J. do konania ako vedľajšej účastníčky na strane žalovanej. O tomto vstupe vedľajšej účastníčky do konania osobitne nerozhodoval, vzhľadom na absenciu návrhu zo strany žalobcu a žalovanej s poukazom na § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p..
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom vedľajšej účastníčky na strane žalovanej, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj s rovnopisom vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-614/OEK-KN-2010 Kto a účtovníctvom žalovanej.
Žalobca v priebehu celého konania zotrval na svojom tvrdení, že mal v úmysle zakúpiť byt na P. XX/ X v F. z vlastných úspor, keď pri prehliadke predmetného bytu sa mu aj podarilo zjednať nižšiu kúpnu cenu na sumu 1.450.000,- Sk. Zabezpečením úkonov okolo prevodu poveril svoju priateľku - žalovanú, s ktorou má aj dcéru. Žalovaná mu krátko po prehliadke bytu oznámila, že je potrebné v realitnej kancelárii preukázať solventnosť a ako kupujúcemu mu predložila kúpnu zmluvu na podpis. Preto 9.10.2008 vybral zo svojho účtu vo VÚB sumu 1.450.000,- Sk, ktorú odovzdal žalovanej za účelom preukázania jeho solventnosti. V minulosti sa už stalo, že počas jeho výkonu trestu žalovaná predala byt, ktorý jej kúpil a z utŕžených peňazí si vystrojila svadbu. Uviedol, že žalovaná nedisponovala s vlastnými peňažnými prostriedkami. Poprel, že by matka žalovanej zvládla úschovu akejkoľvek hotovosti. Uviedol, že v minulosti žalovaná ako dovtedajší nájomník, zakúpila od správcu konkurznej podstaty krčmu, ktorú mu predala za cenu 840.000,- Sk, avšak len na papieri. Žiadne peniaze za kúpenú krčmu jej nezaplatil. Krčma bola a aj je jeho vlastníctvom.
Žalovaná nepoprela, že to bola ona, ktorá uzavrela ako kupujúca s predávajúcou bytu na P. XX/X v F. dňa 9.10.2008 kúpnu zmluvu. Žalovaná spočiatku tvrdila, že peniaze na úhradu kúpnej ceny predmetného bytu vo výške 1.450.000,- Sk mala z pôžičky vo výške 500.000,- Sk od J. O. a zvyšok tvorili jej úspory ako aj suma vo výške 840.000,- Sk, ktorú utŕžila z predaja krčmy žalobcovi. Peniaze mala mať uložené u svojej matky v H.. V priebehu konania žalovaná zmenila svoju obranu a uviedla, že peniaze, za ktoré zakúpila byt na P. XX/X v F. vo výške 1.450.000,- Sk boli žalobcove. Uviedla, že ona si uvedenú sumu, za toľké roky spolužitia, zaslúžila a žalobca aj tak spomínal, že im (jej spolu s dcérou) kúpi byt. Podľa nej to bol dar. Uvedený byt predala koncom septembra XXXX.
Manžel predávajúcej A.. H. H. vypovedal, že pri prehliadke bytu na P. XX/X v F. účastníkmi konania s ich dcérou mal hlavné slovo žalobca, ktorý s ním zjednal aj nižšiu kúpnu cenu. Žalobca sa aj vyjadril, že peniaze na kúpu bytu vyberie z účtu.
Predávajúca A.. E. H. X. vypovedala, že manžel ju informoval o tom, že sa so žalobcom dohodol na predaji jej bytu. Keď na druhý deň prišla podpísať kúpnu zmluvu len žalovaná, spýtala sa jej, či je žalovaná sama a táto kladne odpovedala. Po podpise kúpnej zmluvy dňa 9.10.2008 žalovaná vložila hotovosť vo výške 1.450.000,- Sk na účet jej manžela v Dexia banke. Pri vyúčtovaní nákladov správcom predmetného bytu bol vyčíslený preplatok, pričom ona bola v roku XXXX až 10 mesiacov vlastníčkou
predmetného bytu, no žalovaná ju v súvislosti s preplatkom nekontaktovala, nedvíhala jej telefón ani jej neodpovedala na SMS.
Dcéra žalobcu U. R., ktorá je priateľkou žalovanej vypovedala, že žalovaná nikdy nemala peniaze. Žalovaná od roku 1999 do roku 2008 bývala v jej byte na P. XX/X v F. a za byt nič neplatila. Žalovaná sa chválila, že žalobca jej kúpi väčší byt.
Svedok J. H. vypovedal, že bol so žalobcom v deň, keď si tento vybral peniaze z banky a bol aj pri tom, keď vybranú hotovosť žalobca podal žalovanej, ktorá si ju prepočítala. Mal vedomosť o tom, že je to hotovosť určená na kúpu bytu s detskou izbou žalobcom. Potvrdil, že žalovaná predložila žalobcovi na podpis papiere podpísané predávajúcou bytu. Žalobca sa aj nahlas čudoval prečo je tam už podpísaná predávajúca.
Svedok S. C. zhodne so svedkom C. F. vo svojej výpovedi potvrdili začudovanie sa žalobcu, že sa už sťahujú do bytu bez jeho prepisu. Žalovaná sa vtedy žalobcovi priznala, že byt je už prepísaný na ňu a žalobcovi prisľúbila, že byt prepíše naňho.
Vedľajšia účastníčka na strane žalovanej vypovedala, že predmetný byt si od žalovanej zakúpila za 25.000,- eur.
Svedkyňa B. Y. vypovedala, že raz po príchode do zamestnania sa jej žalovaná ako jej zamestnávateľka chválila, že žalobca kúpil byt, ktorý napísala na svoje meno.
E. X. ako spolumajiteľ realitnej kancelárie, prostredníctvom ktorej A.. E. H. X. predávala svoj byt, vypovedal, že nevyžadujú preukázanie solventnosti kupujúceho.
Svedok J. O. poprel, že by žalovanej požičal sumu 500.000,- Sk, no potvrdil, že na žiadosť žalovanej vyhotovil potvrdenie (22.11.2010) o tom, ako by jej takúto pôžičku poskytol s tým, že v potvrdení súčasne uviedol, že mu žalovaná ako by túto pôžičku aj vrátila. Potrebu vyhotovenia tohto potvrdenia žalovaná odôvodnila tým, že peniaze vo výške 500.000,- Sk mala, len to nevie dokázať.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 veta prvá OZ (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 OZ konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (pozri § 456). Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon v
tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454 OZ), a to: 1/ Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. 2/ Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. 3/ Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2 OZ), odstúpením od zmluvy
(§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 OZ). 4/ Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania žili v druhovskom vzťahu, z ktorého pochádza aj ich spoločná dcéra. Bývali v jednoizbovom byte patriacom ďalšej dcére žalobcu. Žalovaná túžila po väčšom byte, aby spoločná dcéra účastníkov konania mala detskú izbu. Žalobca súhlasil, že zakúpi väčší byt a jeho zabezpečením poveril žalovanú, ktorá vyhliadla dvojizbový byt na P. XX/X v F.. Prehliadky uvedeného bytu sa účastníci konania zúčastnili spolu so svojou dcérou, za prítomnosti (budúceho) manžela predávajúcej a zamestnankyne realitnej kancelárie. Na tomto stretnutí žalobca zjednal nižšiu kúpnu cenu a na znak dohody si s neskorším manželom predávajúcej, povereným samotnou predávajúcou, podali ruky. Žalobca sumu vo výške zjednanej kúpnej ceny vybral zo svojho účtu po tom, ako mu žalovaná tvrdila, že je potrebné realitnej kancelárii preukázať jeho solventnosť a ešte v ten istý deň ich odovzdal žalovanej na ňou uvedený účel. Žalovaná peniaze žalobcu vo výške 1.450.000,- Sk použila pre vlastnú potrebu, a to na kúpu bytu na P. XX/X v F., avšak vlastným menom. Za týmto účelom žalovaná ako kupujúca, po podpise kúpnej zmluvy, vložila v hotovosti na účet manžela predávajúcej celú sumu 1.450.000,- Sk, ktorú jej v ten istý deň odovzdal žalobca. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdenej skutočnosti, že peniaze vo výške 1.450.000,- Sk boli darom žalobcu v zmysle § 628 ods. 1 OZ, čo žalobca od začiatku konania vo veci popieral. Navyše, žalovaná sama uviedla, že žalobca jej prisľúbil kúpiť byt (teda neprisľúbil jej darovať byt), no mal podmienky, ktoré jej nevyhovovali (čl. 219), resp. uviedla, že žalobca sa nevyjadril, že on má byť v zmluve uvedený ako kupujúci (čl. 220). Aj keby sa žalobca nevyjadril, že on má byť v zmluve uvedený ako kupujúci, nemožno vôľu žalobcu zakúpiť väčší byt považovať za obdarovanie žalovanej, najmä keď pre darovanie nehnuteľností je predpísaná písomná darovacia zmluva (§ 625 ods. 2 OZ) a žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by jej žalovaný prisľúbil (bezplatne) darovať byt, resp. darovať peniaze v hotovosti na kúpu bytu, a že ona takýto dar prijala (§ 628 ods. 1 OZ). Navyše, bol to žalobca, ktorý jednal svojím menom pri prehliadke bytu a dohode o jeho kúpe za ním dojednanú kúpnu cenu. Teda žalovaná sa plnením žalobcu bez právneho dôvodu bezdôvodne obohatila podľa § 451 ods. 1, 2 OZ na úkor žalobcu, keď financie žalobcu určené žalobcom na preukázanie jeho solventnosti, ktorý dôvod, ako to vyplýva z výpovede spolumajiteľa realitnej kancelárie, však neexistoval, použila pre vlastnú potrebu, na úplne iný účel. Poskytnutie hotovosti žalobcom (na preukázanie jeho solventnosti) nebolo plnením s právnymi účinkami pre žalovanú. Na základe trestného oznámenia žalobcu z 20.9.2010 vyšetrovateľ OR PZ Komárno vedie trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa § 222 ods. 1, 3 Tr. zákona (čl. 180, 189), aj keď pôvodne uznesením vyšetrovateľa PZ z 19.10.2010 ČVS: ORP-6214/OEK-KN-2010 Kto bolo trestné oznámenie žalobcu odmietnuté. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu považoval za dôvodný, najmä keď sa žalovaná použitím peňažných prostriedkov žalovaného (určených na preukázanie jeho solventnosti na kúpu bytu - nehnuteľnosti) na zakúpenie nehnuteľnosti vlastným menom bezdôvodne obohatila.
Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) spočíva v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s riadnym a včasným nesplnením ktorého spája ustanovenie § 517 ods. 1, 2 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka, s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania vo výške určenej v § 3 vl. nariadenia č. 87/1995 Z.z. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na 9 % úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 9.10.2010 do zaplatenia. Začiatok tohto omeškania žalovanej nezdôvodnil ani nepreukázal. V danom prípade bola žalovaná s poukazom na § 563 OZ povinná plniť dňa 24.11.2010, teda deň nasledujúci po tom, ako splnomocnila svoju bývalú právnu zástupkyňu na zastupovanie v tejto veci, o predmete ktorej mala vedomosť. Dňom 25.11.2010 sa žalovaná dostala do omeškania a žalobcovi, s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 25.11.2010 bola 1 %, a tak žalobcovi vznikol nárok na 9 % úrok z omeškania ročne z uplatnenej a prisúdenej istiny. Súd návrh v prevyšujúcej časti úroku z omeškania (od 9.10.2010 do 25.11.2010) zamietol.
V spore bol žalobca čiastočne úspešný, pričom jeho neúspech v časti úroku z omeškania súd považuje za neúspech v pomerne nepatrnej časti. Potom súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 2.986,50 eur, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku za návrh vo veci vo výške 2.887,50 eur, zo súdnych poplatkov za návrhy na nariadenie predbežného opatrenia z 2.11.2010 a z 31.3.2011 po 33,- eur a za odvolanie proti uzneseniu z 15.11.2010, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, vo výške 33,- eur.
Lehotu na plnenie súd určil žalovanej v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.