Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-415-2011.pdf
PDF · 123.44 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/415/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: Flanders, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 56, 036 01 Martin,
IČO: 36 729 329, právne zastúpený JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom M. R. V. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k. SK/1177/99/2010 zo dňa 18.07.2011, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č.k. SK/1177/99/2010 zo dňa 18. júla 2011 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. a vec
v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi, na účet právneho zástupcu, trovy konania vo výške 234,55 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline pre Žilinsky kraj ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. H/0241/05/2010 zo dňa 24.09.2010 rozhodol podľa § 23 písm. a) a § 25 ods. 1, 2 zák. č. 67/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, že účastníkovi konania Flanders, s.r.o. pre porušenie povinnosti dodávateľa chemickej zmesi podľa § 6 ods. 1 zák.č. 67/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov (chemický zákon), v zmysle ktorého je dodávateľ zmesi povinný vypracovať kartu bezpečnostných údajov podľa osobitného predpisu, musí ju poskytnúť každému príjemcovi zmesi a Národnému toxikologickému informačnému centru v štátnom jazyku, keď kontrolami dňa 01.06.2010, 11.06.2010. 24.06.2010, 14.07.2010 a 22.07.2010 bolo zistené, že v období od 01.04.2010 do 01.06.2010 účastník konania ako dodávateľ dodal na trh 7 druhov - 24 kusov chemických zmesí, a to 20 kusov na faktúru odberateľom a 4 kusy nadrobno v prevádzke spotrebiteľom cez ERP bez toho, aby na tieto výrobky vypracoval kartu bezpečnostných údajov, uložil podľa § 36 písm. b) Chemického zákona pokutu vo výške 16.501,- eur. V odôvodnení uviedol, že v období od 01 apríla 2010 do 01. júna 2010 účastník ako dodávateľ dodal na trh 7 druhov chemických zmesí v počte 24 kusov bez vypracovania karty bezpečnostných údajov (KBÚ). Ďalej špecifikoval jednotlivé druhy výrobkov ich obchodnými menami a špecifikoval jednotlivé predaje cez elektronickú pokladnicu a na faktúry. KBÚ je súhrn identifikačných údajov o podnikateľovi o nebezpečnej chemickej zmesi a údajov potrebných na ochranu života, zdravia ľudí a životného prostredia. Každý podnikateľ, ktorý uvádza na trh nebezpečnú chemickú zmes, je povinný vyhotoviť KBÚ v súlade s čl. 31, príloha II Nariadenia EP a
Rady ES č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH). Ďalej je povinný KBÚ poskytnúť každému odberateľovi (s výnimkou spotrebiteľa) pred prvým dodaním, najneskôr však súčasne s prvou dodávkou a Národnému toxikologickému informačnému centru. Tým, že účastník konania ako dodávateľ nevypracoval na vyššie uvedené 4 druhy chemických zmesí KBÚ, nesplnil si túto povinnosť. Na SOI sa obrátili spotrebitelia s podnetmi, že účastník ponúka spotrebiteľom chemické zmesi s obsahom izobutyl - nitridu a bez informácii na etikete v kodifikovanej forme štátneho jazyka. Izobutyl - nitrid s CAS č. 542-56-3 je klasifikovaný ako karcinogénny kat. 2, ktorý podľa Nariadenia EP a Rady ES č. 1907/2006, príloha XVII, bod 28, nemôže byť predávaný širokej verejnosti v nadlimitnej koncentrácii. Limitná koncentrácia pre túto kategóriu nebezpečenstva je 0,1%. Samotný dodávateľ na svojej webovej stránke uviedol, že výrobok obsahuje Alkyl/Nitrites, čo je chemická látka z Európskeho zoznamu existujúcich komerčných chemických látok. Látka Alkyl/Nitrites je chemická látka, ktorá je veľmi príbuzná izobutyl-nitridu a tieto látky sa nachádzajú v rôznych koncentráciách práve v týchto arómach, a preto bolo veľmi dôležité, aby účastník konania predložil KBÚ s presnými koncentráciami jednotlivých zložiek, aby sa vylúčil alebo potvrdil obsah zakázaných chemických látok. Ďalej sa správny orgán zaoberal tvrdením právneho zástupcu účastníka, že správny orgán nekonal s účastníkom konania, ale s nekompetentnou osobou. Pri kontrolách správneho orgánu bola prítomná osoba - Ing. A. G., ktorý sa sám označil ako zástupca konateľky a z touto fyzickou osobou správny orgán konal. Oznámenie o začatí správneho konania prevzala konateľka na doručenku. Ďalej konštatuje, že dodávateľ sa dopustil správneho deliktu podľa § 34 ods. 2 písm. a) Chemického zákona, čím bol porušený § 6 ods. 1 zákona. Ďalej sa správny orgán zaoberal určovaním výšky pokuty. Uložil právnickej osobe, ktorá sa dopustila správneho deliktu podľa § 33 ods. 1 písm. c) Chemického zákona, pokutu podľa § 36 písm. b) Chemického zákona, a to v rozmedzí od 16.501,- eur do 30.000,- eur.
Voči tomuto rozhodnutiu na odvolanie účastníka konania vo veci rozhodoval druhostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutie prvého stupňa potvrdil a odvolanie zamietol rozhodnutím č. SK/1177/99/2010 zo dňa 18.07.2011. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo výrokovej časti je presne a zrozumiteľne uvedené, prečo sa rozhodnutie vydáva a z akých právnych dôvodov. Predmetom rozhodnutia je to, že sám podnikateľ ako dodávateľ nevypracoval KBÚ, v ktorej by uviedol všetky odborné a technické požiadavky v zmysle platnej právnej úpravy. Zamestnanec prítomný pri kontrole sa sám označil za splnomocneného zástupcu konateľky spoločnosti, správny orgán bral jeho vyjadrenie len ako vyjadrenie osoby prítomnej pri kontrole a dňa 25.08.2010 bolo účastníkovi doručené oznámenie o začatí správneho konania, kde bolo aj poučenie o možnosti podať vyjadrenie a doplnil dokazovanie, na čo však nebolo reagované zo strany účastníka. Vo svojom odvolaní právny zástupca vychádza z premisy, že správny orgán musí dokázať účastníkovi, že sa jedná o nebezpečné výrobky a prečo, a to môže urobiť správny orgán len na základe skúšok, ktoré nevykonal. Účastník konania si neuvedomuje skutočnosť, že správny orgán sa nezaoberá tým, či sú výrobky, ktoré sú predmetom rozhodnutia, nebezpečné a v akej miere, ale tým, že účastník mal vypracovať KBÚ a toto neurobil. KBÚ by sa dalo preveriť, či ide alebo nejde o nebezpečný chemický výrobok, alebo o nebezpečnú chemickú zmes vzhľadom na jej zloženie. Ďalej poukázal na § 33 ods. 1 písm. c) a § 36 písm. b) Chemického zákona.
Voči druhostupňovému správnemu rozhodnutiu bola podaná žaloba na jeho preskúmanie zo strany žalobcu, ktorý ako žalobné dôvody uvádza. Výroková časť prvostupňového rozhodnutia vôbec neuvádza názov a špecifikáciu tých výrobkov, ktorých sa tvrdené porušenie povinnosti a uloženie sankcie má týkať. Obsahuje iba počet výrobkov, dokonca bez uvedenia jednotlivých dátumov predaja týchto výrobkov. Z uvedeného dôvodu je výrok napadnutého rozhodnutia neurčitý a nepreskúmateľný. Ďalej namieta aplikáciu Chemického zákona, ktorý nadobudol účinnosť až od 01.04.2010, pričom prvostupňový správny orgán povinnosti určené týmto zákonom vyžadoval plniť už od 01.01.2009. t.j. absolútne retroaktívne. Povinnosti podľa zákona bolo možné vyžadovať po 01.04.2010 a nie spätne. Prvostupňový správny orgán pritom pri kontrole vôbec neuviedol presné časové obdobie, t.j. presné dátumy predaja toho ktorého tovaru, ktoré kontroloval. Ustanovenie § 3 a § 4 Chemického zákona pritom nadobúdajú účinnosť až 01.12.2010 (§3) a 01.06.2015 (§4). Keďže v čase kontrol a vydania rozhodnutí nebolo povinnosťou žalobcu označovať a baliť látky a zmesi podľa Nariadenia EP a Rady ES č. 1907/2006 REACH, pretože táto povinnosť podľa zákona ešte neexistovala, niet ani právnej povinnosti vypracovať KBÚ týkajúcu sa látky alebo zmesi, ktorá nie je nijako klasifikovaná a označená. Ďalej namietal nekompetentnosť zamestnanca žalobcu Ing. A. G., ktorý bol prítomný pri kontrolách, avšak nebolo mu udelené plnomocenstvo v danom smere a táto činnosť nevyplýva ani z jeho pracovnej náplne, pričom splnomocnenie tretej osoby na výkon funkcie štatutárneho orgánu právny poriadok SR nepripúšťa.
Konateľ spoločnosti musí konať vždy osobne a nie v zastúpení. Zamestnanec A. G. nemal z hľadiska svojho pracovného zaradenia žiadne vedomosti týkajúce sa chemickej legislatívy, čo prvostupňový správny orgán plne zneužil. Ďalšou námietkou bolo, že prvostupňový správny orgán nemal preukázané, že výrobky obsahovali nebezpečné chemické látky, t.j. konkrétne látky a v akej koncentrácii. ISOI nezabezpečil žiaden relevantný chemický rozbor skúmaného tovaru, neodobral kontrolné vzorky látok, zmesí alebo výrobkov a nevykonal analýzu týchto vzoriek. Jeho závery a zistenia skutkového stavu sú nedostatočné. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán žalobcovi žiadnym procesným úkonom neurčil lehotu na poskytnutie KBÚ. Na základe uvedených námietok žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 20.10.2011 a zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch učinených v napadnutom rozhodnutí a námietky uvedené v žalobe považoval za nedôvodné. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Trovy konania nech znáša žalobca.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., a to v medziach žalobných dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a zároveň prihliadol i na vady napadnutého rozhodnutia, ktoré majú vplyv na jeho zákonnosť v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní napadnuté rozhodnutie zrušil z týchto dôvodov:
Zo správneho spisu súd zistil, že dňa 13. augusta 2010 bolo oznámené začatie správneho konania vo veci kontrol zameraných na prešetrenie podnetov spotrebiteľov, ktorými bolo zistené, že predávajúci ako dodávateľ dodal na trh 11 druhov výrobkov chemických zmesí (aróm) v počte 276 kusov za obdobie od 01. januára 2009 do 01.05.2010, bez vypracovania KBÚ. Toto oznámenie bolo doručené do sídla žalobcu dňa 25.08.2010. Inšpekčné záznamy z výkonu kontrol zo dňa 01.06.2010, 11.06.2010, 24.06.2010, 14.07.2010 a 22.07.2010 boli spísané s Ing. A. G. v prevádzke EROTIC SHOP, St. Martin Centrum, M. R. Štefánika 48, Martin.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 67/2010 Z.z., ak je dodávateľ látky alebo zmesi povinný vypracovať kartu bezpečnostných údajov podľa osobitného predpisu, 3) musí ju poskytnúť každému príjemcovi látky alebo zmesi a Národnému toxikologickému informačnému centru 18) v štátnom jazyku.
3) čl. 31 Nariadenia (ES) č. 1907/2006 v platnom znení.
Podľa čl. 31 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18.12.2006 registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení Smernice 1999/45/SE a o zrušení Nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a Nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, Smernice Rady 76/769/EHS a Smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie v slovenskom jazyku dňa 30.12.2006, dodávateľ látky alebo prípravku poskytne príjemcovi látky alebo prípravku kartu bezpečnostných údajov zostavenú v súlade s prílohou II:
a) keď látka alebo prípravok spĺňajú kritéria klasifikácie ako nebezpečné v súlade so smernicami 67/548/ EHS alebo 1999/45/ES, alebo
b) keď je látka perzistentná, bioakumulatívna a toxická alebo veľmi perzistentná a veľmi bioakumulatívna v súlade s kritériami stanovenými v prílohe XIII, alebo
c) keď je látka zahrnutá do zoznamu zostaveného v súlade s čl. 59 ods. 1 z dôvodov iných ako sú dôvody uvedené v písm. a) a b).
Podľa čl. 4, bod 1 Nariadenia a Rady (ES) č. 1272/2008 zo dňa 16.12.2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení Smerníc č. 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení Nariadenia (ES) č. 1907/2006 zverejnené v Úradnom vestníku v slovenskom jazyku dňa 31.12.2008, pred uvedením látok alebo zmesí na trh ich výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia klasifikujú v súlade hlavou II.
Podľa čl. 6, bod 1, časť vety pred dvojbodkou uvedeného nariadenia, výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia zmesí identifikujú relevantné dostupné informácie o samotnej zmesi alebo o látkach, ktoré obsahuje, aby sa stanovilo, či zmes predstavuje fyzikálne nebezpečenstvo, nebezpečenstvo pre zdravie alebo pre životné prostredie ako sú stanovené v prílohe I.
Podľa čl. 57 bod 2 písm. b) Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1272/2008, čl. 31 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1907/2006 sa dopĺňa o odsek 10, ktorý znie: Ak sú látky klasifikované v súlade s Nariadením (ES) č. 1272/2008 počas obdobia od nadobudnutia jeho účinnosti do 01. decembra 2010, uvedená klasifikácia sa môže doplniť do karty bezpečnostných údajov spolu s klasifikáciou v súlade so Smernicou 67/548/ EHS.
Od 01. decembra 2010 do 01. júna 2015 karty bezpečnostných údajov pre látky obsahujú klasifikáciu podľa Smernice 67/548/EHS a Nariadenia (ES) č. 1272/2008.
Ak sú zmesi klasifikované v súlade s Nariadením (ES) č. 1272/2008 počas obdobia od nadobudnutia jeho účinnosti do 01. júna 2015, uvedená klasifikácia sa môže doplniť do karty bezpečnostných údajov spolu s klasifikáciou v súlade so Smernicou 1999/45/ES. Ak sú však látky alebo zmesi klasifikované aj označené v súlade s Nariadením (ES) 1272/2008, do 01.júna 2015 sa dopĺňa uvedená klasifikácia do karty bezpečnostných údajov spolu s klasifikáciou v súlade so Smernicou 67/548/EHS, prípadne 1999/45/ES pre látky, zmesi alebo ich zložky.
Podľa § 34 ods. 2 písm. a) Chemického zákona, dodávateľ sa dopustí správneho deliktu porušením osobitných predpisov, 4) ak neposkytne príjemcovi látky alebo zmesi kartu bezpečnostných údajov zostavenú podľa § 6.
4) Nariadenie (ES) č. 1907/2006 v platnom znení.
Nariadenie (ES) č. 1272/2008 v platnom znení.
Podľa § 36 písm. b) zák. č. 67/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 18.07.2011, príslušný kontrolný orgán podľa § 24 ods. 6 uloží pokutu od 16 501 eur do 30 000 eur, ak ide o správny delikt podľa § 33 ods. 1 písm. c) až e), § 34 ods. 1 písm. g), § 34 ods. 2 písm. b) až d) a g), § 34 ods. 3 písm. a), c) až g) a k), § 34 ods. 4 písm. a), c) a d), § 34 ods. 5, § 35 písm. a), b), d) až f), k), m) až p).
Podľa § 36 písm. c) citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 18.07.2011, príslušný kontrolný orgán podľa § 24 ods. 6 uloží pokutu od 30 001 eur do 50 000 eur, ak ide o správny delikt podľa § 33 ods. 1 písm. a) a b), § 33 ods. 2, § 34 ods. 1 písm. d) až f), k), l), n) a o), § 34 ods. 2 písm. a), e) a f), § 34 ods. 3 písm. b) a i), § 34 ods. 7 a 8, § 35 písm. j), l) a q).
Krajský súd v Žiline konštatuje, že v prvostupňovom rozhodnutí sa vyskytli vady, na ktoré súd musel prihliadnuť ex offo bez toho, aby boli namietané v správnej žalobe, a to podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pretože sa jedná o také vady, ktoré spôsobujú bez ďalšieho nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Touto vadou je, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je skutok, ktorý je opísaný ako iný správny delikt, subsumovaný pod konkrétne ustanovenie právneho predpisu, t.j. pod konkrétnu skutkovú podstatu, ktorá mala byť týmto konkrétnym konaním porušená. Toto ustanovenie sa vyskytuje až v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, kde je uvedené, že dodávateľ sa dopustil správneho deliktu podľa § 34 ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Potom však bola pokuta uložená podľa nesprávneho ustanovenia (§36 písm.b) citovaného zákona), keď za iný správny delikt podľa § 34 ods. 2 písm. a) zákona je možné uložiť pokutu podľa § 36 písm. c) zákona, a to až od dolnej hranice 30.001,- eur. Z týchto dôvodov je
teda výrok napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť a zároveň i neurčitosť, keď podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku sa vo výroku okrem iného uvedie aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, t.j. nielen ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bola uložená konkrétna sankcia, ale aj konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré zakotvuje skutkovú podstatu iného správneho deliktu, pod ktorú správny orgán správanie sa účastníka subsumoval. Ak v odôvodnení je uvedený správny delikt podľa § 34 ods. 2 písm. a) chemického zákona, potom existuje rozpor s tou časťou odôvodnenia, ktorá uvádza, že za tento iný správny delikt sa ukladá pokuta podľa § 36 písm. b) zákona (nie je možné uložiť pokutu podľa § 36 písm. b) zákona za iný správny delikt podľa § 34 ods. 2 písm. a) zákona). V tomto ohľade treba uviesť, že námietka žalobcu o tom, že výrok je nezrozumiteľný pre nedostatočnú špecifikáciu názvu tých výrobkov, ktoré mali byť uvedené do predaja, nie je dôvodná. Podľa názoru súdu bol samotný skutok opísaný vo výrokovej časti dostatočne a bol špecifikovaný nielen počtom druhov chemických zmesí a počtom kusov týchto zmesí, ale aj jednotlivými kontrolami podľa dní ich výkonu, z ktorých je zrejmé, ktoré jednotlivé výrobky boli predmetom týchto kontrol. Konkrétne názvy jednotlivých výrobkov sú uvedené v odôvodnení, čo je postačujúce. Z tohto dôvodu bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie s uvedenou vadou, podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a e) O.s.p..
Ďalej sa súd taktiež zaoberal vadou nevytknutou v žalobe, a to nezrozumiteľnosťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k jeho úvahe o tom, prečo bol žalobca povinný predložiť KBÚ. Na jednej strane správny orgán uvádza, že látka izobutyl-nitrid s CAS č. 542-56-3 je klasifikovaný ako karcinogénny kat. 2, ktorý podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1907/2006 nemôže byť predávaný širokej verejnosti v nadlimitnej koncentrácii. Na druhej strane uvádza, že sám účastník konania uviedol na predávaných výrobkoch, že obsahujú Alkyl/Nitrites, čo je chemická látka z európskeho zoznamu existujúcich komerčných chemických látok a táto látka je veľmi príbuzná izobutyl-nitridu. Správny orgán neuviedol, ktorá látka z vyššie uvedených dvoch zmesí alebo látok je látka, resp. zmes, ktorá v zmysle čl. 31 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 1907/2006 vyžaduje vyhotoviť KBÚ. Okrem toho uviedol, že látka Alkyl/Nitrites, ktorú deklaruje samotný dodávateľ, je veľmi príbuzná karcinogénnej látke izobuty-nitrid a len z dôvodu tejto príbuznosti bolo veľmi dôležité, aby účastník predložil KBÚ. Správny orgán nesprávne aplikoval povinnosť v zmysle čl. 31 Nariadenia č. 1907/2006, keďže povinnosť vypracovať KBÚ v zmysle čl. 6 ods. 1 vyplýva dodávateľovi látky alebo zmesí, len ak táto povinnosť vyplýva z tohto článku. V odôvodnení sa nenachádza zmienka o tom, na základe čoho žalobcovi vyplýva povinnosť vypracovať KBÚ v zmysle čl. 31 citovaného nariadenia. Pritom v zmysle tohto článku musia byť splnené viaceré podmienky, aby vôbec mal povinnosť KBÚ vypracovať. Jednou z týchto podmienok je napríklad, aby látka bola klasifikovaná podľa Smernice 67/548/EHS alebo 1999/45/ES ako nebezpečná (č.l. 31 ods. 1 písm. a) nariadenia). Správny orgán dokonca ani netvrdí, že látka izobutyl-nitrid je podľa tohto článku klasifikovaná ako látka alebo prípravok, pre ktorý je povinný dodávateľ zostaviť KBÚ. Takáto povinnosť, ak by i látka izobutyl-nitrid bola takouto látkou, už vôbec nemôže vzniknúť vo vzťahu k látke, ktorá je len podobná na látku, ktorá vyžaduje KBÚ. Právne úvahy prvostupňového správneho orgánu sú teda zmätočné, nepreskúmateľné a nie je možné z nich zistiť, na ktorú látku, resp. zmes je povinný dodávateľ zostaviť KBÚ a či táto látka bola deklarovaná žalobcom, resp. zmes alebo látka bola zmesou alebo látkou, ktorú dodával žalobca. Uvedené bolo ďalším dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d).
S touto problematikou súvisí námietka žalobcu ohľadne riadne nezisteného skutkového stavu veci. Táto námietka je súdom považovaná za dôvodnú. Skutočne zo správneho spisu nie je zrejmé, či látka, ktorú deklaroval žalobca na výrobkoch, t.j. Alkyl/Nitrites je chemickou látkou alebo prípravkom spĺňajúcom kritéria uvedené v čl. 31 Nariadenia č. 1907/2006 v platnom znení, a teda či sa na ňu vzťahuje povinnosť zostaviť KBÚ. Kým nebude vyriešená táto skutková otázka, nie je možné uložiť dodávateľovi takejto látky pokutu z dôvodu neposkytnutia príjemcovi látky alebo zmesi karty bezpečnostných údajov, tak ako to bolo v danom prípade. Z tohto dôvodu bolo napadnuté rozhodnutie zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p..
Námietka retroaktivity aplikovanej právnej normy, a to § 3 a § 4 Chemického zákona nie je dôvodná. Treba uviesť, že vypracovať kartu bezpečnostných údajov v zmysle Nariadenia č. 1907/2006 majú subjekty od účinnosti zák. č. 67/2010 Z.z. t.j. 01.04.2010. Samotné nariadenie je účinné od 30.12.2006, kedy bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v slovenskom jazyku. Pokuta bola uložená za
realizované obchodné prípady v období od 01.04.2010 do 01.06.2010, t.j. nie v období od 01.01.2009, ako to uvádza v žalobe žalobca. Jednotlivé obchodné prípady boli ďalej presne špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to jednotlivými dňami, kedy k nim došlo.
V súvislosti s námietkou, že keďže zo zákona ešte nevyplýva povinnosť klasifikovať, označovať a baliť látky alebo zmesi podľa § 3 a § 4 Chemického zákona, ktoré neboli účinné v čase vykonania kontrol prvostupňovým správnym orgánom, a teda niet ani právnej povinnosti vypracovať KBÚ týkajúcu sa takejto látky alebo zmesi, ktorá nie je nijako klasifikovaná a označená, súd uvádza, že tento právny názor nie je správny. Zákon č. 67/2010 Z.z. v § 3 a § 4 prevzal právnu úpravu EÚ v súvislosti s Nariadením EP a Rady (ES) č. 1272/2008, na ktoré aj v týchto ustanoveniach odkazuje. V § 3 a § 4 zakotvujú klasifikáciu, označovanie a balenie látok a zmesi podľa tohto nariadenia. Látky a zmesi (prípravky) však boli klasifikované už predchádzajúcimi nariadeniami ako je to uvedené aj v Nariadení č. 1272/2008, ktoré v čl. 57 novelizovalo Nariadenie č. 1907/2006. V tomto článku sú uvedené hraničné dátumy 01. decembra 2010 a 01. júna 2015, do ktorých bola aj odložená účinnosť § 3 a § 4 Chemického zákona. Klasifikácia látok a zmesí pred účinnosťou § 3 a § 4 Chemického zákona je teda zakotvená v Smernici 67/548/EHS (pre látky) a so Smernicou č. 1999/45/ES (pre zmesi). Uvedená novelizácia bola zakotvená do Nariadenia č. 1907/2006, takže tvorí jeho súčasť, a to od 31.12.2008, kedy bolo Nariadenie č. 1272/2008 účinné. Pokiaľ ide o nariadenie, automaticky odo dňa jeho účinnosti zakladá práva a povinnosti pre všetky subjekty práv v právnych poriadkoch členských štátov, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty alebo jednotlivcov, t. zn., že nariadenie je priamo aplikovateľné. Klasifikácia látok a zmesí je teda povinnosťou dodávateľov aj pred účinnosťou § 3 a § 4 Chemického zákona, avšak nie klasifikácia podľa Nariadenia č. 1272/2008 vzhľadom na ustanovenia novelizácie čl. 57 tohto nariadenia, ale na základe smerníc. Preto zákonodarca neposunul účinnosť aj § 6 Chemického zákona o povinnosti vypracovať KBÚ, pretože samotná klasifikácia látok a zmesí a tým aj povinnosť vypracovať kartu podľa čl. 31 Nariadenia č. 1907/2006 je aj pred účinnosťou § 3 a § 4 zákona č. 67/2010 Z.z. stále aplikovateľná.
K námietke žalobcu, že správny orgán prvého stupňa nekonal so žalobcom v správnom konaní, ale s osobou, ktorá na toto nebola splnomocnená, je v plnom rozsahu nedôvodná. Zo správneho spisu vyplýva, že oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené do sídla žalobcu a táto písomnosť bola prevzatá pracovníkom, ktorý je oprávnený preberať poštu. Jednotlivé kontroly boli vykonané v prevádzke žalobcu, a to EROTIC SHOP na St. Martin Centrum, M.R. Štefánika 48, Martin. V tejto prevádzke sa nachádzal Ing. A. G.. Podľa tvrdenia žalobcu Ing. A. G. nebol konateľom, ale zamestnancom žalobcu. V zmysle § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojim konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Ak teda nebol Ing. A. G. splnomocnený na konanie za žalobcu pri kontrolách pracovníkov ISOI, avšak nachádzal sa v jeho prevádzke, s nimi spolupracoval, dával im potrebné informácie, podpisoval úradné záznamy, atď., žalobca je týmto konaním viazaný, aj keby takto konajúca osoba prekročila rozsah svojho poverenia, pretože s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu tretia osoba (pracovníci prvostupňového správneho orgánu) o tomto prekročení nemohli vedieť. Okrem toho v zmysle § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Jednalo by sa o osobu, ktorá by nebola poverená žiadnou činnosťou pri prevádzkovaní, ale nachádzala by sa v prevádzkarni podniku a aj napriek tomu by podnikateľ bol jej činnosťou viazaný. Čiže v každom prípade konanie pracovníka žalobcu v prevádzkarní zaväzuje žalobcu aj vo vzťahu k úkonom, ktoré takáto osoba pri kontrolách vykonala. Napriek tomu, že postup pracovníkov prvostupňového správneho orgánu bol zákonný, treba zdôrazniť, že aj v ostatných procesných úkonoch bol dodržaný procesný postup a nebola žalobcovi spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach, pretože bol informovaný o začatí správneho konania písomnou formou, kde bol i poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré nakoniec i využil tým, že podal prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie k začatiu správneho konania o uložení pokuty zo dňa 28.08.2010, ako i odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu a správnu žalobu.
Vo vzťahu k poslednej námietke žalobcu, že až po márnom uplynutí určenej lehoty na poskytnutie KBÚ je možné účastníkovi uložiť pokutu, krajský súd uvádza, že vzhľadom na to, že vo výroku napadnutého rozhodnutia nebolo uvedené príslušné zákonné ustanovenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu, ktoré malo byť konaním žalobcu naplnené, je predčasné hodnotiť túto námietku z
pohľadu, či bolo možné uložiť pokutu za konkrétny správny delikt a či boli splnené podmienky na uloženie pokuty za konkrétnu skutkovú podstatu, teda aj žalobcom tvrdenej podmienky márneho uplynutia lehoty na poskytnutie karty. Preto sa súd touto námietkou v tomto štádiu správneho konania nemohol zaoberať.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, tretia veta O.s.p.. Hoci bol žalobca v konaní úspešný a podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia mu patrí právo na náhradu trov konania, súd rozhodol, že mu čiastočne náhradu trov nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v nasledujúcich skutočnostiach. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia boli skutočnosti z časti nenamietané v žalobe žalobcom. Relevantnou žalobnou námietkou bola len jedna, a to námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, ďalšia námietka bola predčasná. Z tohto dôvodu mal súd za to, že takto formulovaná obrana voči napadnutému rozhodnutiu nebola dostatočne účelná. Z týchto dôvodov priznal súd žalobcovi náhradu len vo výške 1 účelne vynaložených trov súdneho konania. Tieto si uplatnil osobitným podaním v trojdňovej lehote podľa § 151 O.s.p. podaním zo dňa 17.04.2012, a to za súdny poplatok vo výške 66,- eur, súdny poplatok za elektronické podanie 6,50 eur a trovy právneho zastúpenia za tri úkony, a to prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 17.04.2012. K týmto úkonom žiadal 3x režijný paušál. Súd konštatuje, že vyčíslenie trov konania bolo v súlade vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, t.j. za 1 úkon právnej služby v roku 2011 vo výške 123,50 eur (§ 14 ods.1 písm. a), b) a § 11 ods. 4 vyhl.) a za právny úkon vykonaný v roku 2012 127,15 eur (§14 ods. 1 písm. c) a § 11 ods. 4 vyhl.). Režijné paušály boli taktiež vyúčtované v správnej výške, v roku 2011 po 7,41 eur a za úkon v roku 2012 7,63 eur (§ 16 ods. 3 vyhl.). Celkovo vyúčtované trovy predstavujú sumu 469,10 eur a z toho priznaná 1 predstavuje sumu 234,55 eur. Túto sumu je povinný žalovaný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.