Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-110-2009.pdf
PDF · 106.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/129/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľa C.. N. T., L.. XX. XX. XXXX, J. E. T., C. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom Žilina, Horný Val 24 proti odporcom I/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Pribinova 2, II/ Slovenskej republike Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Pribinova 2 o uloženie povinnosti zničiť zvukový záznam a o zaplatenie 33.193,92 Eur istiny, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcom I/, II/ trovy konania vo výške 791,30 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 17. 10. 2008 navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcom I/, II/ povinnosť zničiť zvukový záznam a všetky jeho kópie, ktoré boli vyhotovené použitím informačno-technického prostriedku v období od 06. 08. 2003 do 13. 11. 2003 proti navrhovateľovi C.. N. T., ako aj písomný záznam z použitia informačno - technického prostriedku so záznamom a jeho doslovným prepisom a ďalej uložil odporcom I/, II/ povinnosť solidárne zaplatiť navrhovateľovi čiastku 33.193,92 Eur istiny z titulu náhrady nemajetkovej ujmy vo vzťahu k nezákonnému odpočúvaniu telefonických hovorov. Rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 26. 10. 2010 č. k. 9C 110/2009-209 bol návrh navrhovateľa zamietnutý a o náhrade trov konania účastníkov rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcom I/, II/ trovy konania. Na základe odvolania navrhovateľa proti citovanému rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 12. 09. 2011 č. k. 14Co 341/2010-232 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že okresný súd správe ustálil, že právny základ uplatneného nároku na ochranu osobnosti navrhovateľa je daný. Ďalej uviedol, že nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy sa premlčuje, pričom premlčacia doba sa počíta odo dňa, kedy sa toto právo mohlo po prvýkrát vykonať - uplatniť. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je akcio nata. Požiadavka určenia momentu od ktorého by začala plynúť premlčacia doba však vyžaduje, aby si súd jednoznačne tento moment konania preukázal a tým by mal byť deň, kedy došlo k právnej skutočnosti, ktorá by mala zakladať právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa názoru odvolacieho súdu za moment, od ktorého sa mohol navrhovateľ cítiť dotknutý na svojich osobnostných právach a domnievať sa, že došlo k osobnému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti je nutné považovať moment, kedy sa dozvedel o skutočnosti, že je odpočúvaný. Potom povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní sa bude oboznámiť predovšetkým s obsahom trestného spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 30/2004, z obsahu ktorého vyplynie skutočnosť, kedy, ktorým dňom a ktorým úkonom orgánov činných v trestom konaní sa navrhovateľ dozvedel o skutočnosti, že je odpočúvaný. Ďalej krajský súd vytkol súdu prvého stupňa, že nie presne a presvedčivo
zdôvodnil aj svoje úvahy a závery ohľadom oprávnenosti uplatneného nároku navrhovateľa v časti odstránenia následkov nezákonného zásahu do osobnostného práva a to formou zničenia zvukových záznamov a všetkých kópií, ktoré boli vyhotovené použitím informačno - technických prostriedkov v zmysle navrhovaného petitu v osobnej prítomnosti navrhovateľa. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu. Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní dňa 06. 12. 2011 uviedla, že na rozdiel od názoru odvolacieho súdu si myslí, že rozhodujúcim okamihom pre začatie plynutia premlčacej doby je ten okamih, kedy bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To 388/2006, teda deň 23. 02. 2006. Myslí si to preto, lebo v tom rozhodnutí odvolací súd prvýkrát vyslovil právny názor, že odpočúvanie navrhovateľa bolo nezákonné. Ďalej uviedla, že tá skutočnosť, že doteraz v trestnom konaní nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by bola uložená povinnosť orgánom činným v trestnom konaní aby zničili zvukové záznamy a všetky jeho kópie, ktoré boli vyhotovené použitím informačno - technického prostriedku v období od 06. 08. 2003 do 13. 11. 2003, ako aj písomné záznamy z použitia informačno - technických prostriedkov so záznamom a jeho doslovným prepisom nemôže byť na ťarchu navrhovateľa. Zdôraznila, že o neoprávnenosti zásahu sa navrhovateľ dozvedel až z rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci a až od tohto rozhodnutia môže plynúť prípadná premlčacia lehota vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Zjavne teda nárok navrhovateľa nie je premlčaný.
Poverený zamestnanec odporcu na pojednávaní uviedol, že žiada súd, aby návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Tvrdil, že nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný, pretože došlo k márnemu uplynutiu trojročnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 101 OZ Navrhovateľ sa dozvedel o tom, že bol odpočúvaný dňa 26. 11. 2003, pričom svoj návrh podal na súd až dňa 17. 10. 2008, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V tejto súvislosti poukázal aj na právny názor odvolacieho súdu, že navrhovateľ mohol uplatňovať svoj nárok prvýkrát vtedy, keď sa dozvedel o tom, že bol odpočúvaný. Ďalej uviedol, že odporcovia sa nebránia návrhu navrhovateľa čo sa týka zničenia zvukových záznamov a prepisov tak originálu ako aj kópii, tvrdil však, že o tom musí rozhodnúť sudca v trestnom konaní, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 5T 30/2004 na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Poukázal na to, že nahrávky boli vyhotovené už počas trestného konania. Potom je potrebné aplikovať ustanovenia Trestného poriadku. Z ustanovenia § 88 ods. Tr. por. vyplýva per analogiam, že o zničení zvukových záznamov, ako aj písomných záznamov z použitia informačno - technických prostriedkov by mal rozhodnúť ten sudca, ktorý mal právo dať súhlas k odposluchu. Teda v danom prípade sudca, ktorý konal vo veci vedenej na Okresom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5T 30/04.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov W.. W. B., W.. T. O., I. G., W.. Ľ. D.Ľ., W. C., oboznámením sa s doplnením návrhu na začatie konania zo dňa 04. 02. 2009, vyjadrením odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa 27. 02. 2009, stanoviskom Prezídia policajného zboru zo dňa 11. 12. 2008, 18. 12. 2009, 10. 02. 2009, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 05. 10. 2009, rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 8/2007, pripojeným spisom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 1C 83/2010, pri ktorom je pripojený spis Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 30/04, ústavnou sťažnosťou zo dňa 03. 05. 2004, uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 16. 03. 2005 sp. zn. IVÚS76/05, rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo veci sťažnosti č. 41238/05 vo veci T. proti Slovenskej republike.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že na Okresnom súde v Banskej Bystrici sa pod sp. zn. 5T 30/04 viedlo trestné konanie, pričom v tejto veci mal navrhovateľ procesné postavenie obžalovaného. Jedným z dôkazov obžaloby proti obžalovanému boli odpočúvané rozhovory obžalovaného. Navrhovateľ v tomto konaní tvrdí, že jeho telefonické hovory boli odpočúvané nezákonne a to preto, že v období od 06. 08. 2003 do 22. 10. 2003 boli voči navrhovateľovi použité informačno - technické prostriedky bez príkazu sudcu vydaného v súlade s právnymi predpismi a v období od 22. 10. 2003 do 14. 11. 2003 boli použité informačno - technické prostriedky bez písomného súhlasu sudcu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a bez písomného príkazu sudcu podľa § 88 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. 12. 2005 (zákon č. 141/1961 Zb.). Z obsahu spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 30/04, ktorý je pripojený k spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1C 83/2010 nesporne vyplýva, že v dôvodoch uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 02. 2006 č. k. 5To 388/05-1605 medzi iným je uvedené, že odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky u C.. T. na základe zákona o ochrane súkromia po začatí trestného stíhania vo veci bolo neprípustné, preto výsledky tohto
odpočúvania nemajú dôkaznú hodnotu. V ďalšom konaní pred súdom tak, ako to vyplýva aj zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici zo dňa 24. 02. 2009 záznamy odposluchov telefonátov obžalovaného z 08. 09. 2003 o 16.26 h a o 16.29 h, 11. 09. 2003 o 11.25 h, 18. 09. 2003 o 10.26 h, 18. 09. 2003 o 13.54 h a 23. 10. 2003 o 13. 03 h neboli oboznámené a teda odpočúvané rozhovory neboli použité v tomto konaní ako dôkaz. Vec vedená na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5T 30/04 je právoplatne skončená. Ústavnou sťažnosťou zo dňa 03. 05. 2004 sa navrhovateľ domáhal, aby Ústavný súd SR vydal nález, ktorým by medzi iným prikázal samosudcovi v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5T 30/04 vyradiť z trestného spisu a do 15 dní od doručenia nálezu zničiť všetky záznamy o komunikácii sťažovateľa s tretími osobami a to či už na magnetofónových alebo iných nosičoch alebo v písomnej forme. Ako príloha ústavnej sťažnosti bol predložený aj záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 01. 03. 2004. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vo svojom rozsudku C.. T. proti Slovenskej republiky (sťažnosť č. 41238/05) z 28. 06. 2011 medzi iným konštatuje, že po skončení prípravného konania sťažovateľ (v danej veci navrhovateľ) nahliadal 01. 03. 2004 do spisu a nahliadaním odhalil, že v jeho prípade boli nariadené a uskutočnené vyšetrovacie opatrenia (odpočúvanie sťažovateľových telefonických hovorov). V tomto istom rozsudku sa tiež konštatuje, že zvukové záznamy, ktoré boli súčasťou spisu boli prehraté pred súdom na pojednávaní dňa 27. 01. 2005 z ktorého bola vylúčená verejnosť. Uvedené korešponduje s obsahom spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 30/04 v ktorom sa na č. l. 542 nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu tak zo strany navrhovateľa, ako aj jeho právneho zástupcu v trestnom konaní JUDr. Vladimíra Zvaru a na č. l. 882 sa nachádza zápisnica o hlavnom pojednávaní z obsahu ktorej vyplýva, že tento deň boli prehraté pred súdom na pojednávaní zvukové záznamy za prítomnosti navrhovateľa s vylúčením verejnosti.
Podľa § 80 písm. b/ O. s. p., návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, s právneho vzťahu alebo z porušenia práv.
Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1, 2 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.
Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha, aby súd uložil odporcom I/, II/ povinnosť zničiť dôkaz a to záznamy o odpočúvaní telefonických hovorov, ktoré boli podľa jeho názoru odpočúvané nezákonne a nahradiť mu nemajetkovú ujmu v peniazoch. Vzhľadom na takto vymedzený predmet sporu má pasívnu vecnú legitimáciu v spore odporca I/ teda Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, keďže podľa § 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Ministerstvá sú právnické osoby a orgány, ktoré vykonávali odposluch navrhovateľa patria do organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Odporca II/ potom pasívnu legitimáciu
v spore nemá. Krajský súd v Banskej Bystrici tak ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 12. 09. 2011 č. k. 14Co 341/2010-232 sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením a právnym posúdením vecnej pasívnej legitimácie odporcu v druhom rade tak, ako to uvádza prvostupňový súd. Zo spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 30/04 nesporne vyplýva, že všeobecný súd v trestnom konaní dospel k záveru, že záznamy telekomunikačnej prevádzky a to telefonáty z 08. 09. 2003 o 16.26 h a o 16. 29 h, 11. 09. 2003 o 11. 25 h, 18. 09. 2003 o 10. 26 h, 18. 09. 2003 o 13.54 h a 23. 10. 2003 o 13. 03 h nie sú pre protizákonnosť svojho získania dôkazmi v zmysle § 89 ods. 2 Tr. por. Tým zároveň aj vo vzťahu k navrhovateľovi urobil v rozhodujúcej časti nápravu. Je teda nesporné, že nezákonným spôsobom získania záznamov telekomunikačnej prevádzky došlo u navrhovateľa k porušeniu jeho osobnostných práv podľa Ústavy, Dohovoru, ako aj práva na súkromie podľa § 11 OZ. Keďže navrhovateľ nápravu, ktorá mu bola poskytnutá v trestnom konaní nepovažoval za postačujúcu, domáhal sa nápravy aj prostredníctvom žaloby na ochranu osobnosti podľa § 11 a násl. OZ. V prípade porušenia, resp. ohrozenia všeobecných osobnostných práv sa dotknutá osoba môže podľa § 13 ods. 1 OZ. domáhať upustenia od pokračovania neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv (zdržania sa ďalších zásahov), odstránenia následkov neoprávneného zásahu do svojho práva na ochranu osobnosti (obnovenie pôvodného stavu), poskytnutia primeraného zadosťučinenia (satisfakcie). V danom prípade odporca I/ už nepokračuje v neoprávnených zásahov do práva na súkromie navrhovateľa. Takejto ochrany sa navrhovateľ ani nedomáhal. Čo sa týka odstránenia následkov neoprávneného zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, k tomu už došlo v trestnom konaní tým, že záznamy telekomunikačnej prevádzky navrhovateľa (08. 09. 2003, 11. 09. 2003, 18.09. 2003 a 23. 10. 2003) neboli použité ako dôkazné prostriedky. Čo sa týka zničenia samotných zvukových záznamov a písomných záznamov z použitia informačno - technických prostriedkov a ich doslovných predpisov, tieto sú súčasťou súdneho trestného spisu (sp. zn. 5T 30/04), ako aj priepisu vyšetrovacieho spisu a boli vyhotovené v období od 06. 08. 2003 až do 13. 11. 2003 t. j. až po začatí trestného konania. Preto je potrebné aj v súvislosti z ich zničením aplikovať príslušné ustanovenia vtedy platného a účinného Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb.), ktorý upravoval odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno - technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vylučuje použitie tohto zákona pri použití informačno - technických prostriedkov v trestnom konaní podľa osobitného zákona (Tr. por. - Zákon č. 141/1961 Zb.) Tr. por. bližšie neupravuje mechanizmus ukončenia odpočúvania a zničenia záznamov z informačno - technických prostriedkov a preto je potrebné per analogiam vychádzať z ustanovenia § 88 ods. 2 tohto zákona aj pri samotnom ukončení odpočúvania a zničení záznamov z informačno - technických prostriedkov na základe rozhodnutia, ktoré by malo byť tiež vydané sudcom (predsedom senátu) v písomnej forme za účelom jeho bezodkladného vykonanie príslušným útvarom policajného zboru, ktorý takýto záznam vyhotovil. To, že v skutočnosti o zničení nezákonne získaného záznamu alebo iného prostriedku by mal rozhodovať sudca v trestnom konaní. (v danom prípade zákonný sudca vo veci vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 30/04) vyplýva nepriamo aj z ustanovenia § 34 ods. 9 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy z obsahu ktorého vyplýva, že zničenie nezákonne získaného záznamu alebo iného prostriedku ak sa informačno - technický prostriedok použil v rozpore so zákonom sa uskutoční v prítomnosti zákonného sudcu príslušného na vydanie súhlasu na používanie informačno - technických prostriedkov a spravidla v sídle príslušného súdu. Toto ustanovenie je začlenené v tretej hlave (konanie pred súdom) v treťom oddiele (informačno - technické prostriedky) Spravovacieho poriadku. Ak by občianskoprávny súd nerešpektoval takýto procesný postup a návrhu navrhovateľa by vyhovel, jeho rozhodnutie by bolo v tejto časti nevykonateľné. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 5T 30/04 aj bez podnetu navrhovateľa by mal rozhodnúť o zničení nezákonne získaného záznamu alebo iného prostriedku tak, ako sa to domáha navrhovateľ v tomto konaní a jeho rozhodnutie by mal realizovať príslušný útvar policajného zboru. Týmto procesným postupom bude poskytnutá požadovaná právna ochrana navrhovateľovi. Čo sa týka uplatnenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zo strany navrhovateľa, tu dospel súd k záveru, že vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo s prihliadnutím na zníženie dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v spoločnosti sa javí byť základ tohto nároku u navrhovateľa daný. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací však, už vo svojom uznesení zo dňa 08. 06. 2010 č. k. 14Co 127/2010-153 vyslovil právny názor, podľa ktorého sa tento nárok v zmysle § 13 ods. 2 OZ premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od momentu, kedy sa právo mohlo prvýkrát vykonať. V ďalšom uznesení zo dňa 12. 09. 2011 č. k. 14Co 341/2010-232 krajský súd upresnil, že za moment od ktorého sa mohol navrhovateľ cítiť dotknutý na
svojich osobnostných právach a domnievať sa, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti je nutné považovať moment, kedy sa dozvedel o skutočnosti, že je odpočúvaný. Od tohto dňa začína plynúť trojročná premlčacia doba. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že za takýto moment treba považovať deň 01. 03. 2004, kedy navrhovateľ preštudoval vyšetrovací spis a nesporne sa dozvedel o tom, že bol odpočúvaný. Sám navrhovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti zo dňa 03. 05. 2004 žiada, aby samosudca v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 5T 30/04 zničil všetky záznamy o jeho komunikácii s tretími osobami a to či už na magnetofónových alebo iných nosičoch alebo v písomnej forme. Teda v čase podávania ústavnej sťažnosti už musel vedieť o tom, že bol odpočúvaný. Na dôkaz predkladal ako prílohu aj záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 01. 03. 2004. Ak by napriek uvedeným skutočnostiam naďalej vznikali pochybnosti, či dňa 01. 03. 2004 navrhovateľ už vedel o tom, že je odpočúvaný, nesporným dátumom kedy tak musel vedieť je deň 27. 01. 2005, kedy sa zúčastnil hlavného pojednávania na ktorom boli prehraté zvukové záznamy o jeho odposluchu. Návrh na začatie konania podal na súd dňa 17. 10. 2008. V priebehu konania odporcovia namietali premlčanie práva navrhovateľa. Potom pre prvý prípad márne uplynula trojročná premlčacia lehota navrhovateľovi dňom 01. 03. 2007 a pre druhý prípad dňom 27. 01. 2008. Navrhovateľ svoje právo uplatnil až po márnom uplynutí premlčacej lehoty, keďže návrh na súd podal až dňa 17. 10. 2008. Potom vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu súd návrh navrhovateľa v tejto časti ako premlčaný tiež zamietol. Súd tiež poukazuje na znenie § 226 O. s. p. podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konania a nové rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu. Odporcovia I/, II/ mali vo veci plný úspech. V spojení s konaním im vznikli trovy a to hotové výdavky povereného zástupcu odporcov I/, II/, cestovné náklady na cestu Bratislava - Veľký Krtíš a späť (cesta absolvovaná služobným osobným motorovým vozidlom BMW 740) na pojednávaní dňa 23. 02. 2010 449 km, spotreba v meste 19,3 l/100 km (v meste najazdených 39 km), spotreba mimo mesta 13,8 l/100 km (mimo mesta najazdených 410 km), cena benzínu natural 95 1,18 Eur/l, potom 0,39 x 19,3 + 1,18+ 4,1 x 13,8 x 1,18= 75,64 Eur (výška ceny benzínu) + 449 x 0,183= 82,17 Eur (výška náhrady za používanie cestovných motorových vozidiel pri pracovných cestách), cestovné 157,81 Eur + stravné (23. 02. 2010) 3,60 Eur, cestovné náklady na cestu Bratislava - Veľký Krtíš a späť (cesta absolvovaná služobným osobným motorovým vozidlom Audi A6 Quatro) pri účasti na pojednávaní dňa 26. 08. 2010 400 km za každý 1 km 1,183 Eur - spotreba 15,7 l/100 km, cena benzínu Natural 95 1,26 Eur/l, potom 4 x 15,7 x 1,26 = 79,13 Eur (výška ceny benzínu) +400 x 0,183= 73,02 Eur (výška náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách), cestovné spolu 152,33 Eur + stravné (26. 08. 2010) 3,60 Eur; náklady na cestu Bratislava - Veľký Krtíš a späť (cesta absolvovaná služobným osobným motorovým vozidlom Mercedes Benz E284 Matiz) 432 km za každý 1 km 0,183 Eur, spotreba 12,6 l /100 km, cena benzínu Natural 95 1,26 Eur/l potom 4,32 x 12,4 x 1,26 = 67,50 Eur (výška ceny benzínu) + 432 x 0,836 = 79,06 Eur (výška náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách), cestovné spolu 146,56 Eur + stravné (26. 10. 2010) 3,60 Eur, cestovné náklady na cestu Bratislava - Veľký Krtíš a späť pri účasti na pojednávaní dňa 06. 12. 2011 419 km spotreba 12 l na 100 km cena benzínu Natural 95 1,46 Eur/l, 4,19 x 12 x 1,26 = 73,408 Eur (výška ceny benzínu), 419 x 0,183 = 76,677 Eur (výška náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách), celkom 150,085 Eur + stravné (06. 12. 2011) 3,80 Eur; cestovné náklady na cestu Bratislava - Veľký Krtíš a späť pri účasti na pojednávaní dňa 17. 04. 2012 410 km, spotreba 13,8 l/100 km cena benzínu Natural 95 1,610 Eur/l 4,10 x 13,8 x 1,16 = 91,093 Eur, 410 x 0,183 = 75,030 Eur, celkom 166,123 Eur + stravné (17. 04. 2012) 3,80 Eur, potom celkom trovy konania 791,30 Eur. Tieto trovy súd považoval za trovy potrebné pre účelné bránenie práva odporcov I/, II/ a preto uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť ich odporcom rovným dielom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.