Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-237-2011.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/237/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 17.04.2012 prejednal odvolanie obhajcu obžalovaného S. S. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 06.04.2011, sp. zn. 8T 71/2010 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému S. S., nar. XX.XX.XXXX u k l a d á podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba 3 (troch) rokov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné v sume 722,11 €.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zároveň z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 26.01.2009, sp. zn. 9T 180/08 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05.03.2009, sp. zn. 2 To 58/09, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný Karol Kováč uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v skutkových vetách napadnutého rozsudku - v bodoch 1, 2.
Za to mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zároveň zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 26.01.2009, sp. zn. 9T 180/08 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05.03.2009, sp. zn. 2 To 58/09, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť Home Credit Slovakia a.s., Winterova 7, Piešťany, škodu vo výške 611,73 € a so zvyškom nároku na náhradu škody bol tento poškodený odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obhajca obžalovaného, keďže bolo celé konanie vykonané v zmysle § 358 Tr. por. a nasl., t.j ako proti ušlému. V písomných dôvodov podstate argumentoval tým, že sa žalovaného skutku nedopustil, nebol k nemu vypočutý a orgány činné v trestnom konaní nevykonali žiadne opatrenia k zisteniu jeho pobytu. Keďže vznikli pochybnosti o jeho vine, pričom mala byť použitá zásada - v pochybnostiach v prospech obvineného, navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby oslobodil, resp. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd na základe podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.
Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu pochybnosti o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia obžalovaného na spáchaní žalovaného trestného činu.
V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. síce stručne, ale jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného.
Ani odvolací súd nemá najmenšie pochybnosti o tom, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania tým, že v žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje a týmto podvodným konaním poškodenej organizácii spôsobil škodu vo výške 850,79 €. Tento skutkový záver vyplynul z výpovedí svedkýň Ingrid F., Q. O. a ďalších listinných dôkazov, najmä úverovej zmluvy.
Zistené konanie obžalovaného preto okresný súd správne kvalifikoval ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., pretože preukázateľne vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu a spôsobil tak malú škodu.
V súvislosti s výrokom o uloženom treste krajský súd zistil, že uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, možno považovať za neprimerane prísny. Za žalovaný prečin možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Keďže bolo preukázané, že teraz prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin, správne bolo obžalovanému potrebné ukladať trest za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák. Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti trestaný nebol, ani priestupkovo a s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody tak dospel odvolací súd k záveru, že je možné ešte na obžalovaného pôsobiť výchovným trestom, nespojeným s obmedzením jeho osobnej slobody. Preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložil dvojročný trest odňatia slobody, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu troch rokov a uložil mu tiež obmedzenie, aby v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné v sume 722,11
€. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 26.01.2009, sp. zn. 9T 180/08 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05.03.2009, sp. zn. 2 To 58/09, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce - aj uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 20.01.2011, sp. zn. 9T 180/08, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
V závere odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vykonal hlavné pojednávania v zmysel § 358 ods. 1 Tr. por. a nasl., pretože na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Podľa prv citovaného ustanovenia, konanie proti ušlému možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konania pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.
Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 180/08 vyplynulo, že obžalovaný bol aj v tomto konaní právoplatne odsúdený za použitia § 358 Tr. por. a nasl., t.j. ako ušlý, a to z prečinu podľa § 207 ods. 1, 3 Tr. zák. rozsudkom z 26.01.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 05.03.2009, sp. zn. 2 To 58/09.
Z vyjadrenia obce Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný sa už niekoľko rokov zdržiava mimo územia Slovenskej republiky. Národná ústredňa - SIRENE oznámila, že obžalovaný bol dňa 22.04.2009 kontrolovaný v meste Waidhause v Nemecku, pričom ako adresu, kde sa aktuálne zdržiava uviedol - J., V. XXXX/XX E. Y.. Dňa 31.05.2010 bol kontrolovaný v meste S. a ako adresu pobytu uviedol mesto Antwerpen v Belgicku. Dňa 21.04.2011 bol kontrolovaný na policajnej stanici Gent v Belgicku a pri vyťažovaní uviedol adresu svojho pobytu - Korhoenstr 56, 9000 Gent.
Odvolací sú z uvedenej adresy obžalovaného predvolával, pričom doručenie predvolania menovanému bolo neúspešné.
Tieto skutočnosti tak objektívne umožnili postup vykonania hlavného pojednávania, resp. verejného zasadnutia ako proti ušlému v zmysle § 358 ods. 1 Tr. por. a nasl.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.