Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/39/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, Dr., v trestnej veci proti obžalovanému U. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo 07. 12. 2011 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 17. 04. 2012, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného U. S., nar. XX. XX. XXXX zamieta, pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného U. S. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. v znení (ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že:

ako majiteľ psa rasy pitbull teriér bledohnedej farby menom J., v dostatočnej miere nevykonal opatrenia na zamedzenie úniku tohto psa mimo chovného priestoru, v dôsledku čoho sa tento 12. 10. 2006 v čase o 12.30 h. v A. za bližšie nezistených okolností dostal z dvora rodinného domu č. XXX/XX na U. ulicu, kde napadol poštovú doručovateľku F. B. tak, že ju uhryzol do ľavej nohy a ťahal ju, v dôsledku čoho spadla na zem, kde ju ďalej hrýzol, čím jej spôsobil zranenia a to pohryznutie ľavej nohy v oblasti päty, pohryznutie ľavého predkolenia, pohryznutie pravej nohy, pohryznutie ľavej ruky na palci, zlomeninu dolnej časti pravej vretennej kosti, pomliaždenie pravej ruky a podvrtnutie III. a IV. prsta pravej ruky, so zanechaním orgánových a funkčných trvalých následkov na tele poškodenej (plošné jazvy kože ľavej päty, ľahké obmedzenie hybnosti palca ľavej ruky, zhrubnutie hodného medzičlánkového skĺbenia III. a IV. prsta pravej ruky s ľahkým obmedzením vystierania III. a IV. prsta a jazvy kože ľavého predkolenia, pravej nohy a ľavej ruky), ktoré zranenia si vyžiadali liečbu v trvaní po dobu 12 týždňov a primeranú dobu práceneschopnosti v trvaní do 14 týždňov, pričom v dôsledku uvedených zranení bola poškodená obmedzená v bežnom spôsobe život v trvaní cca 12 týždňov.

Za to mu uložil podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 300,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Zároveň podľa 287 ods. 1 uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným organizáciám škodu, a to:

- F. S. U., a.s., L. XX, XXX XX Q., IČO: 35 937 874 vo výške 362,71 eur,

- P. U., a.s., U. K. XXX XX Q. Q., IČO: 36 631 124 vo výške 45,28 eur,

- P. U.i, ul. XX. augusta. X a XX, XXX XX Q., IČO: 30 807 484 vo výške 2.462,59 eur.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním proti výrokom o vine a treste napadol obžalovaný.

V jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že z doplneného dokazovania

- znaleckého posudku znalca Dr. T. D. vyplývajú len všeobecné skutočnosti o charakteristike plemena psa amerického pitbull teriéra, žiaden normatív neupravuje stavbu, hrúbku a silu materiálu potrebnú na vyhotovenie vhodného koterca pre takého psa.

Ďalej uviedol, že:

- nepopiera, že nedošlo ku skutku, avšak dôkazy v prípravnom konaní boli vykonané nedostatočne, najmä ohliadka miesta činu až po roku, kde znalec ohliadku na mieste činu nevykonal vôbec, nebol oboznámený s podmienkami, kde malo dôjsť k útoku a neuviedol žiaden právny predpis, ktorý by bol v príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom,

- podmienky chovu psa upravuje len všeobecne záväzné nariadenie obce alebo mesta, nie zákon,

- svedkovia V. a C. U. - susedia, nikdy pred skutkom nevideli psa behať voľne po ulici,

- vykonaným dokazovaním neboli ozrejmené skutočnosti, ktoré vyplývajú z uznesenia odvolacieho súdu a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, ako sa pes dostal na ulicu,

- podľa vyjadrenia znalca, podnetom psa - feny mohlo byť to, že sa na ulici nachádzalo jeho šteňa, ktoré chcela brániť a preto aj napadla poškodenú,

- zavinenie musí zahŕňať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, príčinný vzťah medzi konaním a následkom, kde nedostatok jednej z nich znamená, že čin nie je zavinený,

- doplneným dokazovaním nebolo zistené a preukázané, ako sa pes dostal na ulicu z dvora, ktoré považoval za svoje teritórium, avšak jednou z alternatív je otvorenie bránky niekým iným, čo by vylučovalo jeho nedbanlivostné zavinenie,

- pozemok je riadne oplotený, bránky boli zatvorené, preto závery súdu o jeho vine nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu,

- súd I. stupňa nebral do úvahy okolnosti svedčiace v jeho prospech, najmä to, že ako chovateľ psa neporušil žiadne ustanovenia zákona tak, že by nevykonal všetky možné a dostupné opatrenia k tomu, aby jeho pes opustil riadne oplotený dvor a akýmkoľvek spôsobom sa dostal na ulicu, spôsob jeho úniku si nevie ani sám vysvetliť,

- necíti sa byť vinným zo spáchania žalovaného prečinu.

Navrhol, aby odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine a treste a podľa vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že sa venoval chovu psov už asi 10 rokov predtým, než došlo k tejto udalosti, ale len amatérsky, nie profesionálne.

Navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa písomne podaných dôvodov odvolania, alternatívne aby ho spod obžaloby oslobodil.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, odôvodnený a správny. Práve vzhľadom na neexistenciu právneho predpisu konanie obžalovaného nie je považované za závažnejší spôsob konania. Dodal, že ak sa obžalovaný rozhodol chovať bojové plemeno psa, mal poznať jeho vlastnosti a vytvoriť také podmienky, aby tento neohrozil iných. Ak tak nekonal, boli splnené z hľadiska zavinenia znaky nevedomej nedbanlivosti.

Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa

Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, prejednávaná trestná vec už bola predmetom odvolacieho konania, keď odvolací súd uznesením z 08. 03. 2011 sp. zn. postupom podľa , zrušil predchádzajúci rozsudok súdu I. stupňa zo 07. 07. 2010 sp. zn. a podľa mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Nariadil :

-pribrať do konania znalca z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia na zodpovedanie otázok týkajúcich sa jednak charakteristiky psa rasy pitbull teriér a tiež jeho chovu v rodinnom prostredí so zameraním na to, aké podmienky chovu tento pes vyžaduje, aké opatrenia je potrebné vykonať na zabránenia úteku psa tak, aby nenapadol iné osoby, vysvetliť čo mohlo vzhľadom na ostatné okolnosti prípadu spôsobiť, že pes vyšiel na ulicu, akým spôsobom a napadol poškodenú.

- opätovne vypočuť obžalovaného a svedkov W. a C. U., za prítomnosti znalca.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou

- obžalovaným, nezistiac dôvod na postup vyplývajúci z , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ - zákaz zmeny k horšiemu (pretože odvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Na základe prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti uvedené v

Skutkové zistenia sú v súlade s vykonanými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil činu opísaného vo výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku. V tomto smere odvolací súd nezistil žiaden z dôvodov odôvodňujúcich podanie dovolania podľa Zároveň nebolo zistené porušenie práv obžalovaného.

Súd I. stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa Tretej časti, Tretej hlavy ako aj ďalších jeho ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil takých pochybení, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle

Súd I. stupňa po vrátení veci odvolacím súdom náležitým spôsobom doplnil dokazovanie znaleckým posudkom z oboru veterinárstvo, odvetvie kynológia, vypočul na hlavnom pojednávaní znalca a za jeho prítomnosti svedkov U..

Na základe výsledkov takéhoto úplného a zákonne vykonaného dokazovania, po vyhodnotení súhrnu priamych, nepriamych a listinných dôkazov v súlade s kritériami uvedenými v dospel súd I. stupňa k správnym skutkovým záverom tak, ako sú uvedené v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa podrobne poukázal na obsah vykonaných dôkazov. V súlade s ustanovením uviedol svoje právne úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Veľmi podrobne sa zaoberal hodnotením výpovedí obžalovaného, svedeckých výpovedí, znaleckého posudku vrátane výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní a listinných dôkazov.

Závery znaleckého dokazovania, ktorými sa súd I. stupňa veľmi podrobne zaoberal na stranách 6-7 napadnutého rozsudku, nie je možné v žiadnom prípade považovať za všeobecné údaje, tak ako to uvádzal obžalovaný v podanom odvolaní, pretože z nich vyplývajú konkrétne skutočnosti týkajúce sa charakteristiky plemena psa amerického U. teriéra, povahových vlastností a tiež podmienok jeho chovu v rodinnom prostredí.

Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že pes americký U. teriér bol chovaný a šľachtený ako bojový pes pre psie zápasy. Toto plemeno psa nie je vhodné pre každého, pretože môže mať sklony k agresivite a z toho dôvodu musí byť vychovávané s dôslednosťou. Nevychovaný a dominantný pes môže byť veľmi nebezpečný.

Podmienky chovu tohto psa sú veľmi prísne z hľadiska zabezpečenia bezpečnosti okolia, preto musia byť všetky ploty a ich základy konštruované tak, aby pes nemohol uniknúť za žiadnych okolností. Pokiaľ už taký pes v minulosti niekoho napadol alebo poranil, mal byť posudzovaný ako nebezpečný, podľa nariadenia samosprávy.

Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. spáchaný tak aktívnym konaním, ako aj opomenutím konania, pretože pri ublížení na zdraví nie je rozhodujúci spôsob konania.

O trestnoprávne relevantné opomenutie ide len vtedy, ak páchateľ opomenie konanie, na ktoré bol podľa okolností prípadu a svojich pomerov povinný. Musí ísť o právnu povinnosť, nestačí porušenie povinnosti vyplývajúcej z morálnych pravidiel.

Právna povinnosť konať vyplýva najmä z osobitného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, za ktorý je potrebné považovať aj všeobecne záväzné nariadenie Mesta A. o chove, vodení a držaní psov na území mesta z 03. 07. 2004, ktoré upravuje podmienky držania a chovu psa.

Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že chovateľ psa (obžalovaný) nesie zodpovednosť za správanie svojho psa, z ktorej sa môže vyviniť iba v prípade ak preukáže, že nezanedbal dohľad na ním, ale že toto spôsobil niekto iný.

V danom prípade však nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by iná osoba zanedbala svoje povinnosti a umožnila psovi J. vyjsť na ulicu a spôsobiť tam zranenia poškodenej.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že to bol obžalovaný, ktorý ako majiteľ bojového psa zanedbal svoje povinnosti, pretože nevykonal všetky

potrebné opatrenia na zamedzenie prístupu svojho psa na ulicu, kde tento napadol a zranil poškodenú. Navyše obžalovaný mal vedomosť o tom, že pes J. už skôr napadol inú osobu, bol teda uzrozumený s tým, že tak môže urobiť opätovne.

Vhodným opatrením na zamedzenie úniku psa z pozemku obžalovaného by bolo podľa názoru odvolacieho súdu, a vyplýva to aj zo znaleckého posudku z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia, napr. uzatvorenie psa do voliéry v čase, kedy obžalovaný, ani nikto iných z jeho domácnosti nebol doma, oplotenie pozemku takým spôsobom, aby sa pes nepodhrabal, nepreskočil plot, nepreliezol plot, uzamknutie bránok tak, aby tieto nemohla odomknúť cudzia osoba, prípadne iné, účinné opatrenia, v dôsledku ktorých by sa pes J. nedostal na ulicu.

Pokiaľ ide o spôsob, akým sa pes dostal na ulicu, vychádzajúc zo znaleckého posudku (bod 6) je zrejmé, že pes J. nasledoval svoje šteňa pravdepodobne rovnakou únikovou cestou.

Podľa názoru odvolacieho súdu ani nie je podstatný spôsob, akým sa pes na ulicu dostal, pretože povinnosťou obžalovaného bolo v tomto mu zabrániť takým opatrením, aby sa tam bez jeho dozoru nedostal.

Obhajobu obžalovaného, ktorá smerovala k tomu, že svedkovia U. nikdy pred skutkom nevideli behať psa J. po ulici nie je opodstatnená, pretože v čase skutku sa tento pes jednoznačne na ulici nachádzal, napadol poškodenú spôsobom, ktorý vyplýva z jej výpovede a výpovedí svedkov U. a spôsobil jej horeuvedené zranenia.

Aj keď v prípravnom konaní došlo k vykonaniu ohliadky miesta činu až po uplynutí jedného roka, čo možno považovať za chybu orgánov činných v trestom konaní, na pozemku obžalovaného však nedošlo za ten čas k žiadnej podstatnej zmene oplotenia, preto nie je dôvod na pochybnosti v tomto smere.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že pes J. sa dostal za doposiaľ nezistených okolností z dvora rodinného domu obžalovaného na ulicu - verejné priestranstvo, kde napadol poškodenú poštovú doručovateľku tak, že ju uhryzol do ľavej nohy (podľa záverov znaleckého dokazovania zozadu), ťahal ju, v dôsledku čoho poškodená spadla na zem a tam ju hrýzol ďalej do oboch dolných končatín a utrpela zranenia tak, ako sú uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku. V dôsledku zranení poškodenej jej liečenie a obmedzenie v bežnom spôsobe života trvalo do 12 týždňov, primeraná práceneschopnosť trvala 14 týždňov.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, na základe takto vykonaného dokazovania súd I. stupňa správne zistil, že obžalovaný žalovaným konaním naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pretože poškodenej z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Uvedeného konania sa obžalovaný dopustil z nevedomej nedbanlivosti, pretože nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený , hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol ( Tr. zák.).

Za správne považoval odvolací súd aj právne úvahy súdu I. stupňa, týkajúce sa nemožnosti posúdenia skutku aj podľa odseku 2 § 157 Tr. zák., vzhľadom na aplikáciu zásady „reformatio in peius“, pretože proti napadnutému rozsudku nepodal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného.

Preskúmaním výroku o treste odvolací súd zistil, že súd I. stupňa postupoval správne a obžalovanému uložil zákonný a primeraný peňažný trest, kde zohľadnil všetky zásady uvedené v § 34 Tr. zák.

V danom prípade je potrebné predovšetkým zvýrazniť, že obžalovaný doposiaľ viedol bezúhonný život, nebol súdne trestaný ani postihnutý pre priestupok, skutku sa dopustil z nevedomej nedbanlivosti.

Aj výrok o náhrade škody odvolací súd považoval za zákonný a správny.

Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd nezistiac žiadne právne relevantné a významné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ktoré by boli obžalovaného na prospech, jeho odvolanie zamietol, pretože zistil, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. ( )