Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/174/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: Ing. P. I., Niklova 3731, Sereď, IČO: 33 973 024, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, Ružová dolina 10, Bratislava, o zaplatenie 7.813,29 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -64 zo dňa 23.6.2011 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 293,96 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7.813,29 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania od 15.2.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.344,27 eur všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia, keď konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % zo žalovanej istiny od 15.2.2010 do zaplatenia podľa zastavil.

Rozhodol tak na základe návrhu žalobcu ktorý poukazoval na to, že dňa 29.4.2008 uzatvoril so žalovaným leasingovú zmluvu č. LZN/08/6452, na základe ktorej ako leasingový prenajímateľ prenajal žalovanému ako leasingovému nájomcovi traktor BCS VOLCAN 950MT, ktorý mu odovzdal a žalovaný ho prevzal. Súčasťou zmluvy boli i všeobecné zmluvné podmienky, na ktorých sa účastníci dohodli. Žalovaný sa zaviazal k úhrade presne určených splátok za poskytnutý finančný leasing, s platením ktorých sa dostal do omeškania, preto žalobca podľa bodu 4.4.1 písm. a/ Všeobecných zmluvných podmienok dňa 6.8.2009 vypovedal leasingovú zmluvu, čím mu vznikol nárok na peňažné plnenie podľa finančného vyúčtovania zo dňa 25.1.2010 vo výške 7.813,29 eur, ktoré špecifikoval tak, že suma 23.310,19 eur predstavovala náhradu škody z finančných nákladov vo výške 120,34 eur, ako škoda z nákladového úroku vo výške 4,51 % zo zostatku istiny 23.189,85 eur podľa bodu 4.4.4 písm. f/ Všeobecných zmluvných podmienok za obdobie od 9.12.2009 do 20.1.2010, ďalej si uplatnil nárok na škodu zo zostatku istiny 23.189,85 eur podľa bodu 4.4.4 písm. f/ Všeobecných zmluvných podmienok ako rozdiel medzi vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH a súčtom splátok istiny bez DPH, suma 9.385,79 eur predstavovala neuhradenú splátku č. 5, z ktorej uhradil žalovaný iba sumu 725,15 eur, ktorá bola z nej odpočítaná a splátku č. 6 vo výške 5.055,47 eur, suma 355,31 eur je zmluvnou pokutou vo výške 20 % z obstarávacej ceny predmetu leasingu ako sankcia za hrubé porušenie zmluvných podmienok vyúčtovaná podľa bodu 5.1 Všeobecných zmluvných podmienok. Po finančnom vyúčtovaní v prospech žalovaného bola odpočítaná suma 238,- eur z dôvodu zmeny úrokovej sadzby nákladového

úroku a suma 25.000,- eur ako výťažok z predaja predmetu leasingu. V časti nároku na úroky z omeškania s poukazom na to, že žalovaný sa dostal so splnením svojej povinnosti do omeškania si žalobca uplatnil nárok i na 14 % úrok z omeškania, z ktorého ale nárok vo výške 5% vzal späť.

Žalovaný namietal, že časť z 5. splátky leasingu uhradil iba vo výške 725,15 eur z dôvodu svojej druhotnej platobnej neschopnosti, preto mu žalobca leasingovú zmluvu vypovedal, ale namietal, že žalobca nepostupoval v súlade so Všeobecnými zmluvnými podmienkami, pretože už dňa 14.7.2009 splnomocnil inú spoločnosť, aby prevzala predmet leasingu, čo sa uskutočnilo dňa 22.7.2009, preto finančné vyúčtovanie ukončenej leasingovej zmluvy považuje za zmätočné, pretože nevychádza zo zmluvných podmienok. Keďže si žalobca prevzal predmet leasingu už dňa 22.7.2009, žalovaný nemal platiť dlžné nájomné až do ukončenia zmluvy a poukazoval i na to, že predmet leasingu neodovzdal dobrovoľne, ale až na výzvu tretej osoby, preto je ochotný uhradiť iba zvyšok splátky splatnej ku dňu 22. 7.2009, kedy došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy a predmet leasingu bolo možné odpredať aj za vyššiu cenu ako vykonal žalobca, preto je zmluva formulovaná v jeho neprospech.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že návrh je v rozsahu žaloby po tom ako žalobca zobral čiastočne nárok na úroky z omeškania späť dôvodný. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi bola uzatvorená leasingová zmluva v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchod. zákonníka, ktorej súčasťou boli i všeobecné zmluvné podmienky. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu v dôsledku nesplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného, ktorý v lehote splatnosti neuhradil celú splátku splatnú dňa 29.4.2009. Na základe uvedeného neplnenia povinnosti zo strany žalovaného žalobca postupoval v súlade so zmluvou a všeobecnými zmluvnými podmienkami, keď leasingovú zmluvu listom zo dňa 6.8.2009 vypovedal.

Súd výšku žalovanej istiny preskúmal, keď vychádzal z finančného vyúčtovania, ktoré predložil žalobca a s ktorým sa stotožnil s poukazom na jednotlivé ustanovenia častí Všeobecných zmluvných podmienok a zároveň vzhľadom na to, že sa žalovaný so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania podľa Obchod. zák. priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania podľa Obchod. zák. účinného od 15.1.2009 v znení novely , kedy je dlžník povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva a to podľa nar. vlády SR č. v znení neskorších predpisov a podľa ktorého je výška úroku z omeškania od 15.2.2009 v sadzbe 9 % ročne. V závere odôvodnenia súd konštatoval, že žalovanému jednoznačne vznikla povinnosť zaplatiť sumu vyplývajúcu z finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy č. LZM/08/64152, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel, keď podľa v časti zvyšku úrokov z omeškania vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto časti konanie zastavil. K námietke žalovaného, ktorý poukazoval na to, že odovzdanie predmetu leasingu sa neuskutočnilo v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami uviedol, že leasingová zmluva bola ukončená zo strany žalobcu výpoveďou zo dňa 6.8.2009, zmluvný vzťah do tohto dňa trval so všetkými právami a povinnosťami účastníkov, nárok žalobca podrobne špecifikoval i odôvodnil v spojení s jednotlivými článkami Všeobecných zmluvných podmienok a pokiaľ žalovaný namietal nevýhodnosť zmluvy a týchto podmienok považoval súd za potrebné zvýrazniť, že do tohto vzťahu žalovaný vstúpil dobrovoľne, akceptoval všetky zmluvné podmienky, preto ich nevýhodnosť z pohľadu žalovaného nemôže zakladať dôvod ich neplatnosti. V konaní nebol preukázaný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý si vyžaduje ust. Obchod. zák. a zároveň súd uviedol, že nie je možné aplikovať ani ust. Obchod. zák., na ktoré žalovaný poukazoval z toho dôvodu, že si žalobca neuplatnil náhradu škody spôsobenú omeškaním so splnením peňažného záväzku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku i v náhrade trov právneho zastúpenia podľa vyhl.č. v znení neskorších predpisov.

Proti časti rozsudku, ktorou bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom, okrem časti ktorou bolo konanie zastavené, podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol.

V dôvodoch odvolania odvolateľ uviedol, že so závermi súdu prvého stupňa sa nemôže stotožniť, pretože zistené skutočnosti sa nezakladajú na pravdivých tvrdeniach, nakoľko predmet leasingu bol prevzatý v areáli žalovaného v Seredi, na čo poukázal už v odpore podanom proti platobnému rozkazu i na

pojednávaní pred prvostupňovým súdom v súlade s prehlásením spoločnosti s.r.o., ktorý predložil i súdu a z ktorého vyplýva, že predmet leasingu bol odovzdaný v sídle žalovaného. Súd sa s týmto listinným dôkazom nezaoberal, ani jeho predloženie nekonštatoval v zápisnici o oboznámení sa s obsahom spisu, nevyhodnotil ho, preto túto skutočnosť žalovaný považuje za podstatnú, keďže podľa tvrdenia žalobcu mal predmet leasingu dobrovoľne odovzdať na parkovisku v Trnave, o čom bola podaná správa spoločnosťou, ktorá predmet leasingu preberala. Ďalšou námietkou odvolania bolo, že sa súd nezaoberal výškou ceny, za ktorú bol predmet leasingu predaný, pričom sa mal predávať za cenu obvyklú v mieste a čase, čo znamená za cenu trhovú, čo sa nestalo napriek tomu, že predmet leasingu bol v čase uzatvorenia leasingovej zmluvy nový a stál 1.782.840,20 Sk s DPH. Žalovaný ho využíval iba v období troch mesiacov na postrekovanie, a keď mu bol odobratý mal iba 1 rok, z ktorého bol využívaný 3 mesiace. Ak ho predal žalobca iba za cenu 25.000,- eur, táto cena sa nemôže považovať za obvyklú ani po odpočítaní všetkých odpisov a opotrebenia. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že sa súd vo svojom rozhodnutí v celom rozsahu stotožnil s finančným vyúčtovaním zo dňa 25.1.2010 ako ho predložil žalobca, ktorého výšku ale žalovaný namietal, nákladový úrok vo výške 4,51 % vypočítaný zo zostatku istiny v zmluvných podmienkach nie je uvedený a pokiaľ si uplatňuje žalobca škodu z finančných nákladov, mal ju preukázať. Nesúhlasil ani so spôsobom započítania nedoplatku na splátku č. 5, pretože v tejto výške splátka zaplatená nebola a keďže už v júli bol predmet leasingu od žalovaného odobratý, hoci zmluva bola vypovedaná až listom zo 6.8.2009, mala sa táto skutočnosť zobraziť vo vyúčtovaní, preto žalobca nemôže žiadať, aby mu žalovaný uhradil aj 6. splátku, ktorá je za obdobie august, september a október 2009.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť, pretože dôvody, ktoré uvádzal odvolateľ vo svojom odvolaní sú účelové, neodôvodnené, ktoré nevychádzajú a nemajú oporu v zákone. Opätovne uviedol, že dôvodom výpovede leasingovej zmluvy bola insolventnosť dlžníka a nezaplatenie dohodnutých splátok, pričom odovzdanie predmetu leasingu nemohlo mať žiaden vplyv na ukončenie leasingovej zmluvy výpoveďou zo strany žalobcu podľa dátumu výpovede dňa 6.8.2009, preto do tohto dátumu právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným naďalej trval a je bezvýznamná námietka v súvislosti s účtovaním v poradí 6. splátky leasingu, pretože táto bola podľa dohody splatná k 29.7.2009, teda počas trvania platnosti leasingovej zmluvy. K námietke týkajúcej sa výšky, za ktorú žalobca predal predmet leasingu doplnil súčasne s vyjadrením k odvolaniu i znalecký posudok č. 139/2009 vypracovaný spoločnosťou EXPERT GROUP s.r.o. Bratislava, podľa ktorého všeobecná hodnota predmetného vozidla bola znalcom určená vo výške 25.697,- eur dňa 14.9.2009 bez DPH, ktorý bol následne predaný za kúpnu cenu 25.000,- eur bez DPH, o čom žalobca predložil i faktúru č. 0860452901 zo dňa 20.1.2010.

Odvolací súd vec prejednal podľa podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa bez nariadenia pojednávania o odvolaní rozhodol rozsudkom podľa , ktorý verejne vyhlásil. Účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručovanie písomnosti touto formou nepožiadali ( ).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ) podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis.zn. podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že žalovaný nárok vyplýva z leasingovej zmluvy platne účastníkmi konania uzatvorenej a zo Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu pre stroje a zariadenia vypočítaný žalobcom je správny, s ktorým sa odvolací súd stotožnil.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v súvislosti s námietkami odvolateľa odvolací súd uvádza, že spôsob a deň odovzdania predmetu leasingu ako uviedol už prvostupňový súd, nemá vplyv na ukončenie leasingovej zmluvy, preto k ukončeniu došlo z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným listom zo dňa 6.8.2009, pričom 6. leasingová splátka bola splatná dňa 29.7.2009 a z toho dôvodu argument žalovaného, že už predmetom leasingu nedisponoval je v tomto prípade irelevantný. Nákladový úrok vo výške 4,51 % zo zostatku istiny, na ktorý poukazuje odvolateľ vyplýva zo samotného znenia leasingovej zmluvy č. LZM/08/64152, s ktorou v rozsahu podmienok v nej uvedených leasingový nájomca - žalovaný súhlasil. Zo znenia leasingovej zmluvy vyplýva, že žalobca ako leasingový prenajímateľ pre financovanie leasingu použije FLOAT financovanie v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok (čl. 2.1.5.), podľa ktorého sa úročenie finančného leasingu odvíja od sadzby BRIBOR , pri použití východiskovej sadzby platnej v deň prevzatia predmetu leasingu, ku ktorému sa pripočíta marža žalobcu a pri štvrťročných splátkach, čo je prípad žalovaného, sa použije sadzba 3M BRIBOR resp. EURIBOR. Hodnota sadzby tohto úroku vychádza zo sadzby 3M BRIBOR platnej k dátumu prevzatia predmetu leasingu, ktorý úrok je uvedený v rozpise splátok a znamená platobnú povinnosť z titulu úrokov v prípade finančných operácií. Z obsahu zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu nárok žalobcu tak ako si ho uplatnil v žalobe a z ktorého po preskúmaní správnosti vychádzal i súd prvého stupňa je v súlade so zmluvnými podmienkami a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil. Jednotlivé nároky, ktoré tvoria predmet žalovanej istiny žalobca podrobne špecifikoval v konaní pred súdom prvého stupňa (podanie zo dňa 18.5.2011) a námietka žalovaného, podľa ktorého označuje nárok žalobcu za nedôvodný a zmätočný, pretože mu nerozumie v súvislosti s nárokom na náhradu škody neznamená, že nárok by nemal byť dôvodný. Všetky uplatnené nároky v súvislosti so škodou, ktorú si so zostatku istiny žalobca uplatnil vyplývajú zo Všeobecných leasingových podmienok bod 4.4.4 písm. e/,f/ v ktorých je i podrobne rozpísaný spôsob výpočtu tohto nároku a ktorý po preskúmaní i odvolacím súdom je správny.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a podľa , ho ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil písomne vo vyjadrení k odvolaniu a ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.2.2012 v hodnote úkonu 237,34 eur, k tomu 7,63 eur paušálna náhrada + 20 % DPH = 293,96 eur, určené v súlade s vyhl.č. v znení neskorších predpisov.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.