Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-81-2010.pdf
PDF · 101.35 KB
No categories available
42Cb/81/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: A. Z., R.. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 577,77 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 64,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2005 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovanú v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 17.405,94 Sk (577,77 eur) a nahradiť trovy konania, titulom neuhrádzania splátok poskytnutých na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 07.12.2001 medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom.
Žalovaný v 1. rade namietol skutočnosť, že zo strany žalovanej v 2. rade došlo k zneužitiu poskytnutej platobnej karty, s tým že výber finančných prostriedkov uskutočnila žalovaná v 2. rade a zakúpený tovar použila výlučne na svoju potrebu. Žalovaný v 1. rade namietol skutočnosť, že ako manžel žalovanej v 2. rade nedal súhlas na výber finančných prostriedkov a namietol premlčanie uplatnenej pohľadávky.
Žalovaná v 2. rade uviedla, že v čase čerpania pôžičky so žalovaným v 1. rade nežila a k poskytnutým finančným prostriedkom sa nevie vyjadriť.
Vykonaným dokazovaním súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný ( pôvodne žalovaný v 1. rade) uzatvoril dňa 07.12.2001 so žalobcom úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000,-Sk. Poskytnutý úver mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 600,-Sk (19,92 eur). V súlade so zmluvou bol žalovaný povinný v prípade oneskorenia s úhradami splátok viac ako 7 dní zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, a jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky s úhradou ktorej je v omeškaní.
Nakoľko žalovaný aj napriek výzve žalobcu nesplácal úver v súlade so zmluvou a bol v omeškaní s úhradou 6 splátok v celkovej výške 3.600,-Sk, bola mu zaslaná výzva k splateniu poskytnutého úveru. Napriek výzve žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
Súd z výpovede žalovaného zistil, že výber finančných prostriedkov uskutočnila pôvodne žalovaná v 2. rade v čase keď boli manželmi ( ďalej len žalovaná). Peniaze však použila žalovaná pre svoje osobné potreby. Žalovaný taktiež uviedol, že v období od 15.01.2002 do 15.05.2002 trvalým príkazom uhrádzal žalobcovi mesačne sumu 600,-Sk a výzvy na plnenie chodili na A. ulicu, kde žil s manželkou ( žalovanou v 2. rade) do januára 2002 avšak žalovaná mu neoznámila, že mu chodia výzvy.
Žalovaný taktiež namietol, že ako druhý manžel nedal súhlas s výberom finančných prostriedkov z bankomatu, aj keď sa jednalo o spoločné finančné prostriedky manželov a rovnako namietol premlčanie žalovanej sumy, nakoľko žalobca podal žalobu dňa 31.10.2005 a splatnosť nezaplatenej splátky úveru bola dňa 20.06.2002, tzn. že 3-ročná premlčacia doba by uplynula dňa 20.06.2005.
Z výpovede žalovanej súd zistil, že žalovaný nemal nikdy prihlásený trvalý pobyt na A. ulici a nikdy mu tam nechodili výzvy. Od žalobcu prišiel list len raz s tým, že žalovaná mu oznámila, že so žalovaným nežije v spoločnej domácnosti.
Žalovaná uviedla, že žalovaný si pri odchode zo spoločnej domácnosti zobral všetky svoje osobné veci a nemá vedomosť, že by v byte zostala karta poskytnutá k revolvingovému úveru a rovnako uviedla, že nie je pravda, že by vyberala peniaze z bankomatu dňa 22.01.2002 a 19.02.2002. K žalovaným v 1. rade spomenutému zakúpenému masážnemu prístroju uviedla, že bol kúpený na pôžičku v hodnote 1.600,-Sk.
Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 42Cb/81/2010-99 zo dňa 19.10.2010 tak, že žalovaného ( pôvodne žalovaného v 1.rade) zaviazal na zaplatenie žalobcom žalovanej sumy 577,77 eur a na náhradu trov konania a žalobu voči žalovanej ( pôvodne žalovanej v 2. rade) zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil súd tými skutočnosťami, že k podpísaniu Zmluvy o revolvingovom úvere došlo medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.12.2001. Nakoľko žalovaný v období od 15.01.2002 do 15.05.2005 uhrádzal na účet žalobcu mesačne sumu 600,-Sk, ako splátky úveru, mal súd za to, že týmto čiastočným plnením v súlade s § 407 ods. 3 ObZ. uznal svoj záväzok a poskytnutý úver splácal aj po tom čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, z čoho vyplýva, že o existencii úveru a o tom, že nedošlo k jeho úplnej úhrade mal vedomosť, bez ohľadu na to, či sa výzvy na úhradu úveru dostali do jeho dispozície alebo nie.
Súd žalobu voči žalovanej zamietol z dôvodu, že v prípade získania finančných prostriedkov druhým manželom, napr. vo forme úveru sa druhý manžel nestáva osobným dlžníkom spolu s manželom, ktorý získal finančné prostriedky. V takomto prípade sa však spoločný majetok manželov patriaci do BSM môže použiť na uspokojenie veriteľa jedného z manželov. Keďže zmluvu o úvere uzatvoril výlučne žalovaný, žalovaná ako jeho manželka nebola pasívne vecne legitimovaná na základe čoho súd žalobu voči žalovanej zamietol.
K námietke premlčania vznesenej žalovaným rade súd uviedol, že z dôvodu, že predmetný spor bol posúdený ako obchodnoprávny vzťah, otázka dĺžky premlčacej doby sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka konkr. § 397 v súlade s ktorým je premlčacia doba 4 roky. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca uplatnil svoje právo na súde ešte pred uplynutím premlčacej doby.
Proti rozsudku č.k. 42Cb/81/2010-99 zo dňa 19.10.2010 podal odvolanie žalovaný, ktorý svoje odvolanie odôvodnil tou skutočnosťou, že mu bol poskytnutý úver pod podmienkou kúpy tovaru v Nay Elektrodome, na základe čoho žalovaný spolu s manželkou, ktorá potvrdila prevzatie tovaru ( žalovaná v 2. rade) kúpil
masážny prístroj, ktorý po rozvode manželstva užívala naďalej manželka ( žalovaná v 2. rade). Zakúpený tovar bol splácaný z účtu žalovaného a to na základe trvalého príkazu zadaného v banke žalovanou.
Žalovaný (odvolateľ) má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne, nakoľko bol na zaplatenie dlžnej sumy zaviazaný len jeden z manželov a taktiež poukázal na skutočnosť, že nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu bolo potrebné predmetný záväzkový vzťah posudzovať ako vzťah občianskoprávny a nie obchodnoprávny a na základe tejto skutočnosti, bola žaloba žalobcu podaná po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na úverové zmluvné podmienky spoločnosti žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej úverovej zmluvy v ktorých bola premlčacia doba predĺžená na 10 rokov.
Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní žalovaného v 1. rade uznesením č.k. 3Cob/62/2011-120 zo dňa 23.11.2011, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nakoľko danú úverovú zmluvu mal posúdiť v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere a práva a povinnosti vyplývajúce z uvedeného záväzkového vzťahu posúdiť v zmysle občianskeho zákonníka.
Odvolací súd ďalej uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu v zmysle trojročnej premlčacej doby a posúdiť začiatok jej plynutia s ohľadom na dátumy splatnosti jednotlivých žalobcom uplatnených nárokov.
K zmluvne dohodnutému predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov odvolací súd uviedol, že takýmto spôsobom je možné predĺžiť premlčaciu dobu len podľa ust. § 401 Obchodného zákonníka, avšak toto ustanovenie nie je možné aplikovať mimo záväzkov spravujúcich sa Obchodným zákonníkom a nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľský úver je táto zmluvná podmienka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká neaplikovateľná na daný záväzkový vzťah.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie prednesom poverenej zástupkyne žalobcu, výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu a k otázke premlčania uviedla, že v úverových podmienkach ( hlava VIII § 2) mali účastníci konania dohodnuté, že v prípade oneskorenia žalovaného s platením min. 2 splátok alebo v prípade oneskorenia sa s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je žalovaný povinný uhradiť celý čerpaný úver. Žalobca má za to, že tým, že žalovaný neuhradil ďalšie po sebe idúce splátky došlo dňa 14.01.2003 k zosplatneniu celého úveru a výzvou doručenou žalovanému dňa 23.01.2003 bol žalovaný vyzvaný na jeho úhradu.
Žalobca má za to, že premlčacia lehota začala žalovanému plynúť dňa 23.01.2003, teda dňom doručenia výzvy na zaplatenia a skončila 23.01.2006, čo bol posledný dátum, kedy mohol žalobca uplatniť svoju pohľadávku na súde.
Podľa histórie platieb úveru žalovaného, ktorú poverená zástupkyňa žalovaného založila do spisu na pojednávaní vyplýva, že žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 15.05.2002 v sume 600,-Sk ( 19,92 eur) a po tomto dátume už zo strany žalovaného nedošlo k uhradeniu žiadnej splátky. Dňa 14.11.2002 bol
žalovanému zaslaný list, v ktorom bol vyčíslený celý dlh a dňa 09.12.2002 žalovaný žalobcovi zaslal list, v ktorom uviedol, že manželka mala kartu aj PIN kód ku karte.
Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným prebiehala až do konca roku 2002 korešpondencia, žalobca zosplatnil úver až 14.01.2003 a vyúčtovanie neuhradených dlžných súm zaslal žalovanému.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na námietke premlčania s tým, že k neuhradeniu prvej splátky došlo 20.06.2002 a v zmysle Občianskeho zákonníka, bol žalobca povinný uplatniť svoje právo na súde do 3 rokov od neuhradenia prvej splátky. Nakoľko si žalobca uplatnil svoje právo na súde až 31.10.2005 premlčacia doba už uplynula.
Žalobca poukázal aj na skutočnosť že uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a dohodnuté úverové podmienky sú voči spotrebiteľovi v značnej nerovnováhe.
Podľa § 1 ods. 1 až 3 Zákona 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Zákon sa nevzťahuje na zmluvy, o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, o poskytnutí úveru bez platby úroku a poplatkov, ktoré zabezpečujú splatenie úveru jednou splátkou, o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.
Zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 2 písm. b) Zákona 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa hlavy 8 § 2 písm. a) úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., žalovaný je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskoril s platením minimálne dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 OZ., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 1 OZ., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Súd sa v súlade s intenciami krajského súdu pri vykonanom dokazovaní zameral na posúdenie vznesenej námietky premlčania nároku v zmysle občianskeho zákonníka a posúdil začiatok plynutia premlčacej doby s ohľadom na dátumy splatnosti jednotlivých žalobcom uplatnených nárokov a dospel k záveru, že žalobcom na súde uplatnené právo je premlčané a to z nasledujúceho dôvodu: Splatnosť jednotlivých splátok úveru bola vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný, tak ako to vyplýva z rozpisu čerpania splátok a úrokov k predmetnej úverovej zmluve a rovnako aj z vyjadrenia poverenej zástupkyne žalobcu na pojednávaní, uhradil poslednú splátku úveru dňa 15.05.2002 v sume 600,-Sk ( 19,92 eur).
Podľa hlavy 8 § 2 písm. a) úverových podmienok, je žalovaný na požiadanie spoločnosti povinný splatiť celý úver v prípade, že sa oneskorí s platením minimálne 2 splátok alebo s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa § 103 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v prípade, že sa dlžník s veriteľom dohodli, že v prípade nesplnenie niektorej splátky sa stáva zročným celý dlh, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej dlžnej sumy. Toto svoje právo má však len v prípade, že požiadal o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie splátky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ túto možnosť nevyužije, plynie premlčacia doba len pre jednotlivé splátky do ich splatnosti a premlčacia doba pre celú pohľadávku začne plynúť, ak dlžník nesplní ani ďalšiu splátku.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný uhradil poslednú splátku 15.05.2002 s tým, že táto splátka bola splatná dňa 20.05.2002. Ďalšiu splátku, splatnosť ktorej bola dňa 20.06.2002 už žalovaný neuhradil. Podľa úverových podmienok, môže žalobca žiadať o zaplatenie celého úveru ak sa žalovaný omešká s platením minimálne dvoch splátok. Z uvedeného vyplýva, že až keď sa žalovaný dostal do omeškania aj s druhou splátkou, teda splátkou splatnou 20.07.2002 mohol žalobca požadovať splatenie celého úveru. Túto svoju možnosť mohol využiť až do splatnosti ďalšej splátky ( 20.08.2002). Keďže túto svoju možnosť nevyužil začala premlčacia doba pre celú pohľadávku plynúť až po tom, čo žalovaný v určenom termíne nesplnil ďalšiu splátku(20.09.2002). Premlčacia doba začala plynúť od 21.09.2002 a 3- ročná premlčacia doba uplynula 21.09.2005 a návrh na začatie konanie bol podaný na súde 31.10.2005, teda až po uplynutí premlčacej doby.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným a žalobu žalobcu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 64,30 eur, ktoré pozostávajú z náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 63,-eur, náhrady za poštovné v sume 1,30 eur (úhrada súdneho poplatku poštovým peňažným poukazom).
Súd nepriznal žalovanému náhradu hotových výdavkov v sume 0,53 eur spočívajúcich v nákladoch na vyhotovenie fotokópií zo spisu - odvolanie žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí žaloby, nakoľko nebol dôvod zo strany súdu, aby sa žalovanému predmetné odvolanie doručovalo a aby si z neho dol žalovaný
vyhotoviť fotokópie a následne žiadať náhradu týchto trov od žalobcu, nakoľko má súd za to, že nešlo o účelne vynaložené náklady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.