Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4T-32-2011.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/32/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.04.2012 v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného T. K., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný T. K., nar. XX.XX.XXXX vo E. M., trvale bytom H. XX, X.
s a
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre skutok, ktorý sa mal stať tak,
že
dňa 25.08.2010 okolo 09.00 hod. v rodinnom dome s popisným číslom v miestnej časti M. B.Ľ. v obci M. K., okres X. fyzicky napadol B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F.. Z. XXX/X tým spôsobom, že po tom, čo sa ho opýtala na dôvod do zasahovania do jej časti domu, túto kopol do ľavého stehna, po čom mu striekla slzotvorný plyn do tváre a začala pred ním utekať, na čo ju obvinený T. K. dobehol a na dvore ju udrel päsťou do ľavého ramena a niekoľkokrát do oblasti tváre, čím týmto svojím konaním spôsobil B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F.. Z. XXX/X pomliaždenie hlavy a tváre, zlomeninu nosa bez posunu, pomliaždenie ramena vľavo a pomliaždenie stehna vľavo s dĺžkou liečenia a PN v trvaní od 25.08.2010 do 16.09.2010, t.j. 23 dní,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
č í m m a l s p á c h a ť
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona,
nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Z. XX, W. XX, IČO : 35 937 874 so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde bola dňa 21.03.2011 podaná obžaloba na obžalovaného T. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Uviedol, že s poškodenou už 40 rokov majú vzájomné spory, majú spoločnú nehnuteľnosť, ktorú poškodená vlastní v jednej štvrtine. Uviedol, že k incidentu došlo v hospodárskej budove s č. XXX. V deň incidentu s ním do rodinného domu na M. B. prišla aj jeho manželka a svokra. Kým sa oni prezliekali, on išiel do hospodárskej budovy robiť kúpeľňu. Vtedy za ním prišla poškodená a začala mu hovoriť, aby jej vyčlenil jej časť domu, že si ju dá porobiť cigáňom. Keď sa jej opýtal, ako to chce deliť, začala poškodená zúriť, vytiahla kaser a zo vzdialenosti pol metra mu 4 - 5 krát strekla do tváre. Na to on hneď bežal cez dvor, ktorý má 12 až 15 metrov umyť si oči, napiť vody, čo mu trvalo asi 15 minút. Svokra s manželkou vtedy boli na dvore a videli to. Obžalovaný uviedol, že mal v tom čase okuliare, ale začali mu slziť a štípať oči, pálil ho hrtan, dal preto ruky pred seba na obranu, poškodenej sa však nedotkol, obišiel ju a bežal sa umyť. Uviedol, že mal obmedzené videnie, videl len toľko, aby mohol ísť. Ďalej počul ako poškodená hovorí, že ide zavolať políciu a keď prišla k susedovi L., ten jej sám trikrát povedal, aby zavolala. Obžalovaný tiež uviedol, že poškodená sa im už viackrát vyhrážala kaserom, čo môžu potvrdiť viacerí svedkovia. Obžalovaný vylúčil, že by medzi ním a poškodenou došlo k nejakému fyzickému kontaktu, a to ani náhodnému.
Svedkyňa - poškodená B. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že v deň incidentu prišla za obžalovaným, ktorý je jej švagrom do hospodárskej budovy, ktorú teraz obžalovaný prerába na iný účel, ako bola pôvodne, preto sa ho opýtala, prečo zasahuje do jej časti. Na to jej obžalovaný povedal „choď do riti“ a kopol ju do nohy. Ona sa zľakla a strekla mu do očí, následne ušla na dvor, kde ju obžalovaný dobehol a začal ju biť. Jednou rukou ju udrel do ramena a potom do tváre, po hlave. Ďalej uviedla, že na dvore tiež použila proti obžalovanému spray, aby sa pred ním ochránila. Keď videla suseda L., poprosila ho, aby zavolal policajtov. Po odchode hliadky odišla na ošetrenie do X. na chirurgiu, následne na neurológiu a krčné, pretože na snímke bola zrejmá zlomenina bez posunu. V dôsledku incidentu mala modrinu na ľavom ramene, pod ľavým okom, bolesť hlavy, ramena a ľavej nohy v oblasti stehna. Poškodená tiež uviedla, že už pred 35 - timi rokmi mala zlomený nos. Uviedla, že násilné správanie obžalovaného voči nej trvá už roky, má preto obavy o svoj život a zdravie. Podľa vyjadrenia poškodenej incident nevidel nikto, až následne prišla jej sestra spoza rodinného domu a opýtala sa, že čo robia. Až vtedy ju obžalovaný nechal a bežal sa umyť.
Svedkyňa F. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že je manželkou obžalovaného. Poškodená je jej sestra. Uviedla, že poškodenú vždy považovala za tretiu dcéru, ale ona celú rodinu len stresuje a robí im rôzne schválnosti. Uviedla, že poškodená mala už pred mnohými rokmi zlomený nos, pretože ju jej manžel bil. Svedkyňa uviedla, že samotný konflikt medzi obžalovaným a poškodenou nevidela. V čase incidentu práve s matkou vyšli z domu na dvor a videli, ako z hospodárskej budovy chrbtom k nim cúva sestra a strieka sprayom na obžalovaného, ktorý bol tvárou v tvár s poškodenou, mal ruky pred sebou na obranu a chcel sa dostať k vode. Uviedla, že nevidela žiadny fyzický útok medzi obžalovaným a poškodenou. Na poškodenej nebolo vidieť následky zranenia, ani sa jej, ani matke nesťažovala, že by mala nejaké zranenie. Až po incidente sa objavil na podstielke oproti hospodárskej budove sused L., ktorý dal poškodenej do ruky telefón so slovami „na, volaj“. Svedkyňa ďalej uviedla, že so susedom L. mali už v minulosti konflikt, ktorý sa však snažili riešiť zmierlivo. Uviedla tiež, že poškodená zrejme zneužila lekárov, s ktorými kedysi spolupracovala.
Svedkyňa V. M. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že je svokrou obžalovaného. Uviedla, že videla ako obžalovaný bežal popri nej si umývať oči do kúpeľne, ale nevidela, že by poškodenú bil, videla však, že poškodená striekala sprayom medzi dverami na obžalovaného, ktorý sa bežal umyť a ešte potom striekala aj popred neho. Uviedla, že na poškodenej nebolo po incidente nič vidieť, nijako sa neponosovala.
Svedok R.. R. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní a uviedol, že keď sa vracal do domu, stretol poškodenú, ktorá sa ho pýtala, či má červené na líci, následne si od neho pýtala telefón, neskôr aj obžalovaný. Potom prišli policajti. Uviedol, že samotný incident nevidel, teda nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, či obžalovaný poškodenú udrel. Poškodená ho len požiadala o telefón a aby jej vytočil telefónne číslo 158, sám jej však nedoporučil, aby volala políciu.
Svedkyňa V. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a uviedla, že je dcérou obžalovaného. Uviedla, že incident nevidela, lebo v čase, keď sa mal odohrať, na M. B. nebola. Dva týždne pred žalovaným skutkom však bola na chalupe s manželom, otcom a synmi, robili tam údržbu, keď prišla poškodená a pýtala sa, kto im dal na to povolenie. Keď jej odpovedala, že na údržbu svojho majetku nepotrebujú povolenie, začala poškodená kričať, že ju okrádajú a to tak, aby to počuli všetci susedia. Vytiahla aj spray so slzotvorným plynom a mierila jej synovi do tváre. Uviedla, že poškodená ich rodinu vždy slovne napádala a chcela vyvolať dojem pred cudzími ľuďmi, že jej ubližujú. Uviedla tiež, že bola prítomná pri tom, ako obžalovaný požiadal suseda L., aby zabránil pretekaniu výkalov z jeho pozemku na ich pozemok, na čo tento povedal, že s tým nebude nič robiť.
Svedok W. X., príslušník polície, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že boli zavolaní na miesto incidentu v raňajších hodinách. Obvinený bol v hospodárskej budove, niečo opravoval, poškodená bola v hornom dome a oznámila, že ju mal obvinený napadnúť. V čase ich príchodu však k ničomu nedochádzalo. Poškodená nechcela podať trestné oznámenie, ani ísť na ošetrenie, neboli na nej viditeľné žiadne zranenia. Na otázku poškodenej, či ich žiadala, aby ju odviezli autom do X., svedok uviedol, že pokiaľ by poškodená žiadala ošetrenie a oni by ju nemohli zobrať, určite by volali záchranku. Obžalovaný pri vyťažovaní uviedol, že majú s poškodenou dlhodobé problémy ohľadne majetku.
Svedok V. W., príslušník polície, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že im bolo oznámené, že poškodená má byť napádaná alebo má mať nejaké nezhody. Keď prišli, nedochádzalo k žiadnemu fyzickému napádaniu. Uviedol, že na obvinenom a poškodenej nevidel nijaké viditeľné poranenie, ani ich nikto nežiadal o odvoz na ošetrenie. Obe strany vyťažili, mali možnosť sa vyjadriť a napokon rozhodli, že ide o občiansko-právny spor, fyzické napadnutie nebolo zrejmé.
Keďže obžalovaný namietal lekárske správy o zraneniach poškodenej vzhľadom na bývalý pracovný vzťah medzi poškodenou a jej ošetrujúcim lekárom, súd vypočul ako svedka W.. V. Š.. Ten na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodenú ošetril v auguste 2010, bližšie okolnosti si s odstupom času nepamätal. Po nahliadnutí do lekárskych správ ( čl 76,77) uviedol, že bol zistený opuch a dotyková bolestivosť na koreni nosa, uvedený nález bol záverovaný ako zlomenina nosa, resp. zlomenina v štádiu prasknutia. Následne dňa 02.09.2010 bolo zistené, že stav bol zlepšený, bolestivosť ako aj edém ustúpili, následne 16.09. bola liečba ukončená. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ pri ORL vyšetrení nebol zistený opuch ani zlomenina nosa, môže to byť spôsobené tým, že ORL vyšetrenie je prevádzané inak. On popisoval RTG snímku. Uviedol tiež, že nie je rozdiel v liečbe pri udretom nose alebo prasknutom. Iná liečba je pri zistenom posune nosovým kostičiek, preto sa pacient odosiela na ORL vyšetrenie, kde sa vyšetruje vnútro nosa. Svedok ďalej uviedol, že poškodenú pozná už dlho pracovne, pretože pracovala vo E. a neskôr aj v jeho ambulancii. Uviedol, že pozná v podstate aj obžalovaného a ostatných svedkov, nakoľko pochádza z X..
Na hlavnom pojednávaní sa v súlade s § 269 Tr. poriadku čítalo odborné vyjadrenie W.. V. N., podľa ktorého utrpela poškodená pri incidente dňa 25.08.2010 pomliaždenie hlavy a tváre, zlomeninu nosa bez posunutia, pomliaždenie ramena vľavo a pomliaždenie stehna vľavo, keď mechanizmus týchto zranení zodpovedá opisu poškodenej. Obvinená bola práceneschopná od 25.08.2010 do 16.09.2010, pričom táto doba liečenia je podľa vyjadrenia primeraná. Ďalej sa čítali lekárske správy ohľadne zranení poškodenej.
Na námietky obžalovaného k uvedenému odbornému vyjadreniu, kedy obžalovaný spochybňoval zranenia poškodenej, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Vladimírom Majeríkom znalcom - Odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý bol taktiež vypočutý na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal z lekárskych správ, pričom z objektívneho nálezu W.. Š. zo dňa 25.08.2010 zistil, že tento popisuje opuch a palpačnú bolestivosť nosa viac vľavo, taktiež opuch a palpačnú bolestivosť v strednej tretine ľavého ramena a tiež opuch ľavého stehna. Podľa popisu bol skelet nosa bez traumatických zmien, čiže nie je popísaná žiadna čerstvá zlomenina nosa. Následne sa na nose popisuje „fisúra nassi“, jedná sa o prasklinu alebo trhlinu nosovej kosti. Znalec poukázal tiež na objektívny nález ORL lekára W.. Š. zo dňa 26.8.2010, ktorá popisuje RTG bez známok zlomeniny nosa. Uviedol, že závery ORL lekára sú presnejšie, nakoľko má väčšie skúsenosti s popisovaním zlomeniny nosa oproti chirurgovi. Taktiež W.. Š. v objektívnom náleze opisuje nos bez opuchu, pričom tam mohlo byť začervenanie, ale pokiaľ by bol nejaký opuch, tento by zrejme do 24 hodín neustúpil. Znalec ďalej uviedol, že vzhľadom na rozdielne výpovede obžalovaného a poškodenej, ako aj rozdielne nálezy chirurga a ORL lekára, vychádzal najmä zo zistenia ORL lekára. Znalec poukázal na to, že lekári sa v podstate zhodli v diagnostických záveroch, že sa jedná o pomliaždenie nosa. Tento záver prijali traja lekári - chirurg, ORL lekár ako aj neurológ. Čo sa týka dĺžky PN, pokiaľ sa jedná o zlomeninu nosa bez posunu, ktorá nevyžaduje žiadne špeciálne ošetrenie, korektúru, či operačný zásah, liečba spočíva v podávaní masti alebo kvapiek, pričom pri takejto diagnóze by bola PN ako pri odbornom vyjadrení ustálil W.. N. akceptovateľná. Pokiaľ však ide o diagnózu pomliaždenie nosa, liečba trvá max. do 10 dní. Nakoľko poškodená je dôchodkyňa, nemala by byť nejako obmedzená v obvyklom spôsobe života, pokiaľ nevykonáva ťažkú fyzickú prácu. Ak by bol prítomný opuch, čo je sporné, vzhľadom na rôzne popisy lekárov, prípadne modriny, tieto sa vstrebávajú 7 až 10 dní. Čo sa týka účinkov slzotvorného plynu, znalec ďalej uviedol, že pri priamom zásahu postihnutá osoba prestáva vidieť. Pokiaľ mal obžalovaný okuliare, účinky boli determinované, nie je však možné vyjadriť sa, aký konkrétny účinok mohlo mať použitie plynu voči obvinenému, pretože je potrebné prihliadnuť na množstvo ďalších faktorov - pod akým uhlom, v akom rozsahu bol použitý plyn.
Ďalej sa čítali písomné podklady a listinné doklady predkladané účastníkmi konania pred súdom, vyšetrovací spis ORP - 135/OVK - ZV - 2011, ktorými mal súd preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádza dlhodobo k vzájomným sporom ohľadne užívania spoločného majetku.
Po takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Po takýchto úvahách dospel súd k záveru, že nemožno jednoznačne pokladať za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Nemožno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že by obžalovaný konal a naplnil obligatórne a fakultatívne znaky skutkovej podstaty trestného činu tak, ako to predmetné zákonné ustanovenie v osobitnej časti Trestného zákona vyžaduje.
Súd nemá za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané tvrdenie poškodenej, že ju obžalovaný fyzicky napadol tým spôsobom, že ju kopol do ľavého stehna a následne ju udrel päsťou do ľavého ramena a potom do oblasti tváre. Výpovede obžalovaného a poškodenej stoja proti sebe. Skutok uvedený v obžalobe vychádza z tvrdení poškodenej, obžalovaný od počiatku popieral spáchanie trestného činu a rozpory v ich tvrdeniach sa nepodarilo odstrániť vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Z výpovedí svedkov nebolo možné jednoznačne ustáliť, či sa predmetný skutok stal, nakoľko žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by videl útok obžalovaného proti poškodenej, naopak tam prítomné svedkyne manželka a svokra obžalovaného videli len to, ako poškodená použila proti obžalovanému kaser. Ostatné svedecké výpovede svedčili len pre to, že medzi obžalovaným a poškodenou dlhšiu dobu dochádza ku konfliktom pre užívanie spoločného majetku, k vzájomným schválnostiam, z tohto dôvodu ich tvrdeniam nemožno pripisovať zásadný význam. Zranenia poškodenej, ktoré mala utrpieť po útoku obžalovaného, táto preukazovala lekárskymi správami a odborným vyjadrením W.. N., vypracovaným na podklade predmetných lekárskych správ. Obžalovaný tieto spochybňoval vzhľadom k tomu, že poškodená spolupracovala v minulosti ako zdravotná sestra s lekárom W.. Š., čo tento vo svojej výpovedi potvrdil a ktorá okolnosť do istej miery znižuje hodnovernosť uvedených dôkazov. Tento záver súd opiera aj o výpoveď znalca MUDr. Majeríka. Znalec vylúčil, že u poškodenej došlo k zlomenine nosa, ktorú okolnosť konštatoval ošetrujúci lekár W.. Š., keď znalec vychádzal najmä zo zistenia ORL lekára a to z dôvodu, že závery ORL lekára sú podľa znalca presnejšie, nakoľko má väčšie skúsenosti s popisovaním zlomeniny nosa oproti chirurgovi, pričom ORL lekár ustálil, že sa jedná o pomliaždenie nosa. Pokiaľ bola na RTG snímkach popisovaná zlomenina nosa, táto mohla byť práve tým následkom spred 30-tich rokov, kedy poškodená utrpela zlomeninu nosa. Taktiež znalec poukázal na rozpor v tom, že W.. Š.F. popisoval prítomnosť edému ale W., Š. nie, preto je ťažké uzavrieť jednoznačný a nespochybniteľný záver, napr. keby bola k dispozícií fotodokumentácia úrazu. Inak znalec vychádzal len z lekárskych správ, v ktorých bolo konštatované pomliaždenie nosa s tým, že tento diagnostický záver nie je 100-percentne istý, avšak vzhľadom k tomu, že táto diagnóza bola potvrdená tromi lekármi, znalec uzavrel, že k takémuto poraneniu mohlo dôjsť. Súd ďalej poukazuje na svedecké výpovede príslušníkov polície, ktorí vyšetrovali oznámenie poškodenej priamo na mieste, kedy poškodená neudávala napadnutie obžalovaným, ani neboli viditeľné zranenia na poškodenej a vec vyhodnotili ako majetkový spor medzi obžalovaným a poškodenou. Toto všetko v súhrne nedalo spoľahlivý podklad na preukázanie žalovaného skutku.
Súd môže odsúdiť toho, kto je obžalovaný len v tom prípade, ak z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, že tento je trestným činom, že ho spáchal obžalovaný a nie sú tu okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť obžalovaného alebo trestnosť činu. Inak platí zásada vyplývajúca z ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. poriadku „in dubio pro reo“ (v pochybnosti v prospech). Keďže sa napriek dokazovaniu na hlavnom pojednávaní nepodarilo rozptýliť pochybnosti o skutkovej otázke, súd rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa ustanovenia § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
V trestnom konaní si poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. uplatnil nárok na náhradu škody. Keďže súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok v súlade s ustanovením § 288 ods.3 Tr. poriadku, poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).