Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-161-2011.pdf
PDF · 94.58 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/161/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: M. K., nar. X.X.XXXX, Š. XXX, B., štátny občan SR, o zaplatenie 1821,33 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 956,84 € s
0,024 % úrokom z omeškania zo sumy 956,84 € denne od 8.8.2009 do zaplatenia všetko v splátkach po 30,- € mesačne počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu vo výške 956,84 €, zmluvný úrok vo výške 738,05 €, poplatok za výber z bankomatu vo výške 66,42 €, zmluvnú pokutu vo výške 21,24 €, sankčný úrok vo výške 4,44 €, mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 34,33 €, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 956,84 € odo dňa 8.8.2009 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 109 €. V návrhu uviedol, že žalovaná suma predstavuje dlh odporcu z titulu úverovej zmluvy.
Odporca uviedol, že si je vedomý svojho dlhu voči navrhovateľovi, pričom tento však uznal len v časti istiny a úrokov z omeškania.
Súd vykonal dokazovanie výpisom z OR na spoločnosť navrhovateľa, Úverovou zmluvou č. 5605087543 zo dňa 3.10.2005, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., prehľadom o čerpaní a splácaní úveru, výzvou k úhrade zo dňa 23.7.2009, poštovým podacím hárkom, základnou charakteristikou striebornej karty Home Credit, písomným vyjadrením navrhovateľa, výsluchom odporcu, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci :
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 3.10.2005 úverovú zmluvu č. 5605087543 ktorej súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „Úverové zmluvné podmienky“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške
1659,70 € a odporca bol oprávnený čerpať úver prostredníctvom úverovej karty. Navrhovateľ a odporca sa v úverovej zmluve dohodli, že odporca poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom a poplatkami vráti navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach od dátumu poskytnutia úveru.
Listom zo dňa 23.7.2009 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie zostávajúceho zvyšku úveru, ktorý vyčíslil sumou 1821,33 € vrátane úrokov a poplatkov. Po zosplatnení dlhu odporca neplnil navrhovateľovi ani čiastočne a preto dlh odporcu voči navrhovateľovi ku dnu podania žaloby na súd pozostáva z istiny vo výške 956,84 €, zmluvného úroku vo výške 738,05 €, poplatku za výber z bankomatu vo výške 66,42 €, zmluvnej pokuty vo výške 21,24 €, sankčného úroku vo výške 4,44 €, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 34,33 €.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení a následne aj vo výpovedi potvrdil, že mu bol poskytnutý úver so žalovaným úverovým rámcom. Uviedol, že poskytnutý úver vyčerpal celý. Inak sa nevedel vyjadriť presne k výške spotrebovaných finančných prostriedkov ani k tomu, koľko presne splatil. Argumentoval tým, že spočiatku splácal úver, koľko však splatil uviesť nevedel. Do omeškania s plnením svojho dlhu sa dostal preto, že sa ocitol v ťaživej finančnej situácii. Uviedol, že je invalidný dôchodca a jeho mesačný príjem je vo výške 330 €, pričom z toho uhrádza mesačne náklady súvisiace s chodom domácnosti celkom v sume cca 181,92 € a zároveň zo zostávajúcej časti mesačne spláca ďalšie úvery a to spoločnosti Cofidis v sume 22,26 €, Telervis v sume 20 € a Slovenskej sporiteľni v sume 35 €. Zároveň uviedol, že
pohľadávku uplatnenú navrhovateľom uznáva čo do dôvodu avšak len do výšky istiny a uplatnených zákonných úrokov z omeškania.
Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ustanovenia § 4 tohto zákona bolo potrebné preskúmať, či sú v listinách, tvoriacich zmluvu, obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
Podľa ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, poplatkov, poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie
účtu, členských príspevkov a poplatkov za poistenie alebo záruky, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru okrem úrokov.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa sa opiera o Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a o ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o ustanovenie § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania s poukazom na zhora citované ustanovenia dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne len sčasti. Odporcovi bol poskytnutý zo strany navrhovateľa úver, ktorý odporca čerpal použitím poskytnutej úverovej karty, pričom predmetný úver navrhovateľovi nesplatil riadne a včas. Následkom toho, že svoje zmluvné povinnosti odporca porušil, došlo k splatnosti celého úveru, ktorý si navrhovateľ uplatnil, pričom odporca ani po tom, čo nastala splatnosť celého úveru, úver tento nezaplatil ani v sčasti. Odporca tvrdenia navrhovateľa prezentované v návrhu na začatie konania po skutkovej (vecnej) stránke nenamietal avšak v svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovanú sumu uznáva len v časti istiny v sume 956,84 € a v časti uplatnených zákonných úrokov z omeškania. Predmetom návrhu bol nárok navrhovateľa, ktorý odvodzoval z úverovej zmluvy č. 5605087543 uzatvorenej účastníkmi dňa 3.10.2005. Výška úveru bola stanovená úverovým rámcom 1659,70 €, ktorý podľa vlastného tvrdenia, odporca vyčerpal, avšak prestal ho splácať v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva obsahovala i prehlásenie odporcu, ktorý ako klient navrhovateľa, podpisom zmluvy zároveň potvrdzoval, že bol oboznámený s úverovými zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a s týmito bezvýhradne súhlasí. Okrem žalovanej nesplatenej istiny vo výške 956,84 €, navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia zmluvného úroku vo výške 738,05 €, poplatku za výber z bankomatu vo výške 66,42 €, zmluvnej pokuty vo výške 21,24 €, sankčného úroku vo výške 4,44 €, mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 34,33 €, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 956,84 € odo dňa 8.8.2009 až do zaplatenia. Čo sa týka úrokov, tieto sú vlastne odplata, ktorú poskytuje úverový dlžník úverovému veriteľovi za poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru. Poskytnutý úver má výrazný spotrebiteľský aspekt, pretože odporca ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a neovplyvnil, pretože išlo o formulárovú zmluvu, ktorou sa zaviazal navrhovateľ poskytnúť odporcovi - spotrebiteľovi, spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Práve na takýto právny vzťah sa vzťahuje i právna regulácia v zmysle ustanovení právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere má však obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 cit. zák., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd preto nemohol akceptovať uplatnené úroky a poplatky, lebo nie sú jednoznačne uvedené a dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere a zo zmluvy nevyplýva, že úverový dlžník bol s nimi uzrozumený. Ak totiž zmluva obsahuje takú podmienku, ktorá je vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a ktorá umožňuje úverovému veriteľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Obč. zák.) a navrhovateľovi je tak umožnené vytvoriť stav, ktorý je priaznivý iba pre neho. Vzhľadom na uvedené, súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi dlžnú istinu v sume 956,84 € a tiež uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne (čo predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,76 % ročne), ktorý nepresahuje 9 % ročne, čo je o 8 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 8.8.2009, kedy sa odporca dostal s plnením do omeškania. Začiatok omeškania vychádza z toho, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie celej dlžnej čiastky v lehote 15 dní odo dňa spísania výzvy, t.j. odo dňa 23.7.2009. Odporca sa teda do omeškania dostal dňom 8.8.2009. Vzhľadom na sociálnu situáciu odporcu a výšku uloženej povinnosti, súd povolil odporcovi vykonať peňažné plnenie v splátkach, pričom výšku splátok určil s prihliadnutím na možnosti odporcu a na to, aby splátky dlhu bol odporca schopný vôbec platiť. Pokiaľ sa však omešká so zaplatením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý zvyšok nezaplateného dlhu. Vo zvyšku, nad rámec priznaných nárokov, súd návrh zamietol ako nemajúci oporu v zákone.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., pretože každý z účastníkov mal v konaní úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku).