Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_12P-55-2012.pdf
PDF · 79.81 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/55/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. R., M.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: T. S., M.. XX.X.XXXX, Q. Č., M. U. XXX/XX J. I. R., M.. XX.X.XXXX, Q. B., V. XXXX/XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého I. R., M.. XX.X.XXXX zo sumy 70.-€ na 90.-€ mesačne, počnúc od 17.4.2012.
Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Komárno 12P 30/2010 zo dňa 11.3.2010.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na sumu 90,-Eur od vyhlásenia rozsudku. Poukázala na to, že mal. dieťa začalo navštevovať materskú škôlku 1.3.2012 v čom videla zmenu pomerov. Jej výdavky sa zvýšili o 25,-Eur v súvislosti s návštevou materskej škôlky. Poukázala na to, že súdom stanovené výživné otec platí riadne a včas a dieťa dvojtýždenne navštevuje. Maloletá má zdravotné problémy, pravidelne s dieťaťom v štvrťročných intervaloch navštevuje gastroenterológiu v Nových Zámkoch, neurológa každé dva mesiace a k detskému lekárovi do Bratislavy chodia raz do roka a z dôvodu hyperaktivitu dieťaťa každé dva mesiace navštevujú psychológa vo Veľkom Mederi. V súvislosti s návštevami u lekára sú výdavky hlavne týkajúce sa cestovného.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Podľa jeho názoru dieťa nie je tak vážne choré, aby sa matka nemohla zamestnať, čo považuje za jeden z dôvodov pre ktorý nesúhlasí so zvýšením výživného. Tiež poukázal na to, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje 389,94 Eur.
Kolízny opatrovníčka navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca v zmysle návrhu matky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením zo spisom tunajšieho súdu 12P/30/2010, potvrdením o príjme a rodným listom mal. dieťaťa a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 12P/30/2010 zo dňa 11.3.2011 bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca z 1.000,-Sk na 70,-Eur. V čase rozhodovania čistý príjem otca predstavoval 317,97 Eur, vedľajší príjem nemal a inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka bola v čase rozhodovania bez príjmu. Otec je v súčasnej dobe zamestnaný u T. T. - Q. U. B., jeho čistý mesačný príjem predstavuje 389,94 Eur, vedľajší príjem nemá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. S dieťaťom sa stretáva a kupuje mu potrebné veci, ktoré oznámi matka. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým platí do vedenia domácnosti 150,-Eur, iné výdavky nemá. Nevlastní žiaden majetok. Dieťaťu platí poistné vo výške 14,15 Eur. Matka je t.č. na predĺženej MD, poberá rodičovský príspevok a PND vo výške 217,-Eur, vedľajší príjem nemá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a aj ona prispieva na vedenie domácnosti 150,- Eur. Maloleté dieťa od 1.3.2012 začalo navštevovať materskú škôlku. Na základe rozhodnutia, ktoré matka súdu predložila k nahliadnutiu boli zistené výdavky 5,-Eur a 14,26 Eur stravné. Maloleté dieťa má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú pravidelné návštevy u lekárov, ktorých vymenovala matka. Medikamentóznu liečbu hradí poisťovňa, preto sa výdavky týkajú len cestovného.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Matka v konaní preukázala zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa, ktoré od 1.3.2012 začalo navštevovať materskú škôlku. V súvislosti s návštevou materskej škôlky sa zvýšili výdavky o 25,-Eur avšak tieto zvýšené výdavky sa nepochybne týkajú ošatenia aj obuvi. Pri porovnaní príjmov otca v súčasnej dobe a pri predchádzajúcom rozhodnutí súd zistil, že jeho príjem sa zvýšil o cca. 70,-Eur. Finančné pomery na strane matky sa výrazne nezmenili, nakoľko sa predĺžila jej materská dovolenka. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že otec pri zvýšenom príjme je schopný bez ohrozenia vlastnej životnej úrovne platiť výživné vo výške 90,-Eur, nakoľko je to odôvodnené aj v súvislosti so zvýšenými potrebami mal. dieťaťa. Už v priebehu konania 12P/30/2010 matka lekárskymi správami preukázala zdravotné problémy s mal. dieťaťom, preto nevznikli pochybnosti o potrebe návštevy lekárov s mal. dieťaťom, ktoré v súvislosti s cestovný taktiež matku zaťažujú. Keďže k zmene na strane dieťaťa došlo nástupom do materskej škôlky, súd vyživovaciu povinnosť otca určil odo dňa vyhlásenia rozsudku v zmysle návrhu matky.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.