Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5Scud-6-2016.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5Scud/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XX-XXX E., F. G., F. H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2015 p o t v r d z u j e .
II. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. V predmetnej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím vydaným pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2015 rozhodla tak, že navrhovateľke odňala invalidný dôchodok od 01.12.2015 podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
2. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že základným predpokladom trvania nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu je, že poistenec spĺňa zákonom stanovené podmienky uvedené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Poprad zo dňa 21.09.2015 nie je navrhovateľka od 21.09.2015 invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, navrhovateľkin nárok na invalidný dôchodok zanikol. Konštatovala, že posúdenie navrhovateľkinho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojenej lekárskej správy zo dňa 21.09.2015, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka už nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
3. Navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote podala proti uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom namietala svoju dvojročnú práceneschopnosť stanovenú na základe posudku posudkového lekára ZUS v Jasle zo dňa 04.08.2015, ktorá trvala do 31.08.2017.
4. Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 04.04.2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Námietkam navrhovateľky nevyhovela. V tejto súvislosti poukázala na to, že zdravotný stav navrhovateľky bol na základe podaného opravného prostriedku opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 07.03.2016 a jej posudkovým lekárom dňa 22.03.2016. Konštatovala, že posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tvrdila, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázala na to, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku, mala za to, že o navrhovateľkinom nároku na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.
5. Správny súd v Bratislave si v prvom rade dovoľuje uviesť, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ust.§ 3 ods. 1 Zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ust. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená do samosudcovského oddelenia 15Sa.
6. Správny súd prejednal a rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného opravného prostriedku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
7. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka poberala invalidný dôchodok od 23.01.2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 10.12.2013 vyplýva, že navrhovateľka je vysokoškolsky vzdelaná, nezamestnaná, v liečbe psychiatra od roku 2003 pre úzkostne depresívnu poruchu, po strate zamestnania a vplyvom ďalších nepriaznivých životných situácií došlo u navrhovateľky k zhoršeniu jej psychického stavu s potrebou pobytu v psychiatrickom zariadení. Posudkový lekár ďalej uviedol, že tento stav podmieňuje zaradenie do kapitoly V-3-a (ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo konštatované: Poruchy nálad – stredne ťažké formy), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom teda mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 45%.
8. Podľa posudku posudkového lekára ZUS zo dňa 04.08.2015 bola navrhovateľka uznaná za čiastočne nespôsobilú pracovať do 30.08.2017. Posudkový lekár v posudku uviedol, že u navrhovateľky zistil zníženie funkcie organizmu v dôsledku chronickej poruchy stavu psychického zdravia, bez zlepšenia od posledného vyšetrenia. Konštatoval, že tento posudok bol vydaný na základe priameho vyšetrenia a analýzy predloženej lekárskej dokumentácie: dokumentácie z priebehu liečby v odbornej poradni a v nemocnici, informačných kariet z nemocničnej liečby z roku 2015, lekárskych potvrdení o zdravotnom stave, ktoré vystavili ošetrujúci lekári dňa 29.05.2015.
9. Listom odporkyne (oddelenia zahraničnej agendy III) zo dňa 24.07.2015 bola Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad požiadaná o vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky. V súvislosti so stanovenou
kontrolnou lekárskou prehliadkou (určenou na december 2014) bola vystavená dňa 27.05.2015 podrobná lekárska správa lekárom D. B. z ktorej vyplýva, že navrhovateľka sa v priebehu vyšetrenia správala arogantne, lekárovi neuviedla priebeh svojho ochorenia, nekonkretizovala zdravotné ťažkosti napriek tomu, že mala všeobecnú povinnosť spolupracovať pri anamnestických i diagnostických úkonoch; ďalej bolo konštatované, že navrhovateľka liečbu neužíva a nie je uvedený ani lekár, ktorý by ju v súčasnosti liečil; u navrhovateľky neboli zistené patologické zmeny, neboli realizované žiadne z pomocných vyšetrení, v závere bolo konštatované, že ujma na zdraví, respektíve porušenie nejakej funkcie u navrhovateľky nie je, môže vykonávať zamestnanie – stredne ťažké, môže pracovať na počítači bez pomoci druhej osoby, môže vykonávať prácu na plný pracovný úväzok, ktorú vykonávala v poslednom čase, pričom nie sú potrebné opätovné vyšetrenia. Na základe uvedeného posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad vypracoval dňa 21.09.2015 lekársky posudok v ktorom boli posúdené všetky vyššie uvedené skutočnosti. Ako choroby sú v ňom uvádzané dissociatívne poruchy. Iné zdravotné postihnutia nie sú konštatované. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je: Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy – stredne ťažké formy a podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení so zaradením do kapitoly V-4-a, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 20 %.
10. Z lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 07.03.2016 (opätovne bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou) vyplýva, že posudkový lekár zotrval aj po opakovanom posúdení lekárskej správy lekára D. B. zo dňa 27.05.2015 na svojom pôvodnom posudku zo dňa 21.09.2015, a teda nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľky a celý spisový materiál odstúpil na druhostupňové konanie odporkyni. Posudkový lekár vo výroku posudku opätovne konštatoval, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 20%.
11. Z lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom odporkyne dňa 22.03.2016 vyplýva, že vychádzal z lekárskych vyšetrení a diagnostických záverov uvedených v podrobnej lekárskej správe lekára D. B. zo dňa 27.05.2015. Posudkový lekár odporkyne konštatoval, že pri posudzovaní aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky nezistil zmenu v jej zdravotnom stave od posledného posúdenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad v zmysle zhoršenia, a preto považoval predchádzajúci lekársky posudok zo dňa 21.09.2015 v spojení s lekárskym posudkom zo dňa 07.03.2016 za správne vypracovaný, pričom nie je dôvod na jeho zmenu. V rámci odvolacieho konania neboli navrhovateľkou doložené žiadne nové výsledky odborných vyšetrení. Posudkový lekár vo výroku posudku opätovne konštatoval, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 20%.
12. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015 (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
13. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
14. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
16. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
17. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
18. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
19. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
20. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
21. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
22. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
23. Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
24. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že jednou z podmienok nároku poistenca na invalidný dôchodok je aj invalidita. Z vypracovaných viacerých lekárskych posudkov (zo dňa 04.08.2015, zo dňa 27.05.2015, zo dňa 21.09.2015, zo dňa 07.03.2016 a zo dňa 22.03.2016) je zrejmé, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený na základe ňou predložených lekárskych nálezov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je vyššia ako 20%, pričom na priznanie invalidného dôchodku by navrhovateľka musela mať mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť minimálne 41 %. Navrhovateľka v rámci celého konania pred sociálnou poisťovňou pobočkou a ústredím nepredložila žiadne lekárske nálezy, ktorými by spochybnila správnosť záverov posudkov posudkových lekárov a ani správnemu súdu do súčasnosti nedoložila žiadny lekársky nález, ktorý by potvrdzoval iné závažnejšie rozhodujúce ochorenie oproti už stanovenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ktorým je: Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy –
stredne ťažké formy podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zaradené do kapitoly V-4-a (s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%).
25. Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015 v kapitole V. upravuje duševné choroby a poruchy správania, pod položkou 4 sú uvedené neurotické, stresové a somatomorfné poruchy. Pod písm. a/ stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 - 20 %; pod písm. b/ ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 – 70%.
26. V zmysle navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov, príslušných lekárskych posudkov, ako aj podľa názoru správneho súdu je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do správnej položky a pod správne písmeno, pretože neboli preukázané príznaky choroby tak, ako sú charakterizované v kapitole V, položka 4, písm. b/.
27. V súlade so zákonom postupovala odporkyňa, ak na základe navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov dospela k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky invalidite nezodpovedá.
28. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
29. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspech nemala a odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
30. Správny súd záverom poukazuje na to, že ak by u navrhovateľky došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, čo by bolo preukázané novými lekárskymi nálezmi, navrhovateľka má možnosť požiadať o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť Sociálnu poisťovňu, pobočku v Poprade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.