Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/161/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o deti S.: A. Ľ., D. XX.XX.XXXX V. O. W.: F.H., D. XX.XX.XXXX, F., D. XX.XX.XXXX V. N., D. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, všetky deti rodičov: matka - O.. Ľ. S., D. XX.XX.XXXX, H. N. V. X, N., toho času S. C. XX, N., zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Annou Angelovou, AK Hurbanovo nám. 1, Bratislava a otec - L.. F. S., D. XX.XX.XXXX, N. V. X, N., zastúpený právnym zástupcom JUDr. Viera Malinowská, s.r.o., AK Lamačská cesta 3, Bratislava, o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky na toho času plnoletú Ľ. S., D. XX.XX.XXXX zo sumy 1 500,- Sk (50,- eur) mesačne na sumu 70,- eur mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, ktorú sumu je matka povinná zasielať k rukám plnoletej dcéry Ľ. S., vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky na maloleté deti S.: F., D. XX.XX.XXXX zo sumy 1 000,- Sk (33,- eur) mesačne na sumu 50,- € mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne, na maloletého F., D. XX.XX.XXXX zo sumy 1 000,- Sk (33,- eur) mesačne na sumu 50,- € mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne, a na O. N., D. XX.XX.XXXX zo sumy 800,- Sk (26,-eur) mesačne na sumu 40,- € mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne, ktoré sumy je matka povinná u maloletých detí zasielať k rukám otca mal. vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 31.08.2010 (12 mesiacov) u plnoletej Ľ. vo výške 240,- eur a od 01.09.2010 do 17.04.2012 (20 mesiacov)

vo výške 600,- eur je matka povinná zaplatiť jednorázovo k rukám plnoletej do 5 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 31.08.2010 (12 mesiacov) u maloletej F. vo výške 204,- eur a od 01.09.2010 do 17.04.2012 (20 mesiacov) vo výške 400,- eur, súd povoľuje matke splácať v 30,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 31.08.2010 (12 mesiacov) u maloletého F. vo výške 204,- eur a od 01.09.2010 do 17.04.2012 (20 mesiacov) vo výške 400,- eur, súd povoľuje matke splácať v 30,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2009 do 31.08.2010 (12 mesiacov) u maloletého N. vo výške 168,- eur a od 01.09.2010 do 17.04.2012 (20 mesiacov) vo výške 400,- eur, súd povoľuje matke splácať v 30,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 16.04.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 23.03.2005 v časti určenia výživného na maloleté deti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.09.2009, sa otec maloletých detí domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti S., a to na maloletú Ľ. zo sumy 1 500,- Sk mesačne na sumu 110,- eur mesačne, na maloletú F. zo sumy 1 000,- Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne, na maloletého F. zo sumy 1 000,- Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne a na maloletého N. zo sumy 800,- Sk mesačne na sumu 60,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2009.

Svoj návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. - 74, zo dňa 13.07.2004 bolo manželstvo rodičov maloletých detí S. rozvedené a maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou 1 500,- Sk na maloletú Ľ., 1 000,- Sk mesačne na maloletú F., 1 000,- Sk mesačne na maloletého F. a sumou 800,-Sk mesačne na maloletého N.. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matky prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, náklady, spojené s ich výchovou a výživou podstatne vzrástli v súvislosti s ich školskými i mimoškolskými aktivitami. Deti primerane veku vyrástli, ich potreby sú v súčasnosti celkom iné, ako v čase vydania rozsudku o rozvode manželstva. Jedná sa predovšetkým o zvýšené výdavky na učebné pomôcky, každoročné výdavky na športové, jazykové a iné školské aktivity. Predovšetkým - 243

maloletá Ľ. má v súčasnosti 16 rokov a jej potreby sú už porovnateľné s potrebami dospelej ženy. V rámci mimoškolských aktivít sa všetky maloleté deti venujú športovým, prípadne umeleckým aktivitám, pričom ide o finančne náročné aktivity. Dvojičky F. V. F. študujú na osemročnom gymnáziu, pričom ich potreby sa menia, profilujú sa ich záujmy a celkové životné smerovanie. Značný dopad na rodinný rozpočet má i pubertálny vek troch z maloletých detí S. a s tým spojené výdavky na kozmetické a medicínske prípravky. Vzhľadom k výške príjmu otca tento nie je schopný pokryť všetky výdavky na domácnosť a maloleté deti, neberúc do úvahy vlastné náklady. Situáciu nadôvažok zhoršuje i platobná disciplína matky, pokiaľ ide o plnenie si vyživovacej povinnosti určenej súdnym rozhodnutím, pričom matka toto výživné neuhrádza pravidelne a je na jej osobu vedené exekučné konanie.

Matka maloletých detí s návrhom otca súhlasila a bola ochotná prispievať na výživu maloletých detí v sume 50,- eur mesačne na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že nie je schopná prispievať vyšším výživným na svoje maloleté deti z dôvodu, že má vysoké náklady na súkromnú ambulanciu, nakoľko pracuje ako prakticky lekár pre dospelých, kde mesačne uhrádza nájom vo výške 664,- eur bez poplatkov za užívanie energie. Taktiež má náklady spojené s bývaním a splácaním pôžičiek. Vzhľadom k výdavkom, ktoré jej vznikli si musela nájsť ešte jedno zamestnanie, v ktorom pracuje ako lekár pre spoločnosť ProCare a taktiež príležitostne pracuje ako lekárka pre záchrannú službu. Poukazovala na skutočnosť, že jej otec neumožňoval dlhodobo sa kontaktovať s maloletými deťmi v dôsledku čoho ju deti začali odmietať. Matka nebola informovaná ani o mimoškolských aktivitách maloletých detí.

Právna zástupkyňa otca poukazovala na skutočnosť, že matka sa od roku 2002 venuje súkromnej praxi a jej vyjadrenia ohľadne príjmu z tejto činnosti považuje za nedôveryhodné rovnako ako jej vyjadrenia ohľadne jej daňového priznania. Pokiaľ ide o splátky zročného výživného, k týmto matka pravdepodobne pristúpila po dohode s exekútorom, pričom k predmetnému exekučnému konaniu prišlo po tom, čo si matka dlhodobo neplnila svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, a preto by súd túto skutočnosť pri úprave výšky vyživovacej povinnosti nemal zohľadňovať. Mala za to, že matka dostatočne nepreukázala svoje skutočné príjmy a súd by mal pri úprave výšky výživného postupovať v zmysle §-u 63 ods. 1 Zákona o rodine.

Právna zástupkyňa matky k veci uviedla, že po rozvode manželstva rodičov maloletých detí S. sa matka dostala do ťažkej finančnej situácie a musela riešiť množstvo problémov, pričom dodnes uhrádza splátky na pôžičky, ktoré si v tom období vzala, aby si zabezpečila svoju existenciu. Nakoľko sa s otcom maloletých detí nevedela v tom čase dohodnúť, je pravdou, že si istý čas svoju vyživovaciu povinnosť neplnila, avšak od mája roku 2009 si ju plní pravidelne a uhrádza i zročné výživné formou splátok spolu s bežným výživným, a to na základe dohody s exekútorom. Taktiež poukázala na skutočnosť, že otec matku neinformuje o činnostiach maloletých detí mimo školy, ani o výdavkoch spojených napr. so školou v prírode či lyžiarskych zájazdoch, otec všetky tieto náklady uhrádza výlučne sám a aj o nich sám rozhoduje, čím úplne odčlenil matku od maloletých detí. Žiadala, aby súd zohľadnil pomery na strane matky maloletých detí a stotožnila sa so stanoviskom

kolízneho opatrovníka, čo sa týka súčasnej životnej úrovne matky, ktorá robí všetko pre to, aby sa jej životná situácia po rozvode manželstva vylepšila. Mala za to, že v konaní boli listinnými dôkazmi preukázané všetky súčasné príjmy a náklady matky, ktorá, aby si v súčasnosti vybudovanú životnú úroveň zachovala, musí vynaložiť veľa pracovného úsilia a z tohto dôvodu považuje za prijateľnú a jedinú možnú čiastku pri úprave výšky výživného sumu 200,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník považoval návrh otca na zvýšenie výživného za dôvodný. Vykonal šetrenie na strane oboch rodičov, kde na strane matky bolo zistené, že matka obýva 2-garsónku v ubytovni M., S.L. C. XX. Ide o veľkú priestrannú garsónku, zariadenú moderným nábytkom, udržiavanú v čistote. Pri rozhovore uviedla, že na všetky maloleté deti je ochotná a schopná prispievať vyššou čiastkou ako doposiaľ, a to na každé dieťa o 14,25 € viac, pričom na maloletú Ľ. by šlo o čiastku 65,- € mesačne, na maloletú F. V. F. po 47,50 € mesačne a na maloletého N. sumou 41,- € mesačne, počnúc rozhodnutím súdu.

Súd rozsudkom, č. k. - 101, zo dňa 11.03.2010 rozhodol vo veci samej nasledovne:

Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na maloleté deti S.: Ľ., D. XX.XX.XXXX zo sumy 1 500,- Sk (50,- €) mesačne na sumu 70,- euro mesačne, na maloletú F., D. XX.XX.XXXX zo sumy 1 000,- Sk (33,- €) mesačne na sumu 50,- euro mesačne, na maloletého F., D. XX.XX.XXXX zo sumy 1 000,- Sk (33,- €) mesačne na sumu 50,- euro mesačne, na maloletého N., D. XX.XX.XXXX z sumy 800,- Sk (26,- ) mesačne na sumu 40,- euro mesačne, počnúc dňom 01.03.2010, ktoré sumy je matka povinná zasielať k rukám otca maloletých vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred.

Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok t. s. sp. zn. zo dňa 16.07.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 23.03.2005 v časti určenia výživného na maloleté deti.

Žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti odôvodnil súd prvého stupňa tým, že mal za preukázané, že návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti je čiastočne dôvodný. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matky ubehlo dlhšie časové obdobie, za ktoré došlo na strane všetkých maloletých detí k určitej zmene pomerov. Vzhľadom k ich vyššiemu veku prišlo k prirodzenej zmene v štruktúre ich potrieb a záujmov, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú zvýšené finančné náklady, v porovnaní s obdobím poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Doterajšia výška výživného zo strany matky k maloletým deťom preukázateľne nepostačuje na úhradu nevyhnutných výdavkov na výchovu a výživu maloletých detí. Súd prvého stupňa prihliadol na možnosti schopnosti a majetkové pomery matky a adekvátne tomu zvýšil vyživovaciu povinnosť.

- 244

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa a uviedol, že skutkové okolnosti, ktoré vyšli najavo v rámci vykonaného dokazovania prvostupňový súdu nedostatočne zohľadnil vo zvýšenom výživnom a na ne neprihliadol. Súd nemohol v danom prípade vychádzať len z výšky dosiahnutého príjmu, ale aj zásady potencionality príjmu v možnosti a schopnosti rodičov dosiahnuť istý príjem a následnú možnosť splniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Prvostupňový súd sa uspokojil len s výsluchom matky a jej právnej zástupkyne, pričom nebral do úvahy námietky o nehodnovernosti deklarovaného príjmu, vzhľadom na všeobecne známe skutočnosti o podnikaní súkromných všeobecných lekárov, ako dosiahnutie kvalifikácie a dĺžky praxe matky detí v odbore. Namietal, že súd prvého stupňa sa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine nedostatočne vysporiadal s posúdením možnosti matky, ako povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. Súd taktiež nevyhovel návrhu v časti okamihu zmeny pomerov a zvýšenie vyživovacej povinnosti určil od 01.03.2010, pričom toto rozhodnutie nijakým spôsobom nezdôvodnil, v tejto časti sa javí rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné. Otec žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že bude určené výživné na maloletú Ľ. vo výške 110,- eur mesačne, na maloletú F.Á. V. F. po 80,-eur mesačne a na maloletého N. na sumu 60,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2009.

Kolízny opatrovník navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, aby bolo výživné zvýšené na maloletú Ľ. na sumu 100,- eur mesačne, na maloletú F. V. F. po 70,-eur mesačne a na maloletého N. na sumu 50,- eur mesačne, od podania návrhu otca, t. j. do septembra roku 2009.

Matka navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť.

Súd prvého stupňa predložil dňa 19.05.2010 spis s opravným prostriedkom, ktorý podal otec maloletých detí, odvolaciemu súdu, ktorý uznesením, č. k. - 123, zo dňa 13.07.2010 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol rozhodnúť vo veci opakovane je zmena pomerov. Ide o takú zmenu, ktorá sa prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Z obsahu spisu vyplýva, že otec podal návrh na zvýšenie výživného dňa 23.09.2009, pričom prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť od 01.03.2010. Prvostupňový súd síce konštatoval, že nastala zmena pomerov na strane detí, s čím sa stotožnil i odvolací súd, avšak žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo považuje dátum 01.03.2010 za zmenu pomerov rozhodnutú pre zmenu vyživovacej povinnosti. Dátum zvýšenia vyživovacej povinnosti podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá žiadnej zmene pomerov. Ak ustanovenie Zákona o rodine § 78 ods. 1 predpokladá ustálenie zmeny pomerov, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa toto ustáliť a náležite aj zdôvodniť. Tu sa odvolací súd priklonil k návrhu otca, ktorý žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť dňom 01.09.2009, keď nástupom na vyšší stupeň školskej dochádzky s poukazom na naposledy upravenú vyživovaciu povinnosť nastala zmena pomerov na strane detí, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti.

Podľa § 75 odsek 1) Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako i na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného. Pri posudzovaní príjmov povinnej osoby je potrebné vychádzať okrem iného aj z potencionality príjmov, ktorá má prednosť pred princípom fakticity príjmu, je teda potrebné zohľadniť, že matka je vysokoškolsky vzdelaná a pracuje dlhodobo v neštátnej ambulancii. Daňové priznanie nie je dostatočným obrazom o príjmoch matky, pretože ide o príjem posudzovaný z pohľadu daňových predpisov. Ide o príjem, ktorý je upravený od všetkých položiek, ktoré si matka do daňového priznania môže započítať, preto uvedený príjem neposkytuje dostatočný obraz o zárobku matky. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že nižší zárobok dosahuje matka sústavne od posledného určenia výživného, čo však nemôže matku zbaviť povinnosti prispievať na deti potrebnou sumou. Podľa názoru odvolacieho súdu otec nežiadal zvýšiť výživné na neštandardnú sumu, ide o sumu, ktorá bežne zahŕňa potreby maloletých detí v prostredí v akom sa deti v súčasnosti nachádzajú, pričom povinnosťou povinného rodiča je nie len posielať výživné, ale deti aj uživiť. Rozporuplné sa javí aj tvrdenie matky, že vo svojej ambulancii zarobí len 200,- eur mesačne, keď v inej spoločnosti zarobí 420,- eur mesačne, kde ani nepracuje na plný úväzok. Taktiež nebolo dostatočne preukázané, aké má matka príjmy zo služieb pre záchrannú službu. Bez povšimnutia nemožno nechať ani úverové zaťaženie matky vzhľadom na jej príjem. Podľa uvedených skutočností je možné konštatovať, že matka má nesporne vyšší príjme ako deklaruje, a preto je potrebné, aby prvostupňový súd opätovne preskúmal príjem matky zo všetkých jej pracovných činností. Bude potrebné zistiť, z čoho matka uhrádza úvery a z čoho uhrádza svoje vlastné živobytie, pretože ňou deklarovaný príjem nenasvedčuje tomu, že by mala vôbec sama z čoho žiť. Odvolací súd bol toho názoru, že schopnosti matky dovoľujú dosahovať vyšší zárobok, matka nesporne má vyšší zárobok ako ho deklaruje, a preto nemôže presúvať svoju vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča s poukazom na svoje nepriaznivé majetkové pomery. Pretože súd prvého stupňa riadne nepreveril príjmy matky, nezaoberal sa jej výdavkami, vyvodil zo svojho dokazovania nesprávny záver, nesprávne určil začiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti matky, nerozhodol o celom návrhu, keď vo zvyšku návrh otca nezamietol, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa , a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd sa oboznámil z doterajším priebehom konania, rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. - 101, zo dňa 11.03.2010, uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 123, zo dňa 13.07.2010, vyjadrením matky zo dňa 22.11.2010, potvrdením o príjme matky za mesiac marec a apríl roku 2010 v spoločnosti PZC Pro Care, a.s., otcom preloženými platbami výživného zo strany matky, fotokópiou daňového priznania matky za rok 2010, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov zo dňa 01.04.2011, podaním zo dňa 19.04.2011 spoločnosťou PZC Pro Care, a.s., podaním otca zo dňa 11.05.2011 ohľadom platenia výživného zo strany matky na maloleté deti, potvrdením otca o príjme za obdobie od 03/2010 do 03/2011, podaním matky zo dňa 20.05.2011, potvrdením o zamestnaní matky, dohodou o skončení pracovného pomeru na strane matky zo dňa 26.04.2010, potvrdením Daňového úradu Bratislava III o príjme matky za obdobie roku 2008 a 2009, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o výške starobného - 245

a invalidného dôchodku rodičov matky maloletých, podaním otca zo dňa 13.09.2011 o platbe výživného zo strany matky, podaním kolízneho opatrovníka zo dňa 23.02.2012, potvrdením o príjme otca za obdobie od 05/2011 do 12/2011, rodným listom maloletého Z. S., správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 11.04.2012 a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi.

Podľa §-u 101 ods. 2 súd pojednával v neprítomnosti matky detí, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s tým, že účasť na pojednávaniach súdu psychicky nezvláda. Súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti.

Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava III bolo zistené, že za rok 2009 bol základ dane u matky maloletých vo výške 6 998,- eur. Zo spoločnosti Pro care dosahovala matka do apríla roku 2010 príjem vo výške 550,- eur mesačne. Z daňového priznania z roku 2010 bolo zistené, že tento základ dane u matky predstavuje sumu 9376,70 €. Za rok 2011 si matka daňové priznanie doposiaľ nepodala, pričom z oznámenia Daňového úradu Bratislava bolo zistené, že tento na základe žiadosti matky, predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2011 do 30.06.2012. V súčasnosti matka pracuje ako praktická lekárka v neštátnej ambulancii na Kvačalovej ulici v Bratislave.

Otec maloletých detí zotrvával na svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach a žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky na deti, a to na plnoletú Ľ. na sumu 110,- eur mesačne, na maloletú F. na sumu 80,- eur mesačne, na maloletého F. na sumu 80,- eur mesačne a na maloletého N. na sumu 60,- eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2009.

Od marca roku 2010, kedy bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu, nezmenil svoj osobný stav, dňa 27.03.2010 mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému Z. M. S.. Manželka otca je toho času na materskej dovolenke, pričom všetci i naďalej bývajú na adrese V. X., N..

Pokiaľ ide o maloleté deti F., F. V. N., všetky navštevujú tú istú školu ako predtým, pričom od januára roku 2012 došlo k zmene názvu školy na Spojenú školu De La Salle na Čachtickej ulici v Bratislave a otec má s nimi také výdavky, ako boli vyčíslené počas konania. Taktiež i rozsah mimoškolských aktivít je u všetkých detí rovnaký, bez akejkoľvek zmeny. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom sporadicky, výživné je neustále vymáhané i formou exekúcie.

Plnoletá Ľ. S. sa pripojila k návrhu svojho otca a žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na jej osobu. Zo strany otca sú pokrývané všetky jej odôvodnené potreby a záujmy, mala však za to, že i matka by mala na jej výživu prispievať, ktorú vyživovaciu povinnosť si však neplní. Výšku výživného ponechala na úvahu súdu. Je študentkou 4. ročníka Gymnázia na Hubeného 23 v Bratislave a toho roku maturuje. Do školy dochádza mestskou hromadnou dopravou, kde jej otec zakupuje električenku vo výške 33,- eur 1-ročne. Nestravuje sa v školskej jedálni, stravu a taktiež i desiatový a pitný režim má zabezpečený doma. Všetky

výdavky spojené s návštevou školy jej uhrádza otec, ktorý hradil i náklady spojené so stužkovou slávnosťou, ktoré boli vo výške cca 350,- eur. Taktiež jej otec hradil i doučovanie z anglického jazyka. Ľ. má záujem pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu na lekárskej fakulte, pričom i výdavky spojené s úhradou prihlášok znášal otec. I po dovŕšení plnoletosti žije v spoločnej domácnosti zo svojim otcom, jeho manželku a všetkými súrodencami. Otec uhrádza všetky jej náklady, vrátane nákladov na ošatenie, obuv, voľnočasových aktivít, mobilného telefónu a pod. S matkou nie je v žiadnom kontakte.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 11.04.2012, ktorý vykonal pohovor s matkou maloletých detí mal súd za preukázané, že matka súhlasila so zvýšením svojej vyživovacej povinnosti na všetky maloleté deti S., a to na plnoletú Ľ. na sumu 80,- eur mesačne, na maloletú F. V. F. po 60,- eur mesačne a na maloletého N. na sumu 50,- eur mesačne, a to vzhľadom k svojej zlej finančne situácii.

Matka svoj osobný stav a ani okruh vyživovacích povinností nezmenila. Naďalej býva na X. Z. S. S. C., N..

Právna zástupkyňa matky zotrvávala na svojich prednesoch a vyjadreniach a žiadala, aby bolo výživné zo strany matky zvýšené na matkou navrhované sumy. Uviedla, že od marca roku 2011, kedy súd neprávoplatne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti, musela matka zmeniť ordináciu, aby znížila svoje náklady a od januára roku 2012 už nepracuje v Slovnafte, ale v Neštátnej ambulancii na Kvačalovej ulici v Bratislave ako praktická lekárka. Nevedela však uviesť, aká je výška nájomného v predmetnej ambulancii, iba to, že je nižšia, než v predchádzajúcej ambulancii. Matke maloletých detí sa rapídne znížil príjem, keďže už nepracuje v Slovnafte. K neplateniu výživného zo strany matky uviedla, že matka do júla roku 2011 platila výživné na všetky deti vo výške 143,- eur mesačne, kedy jej však vznikol vážny finančný problém. Všeobecná zdravotná poisťovňa jej vykonala kontrolu a následne jej dala blokáciu na všetky účty, nakoľko matke detí bol voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vyrúbený dlh vo výške 104 018,- eur ku dňu 15.02.2011. Matka sa snaží, aby neboli v plnení si výživného žiadne podlžnosti. Poukázala na to, matka maloletých detí je vo veľmi zlej finančne situácii, z ktorého dôvodu žiadala, aby súd neakceptoval zročné výživné a v prípade, že súd vyhovie návrhu na zvýšenie výživného, toto priznal do rozhodnutia súdu. Matka zápasí o holé prežitie a má to veľmi ťažké i z toho dôvodu, že je sama a bez detí, s ktorými sa nemôže stretávať, čo je absolútne neprijateľné. Za danej situácie by ju uhrádzanie zročného výživného absolútne zničilo a jednalo by sa o nespravodlivé rozhodnutie súdu.

Právna zástupkyňa otca žiadala, aby súd návrhu otca v celom rozsahu vyhovel a zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na všetky deti, nakoľko doposiaľ stanovené výživné nepokrýva potreby žiadneho z detí.

Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky, a to na plnoletú Ľ. na sumu 100,- eur mesačne, na maloletú F. V. F. po 70,- eur mesačne a na maloletého N. na sumu 60,- eur mesačne, a to od - 246

podania návrhu, t. j. od 01.09.2009. Poukázal na to, že na strane všetkých detí nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany matky.

Podľa §-u 28 odsek 1) písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa §-u 65 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Súd, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, opätovne prejednal vec zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na deti S., plnoletú Ľ. a maloleté deti F., F. V. N., v zmysle výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 123, zo dňa 13.07.2010.

Súd mal, s prihliadnutím na obsah spisu, doterajší priebeh konania a vykonané dokazovanie za preukázanú odôvodnenosť návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany matky ku všetkým deťom S., pričom pristúpil k jej zvýšeniu na toho času už plnoletú Ľ. S. na sumu 70,- eur mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, na maloleté deti S.: F. na sumu 50,- € mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne, na maloletého F. na sumu 50,- € mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne, a na maloletého N. na sumu 40,- € mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne.

Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vychádza predovšetkým z toho, aké sú priemerné mesačné náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov detí. Až potom je možné pristúpiť k určeniu miery prispievania povinného rodiča na tieto odôvodnené potreby a záujmy detí, pričom určenie tejto miery prispievania sa odvodzuje tak od zárobkových schopností a možností povinného rodiča, v danom prípade matky detí, z jej majetkových pomerov, životnej úrovne, ako i ďalších vyživovacích povinností.

Základnou podmienkou zmeny rozhodnutia súdu o výživnom je zmena pomerov, ktorá môže byť dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča vtedy, keď sa podstatným a závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch rodičov ako i detí, v porovnaní s ich pomermi v čase posledného rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti. I z judikatúry súdov vyplýva, že súd môže zmeniť rozhodnutie o výživnom ak sa zmenili pomery. Nemôže však ísť o akúkoľvek zmenu pomerov, ale iba o takú, ktorá má význam pre záver, že výživné stanovené pôvodným rozhodnutím už nezodpovedá zmenenej situácii, či už na strane osôb k výžive oprávnených, alebo na strane osôb k výžive povinných. Táto zmena pomerov môže byť zapríčinená tak subjektívnymi okolnosťami na strane tak rodičov, ako i detí alebo objektívnymi okolnosťami. Pri posudzovaní zmeny pomerov - 247

odôvodňujúcej zmenu vyživovacej povinnosti zo strany matky na Ľ., F., F. V. N. súd vychádzal predovšetkým z objektívnych okolností na strane detí.

U všetkých detí sú takýmito objektívnymi okolnosťami odôvodňujúcimi podstatnú zmenu pomerov, ktorá následne odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany matky predovšetkým skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného zo strany matky prešlo teraz už časové obdobie takmer ôsmich rokov, za ktoré prišlo k prirodzenému nárastu nákladov na uspokojovanie základných a bežných životných potrieb, potrieb spojených s vekom, vzdelávacími aktivitami, celkovým vývinom a tiež záujmami detí, nevyhnutne spojených s ich zvýšeným finančným zabezpečením. V čase posledného rozhodovania súdu navštevovala v tom čase maloletá Ľ. Základnú školu, pričom v čase podania návrhu otca v septembri roku 2009 už navštevovala strednú školu a v súčasnosti navštevuje maturitný ročník, pričom má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Maloleté deti F. V. F. navštevovali v čase posledného rozhodnutia súdu základnú školu, pričom v súčasnosti navštevujú už druhý stupeň 8-ročného gymnázia a maloletý N. bol v čase posledného rozhodovania súdu vo veku necelých troch rokov, pričom v súčasnosti navštevuje Základnú školu. Uvedené skutočnosti nástupu na školskú dochádzku alebo zmeny stupňa školskej dochádzky sú nevyhnutne spojené so zvýšenými finančnými výdavkami, či už na zabezpečenie vzdelávacieho procesu, úhradu nákladov spojených s aktivitami poriadanými školou, ako sú rôzne výlety, exkurzie, výcviky a pod., pričom sa v danom časovom období u detí jedná buď o presun medzi jednotlivými stupňami Základnej školy, alebo o prechod zo základného stupňa školskej dochádzky na stredný stupeň školskej dochádzky. V prípade maloletého N. sa jedná o začiatok školskej dochádzky.

Odôvodnené potreby a záujmy detí a náklady spojené s ich uspokojovaním v danom konaní preukazoval otec detí ako rodič, ktorý má všetky deti zverené do svojej osobnej starostlivosti. Rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal v čase pôvodného rozhodovania súdu, pričom však musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. V danom konaní mal súd za preukázané, že doposiaľ stanovené výživné zo strany matky vo výške 50,- eur mesačne u plnoletej Ľ., vo výške 33,- eur mesačne u maloletej F. V. F. a vo výške 26,- eur mesačne u maloletého N. nie je dostatočné, vzhľadom k odôvodneným potrebám a záujmom všetkých detí. Je teda zrejmé, že pri zohľadnení nákladov spojených s uspokojovaním všetkých odôvodnených potrieb a záujmov u všetkých detí, je čiastka, ktorou matka doposiaľ prispievala na ich výživu už neprimeraná týmto potrebám a záujmom a je potrebné túto výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča upraviť tak, aby táto zodpovedala nákladom na odôvodnené potreby a záujmy detí.

Počas konania bola medzi rodičmi detí spornou najmä otázka zárobkových schopností a možností matky detí, ako i jej majetkové pomery na ktoré súd pri rozhodovaní o výške výživného nevyhnutne prihliada. Matka detí žiadala najskôr návrh otca na zvýšenie jej vyživovacej povinnosti zamietnuť, napokon so zvýšením svojej vyživovacej povinnosti súhlasila a žiadala, aby súd zvýšil jej vyživovaciu

povinnosť voči deťom na sumu 80,- eur mesačne u plnoletej Ľubice, na sumu 60,- eur mesačne u maloletej F. V. F. a na sumu 50,- eur mesačne u maloletého N., pričom ako dôvod nemožnosti prispievať na výživu svojich detí vyššou sumou uvádzala svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je základom to, koľko si rodiča svojou prácou skutočne zarobia, dokonca ani to, či vôbec pracujú. Najpodstatnejším dôvodom, pre ktorý matka nesúhlasila so zvýšením svojej vyživovacej povinnosti na otcom žiadanú výšku, bola zlá finančná situácia spôsobená veľkým úverovým zaťažením matky, ako i nutnosti splácania iných dlhov (najmä dlhu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni), ako i nemožnosťou dosiahnutia vyššieho príjmu, ktorý by jej umožňoval prispievať na výživu svojich detí v otcom žiadanej výške bez toho, aby tým reálne ohrozila svoju existenciu. Súd sa s uvedeným dôvodom matky nemohol stotožniť, pričom poukazuje na znenie Zákona o rodine. Najprv musia byť uspokojené odôvodnené potreby a záujmy detí, až potom, zo zvyšnej časti finančných prostriedkov, ktoré rodičovi zostanú, si môže tento uspokojiť svoje životné potreby, pričom zákon vôbec nerozlišuje medzi nevyhnutnými potrebami rodiča alebo inými potrebami. Samozrejme súd pri svojom rozhodovaní prihliadne na také potreby rodiča, ktoré skutočne je nevyhnutné vynaložiť, nakoľko sa jedná o základné životné potreby, takpovediac existenčné. Za takéto však úverové zaťaženie matky nie je možné považovať.

Súd si je uvedeného úverového zaťaženia matky vedomý, avšak už menej je zrejmé prepojenie tohto úverového zaťaženia matky s jej existenciou a živobytím ako takým tak, ako sa na to snažila poukázať počas konania právna zástupkyňa matky. Predmetnými úvermi si matky neriešila svoju bytovú otázku ani nič podobné. Podstatnou je však tá skutočnosť, že matka si svojich zárobkových schopností a majetkových pomerov musela byť vedomá rovnako ako si musela byť vedomá, že platenie predmetných úverov v takej výške bude pre ňu finančne náročné, ak nie likvidačné, pričom však svojich vyživovacích povinností a zvyšovaním nákladov na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a záujmov si musela byť taktiež plne vedomá. V žiadnom prípade nemohlo byť dôvodom jej rozhodnutia sa predmetnými úvermi zaťažiť tá skutočnosť, že nebude musieť na výživu svojich detí prispievať priamo úmerne ich potrebám a nákladom na ich uspokojovanie. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, ak teda matka deklarovala svoje príjmy v určitej výške v čase, keď sa úverovo zaťažila, je zrejmé, že uvedenými úvermi prevzala na seba neprimerané majetkové riziko. Na takéto neprimerané majetkové riziko súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti neprihliada ako na skutočnosť, pre ktorú by bolo možné zamietnuť inak odôvodnený návrh na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o dlh voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, na ktorý poukazovala právna zástupkyňa matky na ostatnom pojednávaní a ktorým, okrem iného, odôvodňovala nemožnosť matky prispievať na výživu svojich detí v primeranej výške, je vo veľmi vysokej výške. Avšak jeho príčina a pôvod nebol súdu zo strany matky ani jej právnej zástupkyne ozrejmený. Súd však pri jeho posudzovaní vychádza z toho, že sa jedná o verejný dlh, a teda za to, že tento dlh vznikol môže jednoznačne nesprávna činnosť, resp. nečinnosť matky v rámci výkonu jej lekárskej praxe. Uvedený finančný záväzok matky preto v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na to, aby pod jeho ťarchou prišlo k tak nerovnomernému rozloženiu vyživovacej povinnosti medzi oboma rodičmi a k tomu, aby si povinný rodič nemusel - 248

svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom v zodpovedajúcej miere plniť. To, že matka ako povinný rodič, svoje možnosti a schopnosti nevyužíva k tomu, aby si mohla zlepšiť svoje zárobkové pomery a tak bola schopná si plniť svoju vyživovaciu povinnosť, resp. ich využíva neefektívne, nemôže byť týmto deťom, ktoré sú výživou na svojich rodičov odkázané, na ujmu.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že obligatórnou povinnosťou súdu pri skúmaní zmeny pomerov odôvodňujúcich zmenu úpravy vyživovacej povinnosti, je prihliadať na vývoj životných nákladov za obdobie od posledného rozhodovania súdu, tzv. valorizačná klauzula. Vzhľadom ku skutočnosti, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti matky na deti Vašové rozhodované v roku 2004 je zrejmé, že od tohto obdobia prišlo k vývoju životných nákladov smerom nahor a k ich zvýšeniu, ktorá skutočnosť je preukázateľná z porovnania životných nákladov v období posledného rozhodovania súdu a v súčasnosti. Jedná sa predovšetkým o náklady spojené s bývaním (energie, voda, plyn, nájomné, a pod.), náklady spojené s nákupom potravín a celkovým stravovaním, ako i náklady spojené s nákupom hygienických potrieb, cestovné náklady a pod.

Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že čiastky, ktorými je matka povinná prispievať na výživu svojich detí, a to u plnoletej Ľ. sumou 70,- eur mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 sumou 100,- eur mesačne, na maloleté deti S.: F. sumou 50,- € mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 sumou 70,- eur mesačne, na maloletého F. sumou 50,- € mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 sumou 70,- eur mesačne a na maloletého N. sumou 40,- € mesačne od 01.09.2009 do 31.08.2010 a od 01.09.2010 sumou 60,- eur mesačne, sú dostatočné, vzhľadom k otcom preukazovaným odôvodneným potrebám a záujmom detí na jednej strane a príjmovými schopnosťami a možnosťami matky na strane druhej, ktoré umožnia všetkým deťom, aby ich potreby boli uspokojované v dostatočnej miere tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu ich zdravého fyzického a psychického vývoja.

V rámci rozhodovania súdu bolo nutné vypočítať i výšku zročného výživného zo strany matky, ktorú súd ustálil vo výške 840,- eur u plnoletej Ľ., vo výške 604,- eur u maloletej F. V. O. F. a vo výške 568,-

eur u maloletého N.. K uvedeným sumám súd dospel nasledovne; vyživovacia povinnosť matky bola upravovaná za obdobie od 01.09.2009 do 17.04.2012, t. j. za obdobie 32 kalendárnych mesiacov, pričom rozhodné obdobie bolo rozdelené na dve časové etapy, a to na obdobie od 01.09.2009 do 31.08.2010 ( t. j . 12 kalendárnych mesiacov) a na obdobie od 01.09.2010 do 17.04.2012 ( t. j. 20 kalendárnych mesiacov).

U plnoletej Ľ. mala matka zaplatiť výživné za obdobie od 01.09.2009 do 31.08.2010 vo výške 840,- eur (12x70,- eur), pričom matka uhrádzala výživné vo výške 50,- eur. Za prvé rozhodné obdobie teda matka zaplatila na výživu plnoletej Ľ. sumu 600,- eur ( 12x50,- eur = 600,- eur), ktorá čiastka bola matke započítaná do zaplateného výživného. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany matky u plnoletej Ľ. predstavuje za prvé rozhodné obdobie sumu 240,- eur (840,- eur - 600,- eur = 240,- eur). Za druhé rozhodné obdobie od 01.09.2010 do 17.04.2012 mala matka zaplatiť výživné u plnoletej Ľ. vo výške 2 000,- eur (100,- eur x 20= 2 000,- eur), pričom rozdiel medzi výživným určeným v prvom rozhodnom období a výživným určeným v druhom rozhodnom období predstavuje čiastku 30,- eur mesačne (100,- eur - 70,- eur) a teda za celé druhé rozhodné obdobie je to suma 600,- eur (30 ,- eur x 20 mesiacov). Celkovo predstavuje čiastka zročného výživného matky u plnoletej Ľ. sumu 840,- eur(240,- eur + 600,- eur).

U maloletých detí F. V. F. mala matka zaplatiť výživné za obdobie od 01.09.2009 do 31.08.2010 u každého vo výške 600,- eur (12x50,- eur), pričom matka uhrádzala výživné vo výške 33,- eur. Za prvé rozhodné obdobie teda matka zaplatila na výživu maloletých detí F. V. F. u oboch sumu 396,- eur ( 12x33,- eur = 396,- eur), ktorá čiastka bola matke započítaná do zaplateného výživného. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany matky u maloletých detí F. V. F. predstavuje za prvé rozhodné obdobie sumu 204,- eur (600,- eur - 396,- eur = 204,- eur). Za druhé rozhodné obdobie od 01.09.2010 do 17.04.2012 mala matka zaplatiť výživné u maloletých detí F. a F. vo výške 1 400,- eur (70,- eur x 20 = 1 400,- eur), pričom rozdiel medzi výživným určeným v prvom rozhodnom období a výživným určeným v druhom rozhodnom období predstavuje čiastku 20,- eur mesačne (70,- eur - 50,- eur) a teda za celé druhé rozhodné obdobie je to suma 400,- eur (20,-eur x 20 mesiacov). Celkovo predstavuje čiastka zročného výživného matky u maloletých detí F. a F. u každého sumu 604,- eur (204,- eur + 400,- eur)

U maloletého N. mala matka zaplatiť výživné za obdobie od 01.09.2009 do 31.08.2010 vo výške 480,- eur (12x40,- eur), pričom matka uhrádzala výživné vo výške 26,- eur. Za prvé rozhodné obdobie teda matka zaplatila na výživu maloletého N. sumu 312,- eur ( 12x26,- eur = 312,- eur), ktorá čiastka bola matke započítaná do zaplateného výživného. Rozdiel medzi určeným a uhrádzaným výživným zo strany matky u maloletého N. v prvom rozhodnom období predstavuje teda sumu 168,- eur (480,- eur - 312,- eur = 168,- eur). Za druhé rozhodné obdobie od 01.09.2010 do 17.04.2012 mala matka zaplatiť výživné u maloletého N. vo výške 1 200,- eur (60,- eur x 20= 1 200,- eur), pričom rozdiel medzi výživným určeným v prvom rozhodnom období a výživným určeným v druhom rozhodnom období predstavuje čiastku 20,- eur mesačne (60,- eur - 40,- eur) a teda za celé druhé rozhodné obdobie je to suma 400,- eur 20,- eur x 20 mesiacov). Celkovo predstavuje čiastka zročného výživného matky u maloletého N. sumu 568,- eur (168,- eur + 400,- eur).

Pokiaľ ide o úhradu zročného výživného, tu súd pristúpil k rozdielnym režimom úhrady v prípade detí, a to z dôvodu toho, že Ľ. dňa 02.10.2011 dosiala plnoletosť. Z tohto dôvodu súd u nej zaviazal matku uhradiť zročné výživné jednorazovo, a to do piatich dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb a záujmov mal otec v poslednom kalendárnom roku zvýšené výdavky (stužková slávnosť, prihlášky na vysokú školu a pod.) U maloletých detí F., F. V. N. súd povolil matke uhrádzať zročné výživné formou splátok, ktorých výšku stanovil v sume 30,- eur mesačne, kde vzhľadom na výšku zročného výživného by k jeho splateniu malo prísť do necelých dvoch rokov a ktorá suma je, podľa názoru súdu, adekvátna možnostiam - 249 a schopnostiam matky maloletých detí. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že zročné výživné je výživné, ktoré dieťa už v minulosti spotrebovalo, a teda ho na jeho potreby už vynaložil druhý rodič, v danom prípade otec detí. Došlo teda k nerovnomernému rozloženiu vyživovacej povinnosti medzi rodičmi detí, ktorú nerovnomernosť je potrebné čo najskôr odstrániť. Súd však pristúpil k tomu, že matke v prípade maloletých detí povolil toto zročné výživné splácať, a to i z toho dôvodu, že sa jedná o tri maloleté deti, kde výška zročného výživného predstavuje dovedna čiastku 1 776,- eur + zročné výživné na plnoletú Ľ. vo výške 840,- eur, kde by rozhodnutím súdu, ktorým by bola matka zaviazaná uhradiť zročné výživné u všetkých detí jednorázovo, došlo k neúmernému finančnému zaťaženiu matky. Z uvedeného dôvodu súd pristúpil k možnosti uhradiť toto zročné výživné zo strany matky u maloletých detí formou splátok.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa odseku 1 písm. a) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže otec maloletých detí, plnoletá Ľ. S. a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže matka detí podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ) , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa ) , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.