Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-172-2011.pdf
PDF · 94.74 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/172/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu FINANCREAL s.r.o., so sídlom Trenčín, Bezručova 1191/3, IČO 36339334, zastúpeného Martinom Kotlárikom, bytom Trenčín, Šafárikova 2723/4 proti žalovaným 1/ V. B., štátnemu občanovi SR, bytom L., J. G. X/X a 2/ E. B., štátnej občianke SR, bytom L., J. G. X/X o zaplatenie 933,65 Eur takto
rozhodol:
Žalovaní 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 284,81 Eur s 9% úrokom ročne od 22.9.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku tak, že plnením jedného so žalovaných, zaniká povinnosť druhého žalovaného, v rozsahu jeho plnenia.
Vo zvyšujúcej časti s a žaloba z a m i e t a .
U r č u j e s a, že podmienky v zmluve o úvere č. XXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, 2/ dňa 16.4.2009 v časti týkajúcej sa ročnej percentuálnej miery nákladov 252,79 Eur, priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov 49,23%, miery navýšenia 7,9% mesačne, celkovej výšky úveru z dohodnutým navýšením 662,28 Eur s ú n e p r i - j a t e ľ n ý m i a z toho dôvodu neplatnými.
odôvodnenie:
Žalobca žiadal, aby mu žalovaní 1/, 2/ zaplatili sumu 933,65 Eur s 9% úrokom z omeškania zo sumy 607,09 Eur od 22.9.2009 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu 15% ročne zo sumy 607,09 Eur od 22.9. 209 do zaplatenia. . Poukázal na to, že so žalovaným 1/ uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 340 Eur s dohodnutým úrokom 322,28 Eur. Uviedol, že so žalovaným si dohodol aj zmluvný úrok 15 % a zmluvnú pokutu za neplatenie úveru vo výške 300 Eur, ktorá bola určená na úhradu všetkých nákladov spojených so vstupom pohľadávky na vymáhanie, prípadne zabezpečenia dlhu dlžníka. Žalovaná 2/ podľa žalobcu ručila za uvedené záväzky, a preto sa domáhal plnenia aj od nej.
Žalovaní 1/, 2/ sa na pojednávanie nedostavili napriek tomu, že boli riadne predvolaní. Súd konal v ich neprítomnosti.
Po vykonanom dokazovaní oboznámením zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok mal súd za preukázané, že účastníci dňa 16.4.2009 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 340 Eur s navýšením úroku v celkovej výške 322,28 Eur. Žalovaný 1/ sa zaviazal splácať úver s dohodnutým úrokom v 12 mesačných splátkach. Žalovaná 2/ prevzala za tento úver ručiteľský záväzok.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že účastníci si dohodli okrem iného , aj to, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky , ktoré sú uvedené na druhej strane zmluvy. Podľa týchto všeobecných zmluvných podmienok v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok by mal byť žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 15% ročne zo súčtu nesplatenej istiny a dohodnutého navýšenia (čl. 12 zmluvných podmienok).
V bode 12 Všeobecných zmluvných podmienok je uvedená sankcia za porušenie zmluvných povinností spočívajúca v zmluvnej pokute 300 Eur, ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov spojených so vstupom pohľadávky do vymáhania, prípadne zabezpečenia dlhu dlžníka.
Zistený skutkový stav súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:
Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
V zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podstatou zmluvy o úvere v zmysle citovaného zákona je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy (limitu) v prospech dlžníka a na jeho požiadanie. Záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z jeho obsahu vyplýva, že uzavretím úverovej zmluvy získava dlžník oprávnenie požiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov do výšky dohodnutého úveru a je oprávnený čerpať úver do dohodnutej výšky.
Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalobca poskytol žalovanému 1/ na základe jeho žiadosti úver vo výške 340 Eur. Z tejto sumy žalovaný podľa dohodnutých podmienok uhradil iba čiastku 55,19 Eur. V tejto časti mal teda súd za preukázané, že žaloba o zaplatenie časti nesplateného úveru bola podaná dôvodne.
Na základe predtým uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi žalobcom (ako veriteľom) a žalovaným 1/ (ako dlžníkom) vznikol dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi vznikla povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok uvedených v úverovej zmluve. Žalovaný 1/ akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto má povinnosť vrátiť požičané finančné prostriedky tak ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Bol mu poskytnutý úver vo výške 340 Eur, z ktorých zaplatil iba 55,19 Eur, a preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť zvyšok nesplateného úveru vo výške 284,81 Eur. Žalovanú 2/ k tejto povinnosti zaviazal z titulu ručiteľského záväzku, ku ktorému v zmluve o úvere pristúpila a ktorým sa zviazala zaplatiť dlh, ak tak neurobí žalovaný 1/. Preto súd zároveň vyslovil, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných účastníkov zanikne druhému z nich povinnosť zaplatiť ho.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka (platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť k a ž d ú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé , že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Irelevantný je prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z uvedeného treba mať za to, že každá zmluva (teda aj dohoda uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase vzniku konkrétnej zmluvy) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej atribúty. Zmluva uzavretá žalobcom a žalovaným v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaný nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom (aj v zmysle § 2 zák. č. 129/2010 Z.z.) je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť.
Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Vzhľadom na tieto ustanovenia bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.4.2009 (ktorá bezpochyby v danom prípade je zmluvou spotrebiteľkou), neobsahovala neprijateľné podmienky, či neodporuje niektorými dojednaniami dobrým mravom a či tieto nespôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.
V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovaným 1/ ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemajú teda charakter individuálne dojednaných podmienok.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednajú zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Citované zákonné ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka upravuje osobitný zabezpečovací prostriedok pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorým je zmluvná (konvenčná ) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty je iba rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, pretože by išlo o dohodu absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, čo vylučuje možnosť úspešného uplatnenia práva na jej zaplatenie. Zmluvné strany by mali dojednať takú výšku pokuty, ktorá by mala zodpovedať významu a hodnote zabezpečovaného záväzku. Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť dobrým mravom a v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka.
Dohodnutá zmluvná pokuta medzi účastníkmi predstavovala podľa všeobecných zmluvných podmienok 15 % z dlžnej sumy, ale okrem toho aj 300 Eur určených na úhradu nákladov spojených so vstupom pohľadávky do vymáhania považoval súd za neplatný právny úkon odporujúci dobrým mravom. So „vstupom pohľadávky do vymáhania “ sa totiž nespájajú žiadne náklady v požadovanej výške. Súdne poplatky, prípadne poplatky spojené s exekúciou sú trovami konania, ktoré je možné uplatňovať pri vymáhaní pohľadávky zákonnou cestou. Náklady na iné ako súdne vymáhanie nie je možné považovať za prijateľné a už vôbec ich nemožno považovať za súčasť zmluvnej pokuty ako to v danom prípade urobil žalobca. Za neprimeraný považoval súd aj dohodnutý úrok vo výške 322,28 Eur, čo je takmer 100- násobok poskytnutého úveru. Takto dohodnutý úrok, ako aj ďalšie zmluvné pokuty v celom komplexe vzájomného vzťahu predstavujú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami žalovaného 1/, a preto predstavujú neprijateľnú podmienku.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd vo výroku rozsudku vymedzil, ktoré dohodnuté, jednostranne určené podmienky vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ považuje za neprijateľné a určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia hmotnoprávneho charakteru za neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Preto súd žalobu v časti týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií vyplývajúcich z neplatných zmluvných podmienok zamietol. Neplatnú zmluvnú podmienku nebolo možné znižovať.
Keďže sa žalovaný s plnením uvedeného dlhu dostal do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V čase vzniku omeškania žalovaného, to znamená v dni nasledujúcom po dátume splatnosti , bola základná úroková sadzba európskej banky 1% . Preto súd žalobcovi priznal právo na úrok vo výške 9%, teda o 8 percentuálnych bodov viac.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov v konaní, rozhodoval súd o trovách konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a ani jednému z nich náhradu nepriznal.
Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.