Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-127-2011.pdf
PDF · 127.88 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/127/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou v právnej veci navrhovateľa: N. T., H.. XX.XX.XXXX, C. K. X, C., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Dalmou Belákovou, nar. 10.12.1966, bytom Monardová 12, Bratislava, proti odporkyni: Z. T., Q.. U., H.. XX.XX.XXXX, C. K. X, C., zastúpená právnou zástupkyňou Mgr. Andreou Stankovianskou, so sídlom Advokátska kancelária Zelemová & Stankovianska, združenie, Heydukova 16, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: U. T., H.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom v Bratislave na Vazovovej 7/A, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa N. T., H.. XX.XX.XXXX, a odporkyne Z. T., Q.. U., H.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Obecným úradom Č., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Častá, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Súd zveruje maloletého U. T., H.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. sumou 200,-Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred.
Otec má právo sa stretávať s maloletým U. T. nasledovne:
- každý týždeň v kalendárnom roku počas školského roka v utorok a vo štvrtok od 17,30 hod. do 19,00 hod.,
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku počas školského roka s výnimkou školských prázdnin v čase od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod.,
- každý kalendárny rok počas letných prázdnin prvé dva za sebou idúce prázdninové týždne v mesiaci júl počnúc prvým víkendom školských prázdnin od soboty od 09,00 hod. do piatka do 19,00 hod. a jeden týždeň v mesiaci august počnúc predposledným augustovým piatkom školských prázdnin od 18,00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa do 18,00hod.,
-104-
- každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva SR počnúc sobotou od 09,00 hod. do nasledujúceho piatka do 18,00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas veľkonočných sviatkov počnúc štvrtkom predchádzajúcim veľkonočnému piatku od 09,00 hod. do utorka nasledujúcom po veľkonočnom pondelku do 18,00 hod.,
- každý kalendárny rok počas vianočných sviatkov počnúc dňom 21.12. od 17,30 hod. do 23.12. do 13,00 hod. a od 30.12. od 18,00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod.,
a to vždy tak, že otec si maloletého v uvedené dni a hodiny prevezme pred bytom matky a v uvedené dni a hodiny vráti maloletého späť matke pred jej bytom.
Matka je povinná maloletého na styk riadne a včas pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 03.11.2011, doplneným dňa 29.11.2011, sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a zároveň žiadal zveriť maloletého U. T., H.. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, navrhovateľa zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého U. sumou 150,-Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je navrhovateľ povinný zasielať k rukám odporkyne vždy do 8-eho dňa v mesiaci vopred. Styk so synom navrhoval upraviť neobmedzene. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že manželstvo je rozvrátené, nemôže plniť svoj účel. Taktiež viedol, že s odporkyňou uzatvorili manželstvo po 6-ročnej známosti, najmä kvôli spoločnému potomkovi, aby ten vyrastal v usporiadanej rodine. Po narodení syna U. sa vzťahy medzi manželmi zhoršovali najmä kvôli rozdielnemu pohľadu na výchovu a fungovanie domácnosti, odporkyňa nechcela akceptovať skutočnosť, že rodinu tvoria oni dvaja a maloletý syn a nie jej rodičia a sestra. Kontakty s rodičmi navrhovateľa a s ostatnou rodinou obmedzila odporkyňa na minimum a vianočné, veľkonočné sviatky a rovnako tak aj väčšiu časť letných prázdnin trávila u svojich rodičov v R., N. X. F., a to bez ohľadu na to, že aj navrhovateľ chcel tráviť letné mesiace so synom, keďže on sa z dôvodu pracovných povinností nemohol vzdialiť na tak dlhú dobu z Bratislavy a celé týždne tak trávil sám. Navrhovateľova argumentácia, že majú byť ako rodina cez sviatky spolu a vytvárať si vlastné tradície nebola zo strany odporkyne akceptovaná. Navrhovateľ chcel situáciu v ich manželstve riešiť a ich vzťah napraviť, no stretol sa iba s nepochopením zo strany odporkyne, snažil sa problémy riešiť rozhovormi, ale tie ostali bez odozvy. V súčasnosti navrhovateľ s odporkyňou už nedokážu spolu vecne komunikovať, majú rozdielne názory na výchovu syna, rovnako rozdielne chcú tráviť svoj voľný čas a postupom času došlo medzi nimi k ochladnutiu vzťahu, v dôsledku čoho maloleté dieťa vyrastá v napätej atmosfére a s odporkyňou sa vzájomne odcudzili natoľko, že sa už intímne nestýkajú od apríla roku 2011. O maloletého U. sa rodičia starajú spoločne podľa vzájomnej dohody a navrhovateľ pravidelne prispieva na jeho výživu.
Odporkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, avšak nesúhlasila s dôvodmi rozvratu vzťahu ako aj navrhovanou výškou výživného, ktoré odporkyňa navrhla stanoviť na sumu 500,-Eur mesačne a zároveň navrhovala upraviť styk navrhovateľa s maloletým tak, že ten bude mať právo stretávať sa
-105-
s maloletým každý týždeň počas školského roka v utorok a štvrtok v čase od 16,00 hod. do 18,45 hod., každý nepárny víkend počas školského roka v čase od piatka od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas letných prázdnin dva za sebou idúce týždne počnúc prvým víkendom školských prázdnin od soboty od 09,00 hod. do piatka do 18,45 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od štvrtka od 09,00 hod. do utorka do 18,00 hod. a každý rok počas vianočných prázdnin od 30. 12 od 18,00 hod.
do 07.01. do 18,00 hod., s tým, že otec si maloletého v uvedené dni a hodiny prevezme v mieste bydliska matky a v uvedené dni a hodiny maloletého vráti späť matke, pričom matka je povinná maloletého na styk riadne a včas pripraviť. V súvislosti s dôvodmi rozvratu manželstva odporkyňa uviedla, že s navrhovateľom sa zoznámila prostredníctvom spoločnej kamarátky a po krátkom čase sa nasťahovali do spoločnej domácnosti. Účastníci začali spolu bývať v prenajatom byt a vzhľadom na to, že sa vzťah vyvíjal perspektívne, začali uvažovať nad kúpou spoločného bytu a keďže odporkyňa bola v tom čase už vlastníčkou 1-izbového bytu, rozhodli sa pre jeho predaj a z takto získaných financií si kúpili 3- izbový byt na K. X N. C., ktorý začali následne rekonštruovať a nasťahovali sa doň na jeseň roku 2003. Po ďalšom spolužití, rozvíjaní a prehlbovaní vzťahu navrhovateľ požiadal odporkyňu v decembri roku 2004 o ruku a sobáš sa uskutočnil dňa 25.06.2005. Zo vzťahu sa narodilo jedno dieťa, a to maloletý U., nar. XX.XX.XXXX. Po narodení maloletého U. pomáhala so starostlivosťou o maloletého matka a sestra odporkyne, ktoré k nim ochotne pricestovali kedykoľvek podľa ich potrieb, aj napriek značnej vzdialenosti. Navrhovateľovi rodičia napriek tomu, že bývajú v Bratislave - Starom Meste, záujem o vzťah navrhovateľa a odporkyne neprejavovali, správali sa pomerne rezervovane a neochotne, čo sa týkalo aj pomoci s maloletým U.. Odporkyňa vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že obmedzovala kontakty s jeho rodinou, uviedla, že mnoho rokov počas Vianočných a Veľkonočných sviatkov, ktoré trávili u rodičov odporkyne, bol navrhovateľ veľmi spokojný, vzhľadom ku kľudu, k pohode a pohostinnosti, čo podľa tvrdení odporkyne navrhovateľ zo strany svojej rodiny nepoznal. Sám navrhovateľ mal odporkyni uviesť, že v jeho rodine nie sú dobré vzťahy, s jeho rodinou sa navštevovali len občas počas sviatkov, pričom navrhovateľ so svojim otcom dlhé roky nekomunikovali a keď si aj zavolali, tak otec navrhovateľa sa nikdy nezaujímal o svojho vnuka. Navrhovateľ mal odporkyni podľa jej vyjadrení uviesť taktiež, že je s ňou šťastný, že mu veľmi pomáha, že sa mu pri nej zlepšil jeho zdravotný stav, páčilo sa mu a veľmi oceňoval, že je rodinne založená a aká je ich rodina súdržná a ako si vedia navzájom pomáhať. Po celú dobu spolužitia navrhovateľa a odporkyne sa odporkyňa snažila vytvárať navrhovateľovi rodinné zázemie pre nich všetkých, snažila sa navrhovateľovi pomáhať, čo sa jej podľa vlastného názoru aj podarilo a nie je pravdou, že neakceptovala ich dvoch navzájom a maloletého syna ako rodinu. Odporkyňa taktiež poprela tvrdenie navrhovateľa, že všetky sviatky trávili u rodičov odporkyne, nakoľko aj minuloročné Vianočné sviatky na želanie navrhovateľa trávili u jeho rodičov, a to aj napriek tomu, že u nich sa nijaké tradície nepestovali a celý Štedrý večer prebehol veľmi formálne a neosobne a až následne na druhý deň odcestovali k rodičom odporkyne. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť bydliska rodičov odporkyne, nebolo možné k nim cestovať cez sviatky len na 2-3 hodinovú návštevu a navyše žijú v rodinnom dome so záhradou, kde je aj čistejší vzduch, čo by podľa názoru odporkyne mnoho iných rodičov vzhľadom na svoje dieťa ocenilo. Počas posledných dvoch rokov odcestoval navrhovateľ s odporkyňou a maloletým synom k rodičom odporkyne maximálne na dva dni, potom sa z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti vrátil do Bratislavy a následne o týždeň prišiel naspäť a spolu išli na dovolenku do Vysokých Tatier. Na pravde sa nezakladá ani tvrdenie navrhovateľa v súvislosti s trávením letných prázdnin, nakoľko posledné letné prázdniny odchádzali k rodičom odporkyne dňa 19.07.2011 a strávili tam asi mesiac. Odporkyňa nie je presvedčená o tom, že navrhovateľ mal záujem s nimi tráviť čas, nakoľko do ich odchodu si na nich veľa času nenašiel. Odporkyňa doteraz nespozorovala,
-106-
že by navrhovateľ chcel situáciu v manželstve nejako riešiť. Celá starostlivosť o domácnosť bola podľa vyjadrení odporkyne na jej pleciach a rovnako tak do veľkej miery aj starostlivosť o maloletého U.. Navrhovateľ minimálne po dobu dvoch rokov neumožňoval odporkyni prístup k spoločnému účtu a ani k žiadnemu inému účtu. Navrhovateľ zo spoločného účtu platil nájomné za byt, energie, stravu pre maloletého U. v škôlke a odporkyňa nielenže nedostávala od odporcu žiadne peniaze, ale ešte sama financovala všetky náklady na stravu pre rodinu, drogériu a samozrejme oblečenie, obuv a ostatné veci pre maloletého U.. Po skončení materskej dovolenky a opätovnom nástupe odporkyne do práce navrhovateľ odporkyni oznámil, že má platiť polovicu poistky na maloletého U.. Keď v januári roku 2011 odporkyňa vyberala pre rodinu letnú dovolenku, tak to navrhovateľ zamietol pre nedostatok financií, avšak napriek tomu sa navrhovateľ mohol finančne dovoliť rekonštrukciu 1-izbového bytu za účelom zriadenia kancelárie, ktorú si vybavil novou kuchynskou linkou, novými elektrospotrebičmi a podobne. Následne v apríli roku 2011 navrhovateľ odporkyni oznámil, že on v ich vzťahu končí a nepripustil žiadne rozpravy a riešenia. Odporkyňa bola z celej situácie zaskočená, a prekvapená, no snažila sa ju riešiť, avšak navrhovateľ k tomu nebol prístupný. Celá situácia vyvrcholila dňa 26.10.2011, kedy navrhovateľ odporkyni oznámil, že podáva návrh na rozvod manželstva a mieni sa zo spoločnej
domácnosti odsťahovať. V súvislosti s výchovou maloletého U. odporkyňa uviedla, že na tú majú s navrhovateľom skutočne rozdielne názory. Navrhovateľ je k maloletému U. netrpezlivý, málo chápavý, mnohokrát necitlivý, často nervózny a pôsobí naňho často dosť rozrušujúco. Navrhovateľ si podľa názoru odporkyne nevie uvedomiť fakt, že komunikuje ešte len so 6-ročným dieťaťom, čo potvrdzuje aj situácia, keď oznámil maloletému U. svoje odsťahovanie sa zo spoločnej domácnosti, čo urobil bez akejkoľvek prípravy, necitlivo a v neprítomnosti odporkyne, z dôvodu ktorého bol maloletý samozrejme zmätený a rozrušený. V súvislosti s výškou požadovaného výživného odporkyňa uviedla, že výdavky na maloletého treba posudzovať s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav a jeho záujmy, a preto považuje navrhovateľom navrhnutú výšku výživného v sume 150,-Eur mesačne za nedostačujúcu. Priemerné mesačné výdavky na maloletého predstavujú sumu 564,03,-Eur a zhŕňajú najmä výdavky na stravné v škôlke v sume 50,-Eur mesačne, poistné 19,74,-Eur mesačne, členský príspevok do základnej umeleckej školy 25,-Eur ročne, flauta stála 10,-Eur, príspevok do škôlky 7,-Eur mesačne, predškolská prípravná hudobná výchova 10,-Eur mesačne, keramický krúžok 2,-Eur mesačne, výdavky na zdravie 45,-Eur mesačne, strava 180,-Eur mesačne, oblečenie a obuv 65,-Eur mesačne, hygienické potreby 25,-Eur mesačne, električenka 12,50,-Eur mesačne, výdavky na kultúru a výlety 35,-Eur mesačne a alikvótna čiastka za bývanie v sume 110,29,-Eur mesačne. v uvedených výdavkoch nie sú zahrnuté výdavky odporkyne na jej stravu, hygienu, cestovné, oblečenie, mobil a iné potreby, ktoré sa odporkyňa snaží minimalizovať. Odporkyňa má za to, že uvedené výdavky na výživu maloletého dieťaťa sú pri súčasných cenách oprávnené a vyčíslená suma je len približná, pretože niekedy sú výdavky na maloletého vyššie a inokedy nižšie, pričom odporkyňa chcela poukázať na skutočnosť, že maloletý U. sa ešte stále vyvíja a rastie a od septembra roku 2012 sa zvýšia výdavky aj z dôvodu nástupu do prvého ročníka základnej školy. Odporkyňa je toho času zamestnaná ako učiteľka klavírnej hry na základnej umeleckej škole, kde je jej priemerný mesačný netto príjem 445,-Eur a okrem toho poberá aj rodinné prídavky v sume 22,54,- Eur mesačne a v súčasnosti matke vypomáhajú finančne jej rodičia, ktorým však bude musieť požičané peniaze vrátiť. Vzhľadom na to, že odporkyňa zabezpečuje maloletému dieťaťu nielen materiálnu, ale aj osobnú starostlivosť, žiadala odporkyňa, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého U. sumou 500,-Eur mesačne, nakoľko sa domnieva, že navrhovateľ má príjmy, aby mohol prispievať na výživu maloletého v takom rozsahu.
-107-
Kolízna opatrovníčka doporučila v prípade rozvodu manželstva, zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, styk upraviť v zmysle návrhu a výšku výživného upraviť v rozmedzí 200-250,-Eur, a to s prihliadnutím na vek maloletého, ako aj príjmy oboch rodičov a vzhľadom na to, že navrhovateľ sa podieľa na výžive maloletého navyše sumou 100,-Eur.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom návrhu, doplnením návrhu, sobášneho listu, rodného listu maloletého U., s písomným vyjadrením odporkyne, potvrdením o príjme odporkyne, potvrdením poisťovne Kooperativa, predpisom zálohových platieb, faktúrou z SPP, faktúrou Západoslovenskej energetiky, potvrdením o zaplatení členského príspevku, pokladničnými dokladmi, mzdovými listami navrhovateľa za rok 2011 a 2012, potvrdením o návšteve detského centra výskumného ústavu detskej psychológie, potvrdeniami o úhrade stravného, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Obecným úradom Častá, u oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú štátni príslušníci Slovenskej republiky a posledné spoločné bydlisko manželov bolo na K. X N. C.. Z manželstva pochádza maloletý syn U., H.. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že trvá na svojom písomne podanom návrhu a žiada súd, aby jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol z dôvodu rozdielnych pováh, očakávaní a citového ochladnutia medzi manželmi, výsledkom čoho bolo konfliktné prostredie v rodine, ktoré negatívne vplývalo aj na vývoj maloletého dieťaťa. Po dlhej úvahe sa navrhovateľ rozhodol pre rozvod manželstva, aj keď to bolo bolestivé pre maloletého syna, a to aj napriek úprimným pokusom o komunikáciu s odporkyňou alebo formou manželských poradní. Navrhovateľ uviedol, že pochádza z rodiny vysokoškolského dekana, matka robila v obchode a v jeho rodine neboli ideálne vzťahy, kým
odporkyňa pochádzala z rodiny, v ktorej bolo všetko v poriadku a predstava odporkyne tým bola ovplyvňovaná, z čoho vyplynuli rozporuplné a rozdielne názory na riešenie bežných vecí, hospodárenia, výchovy dieťaťa, trávenia voľného času, na ktorých riešení sa účastníci nevedeli dohodnúť. Navrhovateľ chcel s maloletým synom chodiť von, zažívať všetky možné zážitky a všetko to, čo on v detstve nezažil a apeloval na to, aby spolu traja strávili Vianočné sviatky, aby si spolu ako rodina vybudovali svoje vlastné tradície a následne by potom mohli ísť k rodičom navrhovateľky, avšak počas všetkých sviatkov cestovali hneď k rodičom odporkyne, kde trávili väčšinu sviatkov. Navrhovateľ uviedol, že to roky akceptoval, snažil sa prispôsobiť a nechcel vyvolávať konflikty a až v roku 2010 žiadal odporkyňu, aby aj jeho rodičia mali právo byť s vnukom na Vianoce, a tak strávili nadchádzajúci Štedrý večer u rodičov navrhovateľa a až nasledujúci deň cestovali k rodičom odporkyne, avšak Vianoce prebehli neštandardne a navrhovateľa mrzelo, že prebehli bez potrebnej vianočnej atmosféry. Celková atmosféra medzi rodičmi maloletého začali byť dosť výbušná, k čomu s pridružovali aj konflikty iného charakteru, čo malo negatívny vplyv aj na maloleté dieťa. Na dopyt samosudkyne navrhovateľ uviedol, že sa s odporkyňou nevedel dohodnúť na určitých financiách a mali problém stanoviť si fungovanie hospodárenia v domácnosti. Počas materskej dovolenky odporkyne zabezpečoval navrhovateľ prevádzku spoločného bytu a navyše prispieval na účet, s ktorým manželka disponovala. Po nástupe odporkyne do práce sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na tom, že on bude uhrádzať náklady súvisiace s bývaním a odporkyňa bude uhrádzať náklady na stravu, čo fungovalo do konca roka 2011. Dňa 03.11.2011 sa navrhovateľ rozhodol pre podanie návrhu na rozvod manželstva a o následne 07.11.2011 oznámil odporkyni, že opúšťa spoločnú domácnosť, a že do konca
-108-
roku 2012 bude platiť výdavky spojené s užívaním bytu a od 01.01.2012 už spolu nehospodária. Na dopyt samosudkyne navrhovateľ ďalej uviedol, že intímny život ukončili v apríli roku 2011, navrhovateľ v súčasnosti nemá vážnu známosť, s ktorou by žil v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ taktiež uviedol, že v prípade rozvodu manželstva žiada zveriť maloletého U. do osobnej starostlivosti matke, určiť výšku výživného na maloletého na sumu 150,-Eur mesačne, nakoľko už od 01.12.2011 prispieva na jeho výživu sumou 150,-Eur mesačne a okrem toho hradí výdavky na škôlku a stravné. Ohľadom styku sa s odporkyňou vedia dohodnúť na jeho realizácii v rámci týždňov počas roka, avšak s výnimkou Vianočných sviatkov a letných prázdnin. Na dopyt samosudkyne navrhovateľ uviedol, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti OS Security Trade, s.r.o., pričom jeho priemerný mesačný netto príjem je 400,-Eur.
Maloletý Z. navštevuje toho času Materskú školu na L. V. v Bratislave, jeho zdravotný stav je dobrý, bez chronických ochorení a alergií.
Odporkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, rovnako tak so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti, avšak nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného v sume 150,-Eur mesačne a žiada určiť výživné vo výške 500,-Eur mesačne. Odporkyňa na doplnenie uviedla, že po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti došlo z jej strany k citovému ochladeniu a strate dôvery, v dôsledku čoho považuje odporkyňa za nemožné, aby sa manželstvo zachovalo. Čo sa týka úpravy styku navrhovateľa s maloletým U., tak účastníci sa nevedeli dohodnúť na trávení Vianoc, a to práve z dôvodu, že väčšinou trávili Vianoce u rodičov odporkyne, kde už boli zaužívané určité tradície, bola tam pohoda, kľud a pohostinnosť, kým v rodine navrhovateľa neboli pomery a vzťahy ideálne, nedodržiavali sa žiadne tradície a sviatky prebiehali vo veľmi formálnej nálade, no aj napriek tomu odporkyňa navrhovateľovi rodinu neobchádzala a sviatky trávili aj u nich, a preto vzhľadom na uvedené je odporkyňa toho názoru, že dieťa by malo tráviť Vianoce tam, kde sú vžité a udržiavané určité tradície a maloletý sa na Vianoce u jeho starých rodičov zo strany odporkyne teší a rovnako tak sa teší aj na starých rodičov, voči ktorým má vytvorené citové väzby. Odporkyňa na dopyt samosudkyne uviedla, že je zamestnaná ako učiteľka klavírnej hry na Základnej umeleckej škole N. v Bratislave, kde je jej priemerný mesačný netto príjem okolo 450,-Eur.
Na pojednávaní konanom dňa 17.04.2012 navrhovateľ uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojej predchádzajúcej výpovedi, ohľadom starostlivosti o maloletého a styku s maloletým dospeli k dohode a nedohodli sa na výške výživného.
Na pojednávaní konanom dňa 17.04.2012 odporkyňa uviedla, že trvá v celom rozsahu na svojej predchádzajúcej výpovedi a s navrhovateľom nedospeli k rodičovskej dohode, pretože ten nebol ochotný pristúpiť k požadovanej výške výživného v sume 500,-Eur mesačne.
Právna zástupkyňa odporkyne k otázke výšky výživného uviedla, že navrhovateľ je nielen v pracovnom pomere, ale je aj jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá má určitú hodnotu a majetok. Právna zástupkyňa zároveň poukázala na fakt, že navrhovateľ okrem výživného v sume 150,-Eur mesačne prispieva aj sumou okolo 50,-Eur na stravu v škôlke, 7,-Eur na potreby v škôlke, 60,-Eur polročne na poistku, 2,-Eura mesačne na keramický krúžok, kúpil tenisky v sume 30,-Eur a na ďalšie prispel sumou 15,-Eur, platil v novembri a decembri nájom, musí mať výdavky na vlastné bývanie, financoval si
-109-
rekonštrukciu bytu, z čoho vyplýva, že otec má finančné prostriedky vyššie než ako ich zdokladoval. Navrhovateľ by sa taktiež mal snažiť zvýšiť svoj príjem, a to či už ďalšou prácou alebo zmenou zamestnania, aby spolu s matkou zabezpečovali potrebnú starostlivosť o maloletého, nakoľko matka je v tomto smere obmedzená osobnou starostlivosťou o maloletého.
Na doplnenie na dopyt samosudkyne navrhovateľ uviedol, že odporkyňou vyčíslené náklady sú nereálne a neadekvátne, pretože sa v nich nachádzajú aj náklady, na ktorých sa podieľal on, a to stravné v škôlke, alikvótnu časť poistky, príspevok do škôlky, keramický krúžok a taktiež prispieval na kupovanie liekov, obuvi, oblečenia a hračiek. Navrhované výživné v sume 150,-Eur mesačne stanovil navrhovateľ na základe svojich príjmov a nemá žiadne iné príjmy, tak ako sa domnieva odporkyňa, pričom s financiami mu pomáhala aj jeho rodičia, ktorým aj patrí byt, ktorý rovnako rekonštruoval z ich finančných prostriedkov, čo v prípade potreby aj môže zdokladovať.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa nášho právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských vzťahoch. Ak sa však neplní, môže mať za následok rozvrat manželstva a následne môže viesť k rozvodu manželstva.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže
-110-
plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine.
S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (§ 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
-111-
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
Práva a povinnosti rodičov k maloletému U. doposiaľ neboli upravené a vzhľadom na to, že navrhovateľ s odporkyňou a maloletým synom nežije v spoločnej domácnosti a maloletý sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti odporkyni, ktorá riadne zabezpečuje všetky potreby maloletého, súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti odporkyni a zároveň upravil styk navrhovateľa s maloletým U. na základe dohody oboch účastníkov. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že maloletý U. navštevuje toho času materskú školu a taktiež navštevuje základnú umeleckú školu, kde sa venuje hre na flautu. Odporkyňa je zamestnaná ako učiteľka klavírnej hry na základnej umeleckej škole, kde dosahuje priemerný mesačný netto príjem okolo 450,-Eur, pričom priemerné mesačné výdavky na maloletého vyčíslila na sumu 564,03,-Eur a otec je spoločníkom a konateľom v spoločnosti OS Security Trade, s.r.o., z čoho mu plynie priemerný mesačný netto príjem okolo 400,-Eur. Navrhovateľ si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému riadne plnil a odporkyni od odchodu zo spoločnej domácnosti prispieval sumou 150,-Eur mesačne a okrem toho sa podieľal aj na úhrade ďalších výdavkov na maloletého. Preto súd po zvážení vyššie uvedených skutočností určil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na maloletého U. na sumu 200,-Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom výživné určené v sume 200,-Eur mesačne súd považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého U. s prihliadnutím na vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloletého odporkyňou a zároveň s prihliadnutím na priemerné mesačné príjmy oboch rodičov maloletého ako i na tú skutočnosť, že otec je jediným spoločníkom a zároveň konateľom obchodnej spoločnosti Security Trade, s.r.o. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, upravil styk navrhovateľa s maloletým U. a určil výživné tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko to je v záujme maloletého.
-112-
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta práva O.s.p. s poukazom na to, že v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne a trojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. /
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha /§ 157 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p./.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma späť svoje predchádzajúce priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.