Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-19-2012.pdf
PDF · 85.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/19/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľky K. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Ž. XXX, zastúpenej JUDr. Oľgou Líškovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Štefánikova 882/39, Poprad, proti odporcovi A. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., W. XXXX/ XX, zastúpeného JUDr. Máriou Strakovou, advokátkou Advokátskej kancelárie Poprad, J. Curie 17, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosť - hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na parcele č. 45/3 vo Važci, zameraná geometrickým plánom č. 36735299-10/2010, patrí do dedičstva po neb. K. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom 22. 09. 2004. Návrh odôvodnila tým, že predmetná nehnuteľnosť tvorila pôvodne súčasť starého rodinného domu, v ktorom žili starí rodičia K. P. I.. a O. P., rod. D.. Starý rodinný dom bol zvalený a zostala stáť už iba hospodárska budova, ktorú v dedičskom konaní D 288/72 zdedil K. P. K.. - otec účastníkov. V dedičskom konaní po K. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom 22. 09. 2004 nebola prejednaná táto nehntueľnosť, a preto navrhovateľka zabezpečila podklady potrebné k tomu, aby stavba bola zapísaná v katastri nehnuteľností a následne aby mohla byť predmetom dedenia po neb. K. P.. Pokiaľ v dedičskom rozhodnutí po matke účastníkov K. P., rod. F., zomr. 10. 11. 1985 bola uvádzaná stodola, nemohla byť predmetom dedenia, pretože K. P. túto stavbu nevlastnila.
Odporca s návrhom nesúhlasil a tvrdil, že uvedená stodola bola predmetom dedenia po matke K. P., rod. F. a v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1562/85 ju nadobudli spolu s navrhovateľkou a to navrhovateľka v podiele 1-iny a on v podiele 3-ín. Uviedol, že v dedičskom konaní po matke K. P., sa otec rozhodol mu prenechať 3-iny domu aj 3-iny humna a navrhovateľke 1-inu týchto nehnuteľností. Motivovala ho k tomu skutočnosť, že navrhovateľke daroval iné humno, v inej lokalite. Dom spolu s humnom užíval otec účastníkov K. P. až do svojej smrti. Nielen on, ale aj navrhovateľka, po celú dobu boli presvedčení o tom, že v dedičskom konaní po matke bola vyporiadaná aj táto hospodárska budova, čo potvrdila aj sama navrhovateľka v rokoch 2007, 2008, keď prejavila záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam a nedohodli sa len z toho dôvodu, že navrhovateľka požadovala sumu, ktorá bola pre neho neprijateľná. Pretože od matkinej smrti až doteraz bol presvedčený, že vlastní 3-iny domu aj 3-iny humna, nadobudol tento spoluvlastnícky podiel vydržaním.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľka žiadala určiť, že do dedičstva po neb. K. P. patrí hospodárska budova postavená na parcele 45/3, k. ú. C.. Odporca s návrhom nesúhlasil a tvrdil, že predmetné humno už bolo vyporiadané v dedičskom konaní po neb. K. P.. Nakoľko otázka vlastníctva hospodárskej budovy medzi účastníkmi bola sporná, bol preukázaný naliehavý právny záujem na predmete konania.
Vykonaným dokazovaním bolo nesporne zistené, že hospodárska budova postavená na parcele 45/3, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 36735299-10/2010, bola nadobudnutá právnymi predchodcami účastníkov a to ich starými rodičmi K. P. a manželkou O. P., rod. D.. Tento záver vyplýva z listinných dôkazov, podľa ktorých parcela č. 45/3, k. ú. C., bola geometrickým plánom vytvorená z parcely č. 45/2, ktorá mala pôvodne výmeru 260 m2. Parcela č. 45/2 je identická s pozemnoknižnou parcelou č. 25/2, vedenou vo vložke č. 2301 pozemkovej knihy katastrálne územie C.. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v uvedenej pozemnoknižnej vložke nadobudli kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 27. 05. 1940 starí rodičia účastníkov K. P. a manželka O. P., rod. A., každý v 1-ici. Z listinných dôkazov pritom vyplýva, že hospodárska budova bola postavená v roku 1932, teda nebola postavená za trvania manželstva rodičov účastníkov, t. j. K. P., nar. XX. XX. XXXX a manželky K.W. P., rod. F., nar. XX. XX. XXXX. Medzi účastníkmi ostatne bolo nesporné, že uvedenú hospodársku budovu nepostavili ich rodičia, ale ju nadobudli starí rodičia zo strany otca a po ich smrti túto nehnuteľnosť zdedil ako jediný zákonný dedič K. P., zomrelý 22. 09. 2004 (otec účastníkov).
Z dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva v Lipt. Mikuláši D 1562/85 však vyplýva, že uvedená hospodárska budova, vtedy označená ako stodola, bola predmetom dedenia po matke účastníkov K. P., rod. F.. Účastníkom tohto dedičského konania bol aj jej manžel K. P., ktorý sa rozhodol vyporiadať v rámci dedičského konania po svojej manželke celý svoj nehnuteľný majetok tým spôsobom, že do dedičstva boli v celosti zahrnuté nehnuteľnosti a to rodinný dom č. 359, postavený na základe stavebného povolenia č. Výst. 5080/1961 s pozemkom, vtedy vedeným na LV č. XXX, k. ú. C., parcela č. 45/1, stodolu, plot oceľový i drevený, vodovodnú a kanalizačnú prípojku, betónový chodník, obrubníky a žumpu, v cene podľa odhadu znalca S.. W. zo dňa 15. 02. 1986 vo výške 230 719,- Kčs. Z obsahu dedičského spisu D 1562/85 pritom vyplýva, že aj vtedy sa vyskytli medzi dedičmi nezhody, keď syn poručiteľky (odporca) namietal vklad na vkladnej knižke a manžel poručiteľky poukázal na darovanie osobného auta odporcovi. Za účelom vyporiadania dedičstva si preto samotní dedičia dali vypracovať znalecký posudok a súhlasili s vyporiadaním všetkých nehnuteľností, ktoré znalec ocenil, teda aj s vyporiadaním stodoly. Otec účastníkov - manžel poručiteľky, sa jednoznačne vyjadril v zápisnici napísanej dňa 25. 06. 1986 na Štátnom notárstve v Lipt. Mikuláši, že predmetom dedenia sú nehnuteľnosti, okrem iných aj stodola, a túto zápisnicu podpísal. Následne dedičia uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej predmetom dedenia bol v celosti rodinný dom č. XXX vo C., stodola, oplotenie, vodovodná a kanalizačná prípojka, betónový chodník, obrubníky, žumpa a pozemok vedený na LV č. XXX, k. ú. C. ako parcela 45/1 s tým, že tento majetok nadobudla navrhovateľka v podiele 1-iny a odporca v podiele 3-ín. Otec účastníkov K. P., ako ustupujúci spoludedič, výplatok nežiadal. Súčasne dohodou dedičov bolo zriadené vecné bremeno doživotného práva úžitku a bývania pre K. P.. Toto dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 06. 1986.
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia po K. P., rod. F., až do svojej smrti, t. j. do 22. 09. 2004, užíval otec účastníkov K. P.. Po jeho smrti v podstate nehnuteľnosti nie sú nikým trvale užívané.
Podľa § 134 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd preukázané, že po pozemnoknižných vlastníkoch, t. j. K. P. st. a O. P., rod. D. (v pozemnoknižnej vložke na základe čd. 694/41 uvedená ako A.), zdedil spornú hospodársku budovu otec účastníkov K. P. ml. Ani jeden z účastníkov netvrdil, že K. P. K.. s manželkou K. P., rod. F., by boli urobili také stavebné úpravy, ktoré by mohli mať za následok vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov k tejto stavbe. Napriek tomu však všetci dedičia po K. P. a to manžel ako aj deti, považovali uvedený objekt, vtedy označený ako stodola, za majetok patriaci do BSM K. P. a jeho manželky K. P., rod. F. a v rámci vyporiadania BSM zahrnul manžel poručiteľky túto nehnuteľnosť do predmetu dedenia. Navrhovateľka sama uviedla, že v tom čase nevenovala pozornosť označeniu nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedenia po jej matke K. P., a potom nemožno ani predpokladať, že by odporca mal mať vedomosť o tom, že stodola bola výlučným vlastníctvom otca a ako taká nepatrila do dedičstva. Nakoľko sám otec účastníkov súhlasil s tým, že do dedičstva po jeho manželke patrí aj predmetná stodola je nesporné, že všetci dedičia po K. P. boli uzrozumení s tým, že navrhovateľka nadobudla 1-inu nehnuteľností (stavieb) a odporca 3-iny. Pokiaľ otec účastníkov K. P. zaslal štátnej notárke list zo dňa 10. 01. 1995, z jeho obsahu nevyplýva, že by namietal predmet dedenia po manželke K. P., len namietal skutočnosť, že do dedičstva zahrnul aj svoj podiel v majetku, ktorý nadobudol s neb. manželkou za trvania manželstva. Nakoľko medzi účastníkmi bolo nesporné, že žiadna iná hospodárska budova (stodola, humno ...) nestojí, a ani v čase smrti ich matky nestála na parcele, ktorá v súčasnom období má číslo 45/3, odporca sa od právoplatnosti dedičského rozhodnutia D 1562/85 zo dňa 25. 06. 1986 dôvodne považoval za spoluvlastníka tejto stavby v podiele 3-ín. Od právoplatnosti tohto rozhodnutia nehnuteľnosti boli užívané spôsobom, ktorý si dojednali dedičia po K. P.,
t. j. v celosti ich až do svojej smrti užíval ich otec Michal Chovan. Dedičské rozhodnutie po K. P. akceptovali všetci dedičia a potom odporca bol dobromyseľný po celú dobu plynutia 10-ročnej vydržacej doby, že je spoluvlastníkom hospodárskej budovy v podiele 3-ín. S poukazom na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka preto uplynutím 10-ročnej vydržacej doby (dňom 25. 06. 1996), nadobudli dedičia vlastníctvo k tejto stavbe vydržaním. Vlastníctvo nadobudli zo zákona s tým, že počas plynutia vydržacej doby nikto nenamietal ich dobromyseľnosť. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že po smrti K. P. označila práve navrhovateľka (zápisnica o predbežnom vyšetrení vykonanom notárkou JUDr. Vierou Hamorskou dňa 03. 12. 2004) predmet dedenia po K. P., pričom žiadne stavby neuviedla. Takisto v liste zo dňa 23. 09. 2008, ktorý navrhovateľka zaslala odporcovi, žiadala vysporiadať spoluvlastníctvo k všetkým nehnuteľnostiam, okrem iných aj k hospodárskej budove (stodole), teda sama navrhovateľka ešte v roku 2008 akceptovala dedičskú dohodu uzavretú v dedičskom konaní po jej matke K. P.. Z toho vyplýva, že obidvaja účastníci boli uzrozumení s tým, že všetky stavby, ktoré užívali ich rodičia, boli vyporiadané v dedičskom konaní po ich matke a otec mal iba právo doživotného bývania. Potom ešte za života K. P. došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k hospodárskej budove, a to navrhovateľkou v spoluvlastníckom podiele 1-iny a odporcom v spoluvlatníckom podiele 3-ín. V čase smrti apreto K. P. už nevlastnil hospodársku budovu a z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodne súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a to z dôvodu, že v zmysle § 156 ods. 2 O. s. p. písomné vyhotovenie rozsudku súd doručuje účastníkom v deň jeho vyhlásenia, pričom v súvislosti s vyhlásením rozsudku môžu ešte účastníkom vzniknúť trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.